Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-31-2023.pdf
PDF · 107.56 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/31/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobkyne A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX/XX, XXX XX I., právne zastúpená Mgr. Maroš Ježík, advokát so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 37 877 291, proti žalovanému X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX W., právne zastúpený JUDr. Emília Šimkuláková, advokátka so sídlom Starosaská 6, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 17 081 521, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C 44/2021 -134 zo dňa 25.10.2022 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o nahradenie prejavu vôle, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorej podielovým spoluvlastníkom je žalobkyňa a ktorý nadobudol žalovaný od pôvodného spoluvlastníka bez ponúknutia jej predkupného práva.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobkyňa a E. Q. boli pôvodne podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku parcela č. XXXX v k.ú. Q., každý v podiele X/X. E. Q. svoj spoluvlastnícky podiel previedol na žalovaného a z jeho strany nebolo rešpektované zákonné predkupné právo žalobkyne ako ďalšieho spoluvlastníka. Po tom čo sa žalobkyňa dozvedela o tejto skutočnosti uplatnila si nároky z porušenia zákonného predkupného práva, a to tým spôsobom, že sa domáhala voči nadobúdateľovi, aby bol predaný spoluvlastnícky podiel za rovnakých podmienok ako ho nadobudol. Žalovaný po odkomunikovaní tejto skutočnosti emailovou formou zaslal X. E., synovi žalobkyne, návrh kúpnej zmluvy, ktorou by predviedol za rovnakých podmienok nadobudnutý spoluvlastnícky podiel na žalobkyňu, pričom táto ponuka bola zaslaná v apríli 2020. Na túto bezprostredne žalobkyňa nereagovala a v septembri 2021 podala návrh na súd vo veci samej.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 140 , § 603 ods. 1 , 2 , 3 , § 605 , § 43a , b Občianskeho zákonníka , pričom dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
4. Poukázal na skutočnosť, že nebolo sporné uzavretie kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol žalovaný spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti bez toho, aby tento podiel bol ponúknutý žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke ako zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka.
Po tom čo sa žalobkyňa prostredníctvom svojho syna domáhala od žalovaného, aby na ňu previedol predmetný podiel za rovnakých podmienok, tento dňa 02.04.2020 jej mailom zaslal ponuku na predaj spoluvlastníckeho podielu s návrhom kúpnej zmluvy za rovnakých podmienok ako tento spoluvlastnícky podiel žalovaný nadobúdal. Na túto ponuku žalobkyňa reagovala až mailom z 21.07.2021 a 31.07.2021 a následne písomnou výzvou z 19.08.2021. S poukazom na skutočnosť, že v primeranej dobe žalobkyňa nereagovala na ponuku na uzavretie kúpnej zmluvy za rovnakých podmienok jej nárok zanikol v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka . Žalovaný splnil povinnosť ponúknuť spoluvlastnícky podiel na predaj podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a pokiaľ na túto ponuku žalobkyňa v primeranej dobe nereagovala, bolo by v rozpore s jeho záujmami, aby bol ponechaný v právnej neistote po dobu 3 rokov, teda tak ako to tvrdila žalobkyňa, že táto lehota jej bola poskytnutá žalovaným, no svoje dôkazné bremeno v tomto smere neuniesla. Žalovaný ako nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z porušenia predkupného práva, preto žalobkyňa nemohla byť úspešná v takejto žalobe.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 257 CSP , keď prihliadol na finančné pomery žalobkyne, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku, pričom nepriznaním náhrady trov konania nedošlo do vážneho zásahu v majetkovej sfére žalovaného.
