Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžd/1/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana

Moravu v právnej veci žalobcu J. Š., bytom R., zastúpený JUDr. M. J., advokátkou, AK S.

proti žalovanému Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský

dopravný inšpektorát, Ul. 9. mája č. 1, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-DI-SPRAV-30-002/2010 zo dňa 1. apríla 2010, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -43 zo dňa

3. augusta 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -43 zo dňa 3. augusta 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRP-DI-SPRAV-30-

002/2010 zo dňa 1.4.2010 podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný správny orgán týmto rozhodnutím potvrdil rozhodnutie o priestupku Okresného

dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici ako prvostupňového

orgánu č. ORP-1566/DI-K-2009 zo dňa 12.1.2009, ktorým bol žalobca uznaný vinným

zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1

písm. b/, g/ o priestupkoch v platnom znení za to, že po zapríčinení

dopravnej nehody, v dôsledku ktorej narazil do zaparkovaného motorového vozidla si nesplnil

povinnosť účastníka dopravnej nehody nakoľko dopravnú nehodu neohlásil polícii, nezotrval

na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, alebo sa na toto miesto bezodkladne

nevrátil do poskytnutia alebo privolania pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody

a nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody.

Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného správneho orgánu

prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a po oboznámení sa so spisom dospel

k záveru, že žalovaný zastáva nesprávne stanovisko ohľadne posúdenia konania žalobcu,

ktorému kladie za vinu porušenie ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/ zákona o cestnej

premávke, pretože po zapríčinení dopravnej nehody túto neohlásil na polícii. V priebehu

skutkového deja, podľa krajského súdu vyplýva, že potom čo žalobca spôsobil škodu na inom

zaparkovanom motorovom vozidle, ktorá neprevyšovala 1,5 násobok väčšej škody podľa

, neoznámil túto polícii a nezostal na mieste až do príchodu policajta

a nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrovania dopravnej nehody. Z ustanovenia

§ 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke veta druhá je však zrejmé, že žalovaný porušil svoju

povinnosť len v tom zmysle, že hoci spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nebola účastníkom

škodovej udalosti, bezodkladne ju neupovedomil a neoznámil jej osobné údaje, čo vykonal až

na druhý deň. Inak celková škodová udalosť mala skutočný charakter škodovej udalosti

v zmysle § 64 ods. 3 citovaného zákona. Keďže však nedošlo k splneniu povinnosti podľa

§ 66 ods. 6 zákona považuje sa takéto konanie za dopravnú nehodu v zmysle ods. 2

citovaného ustanovenia. Z uvedeného potom krajský súd vyvodil, že kvalifikácia takéhoto

priestupku v zmysle o priestupkoch v platnom znení, zodpovedá

ustanoveniu § 22 ods. 1 písm. k/, podľa ktorého priestupku proti bezpečnosti a plynulosti

3

cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním ako sa uvádza v písmenách a/ - j/ poruší

všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a nie priestupku,

ktorý by sa dal subsumovať pod citované ustanovenie § 22 ods. 1 písm. a/ - j/, konkrétne ako

v danom prípade urobil žalovaný, keď kvalifikoval toto previnenie podľa písm. g/, teda

že žalovaný porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti v cestnej

premávke, v dôsledku ktorého vznikla dopravná nehoda. Podľa názoru krajského súdu

dopravná nehoda v danom prípade nevznikla, vznikla len škodová udalosť a potom

za priestupok podľa ods. 1 § 22 možno v zmysle ods. 2 písm. e/ uložiť maximálnu pokutu

do 100 Eur. Keďže v napadnutom rozhodnutí došlo k chybnej aplikácii citovaných ustanovení

a následne aj k nesprávnemu vyhodnoteniu skutkového stavu, pokiaľ ide o zodpovednosť

a zavinenie, ale najmä sankciu, krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil

správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Krajský súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume

298,45 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný.

