Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/90/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: H. I., nar. XX. XX. XXXX, U.. I. XXX/XX, K., zastúpeného AKMK, s.r.o., Farská 30, Nitra, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková ul. 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-SK-92/2012 zo dňa 6. septembra 2012, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 6. septembra 2012 č. KRPZ-NR-KDI-SK-92/2012 podľa a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania sume 194,16 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 11. 10. 2012 domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. 09. 2012 č. KRPZ-NR-KDI-SK-92/2012, ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre zo dňa 10. 07. 2012 č. p.: ORPZ-NR-OD12-Pr-257/2012. Uvedeným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré žalovaný rozhodnutím zo dňa 06. 09. 2012 potvrdil, bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu uložená pokuta 350,- eur, zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 25 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ako i povinnosť uhradiť trovy konania.

V podanej žalobe žalobca uviedol, že rozhodnutiami správnych orgánov sa cíti poškodený a ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Nezákonnosť a neústavnosť predmetných rozhodnutí žalobca vidí v tom, že tieto vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ), zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci (, ) a v správnom konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (, ). Zdôraznil, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými v odvolaní, najmä s tým, že po predmetnej udalosti si opísal evidenčné číslo druhého vozidla a odišiel domov s cieľom zistiť majiteľa tohto vozidla, aby ho bezodkladne upovedomil o vzniknutej udalosti a oznámil mu jeho osobné údaje, pričom o pomoc pri zabezpečovaní tejto povinnosti požiadal svojho otca, s ktorým sa následne vrátili na miesto udalosti. Z toho dôvodu navrhol ako svedka vypočuť svojho otca, čo správny orgán prvého stupňa zamietol bez riadneho odôvodnenia. S týmto odôvodnením sa plne stotožnil i žalovaný, keď vo svojom rozhodnutí uviedol, že dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spise a vykonané dokazovanie dostatočne preukazujú, že nerešpektoval ust. , , § 22 ods. 3, , , , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V ust. až 3 tohto zákona sa dôsledne rozlišujú udalosti v cestnej premávke, kedy dôjde ku vzniku škody v priamej súvislosti s premávkou vozidla na: a/ dopravné nehody a b/ škodové udalosti. Správny orgán prvého stupňa bez akéhokoľvek odôvodnenia posúdil konanie žalobcu ako dopravnú nehodu, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia, ako i rozhodnutia žalovaného. Žalobca tvrdil, že jeho konaním mohlo dôjsť len k vzniku škodovej udalosti, pričom správne orgány sa v konaní mali primárne vysporiadať so skutočnosťou, či jeho konaním ako konaním účastníka škodovej udalosti došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z ust. vyššie citovaného zákona, čo však neurobili, ako to vyplýva z odôvodnenia ich rozhodnutí. Žalovaný ako odvolací orgán len okrajovo poukázal na ust. tohto zákona, z čoho ale nie je zrejmé, či skutočne aj aplikoval ust. , veta druhá tohto zákona, ktorého porušením možno škodovú udalosť preklasifikovať na dopravnú nehodu. V súvislosti s týmto zákonným ustanovením žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 08. 2011 v konaní pod sp. zn. .

V podanej žalobe taktiež uviedol, že jednou z najzásadnejších povinností, ktorej splnením alebo nesplnením sa mali správne orgány zaoberať a ktorá mu vyplývala z ust. § 66 ods. 2, veta druhá vyššie citovaného zákona, bolo bezodkladne upovedomiť a oznámiť svoje osobné údaje osobe, ktorej bola spôsobená hmotná škoda, pričom pri posudzovaní tejto povinnosti treba vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a posudzovať ho vzhľadom na danú situáciu. Žalobca tvrdil, že táto povinnosť bola z jeho strany splnená, keď si napriek nevedomosti o vzniku akejkoľvek hmotnej škody na motorovom vozidle BMW opísal evidenčné číslo tohto vozidla a odišiel domov s cieľom zistiť jeho majiteľa. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na vysvetlenia svedka Y., ktoré je uvedené v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 27. 02. 2012 ako na jeden z hlavných dôkazov, na podklade ktorého rozhodoval vo veci a ktorým sa snažil spochybniť tvrdenia žalobcu. Tento dôkaz bol vykonaný ešte pred začatím konania vo veci samej, v tzv. fáze objasňovania priestupku a nemôže mať teda charakter svedeckej výpovede podľa ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Žalobca bol tohto názoru, že vzhľadom na ním uvádzané skutočnosti správne orgány v priebehu konania nevykonali na objasnenie situácie a za účelom odstránenia rozporov v jeho výpovedi a výpovedi V. Y. jeho opätovný výsluch po začatí konania, ale len poukázali na jeho vysvetlenie vo fáze objasňovania priestupku. Napriek uvedenému žalovaný označil výpoveď Y. za presvedčivejšiu ako tvrdenia žalobcu, ktorých pravdivosť mohla potvrdiť ním navrhovaná, ale zamietnutá výpoveď jeho otca.