6. Zároveň súd prvej inštancie zrušil vydané neodkladné opatrenie, ktoré nariadil v priebehu konania.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobkyne s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP . Žalobkyňa namietla, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosť, keď vlastnícke právo žalovaný k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu nadobudol rozhodnutím správy katastra dňa 23.04.2020. Súd právne uzavrel, že správanie sa žalovaného v súvislosti s jeho písomnou ponukou na spätný prevod spoluvlastníckeho práva prejavené mailom z 02.04.2020 je nutné považovať za splnenie podmienok v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka , keďže takúto ponuku žalobkyňa v lehote 2 mesiacov neakceptovala. Nesprávnosť tohto skutkového zistenia vyplýva z toho, že žalovaný sa stal vlastníkom tohto spoluvlastníckeho podielu až 23.04.2020, preto nemohol uskutočniť relevantnú ponuku do tejto doby, nakoľko spoluvlastnícky podiel v tom čase nevlastnil. Ponuka z 02.04.2022 je preto nulitný právny úkon bez akýchkoľvek právnych následkov. Tento záver podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25.11.2010 sp.zn. 33Cdo 3371/2008 , z ktorého vyplýva, že právo na ponuku spätného odpredaja spoluvlastníckeho podielu sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni vkladu vlastníckeho práva. Z týchto dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie po právnej stránke nesprávne. Zároveň žalobkyňa namietla aj súvisiaci výrok o trovách konania a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná jej náhradu trov odvolacieho konania.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odvolaní s poukazom na to, že žalovaný dal svoju ponuku na spätný predaj pozemku ako podmienenú, teda viazanú na povolenie vkladu kúpnej zmluvy ako to vyplýva z jeho mailovej správy, kde je uvedené, že ak bude v katastri pozemok zapísaný naňho spätne ho prevedie na žalobkyňu a následne bola zaslaná v mene žalobkyne správa, že po doplnení údajov bude dohodnutý ďalší postup s tým, že bude uzavretá rovnaká zmluva ako s pánom Q., kde sa len zmenia údaje o kupujúcom respektíve predávajúcom. Z toho je zrejmé, že žalovaný záväzne ponúkol žalobkyni spätný predaj tohto spoluvlastníckeho podielu po tom, čo bude povolený vklad vlastníckeho práva v jeho prospech s tým, že sa jedná o jasný a určitý návrh na uzavretie kúpnej zmluvy s odkladacou podmienkou. Nemožno preto súhlasiť s názorom, že ak žalovaný nevlastnil daný spoluvlastnícky podiel nemohol vykonať právne relevantnú ponuku. Táto ponuka nie je nulitným právnym aktom. To, čo chceli strany dosiahnuť vyplýva z ich mailovej komunikácie. Rovnako nesúhlasil s aplikáciou rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý rieši otázku premlčania práv spoluvlastníka, čo v prejednávanej veci nie je relevantnou otázkou. Platná právna úprava upravuje aj právne úkony, ktorými sa možno zaväzovať aj vo vzťahu k majetku, ktorý zaväzujúca osoba nemá vo svojom majetku, ale očakáva splnenie tejto skutočnosti. Následne žalovaný svoju ponuku neodvolal, a preto žalobkyňa pokiaľ sa v primeranej dobe nevyjadrila k tejto ponuke, zaniklo jej právo na uzavretie spätnej kúpy. V prípade, že by bol žalovaný počas trvania 3-ročnej premlčacej doby v právnej neistote, bolo by to právne neprípustné. Z týchto dôvodov žiadal potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
9. Žalobkyňa k uvedenému v podaní zo dňa 23.12.2022 uviedla, že trvá na odvolaní, ktoré podala a nesúhlasí s právnou argumentáciou žalovaného s tým, že mailová komunikácia určená synovi žalobkyne zo dňa 01.04. a 02.04.2020 nespĺňa náležitosti riadnej ponuky v zmysle ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka , kedy ponuka musí mať všetky náležitosti predpísané pre každý návrh a takáto ponuka musí mať povinne písomnú formu s podpisom osoby, ktorá túto ponuku predložila. Poukázala na ustanovenie § 40 ods. 3 a § 46 ods. 1 , 2 2 Občianskeho zákonníka . Uviedla, že mailová korešpondencia bola adresovaná jej synovi, ktorý však žiadnym spôsobom nedisponoval kvalifikovaným písomným plnomocenstvom na jej zastupovanie.
10. Žalovaný vo svojom podaní z 19.01.2023 následne uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne o tom, že jej nedal platnú ponuku na uzavretie zmluvy, pričom poukázal na obsah mailovej komunikácie, z ktorej vyplýva, že k spísaniu kúpnej zmluvy potreboval od syna žalobkyne osobné údaje osoby, v prospech ktorej mal byť prevod vykonaný. Osobné údaje mu neboli poskytnuté, ale bolo od neho žiadané, aby bol zaslaný návrh zmluvy, kde budú dopísané iniciály. Išlo teda o dohodnutý postup akým spôsobom mala byť zmluva uzavretá. Z jeho konania nevyplýva, že nejde o vážnu vôľu, respektíve, že nemá úmysel takúto zmluvu uzavrieť. Takýto postup uzavretia kúpnej zmluvy navrhla žalobkyňa prostredníctvom svojho syna, ktorý ju zastupoval. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého bola zachovaná písomná forma aj pri mailovej korešpondencii strán sporu. Rovnako tak nie je dôvodná argumentácia, že syn žalobkyne nebol splnomocnený na jej zastupovanie, nakoľko túto skutočnosť doposiaľ žalobkyňa nenamietala a ako vyplýva zo zápisníc z pojednávaní tieto veci prenechávala na svoje deti. Je teda zrejmé, že X. E. bol oprávnený konať za žalobkyňu, pričom takýmto spôsobom sa aj správal počas rokovaní. Žalobkyňa sama uviedla, že nechcela vrátiť tento spoluvlastnícky podiel pre seba, ale pre svoje deti, ktoré napriek tomu, že toto zákonné predkupné práva nemali, žalovaný bol ochotný tento podiel previesť na tú fyzickú osobu, ktorú označila žalobkyňa, respektíve jej deti.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP , bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05 ).