V odvolaní namietal, že je nesporné, že žalobca si ako účastník dopravnej nehody

nesplnil povinnosť uvedenú v ustanovení § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, pretože ako

účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nebola účastníkom škodovej

udalosti a túto osobu bezodkladne neupovedomil a neoznámil jej bezodkladne svoje osobné

údaje. Na základe toho žalovaný je toho názoru, že žalobca svojim konaním porušil

všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z ktorého vznikla

dopravná nehoda, pričom porušil a

o priestupkoch v platnom znení, nakoľko si nesplnil vyššie uvedené povinnosti v zmysle

o cestnej premávke v platnom znení. Žalovaný považuje

za nepochybné, že žalobca svojim konaním jednoznačne porušil povinnosť ustanovenia § 66

ods. 6 o cestnej premávke a uvedená udalosť nie je škodovou udalosťou, ale táto udalosť sa

považuje za dopravnú nehodu v zmysle o cestnej premávke,

pretože ak účastník škodovej udalosti nesplní určitú povinnosť uvedenú v

Z.z., potom zákonodarca výslovne takéto porušenie povinnosti kvalifikuje ako dopravnú

nehodu. Účastník dopravnej nehody má v zmysle vyššie uvedeného zákona iné povinnosti ako

4

účastník škodovej udalosti, pričom nesplnením týchto povinností zákonodarca spojil aj iné

sankcie.

Pochybenie súdu videl žalovaný v tom, že síce krajský súd konštatuje, že žalobca

nesplnil povinnosť podľa , ale s týmto nesplnením

povinnosti nespája tak ako zákonodarca vznik dopravnej nehody, ale tvrdí, že ide o iné

porušenie , s ktorým je spojená sankcia podľa

. Táto konštrukcia výkladu právnej normy je však podľa žalovaného

nesprávna a nie je v súlade so zákonom. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný

žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu zamietol a trovy konania ako aj trovy

právneho zastupovania nepriznal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol

jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred

na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. augusta 2011 (§ 156 ods. 1 ods. 3

).

Z obsahov predložených spisov odvolací súd zistil, že žalobca dňa 11. novembra 2009

cca o 20:35 hod. viedol motorové vozidlo zn. I. EČ: BB 509 CL na P. ulici v B. B., kde

zapríčinil kolíziu s iným vozidlom tak, že pri odbočovaní vpravo z hlavnej cesty

na parkovisko pravým bokom korby vozidla narazil do zaparkovaného motorového vozidla

zn. S. EČ: BB – 478 BL. Žalobca nezotrval na mieste nehody až do príchodu policajtov,

na druhý deň ráno o 6:00 hod. uložil lístok s údajmi a kontaktom za stierač poškodeného

označeného motorového vozidla. Policajné orgány však na základe oznámenia náhodného

svedka vykonali šetrenie dopravnej nehody ešte vo večerných hodinách a následne udalosť

posúdili ako dopravnú nehodu, ktorú zavinil žalobca, v dôsledku čoho ho uznali

zodpovedným zo spáchania dopravného priestupku za porušenie ustanovenia § 4 ods. 1

písm. c/, , , o cestnej premávke v platnom znení

a uznali žalobcu vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky podľa a

5

o priestupkoch v platnom znení za čo mu bola uložená sankcia podľa § 22 ods. 2 písm. a/ a c/

o priestupkoch v planom znení s poukazom na a to pokuta

vo výške 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Žalobca na svoju obranu uviedol, že daný večer veľmi pršalo a nemal žiadnu možnosť

zanechať svoje údaje vlastníkovi poškodeného motorového vozidla. Túto povinnosť splnil

o 6-tej hodine ráno, keď už prestalo pršať a predpokladal, že majiteľ vozidla s k nemu dostaví.

Podľa v platnom znení dopravná nehoda je

udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pričom

za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3 ak nie je splnená niektorá

z povinností podľa § 66 ods. 6 zákona.

Podľa v platnom znení účastník škodovej udalosti je

povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej

udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej

látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej

premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je

účastníkom škodovej udalosti je povinný túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej

svoje písomné údaje.

Zákon výslovne ukladá, aby sa v odôvodnení rozhodnutia o priestupkoch uviedlo,

ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený

pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol.

