Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/94/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, P. O. Box 205, Bratislava, proti odporcovi: D. A., E.. XX.XX.XXXX, X. XX, I., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpený advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Ul. sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1.856,92 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.424,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.424,74 eur od 25.05.2009 do zaplatenia na účet navrhovateľa, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, K. S. XXXXXXX, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšku návrh z a m i e t o l.

Odporca a vedľajší účastník sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 59,34 eur na účet navrhovateľa, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, K. S. XXXXXXX, a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 171,32 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, K. S. XXXXXXX, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.04.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť mu istinu vo výške 1.856,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 1.856,92 eur od 25.05.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení svojho návrhu uviedol, že na základe úverovej zmluvy Č.. XX-XXXXXXXXXX poskytol právny predchodca navrhovateľa Tatra banka, a.s., Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3.319,39 eur. Odporca v rozpore so zmluvnými dojednaniami pravidelné mesačné splátky neuhrádzal včas, čím sa dostal do omeškania, preto právny predchodca navrhovateľa vyhlásil ku dňu 21.05.2009 mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s čl. VI bod 1 úverovej zmluvy a zároveň vyzval odporcu na okamžitú úhradu dlžnej sumy po doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Toto oznámenie spolu s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo odporcovi zaslané doporučene dňa 21.05.2009. Podľa čl. IV bod 4.5.5. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s., pri doručovaní písomností poštou sa písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia. Na základe tohto článku Všeobecných obchodných podmienok bolo oznámenie s výzvou na zaplatenie odporcovi doručené dňa 24.05.2009. Odporca svoj záväzok do dnešného dňa neuhradil ani sčasti, preto navrhovateľ žiada, aby súd návrhu vyhovel a taktiež zaviazal odporcu na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške odo dňa

omeškania odporcu, t.j. od 25.05.2009. Navrhovateľ svoju aktívnu legitimáciu v konaní odôvodňuje zo zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú dňa 12.12.2011 uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Tatra banka, a.s., na základe ktorej bola na navrhovateľa postúpená aj pohľadávka proti odporcovi.

Odporca sa k návrhu nevyjadril ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.

Vedľajší účastník podaním zo dňa 02.07.2012 oznámil súdu, že vstupuje do konania v zmysle . Vedľajší účastník sa k návrhu vyjadril dňa 06.12.2012. Vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetná právna vec je nepochybne vecou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia a nasl. , pričom poukázal na ustanovenia , , a a . Ďalej uviedol, že je potrebné, aby navrhovateľ presne špecifikoval, z čoho pozostáva uplatnená suma, to znamená z ktorých splátok, každá v akej výške a akou splatnosťou a špecifikáciou, čo všetko každá splátka obsahuje. Rovnako je potrebné špecifikovať, čo spotrebiteľ (odporca) zaplatil a na čo boli jednotlivé splátky započítané, pretože má za to, že je vysoko pravdepodobné, že navrhovateľ si v dlžných splátkach uplatňuje aj plnenia z neprijateľných zmluvných pokút a ďalších sankčných mechanizmov, prípadne upomienok a že platby spotrebiteľa započítal v rozpore s . Pri splátkach, u ktorých splatnosť nastala 3 roky pred podaním žaloby, vzniesol námietku premlčania. Vedľajší účastník si zároveň uplatnil náhradu trov konania.

Navrhovateľ k vyjadreniu vedľajšieho účastníka uviedol, že odporca po tom, ako bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy, svoj dlh nesplnil. Záväzok odporcu je vo výške dlžnej istiny nesplateného úveru 1.856,92 eur, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru 100.000,- Sk (t.j. 3.319,39 eur) a splátkami na istinu úveru v celkovej sume 44.058,41 Sk (t.j. 1.462,47 eur). Poukázal na prehľad platieb na úverovú zmluvu a výpis z bankovej knihy, z ktorých je preukázaná výška čerpaného úveru v sume 100.000,- Sk pri výške RPMN 5,89 % a výške úrokovej sadzby 9,9 %. Odporcovi bol úver poskytnutý XX.XX.XXXX, ktorý sa zaviazal splatiť formou 72 pravidelných mesačných splátok s dátumom prvej mesačnej splátky dňa 15.09.2005. Výška pravidelných mesačných splátok bola dojednaná v sume 1.860,- Sk (t.j. 61,74 eur). Ďalej k účasti vedľajšieho účastníka v konaní navrhovateľ uviedol, že pre jeho účasť na strane odporcu v tomto konaní je nevyhnutný aj samotný súhlas odporcu s pomocou v spore formou vedľajšieho účastníctva, ktorým podľa vedomostí navrhovateľa vedľajší účastník nedisponuje, resp. doteraz nepreukázal opak. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého si v konaní neželá. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať hlavnému účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. Tiež poznamenal, že samotný súhlas žalovaného považuje za osobitný predpoklad účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu vyplývajúci zo o ochrane osobných údajov, preto má za to, že súd by na podanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu nemal vôbec prihliadať. Navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak by sa súd nestotožnil s jeho právnym názorom a v konaní s ním bude ďalej pokračovať, svojou žalobou si neuplatňuje žiadne plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. K námietke premlčania uviedol, že je nedôvodná, pretože si uplatňuje nárok na zaplatenie dlžnej sumy zo zosplatneného úveru v dôsledku vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru v liste zo dňa 21.05.2009, pričom súdne konanie sa začalo dňa 10.04.2012, t.j. pred uplynutím troch rokov na uplatnenie práva žalobou na súde. Svoj nárok teda v žiadnom prípade nepovažuje za premlčaný, a preto žiada, aby súd jeho návrhu vyhovel.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaniami a vyjadreniami navrhovateľa a vedľajšieho účastníka a listinnými dôkazmi, a to zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvou na zaplatenie zo dňa 21.05.2009, podacím hárkom zo dňa 21.05.2009, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2011, všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s., prehľadom platieb z úverovej zmluvy a ostatným obsahom spisu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver v sume 100.000,- Sk (t.j. 3.319,39 eur). Úver bol úročený ročnou úrokovou sadzbou 9,9 % a výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 5,89 %. Odporca sa zaviazal tento úver splatiť v 72 mesačných splátkach po 1.860,- Sk (61,74 eur). Termín splatnosti mesačných splátok bol dohodnutý vždy do 15. dňa príslušného mesiaca.

Súd z prehľadu platieb na úverovú zmluvu a výpisu z bankovej knihy zistil, že odporcovi boli peňažné prostriedky poskytnuté vo výške 100.000,- Sk (t.j. 3.319,39 eur) dňa 09.09.2005. Odporca splatil celkom 36 splátok z poskytnutého úveru, prvú splátku splatil dňa 15.09.2005, poslednú splátku dňa 15.08.2008. Od tohto dátumu odporca žiadnu ďalšiu splátku nezaplatil. Odporca do 15.08.2008 v 36 splátkach splatil istinu spolu vo výške 44.058,41 Sk (t.j. 1.462,47 eur).

Odporca tento úver nesplácal riadne a včas, v dôsledku čoho právny predchodca navrhovateľa dňa 21.05.2009 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (úver zosplatnil) v dôsledku čoho vznikla odporcovi povinnosť predčasne splatiť pohľadávku pôvodného navrhovateľa v konaní v celosti. Toto oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s výzvou na zaplatenie bolo odporcovi odoslané poštou dňa 21.05.2009. Výška pohľadávky z úveru ku dňu 21.05.2009 predstavovala hodnotu 2.063,63 eur, ktorá pozostáva z istiny 1.856,92 eur, riadneho úroku 135,92 eur, úroku z omeškania 27,98 eur a poplatku 42,81 eur.

Právny predchodca navrhovateľa postúpil na navrhovateľa pohľadávku proti odporcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavreli dňa 12.12.2011. Navrhovateľ si v konaní proti odporcovi uplatňuje len zaplatenie pohľadávky v časti istiny, t.j. v sume 1.856,92 eur s príslušenstvom.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa (ďalej len „Obč. zák.“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vtedy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa čl. VI. bod 1. písm. b) zmluvy veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. má právo požadovať splatenie pohľadávky veriteľa a dlžník je povinný pohľadávku veriteľa zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti ak existuje nedoplatok jednej splátky úveru, trvajúci viac ako 3 mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa čl. VI. bod 2 prvej vety zmluvy dlžníkovi vznikne povinnosť splatiť predčasne pohľadávku veriteľa dňom doručenia oznámenia veriteľa o mimoriadnej splatnosti úveru podľa bodu 1 tohto článku a v lehote určenej veriteľom v tomto oznámení.

Podľa čl. IV bod 4.5.5. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s. (právneho predchodcu navrhovateľa) pri doručovaní písomností poštou sa písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí deň po ich odoslaní a v cudzine siedmy deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, premlčané právo veriteľovi nemožno priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Obč. zák. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Obč. zák. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa nesplnenej splátky.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom došlo ku vzniku záväzkového vzťahu. Keďže odporca navrhovateľovi, ktorému bola pohľadávka postúpená, ani jeho právnemu predchodcovi poskytnuté peňažné prostriedky nevrátil, má navrhovateľ proti odporcovi právo na ich zaplatenie.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu v konaní vzniesol námietku premlčania proti splátkam úveru, u ktorých splatnosť nastala tri roky pred podaním žaloby. Navrhovateľ však vzniesol námietku proti účasti vedľajšieho účastníka v konaní z dôvodu, že vedľajší účastník nedisponuje súhlasom hlavného účastníka (odporcu), na strane ktorého vystupuje, s pomocou v spore formou vedľajšieho účastníctva, a preto je navrhovateľ toho názoru, že súd by nemal na podania vedľajšieho účastníka prihliadať. Súd sa v spore najskôr musel vysporiadať s týmito vyššie uvedenými skutočnosťami.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkon odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) združenie môže podať návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania (a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo (b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej len „zoznam oprávnených osôb“), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania.

Uvedené ustanovenia oprávňujú zduženie, ktorého ochrana práv spotrebiteľov je hlavnou náplňou jeho činnosti byť účastníkom konania, ktorého predmetom je práve ochrana práv spotrebiteľa. Súd zistil, že vedľajší účastník, ktorý oznamuje svoj vstup do konania z vlastného podnetu, je právnickou osobou zapísanou v registri občianskych združení od 19.02.2010 a predmetom jeho činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, teda , spočívajúca v ochrane práv spotrebiteľov, ktoré boli nedodržaním všeobecne záväzných právnych predpisov porušené. Nakoľko iné náležitosti alebo podmienky pre vstup združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa neustanovuje, a vzhľadom na vyššie uvedené súd mal preukázané, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, a predmetný spor je

sporom zo spotrebiteľskej zmluvy (už samotná zmluva má v názve, že ide o spotrebiteľský úver), súd považuje navrhovateľom vznesenú námietku proti účasti vedľajšieho účastníka v konaní kvôli nedostatku súhlasu odporcu s jeho vstupom do konania za nedôvodnú. Z tohto vyplýva, že vedľajší účastník podľa nadobúda svoje procesné postavenie aj bez rozhodnutia súdu už tým, že súdu dôjde jeho oznámenie o vstupe do konania, a podľa v konaní má rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník, na ktorého strane vystupuje, tzn. že vedľajší účastník má právo vyjadriť sa k návrhu navrhovateľa, navrhnúť dôkazy, ktoré žiada vykonať alebo tiež vzniesť námietku premlčania proti nároku, ktorý si navrhovateľ uplatňuje.

Navrhovateľ však poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva podľa a v konaní je súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať. Z ustanovenia nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka. Účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, teda má bezpochyby procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania, a tak svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Súdu z tohto vyplýva procesný postup, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto postupu vyjadrili. Súdom vyzvaný účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka.

Súd konštatuje, že tento procesný postup bol zachovaný. Súd odporcovi zaslal oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania spolu s jeho vyjadrením k návrhu navrhovateľa a vyzval ho, aby sa k uvedeným skutočnostiam vyjadril v lehote 15 dní odo dňa doručenia týchto písomností. Odporca sa k uvedeným skutočnostiam nevyjadril, a teda ani neprejavil svoj nesúhlas s účasťou vedľajšieho účastníka v konaní, ktorý chce vystupovať na jeho strane. Preto súd ďalej pokračoval v konaní s vedľajším účastníkom, s poukazom na to, ako už bolo vyššie spomenuté, že vedľajší účastník nadobúda svoje procesné postavenie momentom dôjdenia oznámenia o jeho vstupe do konania. Odporca doteraz svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania neprejavil.

Ďalej sa súd musel vysporiadať s námietkou premlčania, ktorú účinne vzniesol vedľajší účastník proti splátkam úveru, u ktorých splatnosť nastala tri roky pred podaním žaloby, a dospel k záveru, že táto námietka je čiastočne dôvodná. Dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o splnení dlhu v splátkach umožňuje veriteľovi, aby od dlžníka požadoval vždy zaplatenie iba tej splátky, ktorá sa stala zročnou. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba podľa § 101 Obč. zák. samostatne. Ustanovenie § 565 Obč. zák. však umožňuje veriteľovi a dlžníkovi dohodnúť, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh a veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že pre splátky, ktoré sa už stali zročnými pred zosplatnením úveru, nezačne opätovne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti zosplatneného úveru.

Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 100.000,- Sk (t.j. 3.319,39 eur), ktorý sa odporca zaviazal splatiť spolu v 72 mesačných splátkach. Odporca splatil spolu 36 splátok, poslednú 36. splátku dňa 15.08.2008. Keďže odporca sa dostal do omeškania s dvomi splátkami, právny predchodca navrhovateľa podľa čl. VI. bod 1. písm. b) zmluvy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval odporcu na úhradu celej dlžnej sumy.

Právny predchodca navrhovateľa zosplatnil úver (vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru) dňa 21.05.2009 a vyzval odporcu na predčasné zaplatenie pohľadávky v celosti. Odporcovi bolo toto oznámenie spolu s výzvou na zaplatenie doručené čl. IV bod 4.5.5. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s. tretí deň po ich odoslaní, t.j. 24.05.2009. Zvyšok dlhu sa teda stal splatný dňa 25.05.2009.

S poukazom na vyššie uvedené, pre jednotlivé mesačné splátky, ktoré sa stali zročné predo dňom 25.05.2009, neplynie podľa § 103 Obč. zák. premlčacia doba odo dňa 25.05.2009, ale odo dňa, keď sa stali zročnými. Z tohto vyplýva, že jednotlivé mesačné splátky, ktoré odporca neuhradil, sa stali zročné

nasledovne: v poradí 37. splátka sa stala zročná dňa 16.09.2008, 38. splátka dňa 16.10.2008, 39. splátka dňa 16.11.2008, 40. splátka dňa 16.12.2008, 41. splátka dňa 16.01.2009, 42. splátka dňa 16.02.2009, 43. splátka dňa 16.03.2009, 44. splátka dňa 16.04.2009, 45. splátka dňa 16.05.2009. Dňa 21.05.2009 právny predchodca navrhovateľa úver zosplatnil, a preto zročnosť všetkých nasledujúcich splátok, t.j. 46. až 72. mesačnej splátky nastala dňom 25.05.2009.

Vzhľadom na vyššie uvedené dni zročnosti jednotlivých mesačných splátok úveru súd posúdil vedľajším účastníkom vznesenú námietku premlčania proti splátkam úveru, u ktorých splatnosť nastala tri roky pred podaním žaloby. Žaloba v predmetnej veci bola súdu doručená dňa 10.04.2012, teda až po márnom uplynutí premlčacej doby spolu siedmych mesačných splátok, konkrétne 37. až 43. mesačnej splátky. Podľa § 566 ods. 2 Obč. zák. pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Sedem mesačných splátok spolu predstavuje hodnotu 432,18 eur (7x výška pravidelnej mesačnej splátky úveru 1.860,- Sk, t.j. 61,74 eur). Keďže teda uplatnené nároky z v poradí 37. až 43. mesačnej splátky úveru sú premlčané a vedľajší účastník toto premlčanie namietol, súd žalobu z tohto dôvodu v časti o zaplatenie istiny vo výške 432,18 eur zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Ostatné jednotlivé mesačné splátky, ktoré sa stali zročné po dni 10.04.2009, t.j. v poradí 42., 43. splátka a zvyšok dlhu, ktorý bol dňa 21.05.2009 zosplatnený, teda premlčané nie sú. Keďže na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd mal preukázané, že na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru medzi účastníkmi vznikol záväzkovo-právny vzťah, právny predchodca navrhovateľa poskytol peňažné prostriedky odporcovi, ktorý ich v lehote splatnosti neuhradil, preto súd o zvyšnej časti návrhu, ktorý nebol premlčaný, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.424,74 eur (1.856,92 eur - 432,18 eur).

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Keďže odporca sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd vyhovel návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie úrokov z omeškania z istiny a priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne z nepremlčanej časti istiny podľa Obč. zák. v spojení s nariadenia vlády SR č. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa v spojení s , nakoľko každý z účastníkov konania mal vo veci úspech len čiastočný, a preto náhradu trov pomerne rozdelil. Z hodnoty predmetu sporu v konaní, ktorá je 1.856,92 eur, mal navrhovateľ úspech v časti 1.424,74 eur (t.j. 76,73 %). Súd návrh vo zvyšku 432,18 eur zamietol, čo treba pokladať za čiastočný úspech odporkyne a vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jej strane v konaní (t.j. 23,37 %). Súd o trovách rozhodol tak, že vypočítal rozdiel medzi týmito pomermi úspechu účastníkov v konaní (76,73 % - 23,27 %), ktorý je 53,46 %, a v tomto pomere priznal navrhovateľovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh na začatie konania, ktorý bol v sume 111,- eur, avšak iba pomere 53,46 %, t.j. celkom v sume 59,34 eur.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslenú podľa , , a , a č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej pomoci je 81,33 eur z hodnoty predmetu sporu 1.856,92 eur. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia nasledovne: 3x 81,33 eur (za 1. prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 03.01.2012, 2. podanie návrhu na začatie konania dňa 26.03.2012 a 3. písomné vyjadrenie zo dňa 21.05.2013); režijný paušál 2x 7,63 eur za dva úkony právnej pomoci vykonané v roku 2012 a 1x 7,81 eur za jeden úkon v roku 2013, teda spolu: 267,06 eur + 20 % DPH = 320,47 eur. Keďže navrhovateľ bol v konaní úspešný len čiastočne, súd mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia len v pomernej časti jeho úspechu 53,46 %, t.j. celkom v sume 171,32 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal odporkyňu a vedľajšieho účastníka v konaní vystupujúceho na jej procesnej strane, ktorí v konaní mali menší čiastočný úspech, povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 59,34 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 171,32 eur tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, v potrebnom počte rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že (§ 205 ods. 2 OPS):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitných predpisov ( , Exekučný poriadok).