Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4CoE-50-2013.pdf
PDF · 81.05 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/50/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Rapid Life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904 proti povinnému H. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. X., E. XXX, o vymoženie pohľadávky 18,36 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, Exekútorský úrad v Košiciach, Werferova 1 pod sp.zn. EX 1952/2012 MH, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 15. novembra 2012, č.k. 12Er/800/2012-73 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený sa domáhal návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 12.07.2012 vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 21.09.2010 sp. zn. 3C/683/2010.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že povinný ako poistený uzavrel s oprávneným dňa XX.XX.XXXX poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému životné a úrazové poistenie a ten sa zaviazal platiť poistné vo výške 15,45 eur mesačne. Povinný počas trvania poistenia prestal dojednané poistné platiť. V čl. XV. Všeobecných poistných podmienok si účastníci dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Podľa bodu 3. poslednej časti tlačiva Všeobecných zmluvných podmienok oprávneného časti "Osobitné zmluvné dojednania" účastníci vyjadrili spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. V bode 4. sa zmluvné strany dohodli, že za účelom realizácie osobitného práva poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami účastníka môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy písomne odmietnuť ustanovenie časti XV. Všeobecných poistných podmienok.
Z uvedených zistení súd prvého stupňa vyvodil záver, že rozhodcovský súd opomenul skúmať z hľadiska noriem ochrany spotrebiteľa rozhodcovskú doložku, na základe ktorej založil svoju príslušnosť. Z poistnej zmluvy podľa jeho názoru je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive „Návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy“, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom, druhu a výške poistenia, ďalej na tlačive „zmluvné dojednania pre poistenie EuroKapitálPlus“ a tlačive „Všeobecných poistných podmienok“. Povinný nemal možnosť meniť obsah týchto dokumentov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných podmienok
oprávneného, preto ju nemožno považovať za individuálne dohodnutú. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom táto nebola individuálne dojednaná, napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva predovšetkým v skutočnosti, že je výlučne na oprávnenom, koho určí ako rozhodcu, či rozhodcovský súd, pričom sa bráni povinnému, aby svoje práva bránil pred všeobecným súdom. Následne pod zámienkou účelnosti, rýchlosti a praktickosti bol oprávneným vybraný rozhodcovský súd, ktorým priznané trovy konania niekoľkonásobne prekračujú výšku predmetu konania. Takto priznané trovy rozhodcovského konania sa javia ako neprípustné trestanie spotrebiteľa. Dospel teda k názoru, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul je neprijateľnou a absolútnou neplatnou a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonom a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemal legitimitu a je nevykonateľný. Na základe uvedeného súd preto zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že podľa jej názoru arbitrážny rozsudok, ktorý je exekučným titulom spĺňa všetky podmienky jeho formálnej aj materiálnej vykonateľnosti. Exekučný súd síce vyslovil materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, avšak neuviedol z akého dôvodu považuje exekučný titul za rozporný so zákonom, resp. s ktorým zákonom nie je exekučný titul v súlade. Bol preto povinný uviesť s ktorým konkrétnym právnym predpisom nie je exekučný titul v súlade. Podľa jej názoru súd prvého stupňa ako exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku a teda nemá ani oprávnenie preskúmať arbitrážny rozsudok z hľadísk uvedených v § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Taktiež bol toho názoru, že súd prvého stupňa nemal žiadne oprávnenie nevydať poverenie na vykonanie exekúcie, nebol teda oprávnený posudzovať a následne ani vyhodnotiť rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy a teda aj ako neplatný právny úkon. Posúdenie platnosti, či neplatnosti zmluvných podmienok nemôže byť predmetom exekučného konania a už vôbec nemôže byť vydané bez náležitého dokazovania vo veci samej, ktorý však exekučný súd nie je oprávnený vykonávať, keďže by tým nahrádzal exekučný titul a konanie, ktoré mu predchádzalo a teda by narúšal základnú zásadu res iudicata, ktorá bráni opätovnému posudzovaniu, rozhodovaniu rovnakej veci.
Bez významu podľa názoru oprávneného nie je tiež tá skutočnosť, že exekučný súd vyslovil svoje závery bez toho, aby vyplynuli z vykonaného dokazovania. Pokiaľ exekučný súd chcel rozhodnúť na základe dokazovania, mal nariadiť pojednávanie. Exekučný súd zdanlivo na účely preskúmania podmienok pokračovania exekúcie podľa Exekučného poriadku dokazoval a pojednávanie nenariadil. Listiny, ktoré mali podľa názoru súdu pre prípad podstatný význam súd neprečítal a ani neoboznámil ich obsah. Tým mu odňal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a k spôsobu akým bola individuálne dojednaná rozhodcovská doložka. Nenariadením pojednávania súd tak oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom, vyvrátiť alebo oslabiť právny názor, ktorý je základom pre rozhodnutie súdu. Bol toho názoru, že ak exekučný súd vykonáva dokazovanie za účelom, či sú splnené predpoklady na vydanie rozhodnutia podľa Exekučného poriadku musí sa v takomto prípade v súlade s § 122 ods. 1 O.s.p. nariadiť pojednávanie.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal odvolací súd.
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.
V predmetnej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci - o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky - ktorý následne aj správne právne posúdil, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Oprávnený v odvolaní namietal odňatie možnosti konať pred súdom, tvrdil, že k uvedenej procesnej vade došlo tým, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a teda bez jeho účasti. Rovnako súdu prvého stupňa vyčítal, že v súvislosti s tým mu znemožnil vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.
V prejednávanej veci bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie vydané v štádiu exekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medzi iným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnení a povinní osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 ods. 3 O.s.p..
V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ust. § 122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenia pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona) až doručením upovedomenia o začatí exekúcie.
Ak teda oprávnený vyvodzuje existenciu procesnej vady spočívajúcej v odňatí možnosti konať pred súdom z toho, že súd prvého stupňa vykonal „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jeho neprítomnosti, ide v tejto časti jeho odvolania o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom súdu prvého stupňa nebola znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení.
Podľa názoru odvolacieho súdu k odňatiu možnosti oprávneného konať pred súdom nedošlo ani samotným rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O takýto dôsledok by mohlo ísť iba v prípade, ak by pre rozhodnutie o zamietnutí tejto žiadosti neboli splnené zákonom stanovené podmienky. V zmysle ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku totiž nevyhnutným dôsledkom právoplatného uznesenia o zmietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí byť zastavenie exekučného konania. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by sa oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania v konečnom dôsledku odopieralo právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by sa rovnalo odmietnutiu spravodlivosti.
Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci (vychádzajúc z obsahu spisu) súd prvého stupňa splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posúdil správne.
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Listiny predložené oprávneným takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako pretlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok.
Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie pretlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, súdu prvého stupňa, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka.
Zákonným rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané oprávneným uvádzané odvolacie námietky, preto odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. (v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.