Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/31/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Eleny Kúšovej, v právnej veci žalobcu: František Dadaj - FERI TUR autobusová doprava Povina 38, s miestom podnikania Povina 38, 023 33 Povina, IČO: 32 248 415, zast. TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: TESCO STORES SR, a.s., Cesta na Senec 2, 821 04 Bratislava, IČO: 31 321 828, o zaplatenie 3.219,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -130 zo dňa 26.11.2021, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -130 zo dňa 26.11.2021 potvrdzuje.

II. Žalovaný má nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zamietol žalobu. Druhým výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. , , a (ďalej len „“), a , , , (ďalej len „“), a , a , , (ďalej len „“).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 18.06.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.219,14 eur s príslušenstvom.

3. Žalobca uplatnený nárok odôvodňoval tým, že dňa 31.12.2010 žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o službách, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zaistiť pre žalovaného prepravu osôb po zmluvne vytýčenej trase a záväzok žalovaného uhradiť žalobcovi cenu za vykonané dopravné služby. Na základe takto uzatvorenej zmluvy žalobca poskytoval žalovanému služby aj v mesiaci august 2015. Odplatu za poskytnuté služby v mesiaci august 2015 si žalobca vyúčtoval faktúrou č. 47/2015, vystavenou dňa 03.09.2015, znejúcou na sumu 3.219,14 eur. Žalobca uviedol, že žalovaný následne listom zo dňa 02.10.2015 faktúru vrátil s vyjadrením, že ju neuznáva, odvolávajúc sa na ukončenie zmluvného vzťahu výpoveďou zo dňa 26.05.2015 s dvojmesačnou výpovednou dobou, ktorá sa mala skončiť k dátumu 31.07.2015. Žalobca uviedol, že výpoveď nebola žalovaným žalobcovi platne doručená, tak ako to bolo dohodnuté v článku V ods. 2 a článku VI ods. 4 zmluvy, v zmysle ktorého mala byť všetka korešpondencia

medzi zmluvnými stranami uskutočňovaná faxom, doporučenými listami alebo elektronickou poštou. Žalobca uviedol, že v mesiaci jún 2015 mu žiadne oznámenie o doručení výpovede formou faxu, elektronickou poštou alebo doporučenou zásielkou nebolo doručené a ani mu nebolo zo strany pošty oznámené uloženie akejkoľvek zásielky na pošte. Žalobca mal za to, že výpovedná doba preto nemohla začať platne plynúť a nadväzne na to, nemohla zmluva stratiť platnosť a účinnosť v mesiaci august 2015 a fakturovaná preprava za mesiac august 2015, tak bola vykonaná počas platnosti zmluvy, preto žalobca má nárok na jej zaplatenie.

4. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca osobne ako zodpovedná osoba v zmysle čl. VI bod 6 zmluvy dňa 26.05.2015 odmietol prevziať výpoveď zmluvy o službách doručovanú listinne prostredníctvom kuriérskej služby, nebolo v konaní preukázané. Strany sporu neurobili sporným, že žalobca sa v danom čase, teda dňa 26.10.2015, nezdržiaval na v zmluve určenej adrese Povina 38, 023 33 Povina, ale bol v danom čase služobne v zahraničí, teda je zrejmé, že nemohol osobne odmietnuť prevziať kuriérskou službou doručovanú zásielku. V konaní tiež nebolo preukázané, že by žalovaný skutočne odmietol prevziať zásielku, obsahom ktorej bola výpoveď zo zmluvy, keď zo žalovaným predloženého tlačiva o výsledku sledovania zásielky nevyplýva, o akú zásielku sa malo v danom prípade jednať a čo bolo jej obsahom. Zároveň z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa zásielka doručovaná v dňoch 25.05.2015 - 26.05.2015 prostredníctvom kuriérskej služby dostala do sféry dispozície žalobcu, teda že by žalobca mal objektívnu možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť, nakoľko z tlačiva o sledovaní pohybu zásielky vyplýva, že zásielka nebola uložená do schránky žalobcu, rovnako žalobcovi nebolo do schránky vložené oznámenie kuriérskej služby o uložení doručovanej zásielky. Zásielka doručovaná kuriérskou službou sa tak nedostala do sféry dispozície žalobcu a žalobca nemal ani objektívnu možnosť sa s danou zásielkou oboznámiť. Súd tak nemal v konaní preukázané, že by nastali účinky doručenia výpovede zo zmluvy zo dňa 31.12.2010 žalobcovi v rámci doručovania výpovede žalovaného prostredníctvom kuriérskej služby.

5. Žalovaný v konaní ako listinný dôkaz predložil email zo dňa 26.05.2015, ktorého prílohou bola výpoveď zo dňa 25.05.2015 žalovaného, adresovaná žalobcovi zo zmluvy o službách zo dňa 31.12.2010. Z predmetných listinných dôkazov mal súd preukázané, že dňa 26.05.2015 žalovaný odoslal žalobcovi na elektronickú adresu J..sk <W.:J..sk> email, prílohou ktorého bol právny úkon žalovaného adresovaný žalobcovi, a to výpoveď zo dňa 25.05.2015 zo zmluvy o službách zo dňa 31.12.2010. Žalobca namietal, že takéto odoslanie emailu žalovaným nepreukazuje aj jeho doručenie žalobcovi, tak ako to mali strany dojednané v zmluve o službách (čl. VI bod 4), nepreukazuje, že sa email skutočne dostal do sféry dispozície žalobcu. Žalobca namietal, že mu výpoveď prostredníctvom emailu nebola doručená a že nevie preukázať negatívnu skutočnosť, teda, že mu email nebol doručený a toto dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného, ktorý doručenie výpovede jej doručením na dohodnutú emailovú adresu nepreukázal. Súd sa s uvedenou argumentáciu žalobcu nestotožnil. V zmysle ustanovenia účinnosť adresných jednostranných hmotnoprávnych úkonov, teda aj výpovede zo zmluvy o službách uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným predpokladá, že prejav vôle žalovaného dôjde, teda je doručený, t.j. dostane sa do sféry dispozície žalobcu. V prípade doručovania hmotnoprávneho úkonu nemožno slovné spojenie „dôjde do sféry dispozície“ vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov, ale je ním potrebné rozumieť konkrétnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória aj súdna prax (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.01.2018 alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.0.2011) takouto možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj také prípady, kedy doručením listu, či telegramu obsahujúceho prejav vôle, napr. do bytu adresáta, do poštovej schránky adresáta, prípadne aj vhodením oznámenia do poštovej schránky o uložení zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky.

6. Nie je pritom rozhodujúce, či sa adresát skutočne oboznámil s obsahom zásielky, postačuje, že mal objektívne príležitosť tak urobiť. V danom prípade mal súd zo žalovaným predložených listinných dôkazov, a to z emailu zo dňa 26.05.2015 s prílohou - listom žalovaného zo dňa 25.05.2015 adresovaným žalobcovi, obsahom ktorého bola výpoveď žalovaného zo zmluvy o službách zo dňa 31.12.2010 v zmysle čl. V bod 2 zmluvy o službách preukázané, že dňa 26.05.2015 žalovaný odoslal žalobcovi na emailovú adresu J..sk <W.:J..sk> jednostranný hmotnoprávny úkon, teda výpoveď zo dňa 25.05.2015 zo zmluvy o službách zo dňa 31.12.2015. Súd mal z predloženej zmluvy o službách uzatvorenej medzi žalobcom

a žalovaným dňa 31.12.2010 preukázané, že elektronické doručovanie bolo medzi stranami dohodnuté ako jeden z troch rovnocenných spôsobov uskutočňovania všetkej korešpondencie medzi stranami, vyplývajúcej zo zmluvy, a to s platnosťou odo dňa doručenia druhej strane. Súd mal zo zmluvy o službách bez pochybností preukázané, že žalobca, ako dopravca, si v zmluve určil ako adresu na elektronické doručovanie emailovú adresu J..sk <W.:J..sk>.

7. V danom prípade mal súd za to, že v súlade s teóriou dôjdenia možno za moment doručenia, pri doručovaní jednostranného hmotnoprávneho úkonu do emailovej schránky adresáta, v zmysle výslovnej dohody zmluvných strán v rámci ich zmluvnej autonómie v súkromnoprávnych vzťahoch, považovať moment, kedy adresát, v danom prípade žalobca, mal objektívnu príležitosť oboznámiť sa s výpoveďou, nie moment, kedy tak aj skutočne urobil alebo či tak urobil. Výpoveď, ako prejav vôle, bola voči žalobcovi ako neprítomnej osobe účinná od okamihu, keď sa dostala do sféry jeho dispozície. Pri doručovaní výpovede ako jednostranného prejavu vôle, bol podľa názoru súdu týmto okamihom moment odoslania emailovej správy, ktorej obsahom bola výpoveď zo zmluvy o službách na stranami dojednanú a zo zmluvy vyplývajúcu emailovú adresu žalobcu ako adresáta. V prípade doručovania do emailovej schránky sa odoslaním emailovej správy na emailovú adresu adresáta emailová správa dostáva do sféry dispozície adresáta a tento má objektívnu možnosť sa s ňou oboznámiť. Odoslaním správy na dohodnutú emailovú adresu má totiž adresát emailovej správy, ktorej obsahom bol prejav vôle v nej vyjadrený, objektívnu možnosť sa s týmto prejavom vôle oboznámiť, a teda právny úkon je možné považovať za doručený.

8. Súd zdôraznil, že platí, že prejav vôle musí neprítomnej osobe, teda žalobcovi dôjsť, aby nastali účinky jednostranného hmotnoprávneho prejavu vôle, tento prejav vôle nemusí byť doručený v zmysle jeho reálneho prevzatia, resp. ako žalobca tvrdil otvorenia emailovej správy žalobcom. Postačuje, že prejav vôle, teda výpoveď zo zmluvy o službách žalobcovi došla, teda dostala sa do sféry jeho dispozície.

9. Pokiaľ žalobca namietal, že mu email zo dňa 26.05.2015, obsahom ktorého bola výpoveď zo dňa 25.05.2015, nebol na adresu J..sk <W.:J..sk> dňa 26.05.2015 doručený, súd konštatoval, že tento záver z vykonaného dokazovania nevyplýva. Žalobca v konaní netvrdil, že emailová adresa J..sk <W.:J..sk> nie je emailovou adresou dohodnutou za účelom elektronického doručovania v zmysle zmluvy o službách, netvrdil, že by už daná emailová adresa žalobcu v čase doručovania výpovede zo zmluvy neexistovala alebo bola neaktívna. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v súdnom spise založená žalovaným predložená emailová správa zo dňa 26.05.2015, prílohou ktorej bola výpoveď zo zmluvy o službách zo dňa 31.12.2010, nepreukazuje doručenie správy do sféry dispozície žalobcu, ale len odoslanie na server, z ktorého správa nemusela byť stiahnutá samotnému žalobcovi alebo, že emailová správa bola sfalšovaná, súd konštatoval, že uvedená argumentácia žalobcu zostala len v rovine teoretických tvrdení. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný musí v rámci unesenia dôkazného bremena preukazovať, že ním odoslaná správa na stranami dohodnutú emailovú adresu žalobcu nebola sfalšovaná alebo bola zo serveru stiahnutá samotnému žalobcovi za dôkaznej situácie, kedy žalovaný preukázal, že emailovú správu s výpoveďou odoslal na existujúcu, aktívnu, stranami dojednanú emailovú adresu žalobcu, pričom z predložených listinných dôkazov nevyplynulo, že by sa správa vrátila ako nedoručená. Žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že právny úkon doručil. V zmysle prezentovanej teórie dôjdenia, právny úkon bol doručený, keď sa tento dostal do dispozície žalobcu a tento mal objektívnu možnosť sa s ním oboznámiť. Žalovaný listinným dôkazom preukázal, že dňa 26.05.2015 odoslal na elektronickú adresu dohodnutú v zmluve výpoveď zo zmluvy o službách žalobcovi. V daný deň sa teda s týmto právnym úkonom žalobca objektívne mohol oboznámiť, nakoľko sa v daný deň právny úkon dostal do jeho dispozície, teda v zmysle teórie dôjdenia mu bol doručený. Žalovaný tak doručenie preukázal, žalobca síce skutočnosť, že mu bola výpoveď doručená na dohodnutú elektronickú adresu sporoval, avšak jeho argumentácia zostala len v rovine tvrdení o možnom zlyhaní alebo chybe servera, bez konkrétneho dôkazu alebo dôkazného návrhu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal doručenie výpovede zo zmluvy o službách zo dňa 31.12.2010 žalobcovi dňa 26.05.2015, a to jedným zo zmluvne dohodnutých (čl. VI bod 4 zmluvy) spôsobov doručovania korešpondencie vyplývajúcej zo zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, elektronicky na dohodnutú emailovú adresu žalobcu J..sk <W.:J..sk>, ktorá sa jej odoslaním na danú emailovú adresu dostala so sféry dispozície žalobcu, kedy žalobca nadobudol objektívnu možnosť sa s výpoveďou oboznámiť.

10. Súd zároveň poukázal na to, že nesporná skutočnosť, že žalobca sa v danom čase zdržiaval pracovne v zahraničí, je vo vzťahu k posudzovaniu objektívnej možnosti žalobcu oboznámiť sa s doručovanou listinou pri elektronickom doručovaní irelevantná, nakoľko oboznamovanie sa s obsahom emailovej schránky nie je viazané na to, aby sa adresát zásielky nachádzal na konkrétnej adrese. Účinky výpovede zo zmluvy o službách zo dňa 31.12.2010 tak nastali dňa 26.05.2015, v zmysle čl. V bod 2 zmluvy o službách výpovedná lehota začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúcom po doručení výpovede žalobcovi, teda dňa 01.06.2015 a uplynula dňa 31.07.2015, kedy bol zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúci zo zmluvy o službách zo dňa 31.12.2010 ukončený. Z uvedeného dôvodu súd nemal preukázaný zmluvný nárok žalobcu na zaplatenie odplaty za mesiac august 2015 od žalovaného.

11. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 3.219,14 eur s príslušenstvom titulom zmluvnej odmeny za vykonanie prepravy osôb pre žalovaného v mesiaci august 2015. Keďže žalobca sa v konaní domáhal od žalovaného zaplatenia peňažnej sumy, pričom súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na jej zaplatenie titulom zmluvného plnenia, súd skúmal, či nie je daný nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie žalovanej sumy z iného právneho dôvodu ako zo zmluvy. V tejto súvislosti súd poukázal napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 6. februára 2013. Súd tak v zmysle uvedeného posudzoval, či žalobca nemá nárok na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy od žalovaného titulom vydania bezdôvodného obohatenia, a to plnením žalovanému (vykonaním prepravy osôb) bez právneho dôvodu. Súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že nie každé plnenie bez právneho dôvodu zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný jednak samotnou výpoveďou zo zmluvy zo dňa 25.05.2015, ako aj listom zo dňa 08.06.2015 dal žalobcovi jednoznačne najavo, že netrvá na plnení zo zmluvy (po uplynutí výpovednej lehoty). Túto skutočnosť mal súd preukázanú aj z výpovede žalobcu, ktorý uviedol, že riaditeľ žalovaného v Trenčíne oznámil vodičovi žalobcu vykonávajúcemu prepravu, že žalobca s vykonávaním dopravy končí. Súd mal za to, že nemožno žalobcovi priznať nárok z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie mesiaca august 2015, keď z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný na takomto plnení zo strany žalovaného trval, že by ho žiadal, alebo, že by mal z takéhoto plnenia prospech. V konaní tak neboli naplnené zákonné predpoklady na vznik bezdôvodného obohatenia, a to absencia vedomosti žalobcu, že plní bez právneho dôvodu, ako aj preukázanie, že k obohateniu na strane žalovaného skutočne došlo. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že v konaní nebol preukázaný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za plnenie bez právneho dôvodu za obdobie mesiaca august 2015.

12. Sumarizujúc uvedené, súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že žalovaný v konaní uniesol dôkazné bremeno a listinnými dôkazmi preukázal doručenie výpovede zo dňa 25.05.2015 zo zmluvy o službách zo dňa 31.12.2010 žalobcovi prostredníctvom emailu dňa 26.05.2015 s uplynutím výpovednej doby dňa 31.07.2015, naproti tomu žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, teda, že žalobca má nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu zmluvného plnenia alebo z iného právneho dôvodu. V zmysle uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. Žalovaný bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, nakoľko súd žalobu zamietol. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie podáva v celom rozsahu z odvolacích dôvodov podľa a .

15. Uviedol, že spornou otázkou v konaní bola otázka, či výpoveďou zo dňa 25.05.2015 zo zmluvy o službách došlo k zániku zmluvného vzťahu s účinnosťou k 31.07.2015 alebo k 31.08.2015. V zmysle čl. V bod 2 zmluvy si strany dohodli, že sú oprávnené zmluvu vypovedať aj bez uvedenia dôvodu s výpovednou lehotou v dĺžke 2 mesiacov. Výpovedná lehota začína bežať prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. Z hľadiska svojej obrany žalovaný poukazoval, že zmluvu vypovedal listom zo dňa 25.05.2015, ktorá mala byť žalobcovi doručovaná jednak prostredníctvom kuriérskej služby na adresu v zmysle čl. VI bod

6 zmluvy o službách, t.j. na adresu Povina 38, 023 33 Povina, a jednak prostredníctvom emailu na elektronickú adresu v zmysle čl. VI bod 6 zmluvy o službách J..sk.

16. Súhlasil s názorom súdu, že vo vzťahu k doručovaniu písomností v oblasti hmotného práva sa uplatňuje tzv. teória dôjdenia, ktorá vychádza z aplikácie ustanovenia . V zmysle tohto ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Pri hmotnoprávnych úkonoch sa potom nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej daný právny úkon druhej zmluvnej strane. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle jednej zmluvnej strany dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry dispozície adresáta. Slovné spojenie „dostane sa do dispozičnej sféry“, pritom znamená objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu a Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.0.2011, ktoré súd citoval.

17. Zdôraznil, že s názorom súdu, že okamihom odoslania emailu na emailovú adresu dochádza k objektívnej možnosti oboznámiť sa s obsahom zasielanej správy nesúhlasí. Stotožnenie momentu objektívnej možnosti druhého účastníka oboznámiť sa s obsahom zasielanej správy nevychádza zo skutočnosti, že táto objektívna možnosť je daná až v momente, kedy sa správa dostáva do dispozičnej sféry adresáta.