Žalovaný sa skutkovo a právne nezaoberal, a teda ani nevysporiadal so zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné riešiť, a to, či konaním žalobcu pri udalosti vznikla na motorovom vozidla BMW hmotná škoda a v akej výške, nakoľko v priebehu celého konania tvrdil, že jeho konaním na tomto vozidle žiadna hmotná škoda nevznikla. Z fotodokumentácie, ktorá sa nachádza v priestupkovom spise, totiž žiadnu škodu nevidieť a ani vlastník tohto vozidla nepreukázal vznik akejkoľvek škody, príp. jej výšku. Taktiež sa správne orgány nezaoberali otázkou preukázania príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a škodou, ktorá podľa názoru správneho orgánu na vozidle vznikla. Až po vysporiadaní sa s týmito okolnosťami mohli správne orgány aplikovať príslušné zákonné ustanovenie na predmetnú udalosť, a teda určiť, či mohlo dôjsť k vzniku dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. Žalovaný, ako i správny orgán prvého stupňa preto pochybili, keď bez preukázania vzniku škody posúdili jeho konanie ako dopravnú nehodu. Nesprávnym právnym posúdením nedostatočne zistených skutkových okolností správne orgány určili jeho konanie ako dopravnú nehodu, na základe čoho aplikovali nesprávne ustanovenia o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a toto malo za následok i nesprávnu aplikáciu právnej normy pri ukladaní sankcie. Jeho konaním mohlo dôjsť maximálne k vzniku škodovej udalosti, čo ale taktiež nebolo preukázané, a preto jeho konanie malo byť posúdené podľa iných ustanovení vyššie citovaného zákona.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 31. 10. 2012 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na ust. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uviedol, že pri nesplnení si čo len jednej povinnosti účastníka škodovej udalosti nemôže byť takáto udalosť považovaná za škodovú udalosť, ale za dopravnú nehodu. Uviedol, že po preskúmaní a vyhodnotení svedeckej výpovede V. Y. a výpovede žalobcu, považuje výpoveď svedka za presvedčivejšiu z dôvodu, že svedok vypovedal o udalosti tak, ako ju vnímal svojimi zmyslami, bol prítomný na mieste nehody a zistil evidenčné číslo vozidla žalobcu, ako i druh vozidla a zistenia svedka sa následným pátraním polície po účastníkovi nehody, ktorý z miesta odišiel, potvrdili. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval výpoveď svedka za relevantnú a žalobcove tvrdenia, ktoré si miestami odporovali, považoval za účelové, urobené v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. Nezakladá sa na pravde, že žalobca v priebehu konania nebol informovaný o výpovedi svedka Y. a takto mu bola odňatá možnosť vyjadrovať sa v priestupkovom konaní. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si dal na svoje náklady vyhotoviť kópiu celého spisu a na pojednávaní dňa 10. 07. 2012 bol s obsahom svedeckej výpovede uzrozumený. Žalobca si bol plne vedomý toho, aké dôkazné prostriedky proti nemu vystupujú a neboli mu odňaté žiadne procesné práva, ako to uvádza v žalobe. Žalobcom navrhované dôkazy boli v priestupkovom konaní zamietnuté z dôvodu, že nemali vplyv na prejednávanú vec. Dokazovanie v predmetnej veci bolo vykonané procesne legálnymi dôkazmi, čo vyplýva zo spisového materiálu a skutkový stav veci bol po vyhodnotení týchto dôkazov spoľahlivo zistený a preukázaný, v dôsledku čoho bol prijatý záver, že skutok, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu skutočne spáchal a dôvodne bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Taktiež uloženie sankcie je preskúmateľné a je výsledkom správneho uváženia, pričom správny orgán si obstaral potrebné dôkazy a vyvodil z nich skutkové a právne zistenia.

Pri rozhodovaní v merite veci vychádzal správny orgán zo základných zásad správneho konania zakotvených v o správnom konaní v znení neskorších predpisov vrátane zásady materiálnej pravdy. Námietky uvádzané v žalobe považuje žalovaný za nedôvodné s poukazom na preukázateľne zadokumentovanú materiálnu situáciu vyplývajúcu zo spisového materiálu a zo strany žalobcu ide o účelovú snahu vyhnúť sa právnej zodpovednosti za dopravný priestupok.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (, ), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 6. septembra 2012, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa a nasl. v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žalovaným zistený skutkový stav je nedostačujúci na posúdenie veci, a preto toto rozhodnutie podľa 250j ods. 2 písm. c/ zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa , (súhlas účastníkov konania a nie je to v rozpore s verejným záujmom) verejne vyhlásil dňa 21. mája 2013.

Z predloženého spisového materiálu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že podľa záznamu dopravnej nehody zo dňa 29. 01. 2012, spísaného o 0:58 hodine došlo na Petzwalovej ulici v Nitre k dopravnej nehode, a to tak, že neznámy vodič jazdiaci na neznámom vozidle po tejto ulici sa pri úkone cúvania z parkovacieho miesta plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, následkom čoho narazil do za sebou zaparkovaného motorového vozidla K. L. a túto udalosť nahlásila majiteľka vozidla P.. Vodič z miesta dopravnej nehody odišiel a až následným šetrením bolo zistené, že sa jednalo o vozidlo K., ktoré viedol vodič I.. Ako príčina dopranej nehody je uvedené porušenie povinnosti vodiča, nevenovanie sa plne vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávke, porušenie povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti, neurobenie opatrenia na mieste dopravnej nehody, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody. V zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 29. 01. 2012 je opísaná dopravná situácia na mieste nehody, postavenie vozidla K., pričom miesto dopravnej nehody bolo fotograficky zadokumentované a bol vyhotovený i náčrtok miesta dopravnej nehody a plán dopravnej nehody. Podľa záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 28. 01. 2012 Ing. U. P. uviedla, že s vozidlom K. L. zaparkovala na Petzwalovej ulici v Nitre pred domom č. XX a asi okolo 18:45 hodine ju V. Y. informoval o poškodení jej vozidla vodičom vozidla s evidenčným číslom K. L., ktorý z miesta ušiel. Následne bola svoje vozidlo skontrolovať a zistila, že má poškodenú pravú časť predného nárazníka a škoda bola predbežne vyčíslená na 780,- eur. Udalosť oznámila polícii, ktorá vodiča vypátrala a priviedla na miesto, pričom následne si vymenili údaje. Vodič H. I. podal v predmetnej veci vysvetlenie dňa 20. 02. 2012 a uviedol, že dňa 28. 01. 2012 okolo 18:45 hodine došlo k udalosti na Petzwalovej ulici, pričom on viedol motorové vozidlo D. L. s evidenčným číslom K. XXXD. tak, že chcel cúvaním zaparkovať na voľné parkovacie miesto a pravou zadnou časťou svojho vozidla nacúvol do pravej prednej časti iného vozidla, ktoré však nejavilo známky poškodenia. Na mieste zotrval, ale nikto sa k vozidlu neprihlásil a keďže nevidel žiadne poškodenie a nedošlo ani k zraneniu osôb, odišiel domov. O udalosti informoval otca, ktorý mu povedal, že pre prípad poškodenia vozidla mohol nechať lístok so svojimi iniciálami za stieračom druhého vozidla. Keď sa chceli spolu vrátiť na miesto udalosti, pri odchode ich ohlásila polícia, že chcú skontrolovať vozidlo a on následne uviedol, čo sa stalo. Po vysvetlení sa vrátil na miesto udalosti a urobili sa všetky potrebné úkony. Vysvetlenie v predmetnej veci podal dňa 27. 02. 2012 i V. Y., ktorý uviedol, že dňa 28. 01. 2012 okolo 18:45 hodine spozoroval rýchlo cúvajúce vozidlo, ktoré zadnou časťou narazilo do prednej časti odparkovaného vozidla K., ale jeho vodič odišiel preč. On si však pozrel číslo a značku vozidla, pričom sa jednalo o vozidlo D. L. K.. Majiteľa odparkovaného vozidla poznal a oznámil mu, čo sa stalo.

Na prejednanie dopravného priestupku žalobcu správny orgán prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň 27. 03. 2012, na ktorom bolo žalobcovi oznámené, že je obvinený zo spáchania priestupku podľa , o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bol mu oznámený i spôsob, akým sa mal priestupku dopustiť. Žalobca uviedol, že do nikoho nenarazil a nikomu nespôsobil žiadnu škodu, nie je si teda vedomý spáchania priestupku. Potvrdil, že mu bola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia a nemal žiadne doplňujúce návrhy. Správny orgán prvého stupňa dňa 27. 03. 2012 za prítomnosti žalobcu vo veci rozhodol tak, že žalobcu uznal za vinného zo spáchania priestupku podľa , , vyššie citovaného zákona. Na základe odvolania podaného žalobcom vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 25. 05. 2012 podanému odvolaniu vyhovel, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27. 03. 2012 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný okrem iného konštatoval, že prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade so základnými pravidlami konania vymedzenými v ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a jeho rozhodnutie neobsahuje údaj o spôsobenej majetkovej škode na motorových vozidlách.

Následne správny orgán prvého stupňa žalobcu opätovne predvolal na pojednávanie na deň 10. 07. 2012, kedy bol vypočutý za účasti jeho právneho zástupcu a opätovne bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa , , o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa výrokovej časti rozhodnutia zo dňa 10. 07. 2012 k dopravnej zrážke došlo tak, že žalobca jazdiaci po Petzwalovej ulici v Nitre sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke a pri úkone cúvania si nezabezpečil tento úkon pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby, následkom čoho narazil do stojaceho vozidla s evidenčným číslom K., po čom následne z miesta dopravnej nehody odišiel, nesplnil si povinnosti účastníka dopravnej nehody, čím zavinil dopravnú nehodu. Žalobca svojim konaním porušil ust. , , , , , , , (s poukazom na , - jedná sa o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom) o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom mu bola uložená pokuta 350,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 25 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Na základe odvolania žalobcu vo veci opätovne rozhodoval i žalovaný, a to dňa 06. 09. 2012, ktorý jeho odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10. 07. 2012 potvrdil.

Podľa , , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom v čase rozhodovania žalovaného, vodič je povinný

c) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 22, ods. 2, 3, vyššie citovaného zákona, vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky.

Ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečné otáčanie alebo cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.

Podľa § 64 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej

a) sa usmrtí alebo zraní osoba,

b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,

c) uniknú nebezpečné veci alebo

d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa .

Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak

a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,

b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa

odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo

c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

Podľa § 66 ods. 1, 2, 5, 6, vyššie citovaného zákona, účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.

Účastník dopravnej nehody je povinný

a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,

b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne

privolať záchrannú zdravotnú službu,

c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou

nehodou,

d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto

bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej

nehody,

e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä

premiestnenia vozidiel,

f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste

dopravnej nehody,

g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej

dopravy osôb,

h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,

i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

Účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti.

Účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.

Podľa § 137 ods. 2, písm. c/ vyššie citovaného zákona, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je

c) také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda

alebo nesplnenie si povinností

Podľa , , , o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto

b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil

vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by

to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú

návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta

alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo

po ohlásení dopravnej nehody,

g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v

ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. 09. 2012 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10. 07. 2012.

V predmetnej veci správne orgány po objasňovaní priestupku a po vykonaní ústneho pojednávania so žalobcom dospeli k záveru, že žalobca sa mal dopustiť dopravného priestupku tak, že sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke a pri úkone cúvania si tento nezabezpečil pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby, v dôsledku čoho narazil do stojaceho motorového vozidla patriaceho Ing. U. P.. Správne orgány posúdili túto zrážku ako dopravnú nehodu s poukazom na ust. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s odôvodnením, že žalobca si nesplnil povinnosti uvedené v ust. citovaného zákona a z miesta nehody odišiel. Citovaný právny predpis však jednoznačne rozlišuje udalosti v cestnej premávke na dopravné nehody a škodové udalosti. Imanentným znakom škodovej udalosti (ktorá môže byť za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok považovaná za dopravnú nehodu) je vznik škody, a to v priamej súvislosti s premávkou vozidla. V priebehu priestupkového konania však existencia škody na motorovom vozidle patriacom Ing. P. v súvislosti s konaním žalobcu (nacúvaním do jej motorového vozidla) nebola objektívne zistená a preukázaná.

V zázname dopravnej nehody, spísanom dňa 29. 01. 2012, je pri motorovom vozidle, na ktorom jazdil žalobca uvedené ako opis poškodenia jednotlivých dielov vozidiel a opis stôp na vozidlách: zadná časť vozidla, nárazník, pričom na vozidle vznikla škoda 100,- eur. Pri motorovom vozidle Ing. P. je ako opis poškodenia jednotlivých dielov vozidiel a opis stôp na vozidlách uvedené: predná časť vozidla, nárazník, pričom na vozidle vznikla škoda 200,- eur. Ing. U. P. v predmetnej veci podala vysvetlenie dňa 28. 01. 2012 a uviedla, že škoda na jej vozidle bola predbežne vyčíslená na 780,- eur a s vodičom, ktorý jej vozidlo poškodil si vymenili údaje, pričom udalosť nahlásila v poisťovni. Majiteľka vozidla, na ktorom žalobca jazdil pri podaní vysvetlenia dňa 20. 02. 2012, uviedla, že bol poškodený zadný nárazník, škoda nebola vyčíslená, nebude si ju nárokovať a udalosť bola nahlásená poisťovni. Svedok Y. sa k poškodeniu vozidiel nevyjadril a žalobca dňa 20. 02. 2012 uviedol, že vozidlo, do ktorého nacúvol nejavilo známky poškodenia a žiadne poškodenie na ňom nevidel. Po návrate na miesto udalosti urobili všetky potrebné úkony a udalosť bola nahlásená poisťovni. Na pojednávaní dňa 27. 03. 2012 žalobca okrem iného uviedol, že nikomu nespôsobil škodu. V odvolaní zo dňa 13. 04. 2012 proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27. 03. 2012 zopakoval, že v čase, keď došlo k udalosti, žiadnu škodu na motorovom vozidle nespozoroval, zároveň však uviedol, že poškodenej odovzdal svoje osobné údaje a následne na základe jeho postupu došlo k poistnému plneniu a vzniknutá škoda na motorovom vozidle poškodenej bola uhradená. Taktiež poukázal na to, že správne orgány nezisťovali, či ku škode, ktorú si poškodená uplatnila, mohlo dôjsť konaním, ktoré sa jemu kladie za vinu. Žalovaný v svojom prvom rozhodnutí zo dňa 25. 05. 2012 (ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 27. 03. 2012 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie) okrem iného správnemu orgánu prvého stupňa vytkol, že rozhodnutie neobsahovalo údaj o spôsobenej majetkovej škode na motorových vozidlách.

V priebehu ďalšieho pojednávania dňa 10. 07. 2012 žalobca uviedol, že pokiaľ bola spôsobená škoda, je si vedomý priestupku, pokiaľ však škoda spôsobená nebola, priestupku si vedomý nie je. Na nepreukázanie hmotnej škody na motorovom vozidle Ing. P. žalobca poukazoval i v odvolaní zo dňa 23. 07. 2012 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 07. 2012 (druhé v poradí).

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že nebolo vykonané žiadne dokazovanie potvrdzujúce a preukazujúce vznik škody na motorovom vozidle Ing. P., v spise sa nenachádzajú žiadne listinné doklady z poisťovne, resp. vyjadrenie potvrdzujúce opravu jej vozidla, a to všetko v súvislosti s nacúvaním do jej vozidla žalobcom. Taktiež z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisového materiálu nie je voľným okom zrejmé poškodenie vozidiel. V prípade, ak nie je preukázané, že na motorovom vozidle Ing. P. vznikla škoda v súvislosti s konaním žalobcu (nacúvaním do jej vozidla), nemožno hovoriť ani o škodovej udalosti a už vôbec nie o dopravnej nehode. Akýkoľvek náraz dvoch vozidiel nemožno považovať bez ďalšieho za škodovú udalosť a následne automaticky bez ďalších okolností a skutočností za dopravnú nehodu podľa ust. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti súd poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 01. 2013 v konaní pod sp. zn. , v ktorom bola riešená obdobná problematika.

S poukazom na uvedené zistenia, vyplývajúce s predloženého administratívneho spisu, súd dospel k tomu záveru, že nesprávne a v rozpore so zákonom postupoval správny orgán prvého stupňa, keď bez vykonania riadneho dokazovania ustálil, že nacúvanie žalobcu s vozidlom do stojaceho motorového vozidla Ing. P. je škodovou udalosťou, ktorú bolo potrebné posúdiť ako dopravnú nehodu. Uvedené pochybenie neodstránil ani žalovaný ako odvolací správny orgán, ktorý taktiež nevenoval pozornosť tomu, že odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10. 07. 2012 (druhé v poradí) opätovne neobsahuje údaj o spôsobenej majetkovej škode na osobných motorových vozidlách napriek tomu, že vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 25. 05. 2012 túto skutočnosť správnemu orgánu prvého stupňa vytkol. Ak správny orgán na preukázanie skutkovej podstaty ním prejednávaného priestupku nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, je to dôvod, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil pre nedostatočne zistený skutkový stav a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa , .

Doteraz zistený skutkový stav je teda nedostačujúci na posúdenie veci, preto bude potrebné dokazovanie doplniť vo vyššie naznačenom smere. V ustanovení o správnom konaní v znení neskorších predpisov sú len príkladom uvedené dôkazy, ktoré môže správny orgán vykonať za účelom zistenia a objasnenia skutočného stavu veci. Preto správny orgán môže použiť aj ďalšie, explicitne neuvedené dôkazné prostriedky, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutočného stavu veci a vykonané dôkazy bude potrebné následne vyhodnotiť a to jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, ako i v súvislosti s inými vykonanými dôkazmi, napr. výsluchmi účastníkov konania a svedkov, pričom sa javí ako potrebné v priestupkovom konaní vypočuť najmä žalobcu, Ing. P. a svedka Y.. V prípade, že vykonané dôkazy by boli v rozpore, správny orgán bude povinný tieto rozpory odstraňovať a to v záujme úplného a presného zistenia skutočného stavu veci.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu ( ) opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 07. 2012, pričom má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je to vhodnejšie z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti konania, žalovaný môže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10. 07. 2012 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom i správny orgán prvého stupňa bude viazaný právnym názorom žalovaného. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu na právne a skutkové odôvodnenie nového rozhodnutia a táto viazanosť sa vzťahuje aj na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov súdneho konania v sume 194,16 eur (132,64 eur + 26,52 daň z pridanej hodnoty + 35,- eur súdny poplatok). Suma 132,64 eur pozostáva z tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobcu 117,38 eur, t. j. za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2012 po 58,69 eur, podľa ust. , , ust. , veta druhá, vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, za prevzatie a prípravu veci, podanie žaloby na súd a zo sumy paušálnych náhrad 15,26 eur, t. j. 2 x 7,63 eur režijný paušál k úkonom vykonaným v roku 2012. Právny zástupca žalobcu predložil osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, vystavené príslušným daňovým úradom, podľa ktorého je platiteľom dane z pridanej hodnoty a z toho dôvodu sa potom jeho odmena a náhrady zvyšujú o daň z pridanej hodnoty, a to podľa vyššie citovanej vyhlášky.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v priestupkovom konaní, ktoré si uplatnil právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 09. 01. 2012 (správne malo byť 2013), pretože ide o trovy správneho konania, ktoré si účastník znáša sám ( ods. o správnom konaní v znení neskorších predpisov). Súd rozhoduje len o náhrade trov súdneho konania podľa v zmysle ust. , a . Takýto názor súdu zodpovedá i rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. a .

Taktiež súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za podanie písomného vyjadrenia zo dňa 09. 01. 2012 (správne malo byť 2013), nakoľko podanie tohto vyjadrenia nemožno považovať za účelné pri bránení, resp. uplatňovaní práva žalobcu a súd podanie tohto vyjadrenia ani nežiadal. Je vecou právneho zástupcu žalobcu, že na základe výzvy súdu podľa , aby sa vyjadril, či žalobca súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, predložil súdu podanie, v ktorom sa vyjadruje k stanovisku žalovaného zo dňa 31. 12. 2012 k podanej žalobe, ktoré mu bolo zaslané na vedomie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR

v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu,

v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( ).