Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoPr-6-2012.pdf
PDF · 80.12 KB
Case nature
Subarea
15CoPr/6/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľov 1/ S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., O. XX, 2/ Z. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. K. X., G. G. navrhovatelia 1/, 2/ v konaní práv. zast. JUD. Ďurčeková, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Námestie slobody 5, IČO: 36 863 254 proti odporcom 1/ Mesto Banská Bystrica, so sídlom Banská Bystrica, ČSA 26, IČO: 00 313 271, 2/ Správa športových a telovýchovných zariadení mesta, Príspevková organizácia mesta Banská Bystrica, so sídlom Banská Bystrica, Hronské predmestie 4, IČO: 45 027 994, v konaní práv. zast. JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom KOVAL & spol., advokátska kancelária, so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, o zaplatenie mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru, na odvolanie odporcu 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13.02.2012, č.k. 9C/119/2011-142, takto
rozhodol:
Odvolanie odporcu 1/ odmieta.
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd odporcovi 2/ náhradu trov konania nepriznal, potvrdzuje.
Navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi 2/ nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd konanie voči odporcovi 2/ zastavil. Odporcovi 2/ náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že navrhovatelia sa domáhali voči odporcom 1/, 2/ náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru s poukazom na rozhodnutie okresného súdu v konaní 7C/133/2009. Od odporcu 1/ sa domáhali náhrady z dôvodu, že bolo určené, že skončenie pracovného pomeru dohodou bolo neplatné, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplývalo, že všetky práva a povinnosti zo zamestnania prešli na príspevkovú organizáciu mesta - odporcu 2/, ktorá s nimi rovnako skončila pracovný pomer v skúšobnej dobe po tom, čo po skončení pracovného pomeru dohodou s odporcom 1/ nastúpili na to isté miesto a v tom istom pracovnom zaradení na základe novej pracovnej zmluvy.
V konaní 20C/130/2009 bol ich návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zamietnutý z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, pričom súd poukázal na § 28 Zákonníka práce s tým, že došlo zo zákona ku prechodu práv a povinností z pracovného pomeru na odporcu 2/. Pretože navrhovatelia zobrali návrh voči odporcovi 2/ späť, konanie zastavil a o trovách konania rozhodol s poukazom na § 150 ods.l O.s.p., keď prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu zapríčinenými práve odporcami 1/ a 2/ boli nútení navrhovatelia sa obrátiť na súd a tým vznikli trovy na strane odporcu 2/, ktorých priznanie by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti.
Proti rozhodnutiu sa odvolali odporca 1/ a odporca 2/. Odporca 1/ podal odvolanie proti výroku v časti výroku, ktorým súd konanie voči odporcovi 2/ zastavil. Odvolanie odôvodnil s poukazom na § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p., keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súd sa v rozhodnutí nevysporiadal s tvrdením odporcu 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa 09.02.2012 k návrhu právnej zástupkyne navrhovateľov na späťvzatie návrhu voči odporcovi 2/. Súd neuviedol, o ktorú právnu normu oprel svoj výrok a na základe akej právnej normy neprihliadol k tvrdeniam odporcu 1/. Súd sa nevysporiadal s § 28 Zákonníka práce vo vzťahu k hmotnoprávnej legitimácii subjektu platiť náhradu mzdy podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým konanie voči odporcovi 2/ zastavil, zmenil podľa § 220 O.s.p..
Proti rozhodnutiu sa odvolal aj odporca 2/, a to proti výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Ako odvolací dôvod uviedol § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal zmeniť napadnuté uznesenie okresného súdu v časti vo výroku o trovách konania tak, že súd zaviaže navrhovateľov 1/ a 2/ k náhrade trov konania odporcovi 2/. Namietal, že s ohľadom na konania, ktoré predchádzali tomuto konaniu, je nepochybné, že dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods.l O.s.p. nevznikli. Odporca 2/ od počiatku namietal svoju pasívnu legitimáciu, nakoľko žiadnym rozhodnutím doteraz nebolo určené, že by s navrhovateľmi 1/ a 2/ skončil pracovný pomer neplatne. Vyslovil názor, že navrhovatelia v čase podania žaloby zo dňa 10.06.2011 mali vedomosť o tom, že odporca 2/ nie je v konaní 9C/119/2009 pasívne legitimovaný. Preto poukázal na ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p., kedy v dôsledku zavineného postupu navrhovateľov odporcovi vznikol nárok na náhradu trov konania.
Odporca 2/ sa vyjadril k odvolaniu odporcu 1/. Uviedol, že uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej konanie voči odporcovi 2/ zastavil, považuje za vecne správne. Zastaveniu konania predchádzalo späťvzatie návrhu na začatie konania v celom rozsahu voči odporcovi 2/, ktoré bolo súdu doručené 31.01.2012 a súhlas odporcu 2/ bol doručený súdu 01.02.2012. Poukázal na to, že nesúhlas odporcu 1/ nemôže meniť rozhodnutie navrhovateľov a súhlas odporcu 2/.
K odvolaniu odporcu 2/ sa vyjadrili navrhovatelia. Rozhodnutie považovali v celom rozsahu za správne. Návrh bol podaný voči obidvom odporcom s ohľadom na stav veci v čase jej podania dôvodne. Na základe výsledkov prvého pojednávania navrhovatelia zvážili stav veci a rozhodli sa vziať návrh na začatie konania voči odporcovi 2/ späť. Z výsledku konania nemožno dovodiť, že by mal odporca vo veci úspech a podľa ich názoru aj odporca 2/ svojím konaním zadal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Zároveň poukázali na charakter sporu, keď s navrhovateľmi bol zrušený pracovný pomer nezákonným spôsobom. Aj napriek písomným výzvam a niekoľkým osobným návštevám navrhovateľov u odporcu 1/ ako aj u odporcu 2/ im títo neumožnili pracovať a nevyjadrili sa ani k usporiadaniu mzdových nárokov, resp. tieto usporiadať odmietli. Preto existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods.l, 2 O.s.p. a odvolanie odporcu 1/ odmietol podľa ustanovenia § 218 ods.1 písm.b/ O.s.p..
Odporca 1/ podal odvolanie proti výroku, ktorým súd konanie voči odporcovi 2/ zastavil.
V zmysle § 96 ods.l O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa ods. 2 súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
V rozhodovanom prípade navrhovatelia zobrali návrh späť voči odporcovi 2/. V danom prípade ide nepochybne o samostatné spoločenstvo každého z odporcov, z hľadiska procesného postavenia preto
každý vystupuje samostatne. Keďže došlo k späťvzatiu návrhu voči odporcovi 2/, v zmysle § 96 ods.2 súd má povinnosť konanie nezastaviť v prípade, ak by odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasil. Treba však zdôrazniť, že nesúhlas môže vysloviť len ten odporca, voči ktorému späťvzatie smeruje, teda v danom prípade je to odporca 2/. Odporca 2/ nevyslovil nesúhlas so späťvzatím, ani uznesenie okresného súdu v tejto časti nenapadol.
Ak proti tomuto výroku podal odvolanie odporca 1/, na takéto podanie odvolania nie je oprávnený a v zmysle § 218 ods. 1 písm.b/ O. s. p. bolo potrebné jeho odvolanie odmietnuť v súlade s paragrafom vyššie uvedeným, v zmysle ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Okrem iného treba zdôrazniť, že subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejaví v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. V danom prípade nesúhlas odporcu 1/ so späťvzatím návrhu navrhovateľov voči odporcovi 2/ nie je rozhodujúci a smerodajný pre rozhodnutie o tom, či súd konanie voči odporcovi 2/ zastaví alebo nie.
Pokiaľ ide o odvolanie odporcu 2/, ktorý napadol rozhodnutie o trovách konania, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 219 ods.2 O.s.p., v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu, pokiaľ ide o jeho výrok aj o odôvodnenie, ktoré však považuje za potrebné doplniť. V zmysle ustanovenia § 146 ods.2 O.s.p. prvej vety platí, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Vzhľadom na to, že navrhovatelia zobrali voči odporcovi 2/ návrh späť, z procesného hľadiska zavinili, že konanie sa muselo zastaviť a odporca 2/ by mal nárok na náhradu trov konania.
I v danom prípade však súd môže aplikovať ustanovenie § 150 ods.l.
Podľa citovaného ustanovenia platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Citované ustanovenie súd uplatní v prípade, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, však súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť aplikácie citovaného ustanovenia môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.
Súd pri aplikácii citovaného ustanovenia prihliadol na pomery všetkých účastníkov konania, všimol si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Je nepochybné, že navrhovatelia sa domáhali určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru voči odporcovi 1/ a ich návrhu bolo vyhovené. V dôsledku citovaného rozhodnutia nebolo vyhovené návrhu navrhovateľa 1/ na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru voči odporcovi 2/, a to práve z dôvodu, že došlo k prechodu práv a záväzkov z pracovného pomeru podľa § 28 Zákonníka práce na odporcu 2/ a došlo k vysloveniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru s odporcom 1/.
Súd prihliadol na to, že došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľmi, museli sa domáhať svojho nároku súdnou cestou, a to aj napriek tomu, že ich pracovný pomer v podstate
nezanikol, len došlo k prechodu k inému zamestnávateľovi v zmysle § 28. Taktiež neboli plnené všetky povinnosti zo strany či už odporcu 1/ alebo odporcu 2/ vo vzťahu k navrhovateľom. Z hľadiska právnej istoty navrhovatelia podali návrh voči obidvom odporcom, tento postup navrhovateľom nemožno vytknúť, a to aj s prihliadnutím na obranu odporcu 1/, či odporcu 2/ v konaní. Pokiaľ by súd vykladal ustanovenie § 146 ods.2 O.s.p. doslovne, dopustil by sa prílišného formalistického postupu, ktorý by viedol k zjavnej nespravodlivosti. Súd zohľadnil účel a zmysel ustanovenia § 150 O.s.p. aj v spojení s § 146 ods.1 O.s.p. ako aj § 1 O.s.p., keď prihliadol na spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov. Priznanie trov odporcovi 2/ by nebolo spravodlivé, a to i napriek tomu, že hľadiská formalistického výkladu odporcovi 2/ by nárok na náhradu trov konania vznikol.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods.l a § 142 ods.l O.s.p., keď v odvolacom konaní navrhovatelia boli úspešní voči odporcovi 2/, právo na náhradu trov odvolacieho konania nežiadali, preto im ich súd nepriznal.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.