Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43CoPv-7-2023.pdf
PDF · 140.2 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoPv/7/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu BIOMILA spol. s r. o., so sídlom Rudník 428, 906 23 Rudník, IČO: 46 849 513, právne zast. SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, Bratislava, IČO: 43 212 344 proti žalovanému 1/ SAPUCHA s.r.o., so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO: 46 879 501 a žalovanému 2/ Mgr. Robert Antal, správca konkurznej podstaty úpadcu SAPUCHA s. r. o. „v konkurze", so sídlom Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 48 485 357, právne zast. JUDr. Martin Dianiška, advokát, so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica v konaní o určenie vlastníckeho práva k ochranným známkam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CbPv/15/2018 zo dňa 16. januára 2023 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CbPv/15/2018 zo dňa 16. januára 2023 p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
III. Žalovanému 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd prvou výrokovou vetou napadnutého rozhodnutia zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je majiteľom troch ochranných známok č. 223962 „BIOMILUJEM“, č. 223546 „BIOMILA“ a č. 223547 „BIOMILA“. O nároku na náhradu trov konania okresný súd druhou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a treťou výrokovou vetou žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa určenia vlastníckeho práva k ochranným známkam domáhal na základe toho, že ich nadobudol od spoločnosti EKOTREND MYJAVA, spol. s r. o., IČO: 36 319 261, ktorá zanikla zlúčením so žalovaným. Podaním doručeným súdu 01.03.2017 žalobca podal návrh na zmenu žaloby, v ktorom namietal neplatnosť odstúpenia správcu konkurznej podstaty úpadcu od zmlúv o prevode uvedených ochranných známok.
3. Okresný súd uviedol, že žalovaný 2/ žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení jeho vlastníckeho práva k ochranným známkam, keď žalobca sa podľa názoru žalovaného 2/ jeden sledovaný cieľ snaží dosiahnuť dvomi súdnymi konaniami, keďže na Okresnom súde v Banskej Bystrici prebieha konanie pod sp. zn. 28Cbi/24/2016, v ktorom sa žalobca domáha rozhodnutia súdu, ktorým by tento rozhodol o vylúčení ochranných známok zo súpisu.
Upozornil, že v tomto konaní súd ako predbežnú otázku bude nútený vyriešiť aj otázku vlastníckeho práva k predmetným ochranným známkam. Preto žalobca podľa žalovaného tak nemôže byť úspešný už z vyššie uvedeného dôvodu, t. j. neosvedčenia a absencie naliehavého právneho záujmu na určení jeho vlastníckeho práva k dotknutým ochranným známkam. Žalovaný 2/ pritom poukázal na rozhodovaciu prax konajúceho súdu v právne obdobnej veci, a to na Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08.07.2017, sp. zn. 62Cb/175/2017-153.
4. Okresný súd konštatoval, že žalobca trval na dôvodnosti podanej žaloby, ako aj na danosti naliehavého právneho záujmu na uvedenom určení jeho vlastníctva k ochranným známkam. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného 2/, že by sa malo jednať o nadbytočnú žalobu. Mal za to, že určenie vlastníckeho práva k predmetným ochranným známka môže zmeniť jeho právne postavenie a umožniť mu uplatnenie svojich prípadných nárokov voči žalovanému, ktorý síce nie je v registri ochranných známok zapísaný, ale vystupuje ako jeho právny nástupca v majetkových veciach. Žalobca nepoprel skutočnosť, že na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha súdne konanie pod sp. zn. 28Cbi/24/2016, v ktorom sa žalobca domáha vylúčenia predmetných ochranných známok zo súpisu podstaty majetku úpadcu SAPUCHA s. r. o. Namietol, že aj keby súd v uvedenom konaní vyriešil ako predbežnú otázku vlastníctvo k dotknutým ochranným známkam, žalobcove vlastníctvo zostane bez požadovaného určenia v tomto súdnom konaní ohrozené a jeho právne postavenie vlastníka bude neisté. Aj s poukazom na judikát NS SR 4Cdo96/2008 sama skutočnosť, že prebieha konanie o excindačnej žalobe na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že je vlastníkom tejto veci. Zápisom veci do súpisu podstaty, rovnako ako právoplatným rozhodnutím o jej vylúčení zo súpisu podstaty, alebo o zamietnutí vylučovacej žaloby, nemôže byť nikdy určený vlastník veci.
