Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1CoE-539-2012.pdf
PDF · 83.86 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/539/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35 925 922, Mliekarenská 10, Bratislava, zast. JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou AK so sídlom Kubániho 16, Bratislava proti povinnému: I. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: P. č.X, XXX XX R., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Patríciom Baďurom, so sídlom Exekútorského úradu Viedenská cesta č.5, Bratislava pod sp. zn. EX 590/2007 na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1.469,18-Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 4Er/62/2008-30 zo dňa 18.07.2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 57 ods.1 písm. g) zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) exekúciu v danej veci v prvom výroku vyhlásil za neprípustnú, v druhom výroku zastavil. V treťom výroku uznesenia podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 93,66-Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, č.k. UD-84/2007-EK zo dňa 10.04.2007. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe dohody o uznaní dlhu č.1667214053 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné ustanovenia. V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“) predmetnú zmluvu možno považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Exekučný súd poukázal aj na smernicu Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „Smernica“), ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci ASTURCOM. Rozhodcovská doložka, upravená v čl. 9.1. a čl. 9.2.1. Zmluvných ustanovení umožňuje riešenie sporov z dohody o uznaní dlhu rozhodcom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne (povinná pri podpise dohody o uznaní dlhu nemala možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach s dodávateľom, mohla len celú dohodu odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Zmluvným ustanoveniam), spôsobuje značnú nerovnováhu v právach zmluvných strán na strane povinnej, núti povinnú riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodnutie rozhodcovi. Z uvedených dôvodov je predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 OZ neplatná. Exekučný titul v danej veci bol vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom. Exekučný súd zaviazal podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 93,66-Eur.
Proti uzneseniu exekučného súdu podal odvolanie oprávnený v celom jeho rozsahu pre dôvody podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. Oprávnený v prvom rade poukázal na fakt, že poverenie na vykonanie exekúcie už bolo vydané, vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdzuje exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený ďalej uviedol, že základným právom spotrebiteľa nie je právo na porušovanie zmluvy, či dokonca výhodnejšie postavenie z tohto porušovania. Možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní bola v zmluve dohodnutá alternatívne, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Záver exekučného súdu o neplatnosti celej rozhodcovskej doložky predstavuje tiež neprimeraný zásah. Vychádzajúc z § 53 ods.4 písm. r) OZ, jeho logického i gramatického výkladu ako i zámeru zákonodarcu uvedeného v dôvodovej správe, rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou. Okresný súd skúmal len dohodu o uznaní dlhu, nie však pôvodný zmluvný vzťah zo zmluvy o prenájme č.487597 zo dňa 20.05.2002. Oprávnený si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 103,98 Eur.
Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 12.11.2007 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi- JUDr. Patriciusovi Baďurovi. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade Rozhodcovského rozsudku rozhodcu Mgr. Erika Končoka, sp.zn. UD-84/2007-EK zo dňa 10.04.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.05.2007 a vykonateľnosť dňa 12.05.2007. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok oprávneného ako postupníka, ktorý vznikol na základe zmluvy o prenájme (v rozhodcovskom rozsudku nie je uvedené ani číslo zmluvy o prenájme ani dátum jej uzatvorenia), ktorú uzatvorila povinná so spoločnosťou TatraCredit, a.s. (jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) ako prenajímateľom. Povinná s oprávneným uzatvorila dňa 15.08.2006 aj dohodu o uznaní dlhu č.1667214053, súčasťou ktorej bola rozhodcovská doložka, na základe ktorej mal konať rozhodcovský súd.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú dané podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne reagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19)
Exekučný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie vec správne právne posúdil, keď daný zmluvný vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) posúdil ako spotrebiteľský vzťah, s ohľadom na predmet činnosti právneho predchodcu oprávneného ako aj na povahu oprávneného a povinného.
Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom v Dohode o uznaní dlhu len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Z obsahu spisu nevyplýva, že by rozhodcovská doložka bola individuálne vyjednaná so spotrebiteľom a keďže ho núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, v závislosti od toho, kde žalujúca strana podá návrh je v neprospech spotrebiteľa. Spravidla spor vyvolá dodávateľ, lebo je to práve on, ktorý sa snaží získať exekučný titul. Z rozhodovacej praxe súdu je zrejmé poznanie, že aj v prípade alternatívnej doložky pre riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv, žalobcovia v postavení dodávateľov riešia spory zásadne v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 v zmysle ktorého, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok; keby exekučný súd akceptoval vykonateľnosť rozhodnutia vydaného orgánom bez právomoci- išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.
I podľa judikatúry súdneho dvora EU i rozsudku C-40/08 ASTURCOM vyplýva, že základný právny akt ochrany spotrebiteľa Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05.04.1993, ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý novelizoval OZ, sa musí v prípade neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku, pričom takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V prípade, že zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy súd má povinnosť zastaviť exekúciu (prípadne nevydať poverenie na vykonanie exekúcie) v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy.
Na margo dôvodovej správy odvolací súd považuje za potrebné ozrejmiť, že oprávnený nesprávne poukazuje na výklad zákonodarcu. V dôvodovej správe k § 53 ods.4 písm. r) OZ sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na názor Kristiana Csacha publikovaný v Štandardné zmluvy, str. 214 ,Vydavateľ Aleš Čeněk: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Odvolací súd, uvádza, že podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Členské štáty majú širokú možnosť voľby, akú formu implementácie príslušnej smernice si od svojho právneho poriadku zvolia.
Odvolací súd sa stotožňuje aj s výrokom uznesenia okresného súdu o náhrade trov exekúcie, pričom ani samotný oprávnený v odvolaní jemu uloženú povinnosť na úhradu trov ani ich výšku nijakým spôsobom nenamietal.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie exekučného súdu, ako vecne správne potvrdil.
Oprávnený si v odvolacom konaní uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu z trov jeho právneho zastúpenia. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 142 ods. 1 O.s.p., oprávnený v konaní nebol úspešný a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.