Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Ek-3407-2022.pdf
PDF · 86.76 KB
No categories available
1Ek/3407/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 792 752, v konaní zast.: JUDr. Andrea Cviková s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému: Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. R. XXX/XXX, XXX XX T., v konaní zast.: WEBBER LEGAL, s.r.o. so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov o vymoženie 2395,30 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie a podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 151,56 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.12.2022 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 2395,30 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu
- Platobného rozkazu Okresného súdu Brezno, sp. zn. 4C/158/2014 zo dňa 15.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.02.2015.
2. Súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie dňa 13.01.2023 vydal poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 1Ek/3407/2022 pre súdneho exekútora: JUDr. Stanislava Kolesárová, so sídlom exekútorského úradu Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 985 101, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 84EX 33/23.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 23.01.2023. Následne dňa 07.02.2023 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený toho istého dňa, t. j. 07.02.2023. Poverený súdny exekútor dňa 28.02.2023 predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu na rozhodnutie.
4. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a teda tento návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný konštatoval, že z obsahu súdneho spisu, v ktorom bol vydaný exekučný titul, je zrejmé, že súd neprihliadal na to, či a ako oprávnený - veriteľ, skúmal bonitu povinného ako spotrebiteľa, a teda či si splnil svoje povinnosti podľa ustanovenia § 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa ustanovenia článku 8 Smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. V súdnom spise, v ktorom bol vydaný exekučný titul, totiž nie sú o tom žiadne dôkazy. Povinný s odkazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej je ex offo povinnosťou vnútroštátnych súdov skúmať,
či a ako veriteľ (v tomto prípade oprávnený) skúmal bonitu spotrebiteľa (v tomto prípade povinného) pred uzatvorením samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uviedol, že predmetná exekúcia je zjavne vedená na základe exekučného titulu, vydaného v konaní, kde bonita povinného skúmaná nebola a teda ani nemohli byť uplatnené žiadne sankcie vyplývajúce z porušenia tohto práva zo strany veriteľa (oprávneného). Na základe vyššie uvedených skutočností povinný navrhol, aby súd exekúciu v celom rozsahu zastavil a povinnému priznal náhradu trov právneho zastúpenia spolu vo výške 259,12 Eur.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie. Oprávnený konštatoval, že účelom konania o návrhu nie je znovu rozhodovať o vymáhanom nároku v tom rozsahu, v akom o ňom rozhodoval orgán v nachádzanom konaní, pričom v rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom. Tieto mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, a teda podaním odporu proti platobnému rozkazu. Oprávnený zároveň poprel tvrdenia povinného a uviedol, že schopnosť povinného splácať úver bola posúdená v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu predložil oprávnenému pri podávaní žiadosti o úver sám povinný spolu s uvedením svojich sociálno-ekonomických údajov, a teda povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol úplný a pravdivý popis skutočností týkajúcich sa jeho schopnosti splácať úver. Povinný podľa tvrdení oprávneného uviedol výšku svojho mesačného príjmu a zároveň predložil na preukázanie oprávnenému Potvrdenie zamestnávateľa o výške jeho príjmu. Taktiež uviedol výšku jeho mesačných výdavkov a udelil súhlas na spracovanie osobných údajov za účelom overenia jeho bonity a schopnosti splácať úver. Na podporu uvedených tvrdení oprávnený predložil Hodnotenie žiadateľa o úver zo dňa 29.09.2010, Potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu zo dňa 29.09.2010 a Súhlas so spracovaním osobných údajov zo dňa 28.09.2010. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 151,56 Eur.
6. Podľa § 243p ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa postupuje podľa doterajších predpisov. V konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom od 1. apríla 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2023 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
12. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a nedošlo k jeho dobrovoľnému splneniu. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
13. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
16. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju pohľadávku neplnil v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.
17. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, avšak nesmie zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená, a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
18. Ku skutočnostiam, ktoré sa udiali pred vydaním exekučného titulu, na podklade ktorého je vedená táto exekúcia, súd uvádza, že exekučné konanie je konaním vykonávacím, ktoré je z hľadiska svojej podstaty určené výlučne na faktický výkon rozhodnutia, nie pre autoritatívne nachádzanie práva a rovnako tak nie je konaním prieskumným, či dokonca opravným. Je nepochybné, že povinný je oprávnený domáhať sa zmeny alebo zrušenia rozhodnutia súdu využitím riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov. Tomuto účelu však nemôže slúžiť inštitút zastavenia exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku. Skutočnosti uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie mal teda povinný namietať ešte v základnom konaní (t. j. po vydaní Platobného rozkazu, ktorý je v tomto konaní
exekučným titulom). Súd mal dostatočne preukázané, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie je naďalej v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný, a preto nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
19. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom tu neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Na základe uvedených skutočností súd považuje podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
20. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
25. Podľa § 13a ods. 2 Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
26. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie navrhol súdu, aby zaviazal povinného na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 151,56 Eur. Súd oprávnenému priznal v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky trovy právneho zastúpenia, a to vo výške 151,56 Eur (1 x polovičný úkon vo výške 50,62 Eur za prevzatie a prípravu zastúpenia + režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 Eur + 1 x polovičný úkon vo výške 50,62 Eur za podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie + režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 Eur + DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.