Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-131-2012.pdf
PDF · 91.14 KB
No categories available
19Co/131/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom Alpenstrasse 2, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Z. X, o zaplatenie 1 434,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15C/81/2011-69 zo dňa 19.04.2012 a dopĺňaciemu rozsudku č. k. 15C/81/2011-81 zo dňa 19.06.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 048,09 eur s príslušenstvom, a to spolu s dopĺňacím rozsudkom č. k. 15C/81/2011-81 zo dňa 19.06.2012.
Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom č. k. 15C/81/2011-69 zo dňa 19.04.2012 súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 048,09 eur s 9 % úrokom z omeškania od 13.10.2009 do zaplatenia a trovy konania 180,39 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 39,68 eur a z trov právneho zastúpenia 140,71 eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Dopĺňacím rozsudkom č. k. 15C/81/2011-81 zo dňa 19.06.2012 doplnil rozsudok o výrok o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 2 písm. a), b); 4 ods. 1, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, §§ 37; 39; 48 ods. 1, 2; 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1; 457; 517 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. , pričom konštatoval, že v danom prípade je nepochybné, že žalobca odstúpil od zmluvy o úvere č. 9300061914 zo dňa 27.12.2008 listom doručeným žalovanému dňa 02.10.2009 a zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 1 534,42 eur v lehote 10 dní. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1 404,- eur a žalovaný žalobcovi z poskytnutého úveru uhradil 355,91 eur. Žalobcovi preto patrí rozdiel medzi poskytnutým úverom a neuhradenou sumou úveru po odpočítaní sumy, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil.
Preto súd prvého stupňa za dôvodnú považoval žalobu v časti zaplatenia dlžnej sumy 1 048,09 eur a túto uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi.
Dopĺňacím rozsudkom č. k. 15C/81/2011-81 zo dňa 19.06.2012 doplnil súd prvého stupňa predmetný rozsudok o výrok, ktorým návrh v prevyšujúcej časti zamietol, pričom konštatoval, že vyhovel návrhu žalobcu na doplnenie rozsudku, lebo nerozhodol o časti konania.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pričom konštatoval, že pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z celej uplatnenej istiny v sume 1 434,42 eur bez príslušenstva. Z hľadiska náhrady trov konania bol tak žalobca úspešný v časti o zaplatenie sumy 1 048,09 eur, t. j. 73,07 %, v časti o zaplatenie sumy 386,33 eur bol úspešný žalovaný, t. j. 26,93 %. Navrhovateľovi tak vzniklo právo na náhradu 46,14 % jeho účelne vynaložených trov, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu v sume 86,- eur a trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnych služieb á 71,37 eur z tarifnej hodnoty 1 434,42 eur, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, účasť na pojednávaní dňa 06.03.2012, účasť na pojednávaní dňa 29.03.2012, účasť na pojednávaní dňa 19.04.2012 (len vyhlásenie rozsudku = 1/4 odmeny), 4 x režijný paušál á 7,63 eur a 20 % DPH zo základu 262,47 eur, t. j. 52,49 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia s 20 % DPH 304,96 eur.
S prihliadnutím na pomer úspechu a neúspechu vo veci patrí žalobcovi proti odporcovi náhrada pomernej časti trov konania v časti 46,16 % zo zaplateného súdneho poplatku. T. j. 39,68 eur a v časti 46,14 % z trov právneho zastúpenia 140,71 eur.
Preto priznal žalobcovi oproti žalovanému náhradu trov konania v sume 180,39 eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 39,68 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 140,71 eur.
Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania a proti dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie pôvodný žalobca (ESSOX SK, s.r.o., Bratislava, ďalej len žalobca). V odvolaní proti rozsudku uviedol, že odvolanie proti trovám konania súvisí s nepriznanou sumou uplatneného nároku.
V odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku žalobca uviedol, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania, založený Zmluvou o úvere zo dňa 27.12.2008 sa spravuje ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, Občianskym zákonníkom a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách osobitne neupravujú odstúpenie od spotrebiteľskej zmluvy a ani ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka osobitne spotrebiteľa nespomína. V Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku je inštitút odstúpenia od zmluvy upravený osobitne. V predmetnej veci nie je možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy a následne aj o vyporiadaní zmluvných strán na základe zásad vyplývajúcich z inštitútu bezdôvodného obohatenia, nakoľko tieto ustanovenia Občianskeho zákonníka nešpecifikujú, že by sa vzťahovali aj na záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere, zmluvnou stranou ktorej je spotrebiteľ.
Žalobca ďalej namietal, že z obchodných podmienok jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol pri podaní žiadosti o úver a pri uzatváraní úverovej zmluvy oboznámený s jednotlivými ustanoveniami OP ako aj so Sadzobníkom žalobcu, z ktorého vyplýva aj poplatok za odstúpenie od zmluvy v prípade nesplácania. Žalovaný zároveň prejavil svoj výslovný súhlas byť viazaný nielen OP, ale aj Sadzobníkom a zaviazal sa na platenie všetkých nákladov a platieb, ktoré sú v ňom uvedené v prípade, ak takéto náklady alebo platby vzniknú. Medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté, že okamihom odstúpenia od zmluvy sa Zmluva o úvere zrušuje ex nunc, t. j. až okamihom doručenia odstúpenia od zmluvy, pričom bol dohodnutý aj výpočet dlhu pre prípad odstúpenia od zmluvy. Odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu nedošlo k zrušeniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru od počiatku, ale odo dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy, ku ktorému žalobca vyčíslil celkovú výšku dlhu.
Poukazujúc na ustanovenie § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalobca ďalej namietal, že spolu s vydaním bezdôvodného obohatenia by mal žalovaný vrátiť žalobcovi aj úroky z úveru. Konanie žalovaného nie je možné považovať za dobromyseľné, lebo neuhradil ani jednu mesačnú splátku.
Súdu prvého stupňa odvolateľ vytýkal nesprávne právne posúdenie, keď sa nezaoberal ust. § 420 ods. 1 OZ a § 442 ods. 1 OZ, keď žalovaný porušil svoju právnu povinnosť splácať úver riadne a včas. Je preto povinný nahradiť škodu v podobe ušlého zisku, t. j. úrokov z úveru.
Podľa žalobcu súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že poskytol úver, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť s úrokmi, pričom žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, preto je povinný nahradiť žalobcovi škodu v podobe ušlého zisku, t. j. v podobe úrokov z poskytnutého úveru. Zároveň je rozsudok nepreskúmateľný z dôvodu, že súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, avšak z ďalšieho odôvodnenia nie je zrejmé, aký vzťah majú tieto ustanovenia ku skutkovému stavu danej veci a ako súd I. stupňa tieto ustanovenia spája s daným prípadom.
Žlobca ďalej namietal, že odstúpením od zmluvy sa postavenie žalovaného ako spotrebiteľa nezhoršilo a ak by si plnil svoje povinnosti, zaplatil by žalobcovi ku dňu 15.01.2011 sumu 2 799,72 eur. Po odstúpení od zmluvy si žalobca uplatňoval od žalovaného len istinu zvyšných mesačných splátok.
Odvolanie pôvodného žalobcu smerovalo aj proti výroku o trovách konania, kde namietal, že súd prvého stupňa postupoval nesprávne, pokiaľ mu nepriznal plnú náhradu trov konania.
Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 434,42 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 384,91 eur od 13.10.2009 do zaplatenia a trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 613,56 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O. s. p. na základe podaného odvolania preskúmal rozsudky súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré im predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 09.05.2013 a zistil, že odvolania žalobcu nie sú dôvodné.
Vzhľadom na to, že odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.048,09 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 13.10.2009, tento podľa § 206 ods. 2 O. s. p. stal sa právoplatný.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.
K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd len dopĺňa, že v danom prípade medzi účastníkmi právneho vzťahu (predchodcom žalobcom a žalovaným) ide nepochybne o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy. Preto sa vždy použijú ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, a to bez ohľadu na to, podľa akého zákona (resp. zákonov) bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a zároveň bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Preto tu právne nemá význam ani skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka, alebo či došlo k tzv. voľbe práva medzi účastníkmi. Uvedené ustanovenia sa totiž požijú vždy, ak ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi spotrebiteľom - dlžníkom a veriteľom - dodávateľom. Ustanovenia o spotrebiteľských právnych vzťahoch v zákone o spotrebiteľských zmluvách a v Občianskom zákonníku sú kogentnými právnymi normami, ktoré nie je možné zmeniť dohodou
zmluvných strán a ani inak. Okrem toho sú normy spotrebiteľského práva špeciálnymi ustanoveniami aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku a tu sa stále uplatní zásada, že sa použije špeciálna právna úprava pred všeobecnou, t.j. lex specialis derogat lex generalis. Žalobca mal vyhotovovať zmluvy a podmienky v nich v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva a nie v rozpore s ním, resp. cez rôzne zmluvné dojednania, cez absolútny obchod, dohodu o voľbe práva a podobne sa snažiť ich obísť.
Uvedené dáva odpoveď na námietku pôvodného žalobcu, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách osobitne neupravujú odstúpenie od spotrebiteľskej zmluvy a ani ustanovenia § 48 tohto zákona osobitne spotrebiteľa nespomína, ale naopak, ustanovenia § 349 a nasl. Obchodného zákonníka upravujú odstúpenie od zmluvy pre oblasť záväzkových vzťahov, medzi ktoré zákonodarca zaradil aj zmluvu o úvere, vrátane spotrebiteľskej zmluvy.
Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, v ustanovení § 48 ktorého je upravené odstúpenie od zmluvy, pričom ustanovenia Občianskeho zákonníka nevylučujú aplikáciu tohto ustanovenia ani v prípade, ak ide o spotrebiteľské zmluvy. Preto niet zákonného dôvodu aplikovať vo vzťahu k otázke odstúpenia od zmluvy Obchodný zákonník.
Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný z dôvodov, že súd prvého stupňa neodôvodnil použitie ustanovení §§ 37 a 39 Občianskeho zákonníka, odvolací súd konštatuje, že aj táto námietka je nedôvodná, pretože uvedenými ustanoveniami súd prvého stupňa právne zdôvodnil svoje konštatovanie, vyjadrené v 2. odseku na strane 4 rozsudku.
Nedôvodnou je aj odvolacia námietka, že žalovaný svojím podpisom súhlasil s Obchodnými podmienkami a Sadzobníkom, čím sa zaviazal na platenie všetkých nákladov a platieb, ktoré sú v nich uvedené, v prípade, ak takého náklady alebo platby vzniknú.
K odstúpeniu od zmluvy zo strany pôvodného žalobcu došlo dňa 02.10.2009. V dôsledku zrušenia zmluvy s účinkami ex tunc sú účastníci povinní vrátiť si navzájom poskytnuté plnenie.
K námietke vzniku škody odvolací súd uvádza, že pre skutkové okolnosti preukazujúce škodu, bolo potrebné vykonať príslušné dôkazy. V návrhu boli uvádzané okolnosti týkajúce sa úveru a z toho odvodzované nároky žalobcu, nie podmienky vzniku škody. navrhovateľ bol podľa § 120 ods. 4 O. s. p. riadne poučený, preto v odvolacom konaní nemôže navrhovať ďalšie dôkazy, preukazujúce, že jeho nárok je nárokom na náhradu škody.
Preto súd prvého stupňa správne konštatoval, že žalobca má nárok len na vrátenie zostatku nesplateného úveru bez príslušenstva. Úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 1.404,- eur a keďže žalovaný z neho plnil sumu celkom vo výške 355,91 eur, má žalobca na vrátenie nesplateného úveru vo výške, v ktorej bol žalovaný zaviazaný napadnutým rozsudkom plniť, t. j. vo výške 1 048,09 eur.
V súlade s doposiaľ uvedeným je preto správne rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo vzťahu k trovám prvostupňového konania.
Žalobca mal v konaní neúspech len v časti uplatneného nároku (46,14 %), preto mu súd prvého stupňa správne v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. priznal náhradu trov konania len v pomernej časti, a to vo výške celkom 180,39 eur.
Preto odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd rozsudkom v napadnutej časti čo do trov konania a dopĺňacím rozsudkom rozhodol správne a s doplnením dôvodov, v súvislosti s odvolacími námietkami,
preto boli rozsudok v jeho napadnutej časti v spojení s dopĺňacím rozsudkom v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdené.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. Úspešnému žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a ani si ich neuplatnili, preto o nich nebolo ani rozhodované.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.