5. Okresný súd uviedol, že žalovaný 2/ poprel argumentáciu žalobcu smerom k preukázaniu naliehavého právneho záujmu na určení jeho vlastníckeho práva k ochranným známkam z dôvodu, že žalobca mal všetky tri ochranné známky nadobudnúť písomnými zmluvami o prevode ochranných známok zo dňa 26.02.2014. K týmto boli neskôr uzatvorené aj Dodatky č. 1 zo dňa 01.05.2014. Na základe uvedeného podal žalobca na UPV SR žiadosť o zápis prevodu predmetných ochranných známok. Podkladom pre zápis prevodu vlastníctva k ochranným známkam sú teda vo vzťahu ku každej ochrannej známke samostatne Zmluvy o prevode ochrannej známky zo dňa 26.02.2014 v znení Dodatku č. 1 k nej zo dňa 01.05.2014. UPV SR zápis prevodu dotknutých ochranných známok v registri ochranných známok nezapísal len z dôvodu prebiehajúcich súdnych sporov, pretože ochranné známky boli pôvodne zapísané JUDr. Alojzom Žitníkom do súpisu úpadcu Poľnohospodárske družstvo Polianka a následne aj žalovaným 2/ do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu SAPUCHA s. r. o. „v konkurze“. Z uvedeného je nepochybné, že v prípade, ak by príslušný súd rozhodol o povinnosti žalovaného 2/ vylúčiť všetky tri ochranné známky zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, UPV SR by už nemal prekážku v konaní o zápise prevodu ochrannej známky v registri ochranných známok a tento by zapísal. Podkladom pre zápis zmeny vlastníka ochranných známok je v danom prípade podľa žalovaného 2/ teda samotná Zmluva o prevode ochrannej známky a nie rozsudok súdu o určení vlastníckeho práva k ochranným známkam.
6. Okresný súd zhrnul obsah vyjadrení strán prednesených na pojednávaní keď uviedol, že žalobca zotrval na dovtedajších písomných vyjadreniach a opätovne zdôraznil, že existuje rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 96/2008, z ktorého vyplýva, že existencia samotnej skutočnosti, že prebieha konanie o excindačnej žalobe na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že je vlastníkom tejto veci. Z uvedeného tak podľa žalobcu vyplýva, že tu záujem naliehavý je. Ďalej poukázal na skutočnosť, že zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetným ochranným známkam považuje za platne uzavreté, ktorým dokonca nebolo ani zo strany správcu žalovaného 1/ úspešne odporované, pričom taktiež uviedol, že správca žalobcu 1/ nebol oprávnený odvolať súhlas, ktorý bol daný zo strany spoločnosti EKOTREND Myjava.
7. Žalovaný 2/ na pojednávaní zotrval na všetkých svojich písomných vyjadreniach a na závere, že v tomto prípade nie je daný naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa domáha žalobca podanou žalobou, nakoľko ide o konanie o majetku, ktorý podlieha konkurzu. Z tohto dôvodu sa musí podľa názoru žalovaného 2/ uplatniť všeobecná, resp. špecifická právna úprava obsiahnutá v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, z ktorej vyplýva, že práva k tomuto majetku možno uplatniť len návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom, to znamená so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii v
konkrétnosti v zmysle ustanovenia § 78 zákona, a to vylučovacou žalobou, čoho sa aj žalobca domáha v inom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý má sp. zn. 28Cbi/24/2016. Pokiaľ by súd nebol názoru o absencii naliehavého právneho záujmu, tak žalovaný 2/ poukázal na to, že v súdnom spise sa nachádza aj listinný dôkaz, a to Oznámenie Úradu priemyselného vlastníctva z 18.02.2015, ktorým Úrad priemyselného vlastníctva, ktorý by mal vykonať zmenu na základe zmlúv o prevode ochranných známok v registri, tak oznamuje prevodcovi ochranných známok, že prečo nevykoná túto zmenu. Žalobca tvrdí v tomto konaní, že potrebuje takéto rozhodnutie, pretože sa netýka len konkurzného konania, ale keďže nie je evidovaný ako vlastník v registri Úradu priemyselného vlastníctva a vylučovacia žaloba podľa neho teda nie je, resp. rozsudok o vylúčení veci zo súpisu podstaty nie je takým rozhodnutím, ktoré by primälo Úrad priemyselného vlastníctva, aby zmenu v registri zapísal, tak sa teda domáha rozsudku, ktorým by súd určil jeho vlastnícke právo, avšak z tohto oznámenia Úradu priemyselného vlastníctva vyplýva, že dôvodom, prečo úrad nevykonal zápis, je množstvo prebiehajúcich súdnych sporov, ktoré môžu mať vplyv na vlastnícke práva k ochranným známkam, uvedené navyše vo vzťahu ku konaniu JUDr. Žitníka, v tom čase konkurzného reštrukturalizačného správcu poľnohospodárskeho družstva Polianka. Právny zástupca žalovaného 2/ tak zdôraznil, že skutočnosť, že predmetné ochranné známky žalovaný 2/ zapísal do súpisu podstaty úpadcu, teda žalovaného 1/, nie je jediným dôvodom, prečo Úrad priemyselného vlastníctva nevykonal žalobcom požadovanú zmenu v registri, ale aj keby na základe tohto súdneho konania disponoval žalobca rozsudkom o určení vlastníckeho práva, aj tak mu to nepomôže a Úrad priemyselného vlastníctva len na základe tohto zmenu v registri nevykoná. Takže aj z tohto dôvodu nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení jeho vlastníckeho práva k ochranným známkam.
