Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9C-98-2006.pdf
PDF · 94.58 KB
No categories available
9C/98/2006
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Ing. Ladislava Makovníka - MIKA, so sídlom v Rožňave, Šafárikova 70, IČO: 35125721, proti žalovanej O., bytom S., zast. JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom, Rožňava, Nám. baníkov 17/33, o zaplatenie 1.459,94 € (43.982,40 Sk) istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C 98/2003-199 zo 16.12.2008 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie proti výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 4.673,- Sk (155,12 €) so 6 % úrokmi z omeškania od 28.9.2005 do zaplatenia.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, ako aj vo výrokoch o trovách konania a trovách štátu a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.673,- Sk so 6 % úrokmi z omeškania od 28.9.2005 do zaplatenia a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť štátu zálohované trovy konania (trovy štátu) v sume 10.615,- Sk a žalovanú v sume 1.312,- Sk na účet súdu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v sume 19.276,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Pri rozhodovaní vychádzal z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 43.982,40 Sk (1.459,94 €) spolu s „penále“ vo výške 0,5 % za každý deň omeškania od 24.8.2005 do zaplatenia, titulom nezaplatených platieb za spotrebovanú elektrickú energiu v prenajatých nebytových priestoroch na Šafárikovej 83 v Rožňave. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca ako prenajímateľ (vlastník budovy) základe zmluvy o nájme nebytových priestorov z 1.7.2002 prenajal žalovanej ako nájomkyni nebytové priestory nachádzajúce sa v budove na Šafárikovej 83 v Rožňave, v ktorých mala zriadenú predajňu mäsa, že žalovaná si nezabezpečila samostatné meranie spotreby elektrickej energie, preto jej spotreba bola vykazovaná na spoločnom elektromeri spolu s predajňou Jednoty SD Revúca, ktorá bola nájomcom iných nebytových priestorov v predmetnej nehnuteľnosti, že v r. 2004 Východoslovenská energetika a.s. Košice zistila, že za obdobie od 12.6.2002 do 15.6.2004 nebola uhrádzaná spotreba elektrickej energie za odberné miesto Šafárikova 83, Rožňava, teda v budove vo vlastníctve žalobcu, v ktorej mala žalovaná prenajaté nebytové priestory, a nedoplatok v sume 136.186,- Sk bol doúčtovaný žalobcovi faktúrou č. 5200054481 dodatočne (čo mal preukázané zo správy Východoslovenskej energetiky a.s. Košice a zo zápisu o doúčtovaní spísaného 8.2.2005 medzi žalobcom a Východoslovenskou energetikou a.s. Košice), a žalobca vyúčtovaný nedoplatok uhradil v splátkach a rozpočítal spotrebu elektrickej energie medzi Jednotu SD Revúca vo výške 2/3 z celkovej fakturovanej sumy a medzi žalovanú, ktorá na ňu pripadajúci podiel vo výške 1/3 z fakturovanej sumy, t.j. v sume 43.982,40 Sk žalobcovi doposiaľ neuhradila. Zistil tiež, že žalovaná užívala nebytové priestory od 1.7.2002 do 9.11.2003, kedy predmetné nebytové priestory dala do podnájmu Erike Molnárovej. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi
účastníkmi dňa 1.7.2002 mu vyplynulo, že v zmluve bolo aj dojednanie týkajúce sa spôsobu uhrádzania nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu, avšak v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod č.k. 10C 103/2006 bolo preukázané, že zmluva o prenájme nebytových priestorov z 1.7.2002 je neplatná z dôvodu chýbajúceho súhlasu Mesta Rožňava podľa § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. Súd prvého stupňa preto uplatnený nárok právne posúdil podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia vyplývajúcich z ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku, vychádzajúc z ust. § 107 ods. 1 OZ skúmal, či nárok nie je premlčaný. Po zistení, že žalovaná užívala nebytové priestory od 1.7.2002 do 9.11.2003, pričom žaloba bola podaná na súde 6.10.2003 (správne 6.10.2005), námietke premlčania čiastočne vyhovel, keďže dospel k záveru, že žalobcom uplatňovaný nárok za obdobie od 1.7.2002 do 5.10.2003 je premlčaný. Dôvodnosť a výšku žalobcom uplatneného nároku za obdobie od 6.10.2003 do 9.11.2003 posúdil podľa záverov znaleckého posudku C.., po zistení druhu a počtu elektrospotrebičov používaných žalovanou v uvedenom období, dennej spotreby spotrebičov 19,97 kWh a ceny elektrickej energie v r. 2003 3,80 Sk/kWh, vyčíslil výšku bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou za obdobie od 6.10.2000 do 9.11.2003 po zaokrúhlení v sume 4.673,- Sk (1.644,735 + 3.027,84 Sk). Zaviazal preto žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4.673,- Sk spolu so 6 % úrokmi z omeškania od 28.9.2005 (odo dňa doručenia výzvy z 18.8.2005 na zaplatenie dlžnej sumy žalovanej) do zaplatenia, v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. a s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov náhradu trov konania pomerne rozdelil. Keďže žalobca mal v konaní čiastočný úspech v rozsahu 11 % a žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 89 %, priznal žalovanej náhradu trov konania vo výške 78 % z celkových trov konania (89 -11) t.j. v sume 19.276,- Sk, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia advokátom podľa § 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. O náhrade trov štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že podľa výsledku konania (pomeru úspechu vo veci) uložil obom účastníkom žalobcovi v sume 10.615,- Sk a žalovanej v sume 1.312,- Sk povinnosť nahradiť trovy štátu, ktoré vznikli zaplatením znalečného za podaný znalecký posudok z rozpočtových prostriedkov štátu.
Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p. Navrhol rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania, lebo bol toho názoru, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ vzal za vierohodné tvrdenie žalovanej, že používala len jednu mrazničku, hoci sama priznala, že odoberala aj od iných firiem, pričom on poukázal na to, že nie množstvo je dôležité, ale druhy výrobkov, ktoré sa musia podľa zákona samostatne skladovať, a preto sa museli chladničky používať všetky, a aj vyjadrenie veterinárnej správy potvrdzuje, že žalovaná dodržiavala predpisy a skladovanie bolo v poriadku, čo znamená, že musela používať všetky chladničky. Uviedol, že žalovaná sa v skutočnosti obohacovala niekoľkokrát, a to neplatením elektriny, braním záloh od svojej zamestnankyne za elektrickú energiu a účtovaním si nájmu za priestory, ktoré nevlastnila, preto z tohto dôvodu žiadal okresný súd, aby v prípade vznesenej námietky premlčania žalovanou, danú námietku neakceptoval, lebo výkon práva v tomto prípade by bol šikanózny, t.j. sledoval by účel poškodenia druhej strany, t.j. konanie proti dobrým mravom. Mal za to, že v tomto konkrétnom prípade podmienka úspešnosti námietky premlčania je preňho mimoriadne tvrdá, ktorú si nezapríčinil, a svoje právo si nemohol za žiadneho relevantného dôvodu na súde uplatniť, lebo nemohol vedieť, že žalovaná neuzavrela zmluvu o odbere elektrickej energie, a dozvedel sa o tom až vtedy, keď žalovaná odovzdala kľúče a mal nastúpiť nový nájomca, a nevedel prihlásiť odber, pričom tu pochybili aj elektrárne. Podľa jeho názoru aj v prípade platnosti zmluvy by si v skutočnosti žalovaná svoju povinnosť aj tak nesplnila, lebo ju nechcela, preto žiadal, aby súd v ostatnej časti zaviazal žalovanú k náhrade škody, ktorú úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi spôsobila.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla, aby odvolací súd odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. odmietol, lebo podľa jej názoru odvolanie nespĺňa zákonom predpokladané náležitosti odvolania, najmä z neho nie je jasné, z akého odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. ho žalobca podáva a vzhľadom na ust. § 205 ods. 3 O.s.p. tento odvolací dôvod po uplynutí odvolacej lehoty žalobca už nemôže ani doplniť. Prípadne navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny, keďže odvolanie žalobcu považovala za neodôvodnené a neopodstatnené a tvrdenia v ňom uvedené za účelové a nepreukázané. Mala za to, že v priebehu
dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo bez všetkých pochybností dokázané, že neplatnosť predmetnej nájomnej zmluvy zavinil nerešpektovaním platných právnych predpisov práve žalobca, taktiež jej tvrdenia ohľadom množstva odoberaného tovaru boli potvrdené vykonanými dôkazmi, a to najmä písomnými vyjadreniami od dodávateľom a výsluchmi účastníkov, a na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj námietku premlčania.
Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a odvolanie žalobcu proti výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 4.673,- Sk (155,12 €) podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol, lebo žalobcovi uvedeným výrokom, ktorým bolo jeho žalobe sčasti vyhovené, nebola spôsobená žiadna ujma na jeho právach, ani sa jeho postavenie v dôsledku uvedeného rozhodnutia nijak nezhoršilo, preto z procesného hľadiska žalobca nemôže mať žiadny záujem na to, aby rozsudok v uvedenom výroku bol odvolacím súdom zmenený alebo zrušený. Z uvedeného dôvodu odvolanie proti rozsudku v tejto časti muselo byť odmietnuté, ako podané neoprávnenou osobou (niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený).
V ostatnej napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených, resp. do úvahy prichádzajúcich odvolacích dôvodov a zistil, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil, a okrem toho postupom súdu bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, preto rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania a trovách štátu, podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil tým, že nesprávne posúdil námietku premlčania uplatnenú žalovanou, pokiaľ túto akceptoval a neposudzoval jej prípadný rozpor s dobrými mravmi, to znamená uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) a vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu (vyvodzuje právne závery). Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípadne vtedy, ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.
Súd prvého stupňa uplatnený nárok správne posudzoval podľa zásad o bezdôvodnom obohatení upravených v ust. § 451 a nasl. OZ a námietku premlčania vznesenú žalovanou podľa ust. § 107 ods. 1 a 2 OZ, ktoré právne predpisy však na daný skutkový stav nesprávne aplikoval, lebo nesprávne zistil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby a neposúdil plynutie objektívnej premlčacej doby, ani prípadný rozpor uplatnenej námietky premlčania s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ a nezistil rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, preto dospel k predčasnému
záveru, že žalobcom uplatňovaný nárok za obdobie od 1.7.2002 do 5.10.2003 je premlčaný. Okrem toho odôvodnenie napadnutého rozsudku, pokiaľ ním súd prvého stupňa zamietol žalobu vo zvyšnej časti, t.j. žalobcom uplatňovaný nárok za obdobie od 1.7.2002 do 5.10.2003, nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., preto je rozhodnutie v tejto časti aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odvolanie žalobcu z hľadísk uplatnených, resp. do úvahy prichádzajúcich odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. je preto opodstatnené.
Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Pre vznik záväzku na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane obohateného sa zásadne nevyžaduje, aby takýto prospech bol získaný protiprávnym úkonom, a nevyžaduje sa teda ani zavinenie (či vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti), a nie je ani rozhodujúce, či obohatený sám o získaní bezdôvodného obohatenia vedel či nevedel, lebo ide o tzv. objektívnu zodpovednosť. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ). I keď k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 OZ dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty; môže k nemu dôjsť aj tak, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti (porovnaj R 25/1986).
Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia treba uplatniť v zákonom stanovenej premlčacej dobe, inak sa právo premlčí a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 OZ). Pri právach na vydanie bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu (v ods. 1) a objektívnu (v ods. 2 § 107 OZ). Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne a odlišný a na sebe nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie. Z ust. § 107 ods. 1 OZ vyplýva, že pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby k uplatneniu práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený skutočne dozvedel o okolnostiach rozhodujúcich pre uplatnenie tohto práva. Táto (subjektívna) vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor sa niekto bezdôvodne obohatil a o tom, kto bezdôvodné obohatenie získal, pritom musí byť skutočná, a nie iba predpokladaná. Nie je pritom podstatné a rozhodujúce, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným zavinením, teda či sa mohol o svojom práve alebo mal dozvedieť pri vynaložení riadnej starostlivosti. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby (trojročnej, ako aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia), je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.
Súd prvého stupňa pri posúdení premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a opodstatnenosti žalovanou uplatnenej námietky premlčania nepostupoval dôsledne podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ a uvedených zásad. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, pokiaľ ním zamietol žalobcom uplatňovaný nárok za obdobie od 1.7.2002 do 5.10.2003, nie je zrejmé, z akého dôvodu považoval nárok v tejto časti za premlčaný, keď súd prvého stupňa bez ďalšieho vychádzal (nesprávne) z názoru, že subjektívna premlčacia doba ustanovená v § 107 ods. 1 OZ začala plynúť dňom 1.7.2002 (kedy žalovaná začala užívať nebytové priestory) a nezisťoval, kedy sa žalobca skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej, preto z uvedených dôvodov musel byť rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania a trovách štátu zrušený a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie za účelom zistenia vyššieuvedených skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre správne posúdenie otázky premlčania nároku a v tejto súvislosti i posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, t.j. zistiť, kedy sa žalobca skutočne dozvedel, že žalovaná získala na jeho úkor bezdôvodné obohatenie (tento okamih podľa názoru odvolacieho súdu treba stotožniť s dňom, kedy žalobcovi bola doručená faktúra Východoslovenskej energetiky a.s. Košice za neoprávnený odber elektrickej energie v prenajatých nebytových priestoroch na Šafárikovej 83 v Rožňave v žalovanom období, ktorú žalobca zaplatil, pokiaľ sa nepreukáže, že o neoprávnenom odbere elektriny sa skutočne dozvedel, resp. vedel už skôr), a posúdiť tiež plynutie objektívnej premlčacej doby v závislosti od okamihu, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej skutočne došlo. Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov podľa zásad uvedených v § 132 a nasl. súd prvého stupňa opätovne posúdi, či žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu náhrady za spotrebovanú elektrickú energiu v prenajatých nebytových priestoroch užívaných žalovanou v období od 1.7.2002 do 5.10.2003, za ktorú žalovaná neplatila žiadnu finančnú náhradu, je dôvodný, prípadne zistí aj výšku nároku, vyporiada sa tiež so skutočnosťami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, súčasne posúdi, či uplatnená námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi, a opätovne vo veci rozhodne.
Dovolanie sa premlčania dlžníkom vo vzťahu k ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, je v súdnej praxi vykladané tak, že zásadne neodporuje dobrým mravom, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je zákonným inštitútom, a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek nároku, ktorý sa podľa práva premlčuje. Uplatnenie premlčacej námietky sa prieči dobrým mravom len v tých (výnimočných) prípadoch, keď by bolo výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by zánik nároku na plnenie v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a povahou ním uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil.
Súd prvého stupňa nové rozhodnutie odôvodní úplne a presvedčivo v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo preskúmateľné a súčasne sa vyporiadalo so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní, ako aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, a rozhodne v ňom aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.