18. Uviedol, že v bežnom ponímaní je možné považovať odoslanie emailu z konta odosielateľa na jeho server len ako príkaz doručovateľovi doručiť správu adresátovi. Zadaním uvedeného príkazu teda jednoznačne nedochádza k tomu, že by sa predmetný email dostal do dispozičnej sféry adresáta, tak ako to vyvodil okresný súd. Zastáva právny názor, že odoslaním emailu je len preukázané, že uvedený email bol daný na tzv. prepravu, ale rozhodne nepreukazuje, že by sa email dostal do dispozičnej sféry adresáta, a tento adresát mal objektívnu možnosť sa s ním oboznámiť. Je to dané tým, že následne k samotnému doručeniu adresátovi z rôznych príčin nemuselo dôjsť (napríklad zlyhanie prenosu z mailového servera odosielateľa na mailový server adresáta). Tieto príčiny môžu byť rôzneho charakteru a v konečnom dôsledku ani nemusí za ne zodpovedať žiadna zo zúčastnených strán.

19. Mal za to, že z predloženej emailovej správy zo dňa 26.05.2015 vyplýva len skutočnosť, že správa bola odoslaná na emailovú adresu. Zdôraznil, že rozhodne z nej nevyplýva, že by bola doručená do dispozičnej sféry žalobcu a žalobca uvedenú skutočnosť namietal. Následne súd konštatoval, že dôkazné bremeno o doručení výpovede ako jednostranného právneho úkonu zaťažuje odosielateľa, teda v danom prípade žalovaného. K námietkam o tom, že odoslanie emailu samo osebe nepreukazuje dôjdenie do dispozičnej sféry žalobcu však súd konštatoval, že uvedené zostalo len v rovine teoretických tvrdení žalobcu.

20. V prvom rade žalobca poukázal na to, že súd konštatoval, že doručenie výpovede do dispozičnej sféry žalobcu, a skutočnosť, kedy uvedená okolnosť nastala, zaťažuje žalovaného. Následne však uvedené bremeno presunul na žalobcu. Žalobca však nemá ako preukázať nedoručenie správy. Je to dané tým, že uvedenou emailovou správou nedisponuje a súčasne tzv. negatívnou dôkaznou teóriou. V zmysle tejto teórie sa neexistencia (niečoho) zásadne nepreukazuje. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, od ktorej si druhý účastník odvíja svoje právo. Inak povedané účastník, ktorý tvrdí určitú skutočnosť, od ktorej si odvíja právo, musí túto skutočnosť preukázať. Na ukážku priložil jeden z takýchto potvrdzujúcich mailov (nesúvisí s týmto sporom). V maile môžu prísť aj prílohy, ako v tomto ukážkovom prípade, ktorých obsahom je i kódovaný popis doručovanej správy. Zastáva právny názor, že je teda na žalovanom, aby nielen preukázal samotné odoslanie emailu, ale aj okolnosť, kedy sa táto emailová správa dostala do dispozície žalobcu, t.j. že žalobca mal objektívnu možnosť sa s obsahom daného právneho úkonu oboznámiť. Odoslanie emailu objektívnu možnosť oboznámenia sa s odosielanou správou nezakladá a na preukázanie tejto objektívnej možnosti je nevyhnutné preukázať doručenie do dispozičnej sféry adresáta.

21. V ďalšej rovine poukázal na to, že samotný žalovaný o zasielanie výpovede mailom uviedol až v súdnom konaní. V komunikácií, ktorá súdnemu konaniu predchádzala o zasielaní výpovede mailom nič nespomínal. Z uvedeného dôvodu žalobca namietol i hodnovernosť uvedenej emailovej správy. V danom smere poukázal napr. na článok publikovaný na lexfore, ktorý zásadným spôsobom

spochybňuje dôveryhodnosť uvedeného emailu, ako dôkazu, že k výpovedi uvedeným spôsobom došlo. Okrem toho poukázal, že v danom prípade sa jedná o tzv. súkromnoprávnu listinu, ktorej hodnovernosť má preukazovať strana, ktorá ju v konaní predložila. Otázku hodnovernosti teda nemal preukazovať <https://www.lexforum.cz/634._ktor%c3%bd_z%c3%a1sadn%c3%bdm_sp %c3%b4sobom_spochyb%c5%88uje_d%c3%b4veryhodnos%c5%a5uveden %c3%a9ho_emailu,_ako_d%c3%b4kazu,_%c5%bee_k_v%c3%bdpovedi_uveden%c3%bdm_sp %c3%b4sobom_do%c5%a1lo._Okrem_tohopoukazujeme,_%c5%bee_v_danom_pr %c3%adpade_sa_jedn%c3%a1_o_tzv._s%c3%bakromnopr%c3%a1vnu_listinu,_ktorej_hodnovernos %c5%a5_m%c3%a1preukazova%c5%a5_strana,_ktor%c3%a1_ju_v_konan%c3%ad_predlo %c5%beila._Ot%c3%a1zku_hodnovernosti_teda_nemal_preukazova%c5%a5> žalobca, ako to uvádza súd, ale žalovaný, nakoľko žalovaný uvedenú listinu predložil ako dôkaz v konaní.

22. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.219,14 eur spolu 0,02 % za každý deň omeškania od 04.10.2015 až do zaplatenia a prizná mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

23. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s napadnutým rozsudkom a právnym názorom v ňom vyjadreným. Odvolanie považuje za účelové a nemajúce oporu v skutkovom základe, ani v právnom základe.

24. Uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že email zo dňa 26.5.2015 obsahujúci výpoveď zo zmluvy by nebol žalobcovi doručený. Žalobca už vo svojom vyjadrení k odporu doručenému Okresnému súdu Banská Bystrica pod sp. zn. v odseku 11 potvrdil prijatie tejto emailovej správy. Žalobca pritom na pojednávaní dňa 29.10.2021 tvrdil, že mu email zo dňa 26.5.2015 nebol nikdy doručený.

25. Žalovaný (pozn. súdu: v texte zrejme omylom uvedený ako žalobca), vychádza z vyjadrenia žalobcu k odporu a zastáva názor, že mu email zo dňa 26.5.2015 bol doručený a žalobca sa s jeho obsahom oboznámil po návrate zo zahraničia, a teda jednoznačne sa tento email dostal do jeho dispozície už v deň 26.5.2015. A aj keď sa žalobca s jeho obsahom oboznámil až neskôr, jednoznačne sa dostal do sféry jeho dispozície už 26.5.2015. Z uvedeného dôvodu sú preto podľa žalovaného irelevantné tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní o tom, že odoslaním emailu sa tento ešte nedostal do dispozície žalobcu a žalovaný je povinný preukázať doručenie emailu žalobcovi.

26. Žalovaný poukázal na to, že pri odosielaní emailovej správy požiadal o potvrdenie doručenia správy, ktoré však žalovaný neobdržal, a ani správu o nemožnosti doručenia emailu. Uviedol, že skutočnosť, že žalovanému neprišlo potvrdenie o doručení emailu žalobcovi však neznamená, že by mu nebol doručený. Aj keď žalovaný prostredníctvom svojho prehliadača o potvrdenie doručenia požiadal, server, ktorý je cieľovým pre doručenie emailu, musí takúto funkciu o odoslaní potvrdenia podporovať. Tiež je možné server nastaviť, aby zámerne blokoval odosielanie potvrdení o doručení správy a pre odoslanie potvrdenia doručenia odosielateľovi je potrebná súčinnosť príjemcu, ktorý musí odoslanie potvrdenia odsúhlasiť. Nie je preto pravdou tvrdenie žalobcu, že potvrdenie o doručení emailu je funkcia automatická a nevyžaduje si žiadnu súčinnosť druhej strany (server aj prípadne priamo adresáta emailu. Informácie dostupné na internetových stránkach hovoria, že skutočnosť, či odosielateľ dostane potvrdenie o doručení závisí od e-mailového softvéru príjemcu.

27. Ozrejmil, že DSN (Delivery status notificatiaon/oznámenie o stave doručenia) je služba, ktorú môžu voliteľne poskytovať agenti prenosu správ (Message transfer agent/MTA) pomocou protokolu SMTP (Simple Mail Transfer Protocol), alebo formát správy používaný na vrátenie indikácie doručenia správy odosielateľovi správy. Konkrétne sa služba DSN SMTP používa na vyžiadanie vrátenia indikácií úspešného doručenia alebo zlyhania doručenia (vo formáte DSN). Vydanie DSN pri zlyhaní doručenia je predvolené správanie, zatiaľ čo vydanie DSN po úspešnom doručení vyžaduje špecifickú požiadavku od odosielateľa.

28. Na základe vyššie uvedeného a z dôvodu, že server/e-mailový softvér žalobcu funkciu automatického odosielania potvrdenia o doručení nepodporuje alebo je potrebná súčinnosť adresáta, žalovaný nemohol predložiť potvrdenie o doručení emailu zo dňa 26.5.2015. Na základe uvedených skutočností a dôkazov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok č.k. zo dňa 26.11.2021 v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalobcu na úradu trov konania.

29. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , a oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vo výroku vecne správny.

30. Odvolací súd sa v zmysle v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.

31. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci.

32. Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky odvolateľa, bolo v prvom rade posúdiť, či v prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam.

33. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 31.12.2010 uzatvorili zmluvu o službách v zmysle , predmetom ktorej bolo zaistenie prepravy osôb pre žalovaného. Žalobca si v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy vo výške 3.219,14 eur s príslušenstvom za vykonanie prepravy osôb pre žalovaného v mesiaci august 2015 na základe zmluvy o službách zo dňa 31.12.2010. Základnou spornou otázkou v konaní bolo, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy za vykonanie prepravy osôb v mesiaci august 2015 titulom zmluvného plnenia zo zmluvy o službách, či a kedy bola žalobcovi doručená výpoveď zo zmluvy o službách zo strany žalovaného.

34. Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

35. Podľa , zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

36. Podľa , prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

37. Podľa , ak prejav vôle dôjde zmenený vplyvom prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil alebo iných okolností, ktoré nastali počas jeho prepravy, posudzuje sa podľa ustanovení o omyle ().

38. Podľa , a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

39. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

40. Výpoveď zmluvy je ako spôsob zániku záväzku upravený . Keďže úpravu výpovede zmluvy neobsahuje, je potrebné na obchodné záväzkové vzťahy použiť právnu úpravu obsiahnutú v . upravuje výpoveď len v rámci niektorých zmluvných typov, pri ktorých má táto právna úprava prednosť pred všeobecnou občianskoprávnou úpravou výpovede. Zmyslom výpovede je predovšetkým umožniť zmluvnej strane ukončenie zmluvy dojednanej na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť. Pri výpovedi sa zmluva ruší od okamihu uplynutia výpovednej

lehoty, pokiaľ zo zákona alebo z obsahu zmluvy nevyplýva, že účinnosť výpovede nastáva doručením oznámenia o výpovedi. Forma výpovede nie je v ustanovená.

41. Čo sa týka výpovede zmluvy, táto predstavuje prejav vôle niektorej zo strán ukončiť zmluvný vzťah, ktorý sa ruší uplynutím dohodnutej alebo zákonom stanovenej výpovednej lehoty. Zmluva sa pritom ruší od okamihu uplynutia výpovednej lehoty, nie od jej počiatku ako v prípade odstúpenia. Výpoveď sa teda nedotkne práv a povinností, ktoré predchádzali účinnosti výpovede (zmluva existovala a bola dovtedy platná). Strany si preto na rozdiel od odstúpenia nemusia vrátiť to, čo si predtým vzájomne poskytli.

42. Odvolací súd bol toho názoru, že súd prvej inštancie úplne a správne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov došiel k správnym skutkovým zisteniam. V zmysle článku V bod 1 zmluvy o službách si strany dohodli, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. V zmysle čl. V bod 2 zmluvy si strany dohodli, že sú oprávnené zmluvu vypovedať aj bez uvedenia dôvodu s výpovednou lehotou v dĺžke 2 mesiacov. Výpovedná lehota začína bežať prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. V zmysle článku VI bod 4 zmluvy si žalobca a žalovaný ako zmluvné strany uvedeného zmluvného vzťahu dojednali tri rovnocenné spôsoby uskutočňovania korešpondencie v súvislosti s danou zmluvou, a to buď faxom, doporučenými listami alebo elektronickou poštou s platnosťou odo dňa doručenia druhej strane, pokiaľ táto zmluva neustanoví inak.

43. Spornou otázkou počas konania bola otázka, či výpoveďou žalovaného zo dňa 25.05.2015 zo zmluvy o službách došlo k zániku zmluvného vzťahu s účinnosťou k 31.07.2015 alebo k 31.08.2015. Spornou otázkou bolo doručovanie výpovede žalobcovi prostredníctvom mailovej správy zo dňa 26.05.2015. Žalobca súhlasil s názorom súdu, že vo vzťahu k doručovaniu písomností v oblasti hmotného práva sa uplatňuje tzv. teória dôjdenia, ktorá vychádza z aplikácie ustanovenia . Nestotožnil sa však s názorom súdu, že okamihom odoslania emailu na emailovú adresu dochádza k objektívnej možnosti oboznámiť sa s obsahom zasielanej správy. Namietal, že stotožnenie momentu objektívnej možnosti druhého účastníka oboznámiť sa s obsahom zasielanej správy nevychádza zo skutočnosti, že táto objektívna možnosť je daná až v momente, kedy sa správa dostáva do dispozičnej sféry adresáta.

44. Odvolací súd, v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že dôkazné bremeno o doručení výpovede ako jednostranného právneho úkonu zaťažuje odosielateľa, teda v danom prípade žalovaného. Stotožnil sa s názorom konajúceho súdu, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal, že dňa 26.05.2015 odoslal na medzi stranami zmluvne dohodnutú emailovú adresu žalobcu ako dopravcu J..sk <W.:J..sk> výpoveď zo dňa 25.05.2015 zo zmluvy o službách zo dňa 31.12.2015. Odoslaním emailovej správy s daným obsahom na dohodnutú emailovú adresu sa správa, ktorej obsahom bol právny úkon výpovede zo zmluvy, dostala do sféry dispozície adresáta, teda žalobcu, a ten mal objektívnu možnosť sa od tohto momentu s danou správou a právnym úkonom oboznámiť. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcu, že odoslaním emailu je preukázané, že email bol daný na tzv. prepravu, ale nepreukazuje, že by sa email dostal do dispozičnej sféry adresáta-žalobcu, a tento adresát mal objektívnu možnosť sa s ním oboznámiť. Rovnako tak odvolací súd nepovažuje za preukázané tvrdenie, že k samotnému doručeniu adresátovi z rôznych príčin nemuselo dôjsť, a vznik týchto príčin môže byť rôzneho charakteru a v konečnom dôsledku ani nemusí za ne zodpovedať žiadna zo zúčastnených strán. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že tieto úvahy žalobcu sú len v rovine teoretických tvrdení a hoci žalobca namietal tento právny záver súdu prvej inštancie v odvolaní, bližšie v ňom znova nerozobral, prečo je nesprávny tento názor súdu.

