Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-830-2007.pdf
PDF · 77.71 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/830/2007
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného EXPLAST Slovensko, s.r.o., Rastislavova 4, 951 41 Lužianky, IČO 36550540, právne zast. JUDr. Jana Berecová Titková, advokátka, Dubová 2, 949 01 Nitra, proti povinnému W. W., B..T..Y.., A. XX, XXX XX A., J. XXXXXXXX, pre vymoženie X.XXX,XX Z. (XX.XXX,- B.) s prísl. a trov exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslav Šupa so sídlom Nitra, Kmeťkova 30 pod Z. XXXX/XXXX takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi priznáva trovy exekúcie v sume XX,XX EUR a zaväzuje oprávneného k úhrade týchto trov v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
III. Žiaden z ostatných účastníkov (oprávnený a povinný) nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený dňa X.XX.XXXX doručil na exekútorský úrad vyššie uvedeného exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu: platobný rozkaz č.k. XRob/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX. Exekučný súd dňa XX.XX.XXXX poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
V priebehu výkonu exekúcie, dňa XX.X.XXXX, súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. V podaní exekútor oznámil, že jeho šetrením bola zistená skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a súčasne sa vyslovil, že týmto dáva súdu návrh (podnet) na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súčasne uviedol, že trovy exekúcie si uplatňuje v sume XX,XX € a súdu predložil ich špecifikácia aj s ftk. písomností z exekučného spisu. Na základe výzvy súdu oprávnený súhlasil s navrhovaným postupom exekútora.
Podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie
pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.
Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom orgánom verejnej moci je aj exekútor. Súd dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie ani nie je potrebné zisťovať, resp. tento nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP v spojení s § 58 ods. 1 EP je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov vo výroku I. tohto uznesenia ex offo rozhodol o zastavení exekúcie.
V súvislosti s rozhodnutím súdu súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
O trovách súdneho exekútora súd rozhodol v súlade s vyhl. č. 288/2005 Z.z. (skutočnosť, či je exekútor platiteľom DPH v zmysle § 196 EP a zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH si súd overil na www.drsr.sk) nasledovne:
- podľa § 14 vyhl. hodinová odmena: prijatie návrhu 30 min, vypracovanie žiadosti 15 min, t.j. 1 aj začatá hodina v sume 6,64 € (tu súd nepriznal odmenu za vypracovanie špecifikácie v trvaní 30 min z dôvodu, že toto nie je účelným úkonom exekúcie a podľa názoru súdu je takýto úkon pokrytý celkovou odmenou exekútora; súd účelný čas potrebný na vykonanie úkonov, na rozdiel od postupu exekútora, ako účelne vynaložený čas spočítal, t.j. nepriznal odmenu za 3 začaté hodiny ale len za 1 začatú hodinu)
- podľa § 15 vyhl. paušálna odmena za: získanie poverenia, doručenie upovedomenia, každé zisťovanie majetku povinného-3x (ODI, DÚ, výzva); t.j. X U. X,XX € = XX,XX €
- podľa § 22 vyhl. hotové výdavky za poštovné v sume X,XX €
- podľa § 196 EP a zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH aktuálna 20% DPH zo sumy XX,XX € v sume X,XX €.
Účelné trovy exekútora sú vo výške XX,XX € a v súlade s § 203 ods. 2 EP k náhrade týchto trov exekútora súd zaviazal oprávneného.
O trovách ostaných účastníkov (§ 37 ods. 1 EP), t.j. oprávneného a povinného, súd rozhodol postupom podobným § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.
Poučenie:
Proti uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, podaním na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku (§ 58 ods. 4 EP pre výrok I, § 58 ods. 5 pre výrok II., III.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.