Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/98/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu Ing. Ladislava Makovníka - MIKA so sídlom v Rožňave, Šafárikova 70, IČO: 35125721, v konaní zastúpený opatrovníkom D.. H. C., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice - okolie, proti žalovanej O.. P. S., bytom S., Z. XX, právne zastúpená JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom so sídlom v Rožňave, Námestie baníkov 17/33, o zaplatenie 1.459,93 Eur /43.982,- Sk/ s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd z a v ä z u j e žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.304,83 Eur so 6 % úrokom z omeškania od 28. 09. 2005 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Súd z a v ä z u j e žalovanú uhradiť žalobcovi trovy konania v sume 66,00 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu sa domáhal zaplatenia 43.982,40 Sk a penále vo výške 0,5 % za každý deň omeškania zo žalovanej sumy od 24. 08. 2005 do zaplatenia od žalovanej z titulu náhrady za spotrebu elektrickej energie v prenajatých nebytových priestoroch. Uviedol, že na základe zmluvy o nebytových priestoroch mala žalovaná ako podnikateľka v prenájme nebytové priestory nachádzajúce sa v S., na Š. K. Č.. XX. V týchto priestoroch mala zriadenú predajňu mäsa. Podľa bodu 5 čl. 13 citovanej zmluvy žalovaná ako nájomkyňa meranie spotreby elektrickej energie mala zabezpečiť podružným elektromerom, v prípade ak nie je v priestoroch samostatné meranie. Žalovaná si nezabezpečila samostatné meranie spotreby elektrickej energie, jej spotreba bola vykazovaná na spoločnom elektromery spolu s predajňou Jednoty SD Revúca, ktorá mala v prenájme nebytové priestory v predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť došlo k rozpočítaniu spotreby elektrickej energie medzi Jednotou SD Revúca, ktorá uhradila spotrebu vo výške 2/3 z celkovej fakturovanej sumy a medzi žalovanú, ktorá mala uhradiť túto spotrebu vo výške 1/3. Žalovaná na ňu pripadajúci podiel v sume 43.982,40 Sk neuhradila.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Rožňava zo dňa 14. 2. 2006, proti ktorému žalovaná v zákonnej lehote podala odpor. Uviedla, že v budove v ktorej mala od žalobcu prenajaté nebytové priestory sa nachádzali dva elektromery. Jeden z nich bol evidovaný na firmu MR s. r. o. Rožňava, ktorej spoločníkmi boli obidvaja účastníci konania a táto spoločnosť platila aj za elektrickú energiu aj za tie časti, ktoré využíval žalobca. Pri uzatváraní dohody o nájme nebytových priestorov, v ktorých žalovaná mala predajňu mäsa, došlo k dohode medzi účastníkmi konania, že navzájom si nebudú uhrádzať náklady za elektrickú energiu a ani sám žalobca po celú dobu spoločného podnikania platbu za elektrickú energiu od nej ani nepožadoval. Žalovaná potvrdila, že úhrada za elektrickú energiu sa uskutočňovala tak, že za jeden elektromer uhrádzal platby žalobca a za druhý spoločnosť MR s.

r. o., Rožňava, ktorej spoločníkmi boli obidvaja účastníci konania. Navrhovala, aby skutočná spotreba elektrickej energie v priestoroch predajni mäsa bola zistená podľa príkonu elektrických spotrebičov za 8 1/2 hodiny denne a 5 1/2 dňa v týždni za vtedajšie ceny elektrickej energie.

Po podaní odporu vo veci bolo nariadené pojednávanie a súd po vykonanom dokazovaní, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a vykonaním znaleckého dokazovania o žalobe žalobcu rozhodol tak, že žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 4.673,- Sk so 6 % úrokmi z omeškania od 28. 09. 2005 do zaplatenia a žalobu vo zvyšnej časti zamietol, účastníkov konania zaviazal uhradiť na účet súdu štátom zálohované trovy konania a to žalobcu v sume 10.615,- Sk a žalovanú v sume 1.312,- Sk, zaviazal žalobcu uhradiť žalovanej trovy konania v sume 19.276,- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo, odmietol odvolanie proti výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 4.673,- Sk /155,12 Eur/ so 6 % úrokmi z omeškania od 28. 09. 2005 do zaplatenia a zrušil rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá ako aj vo výroku o trovách konania a trovách štátu a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súdu prvého stupňa uložil zistiť, kedy sa žalobca skutočne dozvedel, že žalovaná získala na jeho úkor bezdôvodné obohatenie, pričom podľa názoru odvolacieho súdu, tento okamih je potrebné stotožniť s dňom, kedy žalobcovi bola doručená faktúra Východoslovenskej energetiky, a.s. Košice za neoprávnený odber elektrickej energie v prenajatých priestoroch na Š. K.. XX R. S. za žalované obdobie, ktorú žalobca zaplatil, pokiaľ sa nepreukáže, že o neoprávnenom odbere elektriny sa skutočne dozvedel už skôr a posúdiť tiež plynutie objektívnej premlčacej doby v závislosti od okamihu, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej skutočne došlo.

Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, súd prvého stupňa opätovne posúdi, či žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu náhrady za spotrebovanú elektrickú energiu v prenajatých nebytových priestoroch užívaných žalovanou v období od 01. 07. 2002 do 05. 10. 2003, za ktorú žalovaná neplatila žiadnu finančnú náhradu, je dôvodný, prípadne zistí aj výšku nároku, vyporiada sa tiež so skutočnosťami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, súčasne posúdi, či uplatnená námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi a opätovne vo veci rozhodne.

Odvolací súd poukázal na to, že dovolanie sa premlčania dlžníkom vo vzťahu k ust. , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, je v súdnej praxi vykladané tak, že zásadne neodporuje dobrým mravom, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je zákonným inštitútom, a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek nároku, ktorý sa podľa práva premlčuje. Uplatnenie premlčacej námietky sa prieči dobrým mravom len v tých (výnimočných) prípadoch, keď by bolo výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by zánik nároku na plnenie v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a povahou ním uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil.

V ďalšom konaní súd sa opakovane oboznámil s ústnymi a písomnými vyjadreniam účastníkov konania ako aj s listinnými dôkazmi.

Výrok rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo dňa 16. 12. 2008 o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 4.673,- Sk s príslušenstvom nadobudol právoplatnosť, nakoľko odvolanie proti tomuto výroku uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 30. 09. 2010 bolo odmietnuté. Predmetom konania bolo v ďalšom konaní rozhodovanie o zaplatení sumy 1.304,83 Eur /39.309,31 Sk/ s 0,05 % úrokmi z omeškania denne od 28. 09. 2005 do zaplatenia vychádzajúc zo žalobného návrhu žalobcu.

Žalobca počas celého konania trval na podanej žalobe. Uviedol, že so žalovanou mali dohodu o prenájme nebytových priestorov pre účely prevádzkovania predajne mäsa. Táto predajňa sa nachádza v budove, ktorá je uvedená ako administratívna budova a je to tá budova, ktorá je hneď pri ceste a je v jeho vlastníctve. V tejto budove sú dva elektromery a boli aj za obdobie od 01. 07. 2002. Jeden elektromer sa nachádza v priestoroch, ktoré boli využívané ako predajne, nachádza sa na chodbe vedúcej k týmto priestorom. Druhý elektromer, ktorým sa merala spotreba elektrickej energie v predajni sa nachádza v chodbe vedúcej do predajne. Elektrárne následne zistili, že od 15. 06. 2002 so žiadnym subjektom nemali uzavretú zmluvu na odber elektrickej energie meranej elektromerom č. 1678126. Ide o elektromer, ktorý sa nachádza v priestoroch obchodu. Z tohto dôvodu mu ako vlastníkovi budovy následne bola vyfakturovaná suma 136.186,- Sk za spotrebu elektrickej energie meranej týmto elektromerom za obdobie od 15. 06. 2002 do 14. 01. 2005. S elektrárňami uzavrel dohodu o zaplatení tohto nedoplatku v splátkach, ktorý nedoplatok zaplatil v piatich splátkach, hoci v dohode sú dohodnuté tri splátky. Dňa 09. 02. 2005 zaplatil sumu 50.000,- Sk, dňa 18. 07. 2005 sumu 10.000,- Sk, 15. 08. 2005 sumu 20.000,- Sk, 19. 09. 2005 sumu 20.000,- Sk a 01. 10. 2005 sumu 36.186,- Sk. Na základe horeuvedených skutočností vyfakturoval pre žalovanú sumu 43.982,- Sk za spotrebu elektrickej energie za obdobie od 01. 07. 2002 do 31. 04. 2004. Od 01. 07. 2002 podnikala v priestoroch predajne mäsa žalovaná a následne od 10. 11. 2003 dala tieto priestory do podnájmu L. E.. Mal vedomosť o tom, že aké elektrické zariadenia - elektrospotrebiče využívala Jednota a aké žalovaná a podľa toho vzniknuté a vyúčtované náklady za spotrebu elektrickej energie zo strany Východoslovenskej energetiky rozdelil medzi Jednotu a žalovanú, pričom podiel žalovanej určil 1/3. Uviedol, že podľa jeho názoru chladnička a chladiace boxy boli zapnuté nepretržite, ostatné elektrospotrebiče boli využívané podľa pracovnej doby a to 8,5 hod.

Žalovaná so žalobou čiastočne súhlasila, avšak nesúhlasila so zaplatením celej žalovanej sumy. Potvrdila, že v nebytových priestoroch, ktoré vlastnícky patria žalobcovi, podnikala v období od 01. 07. 2002 do 31. 10. 2003 a po tomto období dala nebytové priestory do podnájmu L. E., ktorá pred týmto obdobím bola u nej zamestnaná. Momentálne nevie presne uviesť, kedy podnájomný vzťah skončil, mohlo to byť koncom marca 2004. Po ukončení podnikania L. E. v týchto priestoroch už elektrospotrebiče sa nevyužívali. Súhlasila s vymenovaním elektrospotrebičov, ktoré sa nachádzali v priestoroch jej predajne. Jej predajňa sa nachádzala v kútiku miestnosti, v ktorej miestnosti sa nachádzala aj iná predajňa, ktorú prevádzkovala Jednota - spotrebné družstvo a bola to predajňa potravín. V tejto miestnosti mali spoločné osvetlenie. Elektromer, ktorý meral spotrebu elektrickej energie pre priestory obchodu, sa nachádzal vo vnútri priestorov, ktoré mali v prenájme Jednota - spotrebné družstvo. K číslu elektromera sa nevedela vyjadriť, či to je správne číslo. Na poschodí sa nachádzal druhý elektromer, ktorý elektromer žalobca prihlásil na ich spoločnú firmu MR, s.r.o. Budova patrí žalobcovi a na poschodí žalobca prenajímal priestory aj iným firmám, ktoré spotrebovávali elektrickú energiu. Vedela o tom, že tam bola jedna krajčírka, ktorá šila. V ďalšej časti mal sídlo Gemer audit, v zime kúrili elektrickým ohrievačom. V týchto priestoroch mala kanceláriu jedna pracovníčka pekárni, ktorá spoločnosť bola v konkurze. Za tieto priestory zaplatila faktúru za elektriku ich spoločná firma, teda aj ona uhrádzala.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - predfaktúrou č. 100, výzvou na zaplatenie nedoplatku , rozpisom k predfaktúre č. 100, výpočtom spotreby elektrickej energie Predajňa mäsa, Zmluvou o nájme nebytových priestorov, výzvou na vysporiadanie firmy MR s.r.o. Rožňava adresovaná žalobcovi, faktúrou č. 200300226, faktúrou č. 200400455, faktúrou č. 200400456, faktúrou za elektrinu, listinami nachádzajúcimi sa v prílohovej obálke spisu: faktúrou za elektrinu za obdobie od 20. 11. 2004 do 14. 01. 2005, príjmovým pokladničným dokladom č. 12610019676 vo fotokópii, rozpisom k predfaktúre s doručenkou, Zmluvou za prenájom predajne mäsa, strojov a elektrickej energie, dodatkom k zápisu o doúčtovaní spotreby zo dňa 08. 02. 2005, výzvou na zaplatenie nedoplatku, výpisom z obchodného registra ohľadom spoločnosti M R Rožňava, s.r.o., zápisnicou o podaní oznámenia podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, žiadosťou - vybranie výplat faktúr za elektrickú energiu MR s.r.o. Rožňava, žiadosťou - zoznam faktúr a úhrad za OM 536754 - vydanie, faktúrou za elektrinu za obdobie od 11. 05. 2002 do 05. 11. 2002, faktúrou za elektrinu obdobie od 05. 11. 2002 do 05. 11. 2003, faktúrou za elektrinu za obdobie od 06. 11. 2003 do 03. 11. 2004, faktúrou za elektrinu za obdobie od 04. 11. 2004 do 07. 11. 2005, faktúrou za elektrinu za obdobie od 08. 11. 2005 do 08. 11. 2005, znaleckým posudkom č. 138/2007, Zmluvou o dodávke elektriny pre maloodber podnikateľov a iné subjekty č. 699507, zápisom o doúčtovaní, Zásadami správnej hygienickej praxe pri skladovaní výsekového mäsa a mäsových výrobkov, odborným stanoviskom od Regionálnej

veterinárnej a potravinovej správe Rožňava, inšpekčným záznamom č. 789352 zo dňa 02. 12. 2002, inšpekčným záznamom č. 789353 - 789354 - 789355 zo dňa 20. 02. 2003, inšpekčným záznamom č. 789356 zo dňa 04. 09. 2003, výpisom z obchodného registra ohľadom spoločnosti ERIK, s.r.o. Košice, oznámením o odbere mäsa a mäsových výrobkov, výpisom zo živnostenského registra ohľadom L. E.S., správami od Tauris Cassovia, s.r.o. a správcu konkurznej podstaty Mäso-východ, a.s., výpisom identifikačných údajov, kontaktov a priebehov poistení pre vybraných platiteľov poistného (poistencov), správou od COOP JEDNOTA Revúca, správou od VSE, a.s., zápisom o doúčtovaní, dodatkom k zápisu o doúčtovaní spotreby zo dňa 08. 02. 2005, Zmluvou o dodávke elektriny uzavretá s odberateľom WOXX, s.r.o., správou od COOP Jednota Revúca, faktúra č. 2005100.

V zmysle , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V zmysle , , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Žalobca bol na pojednávania riadne a včas predvolaný. Na pojednávania v období po vrátení veci odvolacím súdom súdu prvého stupňa na ďalšie konanie sa nedostavil a zo správy o pobyte žalobcu vyžiadanej od Obvodného oddelenia Policajného zboru v Rožňave zo dňa 22. 03. 2013 vyplýva, že na adrese trvalého bydliska žalobcu Š. XX, S. boli vykonané viaceré pokusy o doručenie súdnych zásielok, avšak žalovaný na tejto adrese nebol zastihnutý a od susedov menovaného bolo zistené, že na uvedenej adresy nebýva a nevedia, kde by sa mohol zdržiavať. Žalobca sa nezdržiava ani v mieste svojho podnikania v Reštaurácii Apetito a terajší majiteľ reštaurácie P. M. uviedol, že nemá vedomosť o tom, kde sa žalobca zdržiava. Z ďalšej správy vyžiadanej od Obvodného oddelenia Policajného zboru v Rožňave zo dňa 16. 04. 2013 vyplýva, že lustráciou v systéme REGOB bolo zistené, že žalobca nemá žiadnych príbuzných.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd ustanovil žalobcovi opatrovníka na zastupovanie v konaní v osobe vyššieho súdneho úradníka - zamestnanca Okresného súdu Košice - okolie v zmysle a

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru , že predmet konania je potrebné posúdiť podľa a nasledujúcich o vydaní bezdôvodného obohatenia. Medzi účastníkmi konania síce bola uzavretá zmluva o prenájme nebytových priestorov zo dňa 01. 07. 2002, v ktorej zmluve bolo aj dojednanie ohľadom spôsobu uhrádzania nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu, avšak v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava sp. zn. bolo preukázané, že zmluva o prenájme nebytových priestorov uzavretá medzi účastníkmi konania zo dňa 01. 07. 2002 je neplatná, z dôvodu chýbajúceho súhlasu Mesta Rožňava podľa o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení do 30. 06. 2004. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania žalobcom uplatnený nárok je potrebné posúdiť ako vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej.

Vlastníkom budovy, v ktorej mala prenajaté priestory žalovaná za účelom prevádzkovania prevádzky mäsa je žalobca. V roku 2005 zo strany Východoslovenskej energetiky, a. s., Košice bolo zistené, že za obdobie od 15. 06. 2002 do 14. 01. 2005 nebola uhrádzaná spotreba elektrickej energie za odberné miesto Š. XX, S., teda v budove vo vlastníctve žalobcu, v ktorej mala prenajaté nebytové

priestory žalovaná. Nedoplatok v sume 136.186,- Sk bol doúčtovaný žalobcovi faktúrou č. 5200054481 dodatočne, ktorá skutočnosť vyplýva zo správy vyžiadanej od Východoslovenskej energetiky, a. s., Košice zo zápisu o doúčtovaní spísaného dňa 08. 02. 2005 medzi žalobcom a Východoslovenskou energetikou, a. s., Košice. Žalobca nedoplatok uhradil v splátkach a k celkovej úhrade dlhu došlo 03.10. 2005.

Žalovaná začala užívať nebytové priestory 01. 07. 2002 ako to vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania o prenájme nebytových priestorov a užívala tieto priestory do 09. 11. 2003, do tej doby, kým predmetné nebytové priestory dala do podnájmu L. E.. Táto skutočnosť vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi žalovanou a L. E. zo dňa 10. 11. 2003 a z výpisu zo živnostenského registra, podľa ktorého L. E. ako živnostníčka mala sídlo podnikania na Š. K. Č.. XX R. S. od 10. 11. 2003.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania ohľadom celého žalobcom uplatneného nároku.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že faktúra Východoslovenskej energetiky, a.s. Košice za neoprávnený odber elektrickej energie v prenajatých nebytových priestoroch na Š. XX R. S. bola žalobcovi doručená dňa 09. 02. 2005 a v konaní nebolo preukázané, že by žalobca o neoprávnenom odbere elektriny sa dozvedel už skôr, preto 2-ročná subjektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa nasledujúceho od doručenia faktúry, teda od 10. 02. 2005.

Trojročná objektívna premlčacia lehota začala plynúť súčasne so začiatkom subjektívnej premlčacej lehoty, pretože žalovaná síce odoberala elektrickú energiu od 01. 07. 2002 do 10. 11. 2003, počas obdobia prevádzkovania mäsopredajne, avšak množstvo spotrebovanej elektrickej energie bolo zistené až vykonanou kontrolou zo strany Východoslovenskej energetiky a.s. začiatkom roku 2005 a výška finančnej náhrady za spotrebovanú elektrickú energiu bola doúčtovaná vyhotovením faktúry Východoslovenskou energetikou a.s. zo dňa 08. 02. 2005, doručenou žalobcovi 09. 02. 2005, teda k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo odo dňa nasledujúceho po doručení faktúry žalobcovi za spätné obdobie.

Dôvodnosť a výšku žalobcom uplatneného nároku posudzoval vychádzajúc z obsahu znaleckého posudku C.. O.. P. P., H.., pri zistení druhu a počtu elektrospotrebičov používaných žalovanou počas užívania nebytového priestoru.

V konaní bolo preukázané, že v predmetnom nebytovom priestore boli dve prevádzky a to predajňa potravín spoločnosti COOP Jednota a v časti tohto nebytového priestoru, nebytový priestor, ktorý bol využívaný žalovanou na prevádzku predajne mäsa. Žalobca, vychádzajúc z využívanej plochy a z využívaných elektrospotrebičov, vzniknutý nedoplatok fakturovaný faktúrou od Východoslovenskej energetiky, a.s. Košice v sume 136.186,- Sk uhradil pre Východoslovenskú energetiku, a.s. v splátkach a následne rozpočítal spotrebu elektrickej energie medzi Jednotu - spotrebné družstvo Revúca vo výške 2/3 z celkovej fakturovanej sumy a medzi žalovanú, ktorá na ňu pripadajúci podiel vo výške 1/3 z fakturovanej sumy 43.982,40 Sk neuhradila.

Súd výšku žalobcom žiadanej náhrady za spotrebovanú elektrickú energiu od žalovanej považoval za dôvodnú, nakoľko v predmetnom nebytovom priestore podnikala žalovaná a Jednota - spotrebné družstvo Revúca, pričom Jednota - spotrebné družstvo Revúca, ktorá na neho pripadajúci podiel na nedoplatku za spotrebovanú elektrickú energiu žalobcovi uhradila. Znaleckým dokazovaním pri zistení druhu a počtu elektrospotrebičov používaných žalovanou za rozhodné obdobie, boli vypočítané vyššie náklady na spotrebu elektrickej energie ako je žalovaná suma a to za druhý polrok 2002 v sume 30.568,92 Sk bez DPH a za obdobie od 01. 01. 2003 do 10. 11. 2003, za 314 dní po 180,70 Sk denne v sume 56.739,80 Sk bez DPH , preto súd žalovanú sumu vo vzťahu k žalovanej považoval za dôvodnú.

Žalovaná potvrdila doručenie výzvy na zaplatenie žalovanej sumy vo forme predfaktúry a listu zo dňa 18. 08. 2005, na ktorý reagovala listom zo dňa 28. 09. 2005, preto súd vychádzal z toho, že najneskôr od

toho dňa mala vedomosť o tom, že získala bezdôvodné obohatenie vo forme neuhradených nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu a súdom priznaná suma z titulu bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovanej je súčasťou žalovanej sumy, ktorá bola predmetom výzvy. Úroky z omeškania boli priznané v zmysle a Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonáva ust. a v zmysle ktorého úroky z omeškania sú dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, v danom prípade teda ku dňu 28. 09. 2005, ku ktorému dňu úroky z omeškania predstavovali 6 % ročne z dlžnej sumy a vo zvyšnej časti súd žalobu ohľadom úrokov z omeškania zamietol,

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie , v zmysle ktorého úspešný účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

V danom prípade trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku na strane žalobcu v sume 2.200,- Sk , čomu zodpovedá 66,00 Eur, k náhrade ktorých trov bola žalovaná zaviazaná, nakoľko iné trovy vzniknuté na strane žalobcu zo spisu nevyplývajú a žalobca si iné trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / /, uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.