Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/156/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jany Dudíkovej v spore žalobcov: 1. A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., E. X, 2. F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Katarínou Adamovskou, so sídlom v Košiciach, Žižkova 6 proti žalovaným: 1. H. F. H., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., I. XX, 2. J. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., F. A. X, žalované v 1. a 2. rade zastúpené advokátom JUDr. Máriom Hollerom, so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, 3. I. A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., L. M. N. XX, 4. A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., O. X, žalovaní v 3. a 4. rade zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Bc. Filip Ballo s.r.o, so sídlom v Košiciach, Hlavná 24, IČO: 56 101 716, 5. I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX P. K., B. Q. J., XX XXX, R., zastúpený advokátom JUDr. Máriom Hollerom, so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 3. a 4. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 18. mája 2023 č.k. -347 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví zastavil konanie, ktorou sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi B. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa 5.2.2016 (ďalej len „poručiteľ“) patria nehnuteľnosti: (1) v katastrálnom území D., obec Košice - Krásna, okres D. H., zapísané na listoch vlastníctva č. XXX ako: rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele č. 7677, pozemok - parcela registra C s parcelným číslom 7677 o výmere 172 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela registra C s parcelným číslom 7678 o výmere 119 m2, druh pozemku: záhrady, pozemok - parcela registra C s parcelným číslom 7679 o výmere 838 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a to v rozsahu podielu pripadajúceho na poručiteľa v rámci vyporiadania BSM v dedičskom konaní (ďalej aj len „nehnuteľnosti v katastrálnom území D.“) a (2) v katastrálnom území G., obec G., okres D. - G., zapísané na listoch vlastníctva: LV č. XXX - pozemok s parcelným číslom 980/20 o výmere 727 m2, druh pozemku: ovocné sady, LV č. XXX - pozemok s parcelným číslom 980/7 o výmere 737 m2, druh pozemku: ovocné sady, LV č. XXX - pozemok s parcelným číslom 980/4 o výmere 933 m2, druh pozemku: ostatné plochy a pozemok s parcelným číslom 980/19 o výmere 946 m2, druh pozemku: ostatné plochy, LV č. XXX - pozemok s parcelným číslom 980/13 o výmere 730 m2, druh pozemku: ovocné sady (ďalej aj len „nehnuteľnosti v katastrálnom území G.“) (výrok I. uznesenia) a žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť nahradiť žalovaným v 1. až 5. rade spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu trovy konania (výrok II. uznesenia).

2. V odôvodnení súd poukázal na argumentáciu žalobcov v žalobe, založenú najmä na tvrdení, že:

2.1. ohľadom nehnuteľností v katastrálnom území D. - (a) sú strany sporu účastníkmi dedičského konania po poručiteľovi, v ktorom sa žalobcovia dozvedeli, že do dedičstva nemajú patriť v žalobe označené

nehnuteľnosti, (b) pre obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi podľa je absolútne neplatná kúpna zmluva uzavretá v decembri 2012 medzi poručiteľom a žalovanou v 2. rade na strane predávajúcich a kupujúcou žalovanou 1. rade, ktorou boli nehnuteľnosti v katastrálnom území D. prevedené do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade, ako aj zmluva o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania týchto nehnuteľností v prospech poručiteľa a jeho manželky žalovanej v 2. rade, ktorý prevod je v katastri nehnuteľností na LV č. XXX zapísaný ako „Rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy V 10594/12 zo dňa 19.12.2012 v.z. 1000/12“, ktorým bol súčasne povolený aj vklad vecného bremena, (c) prevod nehnuteľností odporuje zákonu o cenách, lebo ich trhová hodnota je minimálne 200.000 € a nie 80.000 €, za ktorú sumu boli prevedené na žalovanú v 1. rade, (d) prevod uvedených nehnuteľností sa prieči dobrým mravom z dôvodu obídenia zákonných nárokov všetkých ostatných dedičov, (e) kúpnou zmluvou nebola prejavená skutočná, slobodná a vážna vôľu vôľa poručiteľa s ohľadom na jeho zdravotný stav v čase uzavretia kúpnej zmluvy, a preto pri určení predmetu dedičstva na kúpnu zmluvu nemožno prihliadať v rozsahu podielu pripadajúceho na poručiteľa v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v dedičskom konaní,