45. V tejto súvislosti odvolací súd zhodne so žalovaným poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca vo svojom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. v odseku 11. potvrdil prijatie spornej emailovej správy, keď pri vyjadrovaní sa k tomuto mailu odoslanému žalovaným uviedol, že doručenie nie je možné zamieňať s pojmom dôjdenia, ktoré v prípade elektronickej komunikácie nastáva momentom jej uloženia v emailovej schránke druhej strany. Je pritom zrejmé, že vzhľadom na neprítomnosť žalobcu tento nemal možnosť sa so správou oboznámiť a so správou sa oboznámil až po príchode zo zahraničia. Odvolací súd konštatuje, že túto skutočnosť považuje za nesporne preukázanú a evidovanú na čísle listu 42 spisového materiálu. Z uvedených dôvodov odvolací súd zdôrazňuje správnosť právneho posúdenia súdom prvej inštancie, ktorý uviedol, že mal zo žalovaným predložených listinných dôkazov, a to z emailu zo dňa 26.05.2015 s

prílohou - listom žalovaného zo dňa 25.05.2015 adresovaným žalobcovi, obsahom ktorého bola výpoveď žalovaného zo zmluvy o službách zo dňa 31.12.2010 v zmysle čl. V bod 2 zmluvy o službách preukázané, že dňa 26.05.2015 žalovaný odoslal žalobcovi na emailovú adresu J..sk <W.:J..sk> jednostranný hmotnoprávny úkon, teda výpoveď zo dňa 25.05.2015 zo zmluvy o službách zo dňa 31.12.2015. Súd mal z predloženej zmluvy o službách uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.12.2010 preukázané, že elektronické doručovanie bolo medzi stranami dohodnuté ako jeden z troch rovnocenných spôsobov uskutočňovania všetkej korešpondencie medzi stranami vyplývajúcej zo zmluvy, a to s platnosťou odo dňa doručenia druhej strane. Súd mal zo zmluvy o službách bez pochybností preukázané, že žalobca ako dopravca si v zmluve určil ako adresu na elektronické doručovanie emailovú adresu J..sk <W.:J..sk>.

46. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní uniesol dôkazné bremeno a listinnými dôkazmi preukázal doručenie výpovede zo dňa 25.05.2015 zo zmluvy o službách zo dňa 31.12.2010 žalobcovi prostredníctvom emailu dňa 26.05.2015 s uplynutím výpovednej doby dňa 31.07.2015, naproti tomu žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, teda, že má nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu zmluvného plnenia alebo z iného právneho dôvodu.

47. Odvolací súd pripomína, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita strany má za následok, že neunesie dôkazné bremeno.

48. Podporne súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, : „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.“

49. Žalobca namietal, že súd presunul dôkazné bremeno na žalobcu. Doplnil, že nemá ako preukázať nedoručenie správy z dôvodu, že nedisponuje emailovou správou a súčasne tzv. negatívnou dôkaznou teóriou. Zhrnul, že je na žalovanom, aby preukázal odoslanie emailu a rovnako tak aj okolnosť, kedy sa táto emailovaná správa dostala do dispozície žalobcu. K tejto odvolacej námietke súd poukazuje na vyjadrenie samotného žalobcu, v ktorom potvrdil oboznámenie sa s emailom po príchode zo zahraničia. Z uvedeného odvolací súd hodnotí túto odvolaciu námietku žalobcu ako irelevantnú pre posudzovanú právnu vec.

50. Nad rámec posudzovanej veci odvolací súd uvádza, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné (tento jav sa v rímskom práve označoval ako probatio diabolica). V týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného bremena na protistranu. V civilnej procesualistike sa pre túto skutočnosť používa termín negatívna dôkazná teória. Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna skutočnosť je daná.

Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že sa v posudzovanom prípade nejedná o prípad, kedy je nutné aplikovať negatívnu dôkaznú teóriu.

51. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného ( ) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

52. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor. Žalobca ani jeden z odvolacích dôvodov nepreukázal.

53. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

54. V odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom, iný, než napadnutým uznesením vyslovený právne záver, nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa potvrdil ako vecne správny.

55. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. . Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

56. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).