Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14S-22-2013.pdf
PDF · 70 KB
Case nature
Subarea
14S/22/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA PLAY, spol. s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 315, 905 01 Senica, IČO: 18 048 595, právne zast.: JUDr. Agáta Džačovská, advokátka so sídlom Hviezdoslavova 315, 905 01 Senica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/54658/2013/5289-r zo dňa 04.02.2013 takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 04.03.2013 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100306/1/54658/2013/5289-r zo dňa 04.02.2013, ktorým ako odvolací orgán podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina - daňovú exekučnú výzvu č. 9500501/5/3824226/2012/Fil zo dňa 21.12.2012, ktorým v zmysle § 91 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní vyzval žalobcu, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 9.400,- Eur.
Žalobca v žalobných dôvodoch uviedol, že v r.2011 došlo k dvom legislatívnym zmenám, ktorými sa menil a dopĺňal zákon č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách, pričom obidve novely tohto zákona nadobudli účinnosť dňa 1.9.2011. V zákone č. 228/2011 Z.z. v prechodných ustanoveniach a to v § 58g ods. 2 je uvedené, že konania o udelení alebo zmene individuálnej licencie, ktoré sa začali a právoplatne neskončili pred prvým septembrom 2011 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.8.2011. Podľa názoru žalobcu daňové úrady začali konať v rozpore s vyššie uvedeným zákonom, nakoľko žalobca do dnešného dňa neobdržal ani od jedného daňového úradu výkaz nedoplatkov, z ktorého by sa dalo zistiť o aký daňový nedoplatok sa jedná a z tohto dôvodu považuje všetky exekučné výzvy za zmätočné a nepreskúmateľné. Žalobcovi nebol nikdy doručený výkaz nedoplatkov, teda nevie či ide o nedoplatky daňové resp. nedaňové.
Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa ust. § 248 písm. a) O.s.p., súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.
Súd dáva do pozornosti, že jednou z podmienok konania v správnom súdnictve, ktoré súd skúma nielen pred začatím konania, ale aj počas celého konania je aj skutočnosť, či rozhodnutie správneho orgánu, podlieha prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Správne súdnictvo je v Slovenskej republike vybudované na zásade tzv. negatívnej enumerácie, kedy zákonodarca v právnej norme § 248 O.s.p. ustanovuje rozhodnutia, ktoré sú z prieskumu súdu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku vylúčené, resp. ktoré súdy nepreskúmavajú. Medzi rozhodnutia správnych orgánov, ktoré sú zo súdneho prieskumu vylúčené patria aj rozhodnutia procesnej povahy (§ 248 písm. a) O.s.p.).
Daňová exekučná výzva v zmysle zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov má len povahu procesného úkonu. Pri jej zasielaní sa totiž vychádza zo skutočnosti, že jej adresát je už v pozícii daňového dlžníka s presne stanovenou daňovou povinnosťou. Doručením tejto výzvy nedochádza k zmene práv jej adresáta a tým menej možno tvrdiť, že by ňou dochádzalo k ich zakladaniu. Daňová exekučná výzva predstavuje iba prvý úkon v rámci daňovej exekúcie. Na základe uvedeného možno konštatovať, že táto výzva má povahu procesného rozhodnutia, lebo nerieši ani neukladá hmotnoprávne povinnosti platenia dane. Takéto rozhodnutie je podľa § 248 písm. a/ O.s.p. rozhodnutím procesnej povahy, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu.
Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/86/2011 zo dňa 29.2.2012, v ktorom odvolací súd uviedol, že „Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci nevzhliadol dôvod na to, aby sa odklonil od doterajšej súdnej judikatúry, v zmysle ktorej daňová exekučná výzva je takým procesným rozhodnutím, ktorým sa upravuje len vedenie exekučného konania a nie je základným rozhodnutím pre daňové (colné) exekučné konanie. Exekučným titulom a podkladom na vydanie exekučnej výzvy sú právoplatné a vykonateľné platobné výmery alebo iné rozhodnutia, ktorým sa vyrubuje daň, penále a ktoré sa následne, po vzniku daňového nedoplatku, stávajú základom pre daňové exekučné konanie. Daňová exekučná výzva je rozhodnutie, ktorým správca dane vyzve daňového dlžníka (žalobcu) na úhradu daňového nedoplatku. Z uvedených dôvodov má teda exekučná výzva charakter procesného rozhodnutia, ktoré sa týka len vedenia exekučného konania, ktorým sa vykonáva povinnosť uložená daňovému dlžníkovi. „
Nakoľko sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia, ktoré v zmysle doterajšej súdnej praxe nepodlieha súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c a § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.