Odôvodnenie teda zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok

rozhodnutia. Preto správny orgán tu musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal,

ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, hoci ich pri svojom

rozhodovaní nebral do úvahy. Odôvodnenia musia obsahovať aj zdôvodnenie pri aplikácii

správnej úvahy.

Touto požiadavkou zákona sa konajúce správne orgány neriadili.

6

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatuje, že účastníci dopravnej nehody sa

nedohodli na jej zavinení. Tieto skutočnosti vyvodzujú z vyjadrenia poškodenej M. H. ako aj

účastníka konania po dopravnej nehode a taktiež z vyjadrenia svedka E. B.. Správny orgán

nemá pre svoje tvrdenie žiadne potrebné podklady. Je nepochybné, že žalobca jednoznačne

uznal svoje zavinenie dopravnej nehody a s poškodenou M. H. vôbec nebol v kontakte

a poškodená sa k okolnosti či sa dohodla na zavinení so žalobcom vôbec nevyjadrila a ani jej

v rámci výsluchu takáto otázka nebola položená.

Ďalej v odôvodnení rozhodnutia správny orgán konštatuje, že okolnosť, že na druhý

deň dal žalobca za stierač poškodeného vozidla lístok s telefonickým kontaktom naňho

nemožno považovať za preukázanie totožnosti a poskytnutie všetkých údajov pre riešenie

škodovej udalosti podľa citovaného zákona.

Účelom ustanovenia je zabezpečiť, aby pri škodovej

udalosti bolo umožnené rýchlo a bezproblémovo zaistiť náhradu škody v prospech

poškodeného účastníka škodovej udalosti. Z tohto pohľadu je potrebné pristupovať aj

k hodnoteniu požiadavky zákonného ustanovenia „bezodkladne upovedomiť“ osobu

postihnutú škodovou udalosťou o osobných údajoch škodcu, v prípade, že táto nie je

účastníkom škodovej udalosti. Zákon nestanovuje žiadnu priamu konkrétnu lehotu

na upovedomenie a preto treba vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadov

a posudzovať ich vzhľadom na danú situáciu.

V tomto zmysle odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné prihliadnuť

na skutočnosti vzniku škodovej udalosti, ktorá sa stala vo večerných hodinách o 20:35

a že nesporne pršal silný dážď, ktorý znemožnil obvyklý postup pri takýchto nehodách a to

zanechania kontaktných údajov na papieri za stieračom, čo ospravedlňuje dostatočne postup

žalobcu, ktorý hneď o 6:00 hod. ráno, keď už nepršalo sa dostavil k poškodenému

motorovému vozidlu a svoju povinnosť primeraným spôsobom splnil.

Okolnosť, že policajné orgány na základe oznámenia inej osoby zahájili vyšetrovanie

skutku, ktorú posúdili ako dopravnú nehodu, napriek škode nedosahujúcej zákonom

stanovenú hranicu, zrejme v domnienke, že došlo k naplneniu ustanovenia § 60 ods. 2 písm. a/

nie je pre posúdenie veci relevantné.

7

Správne orgány mali skúmať a vyhodnotiť postup žalobcu, pričom je dôležité zistiť,

či žalobca splnil svoju oznamovaciu povinnosť predtým ako sa dozvedel, že priestupkový

orgán zahájil vyšetrovanie alebo až potom, čo môže nasvedčovať skutočným úmyslom

žalobcu naplniť požiadavku zákona, alebo naopak sa jedná iba o účelové konanie v snahe

vyhnúť sa sankciám.

Takisto je potrebné zistiť výsluchom poškodenej, či sa so žalobcom skontaktovala

a ako uzavreli zavinenie nehody a zároveň overiť tvrdenie žalobcu, že zanechal poškodenej

na druhý deň po nehode o 6:00 hod. lístok so svojimi údajmi za stieračom.

Až na základe takto zistených skutočností bude môcť správny orgán dostatočne

posúdiť, či došlo k dopravnej nehode a na vec aplikovať zodpovedajúce právne normy.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd dospel jednomyseľne k záveru,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a napadnutý rozsudok podľa

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 151 ods. 2

v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. augusta 2011

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková