Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-375-2012.pdf
PDF · 93.55 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/375/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci navrhovateľa Mesto Banská Bystrica, ČSA 26, Banská Bystrica, IČO: 00 313 271 proti odporcovi 1/ C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, D., odporcovi 2/ I. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. G. X, J. J., obaja právne zastúpení JUDr. Ďurčeková s.r.o., so sídlom Nám. Slobody 5, Banská Bystrica, odporcovi 3/ Správa športových a telovýchovných zariadení mesta so sídlom Hronské predmestie 4, Banská Bystrica, IČO: 45 027 994 právne zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, Advokátska kancelária, Koval & spol., Komenského 3, Banská Bystrica, o určovacej žalobe, na odvolanie navrhovateľa a odporcov 1/,2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/31/2012-82 zo dňa 30. 07. 2012 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcami v 1/ a v 2/ rade netrvá od 1.6.2009 m e n í tak, že návrh zamieta.
Výrok, ktorým súd vo zvyšku návrh zamietol, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcom 1/,2/ trovy prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 419,71 Eur na účet právnej zástupkyne advokátky JUDr. Dagmar Ďurčekovej v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi 3/ trovy prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 267,40 Eur na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. Oskara Chnápka v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Okresný súd rozsudkom č.k. 7C/31/2012-82 zo dňa 30.7.2012 určil, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcami 1/,2/ netrvá od 1.6.2009 s odôvodnením, že od uvedeného termínu došlo k vzniku príspevkovej organizácie - Správa športových a televýchovných zariadení mesta Banská Bystrica, na ktorú novozriadenú organizáciu prešla časť úloh a činností navrhovateľa, na základe čoho prešli práva i povinnosti z pracovno-právnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom - odporcom 1/,2/na preberajúceho zamestnávateľa - odporcu 3/. Okresný súd konštatoval, že prechodom práv a povinností došlo ku skončeniu pracovno-právnych vzťahov navrhovateľa s odporcami 1/,2/ dňom 30.5.2009 a teda pracovný pomer odporcov 1/,2/ s navrhovateľom od 1.6.2009 netrvá. Návrh navrhovateľa domáhajúceho sa určenia, že pracovný pomer medzi odporcami 1/,2/ a odporcom 3/ trvá od 1.6.2009 okresný súd zamietol, lebo navrhovateľ, ktorý nie je účastníkom predmetného právneho vzťahu nepreukázal naliehavosť právneho záujmu na danom určení, nakoľko nijakým spôsobom sa nemôže zmeniť jeho
právne postavenie a z právneho vzťahu, či už existujúceho, alebo neexistujúceho medzi inými osobami nemôžu pre navrhovateľa vyplývať žiadne právne povinnosti a nemôže byť jeho postavenie neisté. Okresný súd navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania odporcom 1/,2/ vo výške 159,17 Eur a odporcovi 3/ vo výške 185,94 Eur.
Rozsudok okresného súdu odvolaním napadli odporcovia 1/, 2/ a navrhovateľ.
Odporcovia 1/,2/ podali odvolanie z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal právny záujem na určovacej žalobe, tvrdenie o jeho neistom postavení a nadväznosti na zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pokladajú za účelové, lebo nenapĺňa ust. § 80 písm c/ O.s.p. a to aj v nadväznosti na rozhodnutia súdov v konaniach vedených medzi účastníkmi konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ako aj o zaplatenie náhrady mzdy. Nimi napadnutý výrok, ktorým rozhodol okresný súd, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcami 1/,2/ netrvá od 01. 06. 2009 navrhli zmeniť tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne. Podaním z 10.5.2013 prostredníctvom právnej zástupkyne žiadali priznať v odvolacom konaní náhradu trov za 2 úkony právnej pomoci.
Odvolanie navrhovateľa smerovalo proti tej časti prvostupňového rozhodnutia, ktorou bol návrh o určenie, že pracovný pomer od 1.6.2009 trvá medzi odporcami 1/,2/ a odporcom 3/ zamietol, ako aj proti výrokom, ktorými mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania odporcom 1/,2/,3/. Vo veci samej nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu podľa navrhovateľa spočíva v tom, že v predchádzajúcich konaniach vedených pod sp. zn. 20C/130/2009 a 12C/129/2009 okresný súd meritórne nerozhodol o tom, že pracovný pomer medzi odporcami sa skončil neplatne v skúšobnej dobe. V konaní vedenom pod sp. zn. 20C/130/2009 súd návrh zamietol z dôvodu, že bolo časovo skôr rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/133/2009 o tom, že pracovný pomer navrhovateľa s odporcami 1/,2/ nebol skončený platne a konanie vedené pod sp. zn. 12C/129/2009 bolo zastavené na základe späťvzatia návrhu právnou zástupkyňou odporcov 1/,2/. Odporcovia 1/,2/ oznámili tak navrhovateľovi, ako aj odporcovi 3/, že trvajú na ďalšom zamestnávaní. Z týchto dôvodov vyplýva, že povinnosť zaplatiť náhradu mzdy odporcom 1/,2/ má len navrhovateľ, ako ich zamestnávateľ. Navrhovateľ nemohol ovplyvniť priebeh konania, priebeh vyššie uvedených súdnych konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru voči odporcovi 3/. Nakoľko odporcovia 1/,2/ odôvodňujú nimi uplatnený nárok na zaplatenie náhrady mzdy vedenom v súdnom konaní pod sp. zn. 9C/119/2011 je podľa navrhovateľa nevyhnutné určiť, kto bol ich zamestnávateľom od 1.6.2009. Podľa navrhovateľa postup, akým súd koná v konaní sp. zn. 9C/119/2011 odvolanie sa na konania v inom súdnom spore nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu v danom konaní. Navrhovateľ ako účastník v konaní sp. zn. 9C/119/2011 nemôže žiadať od súdu, aby ako prejudiciálnu otázku vyriešil otázku existencie, či neexistencie pracovno-právneho vzťahu, môže len navrhovať dôkazy a predkladať súdu tvrdenia. Teda skutočnosť, že podľa názoru súdu je povinnosťou súdu v konaní sp. zn. 9C/119/2011 zaoberať sa otázkou, kto je zamestnávateľom zamestnancov po 01. 60. 2009 nie je odôvodnením toho, že v tomto konaní nie je naliehavý právny záujem na danom určení. Rozsudkom okresného súdu č.k. 9C/119/2011 bola navrhovateľovi určená povinnosť zaplatiť náhradu mzdy zamestnancom aj za obdobie od 1.6.2009, kedy už nebol ich zamestnávateľom. Až do 15.6.2009 bol ich zamestnávateľom odporca 3/. Navrhovateľ uviedol, že bolo povinnosťou odporcu 3/ zamestnať odporcov 1/,2/, nakoľko došlo k zákonnému prechodu pracovno-právnych práv a povinností z Mesta Banská Bystrica na odporcu 3/ v zmysle § 28 ZP, pričom okresný súd sa touto skutočnosťou pri rozhodovaní o náhrade trov konania vôbec nezaoberal. Návrh na začatie súdneho konania je dôsledkom toho, že v konaniach sp. zn. 20C/130/2009 a sp. zn. 12C 129/2009 po tom, čo bolo rozhodnuté voči Mestu Banská Bystrica, meritórne nerozhodol voči odporcovi 3/, ako poslednému zamestnávateľovi odporcov 1/,2/ v konaniach o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, čím sa stalo neisté aj postavenie navrhovateľa v súvislosti s nárokmi zamestnancov. Ak by totiž súd meritórne rozhodol, zároveň by bolo v zmysle § 79 ods. 1 ZP zrejmé, kto je zamestnávateľom odporcov 1/,2/ a kto je povinným subjektom na zaplatenie náhrady mzdy. Pracovný pomer s odporcami 1/,2/ v skúšobnej dobe skončil, odporca 3/ v skúšobnej dobe, ktorá bola dohodnutá v pracovnej zmluve v rozpore so Zákonníkom práce. Podľa navrhovateľa v danom prípade nie je dôvodné rozhodnúť o trovách konania podľa § 143 O.s.p. a navrhovateľ má právo na priznanie náhrady trov konania podľa § 142 O.s.p. v rozsahu, ako si ich uplatnil. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým bol zamietnutý jeho návrh o určenie, že pracovný pomer
medzi odporcom 3/ a odporcami 1/,2/ trvá od 1.6.2009 a v časti výrokov o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil okresnému súd na ďalšie konanie.
Krajský súd ako súd odvolací vec v rozsahu danom odvolaniami preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v prvom napadnutom výroku, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcami 1/,2/ netrvá od 01.06. 2009 podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh zamietol a nasledujúci výrok II., ktorým návrh o určenie, že pracovný pomer odporcov 1/,2/ trvá od 01. 06. 2009 s odporcom 3/ zamietol, potvrdil podľa § 219 ods. 1,2, O.s.p.
Zo skutkových zistení vyplynulo, že rozsudkami Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/133/2009-130 zo dňa 30.6.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/203/2010-147 zo dňa 23.9.2010, právoplatnými dňa 3.12.2010 bolo rozhodnuté, že skončenie pracovného pomeru Mesta Banská Bystrica s odporcom 1/ C. V. a odporcom 2/ I. T. dňom 31.5.2009 na základe dohody uzavretej dňa 15.5.2009 je neplatné. Súdy konštatovali, že uznesením Mesta Banská Bystrica č. 382/2009-MsZ z 24.3.2009 bola zriadená podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení príspevková organizácia Správa športových a telovýchovných zariadení mesta dňom 1.6.2009. Účelom zriadenia tejto organizácie bolo vytvoriť predpoklady pre efektívnejšiu prevádzku športových a telovýchovných zariadení Mesta Banská Bystrica. Príspevková organizácia bola zriadená v súlade so zákonom č. 523/2004 Z.z. s tým, že správa zimného štadióna, kde pracovali odporcovia 1/,2/ prešla pod novozdriadenú príspevkovú organizáciu. Dňa 19.5.2009 Mesto Banská Bystrica oznámilo zamestnancom vznik novej príspevkovej organizácie, pričom odporcom 1/,2/ navrhlo skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.5.2009 s tým, že k 1.6.2009 sa uzavrie nová pracovná zmluva s novozriadenou organizáciou - Správou športových a telovýchovných zariadení mesta. Následne dňa 27.5.2009 bola podpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru a zároveň uzavreté nové pracovné zmluvy so Správou športových a telovýchovných zariadení mesta. Mesto Banská Bystrica tento postup odôvodnil tým, že ak by zamestnanci neukončili pracovný pomer dohodou, bola by im daná výpoveď pre nadbytočnosť, prípadne by to bol riešil iným spôsobom. Súd rozhodol, že v danom prípade nebolo potrebné ukončovať pracovný pomer a uzatvárať nové pracovné zmluvy, lebo dňom 1.6.2009 práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov zamestnancov prešli na novozriadenú organizáciu, ktorá prebrala úlohy a činnosti Mesta Banská Bystrica v časti, v ktorých zamestnanci vykonávali práce.
Dňa 14.6.2011 C. V. a I. T. podali žalobu voči odporcovi 1/ Mestu Banská Bystrica a odporcovi 2/ Správe športových a telovýchovných zariadení Mesta Banská Bystrica, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn. 9C/119/2011. V priebehu konania uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/110/2011-142 zo dňa 13.2.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoPr/6/2012-185 zo dňa 18.4.2012 konanie voči odporcovi 2/ Správe športových a televýchovných zariadení mesta príspevkovej organizácie Mesta Banská Bystrica bolo zastavené, lebo návrh voči nemu bol vzatý späť. Uznesením č.k. 15 CoPr/7/2012-189 zo dňa 18.4.2012 krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu č.k. 9C/119P/2011-144 zo dňa 13.2.2012, ktorým návrh Mesta Banská Bystrica na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/31/2012 zamietol. Krajský súd konštatoval, že pracovno-právny vzťah do dňa prevodu k 1.65.2009 nezanikol, takže povinnosť doterajšieho zamestnávateľa Mesta Banská Bystrica nezanikla a pre rozhodnutie o náhrade mzdy podľa § 79 ZP v spojení s § 28 ods. 1,5 ZP nie je rozhodujúce ani potrebné vyčkať na rozhodnutie vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/31/2012, v ktorej Mesto Banská Bystrica sa domáhalo vydania rozhodnutia, že pracovný pomer medzi ním a zamestnancami od 1.6.2009 netrvá, lebo od uvedeného termínu trvá pracovný pomer zamestnancov k Správe športových a telovýchovných zariadení mesta. Okresný súd rozsudkom č.k. 9C/119/2011-212 zo dňa 24.7.2012 uložil Mestu Banská Bystrica povinnosť zaplatiť náhradu mzdy za obdobie od 25.6.2009 do 25.6.2010 C. V. v sume 7 605,80 Eur a I. T. v sume 8 709,60 Eur. V tejto časti prvostupňový rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16 CoPr/10/2012-245 zo dňa 8.11.2012 potvrdený. Vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia v tejto časti odvolací súd vyvodil z preukázanej skutočnosti - neplateného skončenia pracovného pomeru zo strany Mesta Banská Bystrica, ktorý
potom má niesť aj zodpovednosť za porušenie svojej právnej povinnosti, ktorá nemôže prejsť na iný subjekt.
So zreteľom na obsah odvolaní a v nich opätovne nastolenú otázku procesnej prípustnosti návrhu z hľadiska § 80 písm. c/ O.s.p. sa odvolací súd ako prvoradou zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení, že od 01. 06. 2009 pracovný pomer medzi ním a odporcami 1/,2/ netrvá a že od uvedeného termínu trvá pracovný pomer odporcov 1/,2/ s odporcom 3/ Správou športových a telovýchovných zariadení Mesta Banská Bystrica. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je návrh na určenie, či tu právny vzťah resp. právo je, alebo nie je prípustný len vtedy, ak je na tomto určení naliehavý právny záujem v tom, že spornosť vzťahu účastníkov rieši práve podaný návrh. Za dovolený a procesne prípustný možno preto návrh na určenie označiť len vtedy, ak sa ním vytvára právny základ odstraňujúci spornosť vzťahu účastníkov a predchádza sa ním návrhu na plnenie, alebo ďalšiemu návrhu na určenie, sledujúceho v podstate ten istý cieľ, ako skorší určovací návrh.
Pretože o skôr uplatnenom nároku o zaplatenie náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru vedenom pod sp. zn. 9C/119/2011, ktoré začalo dňa 14.6.2011 rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/119/2011-212 zo dňa 14.7.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16 CoPr/10/2012 zo dňa 8.11.2012 bola právoplatne vyriešená a zodpovedaná aj otázka existencie základu nároku na náhradu mzdy, ako aj kto je nositeľom povinnosti ju nahradiť, teda otázka opodstatnenosti nároku bola súdmi vyriešená komplexne, je potom neprípustné, aby v inom následne začatom konaní dňa 9.2.2012 sa osobitne riešila vo svojej obsahovej podstate rovnaká otázka tých istých účastníkov vystupujúcich v tomto konaní v opačnom procesnom postavení. Odvolací súd vychádzajúc z právnych záverov vyslovenými súdmi v predchádzajúcich sporoch účastníkov, najmä s poukazom na rozsudok okresného súdu č.k. 9C /119/2011-212 z 24.7.2012 v spojení s rozsudkom odvolkacieho súdu č.k. 16CoPr/10/2012-245 zo dňa 8.11.2012, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, konštatuje, že právne postavenie navrhovateľa v danom zodpovednostnom vzťahu nie je neisté a tým určovací návrh, ktorým mu malo byť umožnené poskytnutie ochrany stráca akýkoľvek zmysel a navrhovateľ nemôže mať právny záujem na určení právneho vzťahu tak, ako to formuloval v petitoch návrhu. Posudzovaním, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu práv navrhovateľa súdnym rozhodnutím zaviazaného k povinnosti nahradiť odporcom 1/,2/ náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru sa navrhovateľ môže domáhať inými právnymi prostriedkami. Na základe uvedeného preto krajský súd prvostupňové rozhodnutie v časti, ktorou bolo určené, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcami 1/,2/ od 01. 06. 2009 netrvá zmenil a návrh v tejto časti zamietol. V nadväznosti na vyššie uvedené navrhovateľ nemohol mať naliehavý právny záujem, ani na určení, že pracovný odporcov 1/,2/ trvá od 01. 06. 2009 s odporcom 3/ a preto ak okresný súd v tejto časti návrh zamietol odvolací súd z vecne správnych dôvodov tento výrok podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
V dôsledku zmeny prvostupňového rozhodnutia s poukazom na ust. § 224 ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodol o náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania. Úspešným odporcom 1/,2/,3/ bola priznaná náhrada trov podľa § 142 ods.1 O.s.p. Náhrada právnych služieb uvedených odporcov, ktorí boli zastúpení advokátmi bola priznaná podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Odporcom 1/,2/ bola priznaná náhrada trov prvostupňového konania za požadované 2 úkony podľa vyčíslenia zo dňa 25. 07. 2012, konkrétne za vyjadrenie k návrhu a za účasť advokátky na pojednávaní. Za uvedené dva úkony prináleží odmena po 58,69 Eur s pripočítaním dvoch réžijných paušálov po 7,63 Eur a 20% DPH vo výške 26,53 Eur. Náhrada trov prvostupňového konania predstavuje sumu 159,17 Eur. V odvolacom konaní bola priznaná náhrada za podané odvolanie vo výške 58,69 Eur s réžijným paušálom 7,63 Eur a DPH 13,26 Eur. Za vyjadrenie k výzve odvolacieho súdu zo dňa 10. 04. 2013 bola priznaná náhrada odmeny 60,07 Eur s réžijným paušálom 7,81 Eur a DPH 13,58 Eur. Odvolací súd okrem náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 161,04 Eur priznal odporcom 1/,2/ aj náhradu zaplateného súdneho poplatku 99,50 Eur za podané odvolanie. V odvolacom konaní tak bola priznaná odporcom 1/,2/ náhrada trov vo výške 260,54 Eur.
Odporcovi 3/ bola priznaná náhrada právnych služieb v prvostupňovom konaní za 2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a účasť na pojednávaní dňa 09. 07. 2012 po 58,69 Eur a za účasť na pojednávaní, na ktorom sa vyhlásilo rozhodnutie dňa 30. 07. 2012 bola priznaná
odmena 14,67 Eur. Náhrada réžijného paušálu bola priznaná za 3 úkony po 7,63 Eur a 20% DPH 31,- Eur. Náhrada trov prvostupňového konania bola priznaná odporcovi 3/ vo výške 185,94 Eur. V odvolacom konaní bola priznaná odporcovi 3/ náhrada odmeny za vyjadrenie k výzve odvolacieho súdu zo dňa 10.4.2013 vo výške 60,07 Eur s réžijným paušálom 7,81 Eur a s DPH 13,58 v celkovom súčte 81,46 Eur.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.