2.2. nehnuteľnosti v katastrálnom území G. – (a) patrili do výlučného vlastníctva poručiteľa, (b) vznikli rozdelením parcely č. 980/2 o výmere 8074 m2 na viacero menších parciel, (c) do dedičstva po poručiteľovi malo patriť päť pozemkov podľa geometrického plánu č. 34410988-10/2011 vyhotoveného dňa 8.4.2011 vyhotoviteľom S. D. na oddelenie pozemkov č. 980/2, 980/4, 980/5, 980/6, 980/7, 980/8, 980/9, 980/10, 980/11, 980/12, 980/13, 980/14, 980/15 ..., nakoľko tieto si poručiteľ nechal pre seba, (d) v novembri a decembri 2015 došlo k prevodu všetkých parciel uvedených v tomto Geometrickom pláne z poručiteľa na žalobcov aj žalovaných, teda aj pozemkov, ktoré mali pôvodne ostať na mene poručiteľa a po jeho smrti sa mali stať súčasťou dedičstva, (e) v žalobe označené nehnuteľnosti v katastrálnom území G. boli prevedené na žalovaných v 2. až 5. rade v rozpore s Geometrickým plánom a s dohodou medzi poručiteľom a stranami sporu, (f) z dôvodu rozporu medzi skutočnou vôľou poručiteľa premietnutou do Geometrického plánu a tým, ako sú sporné nehnuteľnosti evidované na listoch vlastníctva, sú absolútne neplatné kúpne zmluvy v rozsahu pozemkov parc. č. 980/20, 980/7, 980/4, 980/19 a 980/13, ktorými žalovaní v 2. až 5. rade nadobudli nehnuteľnosti v katastrálnom území G., (g) poručiteľ pre vážne zdravotné problémy nemohol do dôsledkov posúdiť následky podpísania kúpnych zmlúv k nehnuteľnostiam v Olšovanoch.

3. Konštatoval, že na pojednávaní dňa 14.2.2023 vzali žalobcovia žalobu v celom rozsahu späť, žiadali zastaviť konanie a žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov konania, na ktorom súhlas so späťvzatím vyjadrili žalovaní v 3. a 4. rade, ktorí si uplatnili nárok na náhradu trov konania. So späťvzatím žaloby nesúhlasili žalovaní v 1., 2. a 5. rade, ktorí žiadali, aby súd rozhodol vo veci samej tvrdiac, že je daný naliehavý právny záujem, aby súd rozhodol o (ne)platnosti žalobcami spochybňovaných právnych úkonov, lebo v prípade zastavenia tohto konania, o určenie neplatnosti týchto právnych úkonov môže byť znovu podaná žaloba žalobcami, ktorí v tomto spore potvrdili, že za účelom vypracovania znaleckého posudku na posúdenie spôsobilosti poručiteľa na právne úkony kontaktovali znalcov, ktorí sa vyjadrili, že na základe zdravotnej dokumentácie nie je možné jednoznačne určiť, či poručiteľ bol alebo nebol spôsobilý na právne úkony, čím by nebol daný základ pre podanie prípadných žalôb.

4. Súd prvej inštancie aplikoval , , (ďalej len „“) a konanie v celom rozsahu zastavil, nepovažujúc dôvody nesúhlasu žalovaných v 1., 2. a 5. rade so späťvzatím žaloby za také vážne, pre ktoré by súd nemal konanie zastaviť. Z tvrdenia žalobcov, že žalobcami oslovení znalci uviedli, že na základe predloženej zdravotnej dokumentácie nemožno jednoznačne určiť, či poručiteľ bol alebo nebol spôsobilý na právne úkony, súd vyvodil, že v konaní neboli preukázané skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu poručiteľa, žalobcovia v tejto otázke neuniesli dôkazné bremeno, a preto ani meritórne rozhodnutie by nezakladalo prekážku res iudicata pre prípadne ďalšie konanie, v ktorom by bola preukazovaná (ne)spôsobilosť poručiteľa na právne úkony. Dodal, že žalovaní nevyvrátili a ani nepopreli tvrdenie žalobcu v 2. rade na pojednávaní dňa 14.2.2023, že za posledný rok a pol mu boli doručené tri žiadosti žalovaných na späťvzatie žaloby.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa . Majúc za to, že zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia, ktorí zobrali svoju žalobu späť bez toho, aby tento procesný úkon vyvolali žalovaní, žalovaným priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

6. Proti výroku o náhrade trov konania tohto uznesenia podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia z odvolacieho dôvodu podľa a . Navrhli uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a žiadnej zo strán sporu nepriznať nárok na náhradu trov konania.

6.1. Vyjadrili nesúhlas so záverom súdu, že vzali žalobu späť bez toho, aby tento procesný úkon vyvolali žalovaní tvrdiac, že práve žalovaní, najmä žalované v 1. a 2. rade, niekoľkokrát v priebehu konania žalobcov žiadali o späťvzatie žaloby s tým, že len tak bude možné sa mimosúdne dohodnúť a vyriešiť spor. Poukazom na to, že dôkazy o tom boli predložené žalobcom v 2. rade na pojednávaní dňa 3.11.2022 a dňa 14.2.2023, čo žalovaní nepopreli, žalobcovia tvrdili, že žalovaní vyvolali tento procesný úkon naliehaním na žalobcu v 2. rade s prísľubom, že žalovaná v 2. rade po späťvzatí žaloby prevedie na žalobcu svoj pozemok v Olšovanoch. Podčiarkli, že žalovaní v 3. a 4. rade najprv súhlasili so späťvzatím žaloby a až následne sa prekvapivo snažili spochybniť svoje dovtedajšie postoje k spôsobu ukončenia sporu a so zastavením konania nesúhlasili. Žalobca v 1. rade späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že nechce stáť žalobcovi v 2. rade v ceste, ak môže aspoň on získať nejaké zadosťučinenie za nakladanie s nehnuteľnosťami v rozpore s vôľou poručiteľa. Podľa názoru žalobcov uvedené dôvody a dôkazy k nim predložené predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , pre ktoré výnimočne nemôže súd stranám sporu priznať nárok na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní v 3. a 4. rade z odvolacieho dôvodu podľa , a . Navrhli zrušiť uznesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7.1. Namietli, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil existenciu vážnych dôvodov nesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby a nevysporiadal sa so skutočnosťami majúcimi zásadný význam pre posudzovanie závažnosti dôvodov nesúhlasu so zastavením konania, ktoré boli obsiahnuté v ich vyjadrení zo dňa 23.2.2023, a preto uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nedostatočne odôvodnené. V tejto súvislosti odkázali na závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorých: „Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov.“

7.2. Podľa názoru odvolateľov dôvody nesúhlasu žalovaných v 1., 2. a 5. rade so späťvzatím žaloby sú vážnymi dôvodmi, ktoré sa vzťahujú aj na žalovaných v 3. a 4. rade, s ktorými tvoria nútené procesné spoločenstvo. Poukázali na závery právnej doktríny, podľa ktorej: „Analogicky platí, že ak zákon v vyžaduje súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, musí byť pri nerozlučnom procesnom spoločenstve na strane žalovaných daný súhlas všetkých žalovaných. Naopak, ak niektorý zo žalovaných v rámci nerozlučného procesného spoločenstva vyjadrí relevantný nesúhlas so späťvzatím žaloby podľa , súd späťvzatie žaloby nepripustí.“, ako aj v uznesení Najvyššieho súdu SR zo 16. mája 2019 sp. zn. , podľa ktorého: „V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov ( ). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie.“

7.3. Žalovaní v 3. a 4. rade vo vzťahu k otázke neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu duševnej poruchy poručiteľa z dôvodu, že tento záver nevyplýva zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa, označili za zrejmé, že ani v akýchkoľvek ďalších konaniach nebude možné vyvodiť opačný záver, a preto meritórne rozhodnutie by tak podľa ich názoru zakladalo prekážku res iudicata pre prípadné ďalšie konania, v ktorých by mala byť posudzovaná poručiteľova (ne)spôsobilosť na právne úkony z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu.

7.4. Akcentovali, že v zhode so žalovanými v 1., 2. a 5. rade, ktorí odôvodnili nesúhlas so späťvzatím žaloby existenciou naliehavého právneho záujmu na strane všetkých účastníkov dedičského konania,

aby súd vo veci meritórne rozhodol, majú za to, že naliehavý právny záujem na nepripustení späťvzatia a rozhodnutí tohto sporu je daný, a to najmä skutočnosťou, že: a) bez meritórneho rozhodnutia vo veci je daná hrozba opätovného podania žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov zo strany žalobcov, b) žalobcovia podali žalobu s cieľom vytvárať na žalovaných protiprávny nátlak a vynútiť si tak výhodnejšie majetkové postavenie bez akýchkoľvek dôkazov, c) predmetom napádaných právnych úkonov je viacero pozemkov, ku ktorým budú v budúcnosti vznikať vecné práva tretích osôb (kupujúcich, záložných veriteľov, oprávnených z vecných bremien a pod.), čím je daný legitímny záujem na definitívnom posúdení ich (ne)platnosti, lebo v opačnom prípade hrozí vznik množstva ďalších súdnych sporov, d) správaním žalobcu v 2. rade, ktorý vo februári 2023 zamedzil vlastníkovi pozemku v susedstve prejazd cez cestu vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 4. rade s odôvodnením, že cez cestu nemôže prechádzať, kým neskončí tento súdny spor a ktorý neoprávnene užíva pozemok parc. č. 980/19 vo vlastníctve žalovanej v 4. rade a pozemok parc. č. 980/20 vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 3. rade. Poukázali na vyjadrenie žalobcu v 2. rade na pojednávaní dňa 14.2.2023, že sa rozhodol vziať žalobu v celom rozsahu späť, hoci trvá na skutočnostiach uvedených v žalobe, a to aj vzhľadom na ponuku zo strany žalovanej v 1. a 2. rade, že ako protihodnotu za výplatu z rodinného domu, ktorý bol prevedený kúpnou zmluvou na žalovanú v 1. rade mu bude poskytnutá nehnuteľnosť v katastrálnom území G. (malo ísť o pozemok vo vlastníctve žalovanej v 2. rade). Súdu vytkli, že sa v uznesení nevysporiadal s týmito skutočnosťami, ktoré podľa názoru odvolateľov odôvodňujú nepripustenie späťvzatia žaloby.

7.5. Podčiarkli, že nepripustenie späťvzatia žaloby v prejednávanej veci je dôvodné aj s ohľadom na princípy právnej istoty ( ) a hospodárnosti ( ) civilného sporového procesu, keďže žalobcovia vzali žalobu späť po 7 rokoch sporu až vo fáze absolútneho vyčerpania dôkazných prostriedkov, kedy je bezprostredne možné ukončiť dokazovanie a vydať meritórne rozhodnutie. S poukazom na osobitosti prejednávanej veci - vyššia hodnota predmetu sporu, preukázaná vysoká miera rozvratu vzťahov medzi žalobcami a žalovanými, hrozba vzniku ďalších súdnych sporov, ohrozenie ďalších subjektov nadobúdajúcich vecné práva v dobrej viere, mali žalovaní v 3. a 4. rade za to, že vo veci bolo potrebné meritórne rozhodnúť. Na podporu tejto argumentácie poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , podľa ktorého: „Vážné důvody, které opodstatňují nesouhlas žalované strany se ětvzetím žaloby, zpravidla spočívají v tom, že žalovaný nebo jiný účastník řízení má právní nebo jiný (morální, ekonomický apod.) zájem na tom, aby o žalobě bylo meritorně rozhodnuto. Vážný důvod k nesouhlasu se ětvzetím žaloby má žalovaný i tehdy, jestliže dokazování ve věci postoupilo tak daleko, že lze očekávat rozhodnutí soudu.“

8. Žalovaní v 1., 2. a 5. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade uviedli, že výrok o náhrade trov konania, ktorým súd zaviazal žalobcov v 1. a 2. rade na náhradu trov konania, považujú za správny, keďže žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť, čím zavinili zastavenie konania. Zdôraznili, že je dispozičným právom žalobcu vziať žalobu po začatí konania späť, pričom späťvzatie žaloby je úkon fakultatívny a žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať žalobu späť za akýchkoľvek podmienok. Žalobcovia, ako iniciátori sporu, konali „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú zodpovednosť za výsledok sporu, ako aj za zavinené zastavenie konania, ktoré bolo od počiatku nedôvodné. Pokiaľ boli žalobcovia presvedčení o dôvodnosti podanej žaloby, nemali brať žalobu späť. Z posledného pojednávania však vyplynulo, že žalobcovia neboli schopní preukázať pravdivosť a dôvodnosť tvrdení uvedených v žalobe. Podľa názoru žalovaných žalobcovia vzali svoju žalobu späť účelovo potom, ako po rokoch vedenia sporu došli k zisteniu, že dôvodnosť žaloby nevedia preukázať. Podľa názoru žalovaných v 1., 2. a 5. rade neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcovia nemali niesť zodpovednosť za zastavenie konania a súčasne neexistujú ani výnimočné okolnosti, pre ktoré by nemala byť priznaná náhrada trov konania. Preto navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania potvrdiť ako vecne správne.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcov a žalovaných v 3. a 4. rade ako podané včas ( ), oprávnenými osobami ( až ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( až ), bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z a , z hľadísk v odvolaní uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie a ani pre zmenu uznesenia, ale uznesenie je potrebné zrušiť podľa a a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V prejednávanej veci je zo súdneho spisu zrejmé, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali voči žalovaným určenia, že v žalobe označené nehnuteľnosti v katastrálnom území D. O. G. patria do dedičstva po poručiteľovi B. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa 5.2.2016, ktorú následne po 7 rokoch vedenia súdneho sporu vzali v celom rozsahu späť. Žalovaní v 1., 2. a 5. rade so späťvzatím žaloby vyjadrili výslovný nesúhlas. Súd prvej inštancie konanie aplikujúc , , konanie zastavil potom, ako dospel k záveru, že dôvody nesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby a zastavením konania nie sú vážne.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu na základe podaného odvolania žalovaných v 3. a rade bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, ak konanie zastavil napriek nesúhlasu žalovaných v 1., 2. a 5. rade, majúc za to, že dôvody tohto nesúhlasu nie sú vážne. Žalovaní v 3. a 4. rade v odvolaní namietali, že v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi majú všetci dedičia postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov a ak zákon v vyžaduje súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, musí byť pri nerozlučnom procesnom spoločenstve na strane žalovaných daný súhlas všetkých žalovaných, v opačnom prípade súd späťvzatie žaloby nepripustí.

12. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

13. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

14. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí ( prvá veta ).

15. Žalobca ako dominus litis (pán sporu) disponuje konaním nielen tým, že podá žalobu, ale aj tým, že podanú žalobu môže vziať účinne späť. Ak vezme žalobca svoju žalobu späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje svoju vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Späťvzatie žaloby, ktorého účinky nastali tým, že sa dostalo do dispozície súdu, nie je možné ďalším úkonom vziať späť a navrátiť tak konanie do pôvodného stavu.

16. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že ak súdu dôjde účinný prejav o späťvzatí žaloby, je súd týmto procesným úkonom viazaný, a okrem prípadov uvedených v prvej vety , je povinnosťou súdu konanie zastaviť. Zákon v prvej vety totiž vôľu žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby limituje nesúhlasom druhej procesnej strany a existenciou vážnych dôvodov na takýto nesúhlas. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je teda limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. Posudzovanie uvedených dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu, ktoré nie je svojvoľné, ale je potrebné brať zreteľ na skutkové okolnosti prípadu, povahu uplatňovaného nároku a najmä dôsledky zastavenia konania na právne a faktické vzťahy medzi stranami sporu.

17. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu je výlučne vecou voľnej sudcovskej úvahy. Tá však nie je svojvoľná, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie strán sporu, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Dikcia „zo závažných dôvodov nesúhlasí“ smeruje k tomu, že nemusí ísť nevyhnutne o právne dôvody alebo záujmy. Žalovaný môže mať i iné, ako len právne dôvody na to, že so späťvzatím návrhu nesúhlasí. Môže ísť o závažné etické, morálne, ekonomické, ale aj iné motívy, ktorých dôvodnosť vždy posudzuje súd.

18. Súd prvej inštancie z vyššie uvedených hľadísk dôvody nesúhlasu žalovaných v 1., 2. a 5. rade so späťvzatím žaloby neposudzoval. Z obsahu preskúmavaného uznesenia totiž plynie, že dôvody nesúhlasu žalovaných v 1., 2. a 5. rade nespĺňajú požiadavku príslušnej závažnosti preto, lebo podľa tvrdenia žalobcov, že žalobcami oslovení znalci uviedli, že na základe predloženej zdravotnej dokumentácie nemožno jednoznačne určiť, či poručiteľ bol alebo nebol spôsobilý na právne úkony, v konaní neboli preukázané skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu poručiteľa, žalobcovia v tejto

otázke neuniesli dôkazné bremeno, a preto ani meritórne rozhodnutie by nezakladalo prekážku res iudicata pre prípadne ďalšie konanie, v ktorom by bola preukazovaná (ne)spôsobilosť poručiteľa na právne úkony, a tiež že žalovaní nevyvrátili a ani nepopreli tvrdenie žalobcu v 2. rade na pojednávaní dňa 14.2.2023, že za posledný rok a pol mu boli doručené tri žiadosti žalovaných na späťvzatie žaloby.

19. Za tohto stavu odvolací súd ako dôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaných, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby žalobcom po 7 rokoch vedenia sporu a o zastavení konania, neposudzoval náležite dôvody nesúhlasu žalovaných (v 1., 2. a 5. rade) so späťvzatím žaloby, nezvážil všetky nimi namietané okolnosti prípadu, ktoré podľa ich názoru dosahovali takú intenzitu vážnosti, pre ktorú mali byť dôvodom pre pokračovanie v konaní. Žalovaní v 3. a 4. rade odvolaciemu súdu opodstatnene vytkli, že rozhodnutie trpí nedostatkom riadneho odôvodnenia, lebo vo svojom rozhodnutí sa súd nevyporiadal so všetkými v tomto smere relevantnými skutočnosťami a tvrdenia žalovaných o existencii závažných dôvodov pre nezastavenie konania a rozhodnutie vo veci konkrétnym spôsobom nevyhodnotil, a to aj so zreteľom na to, že v danom spore o určenie, že tá-ktorá vec (právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi súd stranami sporu všetci dedičia poručiteľa, ktorí sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci považovaní za vlastníkov tejto veci, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa podieľajú na právach a povinnostiach voči iným osobám, a preto majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov, ktorú otázku posudzoval Najvyšší súd SR (o.i) i v uznesení zo 16. mája 2019 sp. zn. , na ktoré adekvátne odkázali žalovaní vo svojom odvolaní. Odvolací súd preto musí dať za pravdu žalovaným v 3. a 4. rade, ktorí opodstatnene namietali už jednak vo vyjadrení zo dňa 23.2.2023 ako aj v odvolaní proti uzneseniu, že sa súd prvej inštancie v napádanom uznesení vôbec nevysporiadal s ich argumentáciou ohľadom núteného procesného spoločenstva a vážnymi dôvodmi nesúhlasu so späťvzatím žaloby odôvodnenými existenciou naliehavého právneho záujmu na strane všetkých účastníkov dedičského konania, aby súd vo veci meritórne rozhodol.

20. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby neposúdil všetky právne významné okolnosti pre rozhodnutie o zastavení konania s ohľadom na procesné spoločenstvo žalobcov a žalovaných a nesúhlas žalovaných so späťvzatím žaloby, keď z odôvodnenia napadnutého výroku uznesenia o zastavení konania nevyplýva vzťah medzi relevantnými (právne významnými) skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov a jednoznačným právnym záverom na strane druhej, ktorý sa dostal do zjavného nesúladu so skutkovými zisteniami, resp. z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, čím došlo k porušeniu práva žalovaných (i žalobcov) na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

21. Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako postupom podľa a zrušiť uznesenie v jeho napadnutom výroku o zastavení konania a tiež v súvisiacom výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na povahu vytknutej vady konania pred súdom prvej inštancie a zrušenie uznesenia vo výroku o zastavení konania sa odvolací súd už ďalej nemohol zaoberať posudzovaním vecnej správnosti výroku o trovách konania a odvolaním žalobcov proti tomuto výroku. Nakoľko toto uznesenie nemá povahu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, v súlade s a contrario odvolací súd o trovách konania nerozhodoval. O náhrade trov tohto konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

22. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení odstrániť vytknuté nedostatky doterajšieho rozhodovania a opätovne rozhodnúť o späťvzatí žaloby žalobcov po náležitom posúdení otázky procesného spoločenstva žalobcov a žalovaných a vyjadreného nesúhlasu žalovaných (v 1., 2. a 5. rade) so späťvzatím žaloby, a tiež o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ) a rozhodnutie odôvodniť aj so zreteľom na argumentáciu žalobcov a žalovaných prednesenú (aj) v tomto odvolacom konaní. V odôvodnení rozhodnutia je súd povinný vysvetliť aj akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu o trovách konania. Pri rozhodovaní o trovách konania, aj vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcov založenú na tvrdení existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prvej inštancie vezme na zreteľ, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo

sčasti neprizná. Musí ísť o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej sporovej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle na majetkové pomery tejto oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v priebehu konania a podobne. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).