14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP ).
15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
16. Odvolateľ (žalobca) vychádzajúc z obsahu podaného odvolania namieta nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci .
17. K odvolacím námietkam je potrebné uviesť, že ani jednu nepovažoval odvolací súd za dôvodnú.
18. Podľa § 220 ods. 2 CSP , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé..
19. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 -§ 211 CSP . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.
21. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.
22. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci po oboznámení s odôvodnením napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený. Súd prvej inštancie aplikoval na správne zistený skutkový stav správnu právnu normu, ktorú aj správne vyložil.
23. K odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza, že ponuka žalovaného na spätné odkúpenie nehnuteľnosti za rovnakých podmienok ako ich nadobudol nie je nulitným právnym úkonom aj keď vlastnícke právo bolo zavkladované až po vykonaní tejto ponuky s tým, že z obsahu jeho mailovej komunikácie je nepochybné, že ponúkol žalobkyni spätný predaj po tom, čo bude povolený vklad vlastníckeho práva v jeho prospech. Jedná sa o podmienený právny úkon v súlade s úpravou Občianskeho zákonníka , pričom ani námietka nedostatku písomnej formy nebola preukázaná s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého je písomná forma zachovaná ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu ako aj určenie osoby, ktorá ho urobila.
24. Z rozsudku NS SR sp.zn. 3Cdo 142/2002 vyplýva, že za platnú sa považuje aj zmluvy, kedy predávajúci sa ešte len stane vlastníkom predmetu prevodu, pokiaľ je to stranám známe a konajú v dobrej viere.
25. Na základe komunikácie strán sporu bol dohodnutý spôsob výkonu predkupného práva, kedy žalovaný súhlasil so spätným prevodom nehnuteľnosti tak, aby bolo zachované predkupné právo žalobkyne, pričom v zmysle § 605 Občianskeho zákonníka lehota na zaplatenie kúpnej ceny v trvaní dvoch mesiacov uplynula najneskôr dva mesiace po vklade vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Správne súd prvej inštancie za takejto skutkovej situácie zamietol podanú žalobu z dôvodu zániku predkupného práva v prospech žalobkyne.
26. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím argumentom žalobkyne uvádza, že predložené rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré upravuje okamih začatia plynutia premlčacej doby pre ponuku spätného odpredaja nie je aplikovateľné v tejto veci, nakoľko je zrejmé, že žalovaný relevantnú ponuku spätného odpredaja realizoval, na čo však už nereagovala žalobkyňa. Prejednávaný prípad sa vzťahuje na situácie, kedy nadobúdateľ nepristúpi k jednaniu o spätnej kúpe nadobudnutého podielu.
27. V danom prípade sa odvolací súd stotožňuje aj s námietkami žalovaného, podľa ktorého by bolo v rozpore s princípom právnej istoty ponechať trojročnú premlčaciu dobu pre prípadnú snahu žalobkyne obrátiť sa na súd a reagovať tak na ponuku žalovaného na spätný odpredaj.
28. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na nižšie uvedené rozhodnutia vyšších súdnych autorít, z ktorých vyplýva, že pri výklade platnosti respektíve neplatnosti právnych úkonov, ktorým bolo v tomto prípade ponúkané spätné odkúpenie zo strany žalovaného pre žalobkyňu pristupovať tak, aby bol preferovaný výklad uprednostňujúci platnosť právneho úkonu.
29. Formalizmus resp. formálna aplikácia práva je aplikácia práva, ktorá vychádza zo znenia právnych noriem, avšak nezohľadňuje či už cieľ právnej úpravy alebo konkrétne okolnosti daného prípadu. Laicky povedané, ide o prílišné lipnutie resp. pridržiavanie sa znenia zákona bez určitého nadhľadu. Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 ).
30. Určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu či predmetu právneho úkonu bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 1 , 2 a 3 Obchodného zákonníka . Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou
povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak.
31. Pokiaľ žalovaný uviedol v mailovej komunikácií, že spätný prevod bude uskutočnený za rovnakých podmienok ako nehnuteľnosť nadobudol on, ide o určitý právny úkon, kde sú zrejmé podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, a to predmet kúpy a kúpna cena.
32. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa komunikovala so žalovaným prostredníctvom svojho syna, preto ani zaslanie ponuky na jeho adresu nespôsobilo formálny nedostatok takéhoto postupu žalovaného.
33. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
34. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03 ). Poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.
35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods.1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu.
36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci(§ 160 ods. 2 CSP ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP ).