Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-78-2010.pdf
PDF · 80.43 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/78/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Hrnčárovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: U.. U. X., bytom I., B. XXX/XX, R. D. XXXX proti žalovaným: 1/ Krajský súd v Žiline, Orolská 3, Žilina, 2/ Predseda Krajského súdu v Žiline Juraj Krupa, Orolská 3, Žilina, 3/ Predseda Krajského súdu v Žiline, Orolská 3, Žilina o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1/ č. Spr. 7490/2009-Oú zo dňa 16.10.2009 takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou (doručenou pôvodne Najvyššiemu súdu Slovenskej republike dňa 02.11.2009) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaných zo dňa 16.10.2009, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že dňa 29.06.2009 podal na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky návrh na začatie konania o priznanie náhrady za stratu na plate podľa § 110 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona). Tento návrh doplnil dňa 24.08.2009 tak, že navrhol, aby mu bola priznaná náhrada za stratu na plate v takej výške, ako výpočet ustanovuje § 110 ods. 3 zákona odo dňa XX.XX.XXXX. Okresný súdu v Čadci ako prvostupňový orgán rozhodol dňa 03.09.2009 pod č. Spr. 1292/2009 tak, že mu náhradu za stratu na plate pri uznaní invalidity podľa § 110 ods. 3 zákona nepriznáva. On podal včas odvolanie, pretože nesúhlasil s právnym posúdením veci a žalovaný v odvolacom konaní napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil a jeho odvolanie zamietol. Žalovaný 1/ sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu a konštatoval, že žalobca nebol na svojich právach dotknutý a nebolo žalobcom preukázané, že by mu vznikol nárok na príslušnú náhradu za stratu na plate v zmysle § 110 ods. 3 zákona. Žalobca napáda toto rozhodnutie, pretože nesúhlasí s výkladom zákonného ustanovenia žalovaným a žiada náhradu za stratu na plate v takej výške, aby spolu s invalidným dôchodkom v sume XXX,XX eura a príplatkom za výkon funkcie sudcu dosiahol naposledy určený funkčný plat v sume X.XXX,XX eura, nakoľko splnil zákonom stanovené podmienky a to skončenie dočasnej neschopnosti na výkon funkcie a uznanie invalidity dňom XX.XX.XXXX. Nevyporiadal sa s otázkou pasívnej legitimácie a túto ponechal na rozhodnutie súdu, ďalej poukázal na nesprávne poučenie, ktoré je v rozpore s ust. § 59 ods. 4 zákona 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok). V ust. § 110 zákona sú striktne uvedené podmienky, za ktorých má nastať plnenie a to skončenie dočasnej neschopnosti na výkon funkcie a uznanie invalidity, ktoré on splnil a dňom XX.XX.XXXX malo nastať plnenie. Ak by náhrada za stratu na plate podľa § 110 ods. 3 zákona bola viazaná na chorobu z povolania, bolo by to v ustanovení výslovne uvedené, alebo by odkazovalo na ust. § 110 ods. 1, 2 zákona a vtedy by sa ani tohto nároku nedomáhal.
Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili, len žalovaný 1/ zaslal krajskému súdu administratívny spis.
Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 106 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení od 01.01.2009 za škodu, ktorá vznikla sudcovi pri výkone funkcie alebo v súvislosti s ňou, zodpovedá štát. Štát zodpovedá aj za škodu, ktorá sudcovi a jeho rodinným príslušníkom vznikla pre výkon funkcie sudcu. Za štát koná príslušná správa súdu.
Podľa § 109 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení od 01.01.2009 sudca má právo na náhradu škody, ak pri výkone funkcie sudcu alebo v priamej súvislosti s ňou dôjde k jeho poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „úraz“). To platí aj vtedy, ak došlo k ublíženiu na zdraví pre výkon funkcie sudcu.
Podľa § 110 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení od 01.01.2009 náhrada za stratu na plate po skončení dočasnej neschopnosti na výkon funkcie sa pri uznaní invalidity poskytne sudcovi v takej výške, aby spolu s jeho invalidným dôchodkom a príplatkom za výkon funkcie sudcu dosiahol naposledy určený funkčný plat. Pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť.
Podľa § 114 ods. 1, 2, 3 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení od 01.01.2009 o náhrade škody podľa tohto zákona rozhoduje v prvom stupni predseda súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu alebo na ktorom pred svojou smrťou svoju funkciu vykonával, ak nie je ustanovené inak. K spôsobu a rozsahu náhrady škody sa vyjadrí sudcovská rada. O odvolaní proti rozhodnutiu predsedu okresného súdu rozhoduje predseda príslušného krajského súdu, o odvolaní proti rozhodnutiu predsedu krajského súdu a predsedu Špeciálneho súdu rozhoduje ministerstvo. Proti rozhodnutiu predsedu najvyššieho súdu je možný rozklad. Na konanie o náhrade škody sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného 1/, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 03.09.2009 o nepriznaní náhrady za stratu na plate pri uznaní invalidity podľa § 110 ods. 3 zákona. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca dňa 30.06.2009 doručil Ministerstvu spravodlivosti podanie „Náhrada za stratu na plate“ zo dňa 29.06.2009, ktorým žiadal o priznanie náhrady za stratu na plate podľa § 110 ods. 3 zákona, pretože mu bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne v Bratislave č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.06.2009 priznaný invalidný dôchodok. Okresný súd v Čadci ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. Spr. 1292/2009 zo dňa 03.09.2009 náhradu za stratu na plate pri uznaní invalidity podľa § 110 ods. 3 zákona nepriznal. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že náhrada za stratu na plate podľa § 110 zákona nadväzuje na ust. § 109 a upravuje náhradu za stratu na plate sudcu ak pri výkone funkcie sudcu alebo v priamej súvislosti s ňou dôjde uňho k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom, prípadne ak dôjde k ublíženiu na zdraví pre výkon funkcie sudcu a vtedy za škodu zodpovedá štát (§ 106 ods. 1 zákona). Podľa právneho názoru prvostupňového správneho orgánu podľa § 110 ods. 3 zákona si môže sudca uplatniť nárok na náhradu za stratu na plate po skončení dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pri uznaní invalidity vtedy, ak mu bola spôsobená škoda pri výkone funkcie alebo v súvislosti s ňou, ale žalobca tieto zákonné podmienky pre náhradu za stratu na plate nepreukázal, neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti súdom a existenciou škody a preto návrhu nevyhovel. Žalobca sa včas odvolal, pretože s týmto právnym názorom nesúhlasil a tvrdil, že už samotný názov IX. hlavy zákona - Náhrady škody svedčí o tom, že sa netýka len náhrady spôsobenej úrazom alebo chorobou z povolania, v ust. § 110 zákona nie je uvedené, že nadväzuje na § 109 zákona a nemožno sa ani odvolávať na ust. § 106 ods. 1 zákona. Podľa názoru žalobcu ust. § 93 ods. 1, 2 zákona sa dotýka len § 110 ods. 1, 2, 4, 5, ale sa nedotýka § 110 ods. 3 zákona, vzhľadom na jeho obsah. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný 1/ napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keď nezistil, že bol ním žalobca ukrátený na svojich právach, prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver. Žalobcovi počas dlhodobej pracovnej neschopnosti bol vyplácaný príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému a keďže žalobca nepreukázal, že mu vznikol nárok na náhradu za stratu na plate podľa § 110 ods. 3 zákona, jeho odvolanie zamietol. Krajský súd v konaní
podľa piatej hlavy O.s.p. (správne súdnictvo) nie je súdom skutkovým, ale preskúmavacím a preto posudzoval len zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda, či správne orgány rozhodli podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a dodržali zákonný postup pred vydaním rozhodnutia. Žalobca nenapáda procesný postup, ale brojí len proti právnemu názoru, ku ktorému správny orgán dospel v rámci správnej úvahy. Na konanie sa vzťahuje Správny poriadok (§ 114 ods. 3 zákona) a podľa § 245 ods. 2 O.s.p. súd rozhodnutie, v ktorom bolo použité správne uváženie, preskúmava len v rozsahu, či nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia konštatuje, že správne orgány spoľahlivo zistili skutkový stav, prijali správny právny záver a žalobca nebol na svojich právach ukrátený. Žalobca si výslovne uplatnil nárok len podľa ust. § 110 ods. 3 zákona, ktoré zákonné ustanovenie je v rámci zákona zaradené do deviatej hlavy s názvom Náhrada škody a v rámci nej pod názov Zodpovednosť štátu (od § 106 a nasl. zákona). V § 109 zákona je výslovne upravené právo na náhradu škody, ak pri výkone funkcie sudcu alebo v priamej súvislosti s ňou a pre výkon funkcie dôjde k poškodeniu zdravia alebo k smrti úrazom. Krajský súd sa stotožňuje s výkladom ust. § 110 zákona žalovaným, pretože v ods. 1 je upravená náhrada za stratu na plate počas dočasnej neschopnosti, v ods. 2 pri ďalšej neschopnosti a v ods. 3 po skončení dočasnej neschopnosti na výkon funkcie a uznaní invalidity, ale vždy v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania. Výklad žalobcu, že ust. § 110 ods. 3 zákona nesúvisí s § 109, ani s § 110 ods. 1, 2 zákona, je v rozpore s výkladom gramatickým, logickým a systematickým uvedených zákonných ustanovení. Žalobca preukázal, že po skončení dlhodobej práceneschopnosti sa stal invalidný, ale nepreukázal, že k práceneschopnosti došlo pri výkone funkcie sudcu, alebo v priamej súvislosti s ňou alebo že k ublíženiu na zdraví došlo pre výkon funkcie sudcu. Nárok žalobcu v zmysle § 110 ods. 3 zákona nebol vôbec dôvodný a preto krajský súd napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a žalobu zamietol. Krajský súd je presvedčený, že vo veci bol pasívne legitimovaný len žalovaný 1/ a voči žalovaným 2/, 3/ žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.