8. Okresný súd odôvodnil zamietnutie žaloby voči žalovanému 1/ tým, že ide o spor, ktorý v zmysle § 47 ods. 5 ZKR nemôže byť vedený voči úpadcovi, ale musí byť vedený priamo voči správcovi konkurznej podstaty. Na základe uvedeného dospel k záveru, že na strane úpadcu (žalovaného 1/) nie je daná pasívna legitimácia.
9. Zamietnutie žaloby voči žalovanému 2/ odôvodnil okresný súd tým, že žalobca ako nositeľ bremena tvrdenia a dôkazného bremena neuviedol žiadne také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali existenciu naliehavosti jeho právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k predmetným ochranným známkam.
10. Okresný súd upozornil, že vyhodnotil, že v konaní bola žalobcom podaná určovacia žaloba v zmysle § 137 písm. c) a d) CSP, pričom takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak je na určení práva, určenia ktorého sa žalobca domáha, naliehavý právny záujem (t.j. v časti o určenie, že žalobca je vlastníkom dotknutých ochranných známok) alebo ak určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu (t.j. v časti o určenie neplatnosti odstúpenia od zmlúv o prevode dotknutých ochranných známok).Okresný súd vymedzil podmienky ustálené právnou teóriou aj súdnou praxou, za splnenia ktorých je možné dospieť k záveru o tom, že je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Zdôraznil, že naliehavý právny záujem súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva a žalobcovej právnej neistoty s definitívnou platnosťou a vydané súdne rozhodnutie nevyvolá ďalší súdny spor. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky nepovedie k úplnému vyriešeniu spornosti daného práva, alebo ak požadované určenie práva má povahu len predbežnej otázky pre posúdeniu veci v inom súdnom konaní.
11. Okresný súd pripomenul, že žalobca v danom prípade svoj stav právnej neistoty odôvodňoval tým, že napriek skutočnosti, že v zmysle platných dojednaní uvedených zmlúv vlastníctvo k tej ktorej ochrannej známke prešlo na žalobcu ako nadobúdateľa dňom účinnosti týchto zmlúv, zápis v registri ochranných známok vedenom ÚPV SR v prospech žalobcu ako majiteľa ochranných známok nesvedčí. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je podľa žalobcu daný aj spôsobilosťou rozhodnutia v tejto veci ako podkladu pre zmenu zápisu v registri ochranných známok.
12. Okresný súd vo vzťahu k uvedenému prihliadol k procesnej obrane žalovaného 2/ v tom, že žalobca, ktorý sa domáha toho, že predmetné ochranné známky sú do súpisu konkurznej podstaty úpadcu zapísané nesprávne, má možnosť domáhať sa vylúčenia tohto majetku zo súpisu v zmysle ustanovení ZKR tak, ako k tomu žalobca aj skutočne pristúpil, keď sa domáha vylúčenia všetkých troch ochranných
známok zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu vylučovacou žalobou, podanou na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 28Cbi/24/2016.
13. Okresný súd zdôraznil, že všeobecným predpokladom na to, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný. Pri určovacích žalobách samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda, či bude sporové konanie užitočné alebo naopak zbytočné. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný, naopak naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby.
14. Okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/96/2008, podľa ktorého skutočnosť, že prebieha konanie o excindačnej žalobe na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že je vlastníkom tejto veci. Ak by mal súd prisvedčiť žalobcovi, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k predmetu žaloby, musel by žalobca najskôr preukázať jednak skutočnosť, že by bez tohto určenia bolo jeho právo ohrozené a že by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Podľa názoru súdu, ak má však žalobca za to, že ochranné známky boli do konkurznej podstaty zapísané nesprávne a jeho právo k nim už porušené takýmto zápisom bolo, má žalobca možnosť domáhať sa ochrany svojho práva v inom súdnom konaní. Rozhodnutie súdu v tomto konaní by totiž samo o sebe nepostačovalo na to, aby správca zapísanú vec z konkurznej podstaty vylúčil. Nebolo sporné a poukázal na to aj sám žalobca, že na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha konanie sp. zn. 28Cbi/24/2016 o vylúčenie tohto majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Otázka vlastníckeho práva k ochranným známkam zapísaným do konkurznej podstaty má pre rozhodovanie o vylúčení ochranných známok z konkurznej podstaty úpadcu v inom súdnom konaní charakter predbežnej otázky. Preto aj v tomto kontexte súd nevidel naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k ochranným známkam, keď okrem excindačnej žaloby na vylúčenie ochranných známok zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu ešte prebieha aj iné súdne konanie na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 9Cb/43/2019, vo veci žalobcu BIOMILA spol. s r.o. proti žalovanému: GB management, a.s., o určenie neplatnosti zmluvy k ochranným známkam.
15. Okresný súd okrem vyššie uvedeného vzhliadol dôvod zamietnutia žaloby aj v časti o určenie neplatnosti odstúpenia od zmlúv o prevode dotknutých ochranných známok, nakoľko určenie takejto právnej skutočnosti nevyplýva z osobitného predpisu, tak ako to predpokladá ustanovenie § 137 písm. d) CSP. Takáto žaloba je teda neprípustná, keď určenie neplatnosti dotknutého odstúpenia nemá samo o sebe ani výpovednú hodnotu o tom, či v čase vyhlásenia rozsudku je žalobca vlastníkom daných ochranných známok alebo nie, keď by takéto určenie existencie právnej skutočnosti odporovalo vo svojej podstate zásade, že súd ma určiť aktuálny právny stav. Nedostatok naliehavého právneho záujmu vylučuje, aby súd žalobu preskúmal po stránke vecnej, čo vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe, keď v prípade ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke (bližšie Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009). Okresný súd v tomto konaní preto neskúmal okolnosti, ktoré mali viesť k prevodu ochranných známok na žalobcu ako nadobúdateľa titulom zmlúv o prevode ochranných známok v znení dodatkov č. 1, platnosť ich ukončenia odstúpením, ako ani okolnosti vo vzťahu k nezapísaniu ochranných známok v registri vedenom ÚPV SR v prospech žalobcu.
16. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému 2/ ako procesne úspešnej strane sporu priznal voči v spore neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovanému 1/ okresný súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní nemal preukázaný vznik akýchkoľvek trov na strane žalovaného 1/, pričom žalovaný 1/ si nárok na náhradu trov konania ani neuplatnil a po pripustení žalovaného 2/ do konania zostal žalovaný 1/ v konaní úplne nečinný.
17. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) a d) CSP. I keď odvolanie paušálne označil ako odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu, z textu odvolania je zrejmé, že odvolanie podal voči výroku I a II Okresného súdu Banská Bystrica, pričom voči výroku III, ktorým okresný súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovanému 1/ v zmysle obsahu odvolania odvolanie podané nebolo. Odvolací súd preto rozhodoval o odvolaní podanom voči výroku I a II rozhodnutia okresného súdu, keďže podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu a nie podľa jeho názvu.
18. Žalobca v odvolaní namietol, že pokiaľ sa žalovaní počas celého konania odvolávajú na rozhodnutia súdov nižšej inštancie, je zrejmé, že pojem judikatúra, prípadne ustálená rozhodovacia prax, chápu nesprávne. Skonštatoval, že žalobca nalieha aby právny záujem riadne preukázal, pričom poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/96/2008 zo dňa 28.10.2009, publikovaného v zbierke stanovísk pod č. R 52/2010. Pripomenul, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už niekoľkokrát vo svojich rozhodnutiach podal výklad pojmu judikatúra a ustálená rozhodovacia prax. Za judikatúru v našom právnom prostredí je možné považovať len rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, pričom v právnom prostredí Slovenskej republiky sa prioritne akceptuje ako forma precedensu judikát vo forme publikovanej právnej vety v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu, v ktorých tento podal výklad pojmu ustálená rozhodovacia prax a v zmysle čl. 2 ods. 1 CSP sa domáhal dodržania princípu právnej istoty. Poukázal na to, že právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a v tomto kontexte namietol, že súd prvej inštancie rozhodol v prejednávanom spore v rozpore s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, keď žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu.
19. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/96/2008 žalobca zopakoval základnú argumentáciu, ktorú prezentoval pred súdom prvej inštancie, v zmysle ktorej samotná skutočnosť, že prebieha konanie o excindačnej žalobe na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že je vlastníkom tejto veci.
20. Žalobca uviedol, že skutočnosť, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k ochranným známkam bola v konaní riadne preukázaná. Žalovaný 2/, ako správca konkurznej podstaty žalobcu úpadcu navyše nezákonným spôsobom odstúpil od zmlúv o prevode ochranných známok na žalobcu. Ochranné známky boli prevedené zmluvou, ktorá bola uzavretá pred vyhlásením konkurzu. Žalovaný 2/ tak nemal oprávnenie odstúpiť od týchto zmlúv. Súd prvej inštancie síce tvrdí, že vlastnícke právo sa musí vyriešiť v žalobe o vylúčenie veci zo súpisu, ako predbežná otázka, avšak vzhľadom na nezákonný postup žalovaného 2/ by len samotné rozhodnutie o vylúčení veci zo súpisu nepostačovalo na účinnú ochranu práv žalobcu.
21. Podľa žalobcu je z uvedených dôvodov preukázané, že právne postavenie žalobcu je v danej situácii neisté a bez požadovaného určenia je jeho vlastnícke právo ohrozené. Rozhodnutie o určovacej žalobe podľa žalobcu môže vytvoriť pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu, a to najmä vzhľadom na nezákonný postup správcu, ktorý nezákonne odstúpil od zmlúv o prevode ochranných známok na žalobcu.
22. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že okresný súd na podklade vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu právnemu záveru, pričom rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, čo bolo spôsobené aj nesprávnou aplikáciou ustanovení Civilného sporového poriadku, kedy súd prvej inštancie nerozhodoval v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, čím okrem iného konanie zaťažil takou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
23. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý odvolaním napadnutý rozsudok označil za vecne správny a spravodlivý, vychádzajúci z dostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj správneho právneho posúdenia veci. Z odôvodnením rozhodnutia sa v plnom rozsahu stotožnil.
24. Žalovaný 2/ upozornil, že žalobca sa v odvolaní zaoberal výkladom pojmu judikatúra a ustálená rozhodovacia prax. Zdôraznil však, že je celkom v poriadku, ak v odôvodnení rozhodnutia poukáže
súd na rozhodovaciu prax, či už okresného alebo krajského súdu i keď sa nejedná o najvyššie súdne autority, a tieto rozhodnutia nespĺňajú vymedzenie pojmu ustálená rozhodovacia prax. Pripomenul, že základom rozhodnutia súdu prvej inštancie bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobou v tejto veci domáhal. Poukázal na tzv. princíp subsidiarity určovacej žaloby, ktorý jednak znamená, aby súdna ochrana bola účastníkovi poskytovaná hospodárne a zároveň znamená, aby účastník bol ochránený pred viacerými aj nadbytočnými súdnymi konaniami. Hoci daný princíp priamo nevyplýva zo žiadneho konkrétneho ustanovenia zákona, celkom jednoznačne vyplýva zo zásady, že určovacia žaloba môže byť úspešná iba za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu. Pripustil, že princíp subsidiarity určovacej žaloby nie je absolútny a že je možné žalovať určenie, či to právo je alebo nie je aj v prípade, ak je zároveň možné žalovať na plnenie. Aj v týchto prípadoch však právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, kedy ide najmä o prípady, v ktorých sa určenie či to právny vzťah alebo právo je, či nie je vytvorí pevný základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi sporu a predíde sa žalobe na plnenie.
25. Žalovaný 2/ poukázal na to, že žalobca v odvolaní svoj záver, že okresný súd rozhodol v rozpore s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít ničím nevysvetľuje, okrem poukázania na označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR celkom ignoruje špecifické okolnosti skutkové aj právne prejednávaného prípadu a najmä ignoruje skutočnosť, že súd prvej inštancie sa otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu podrobne zaoberal. Súd prvej inštancie sám poukázal na žalobcom označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/46/2008 a práve v súvislosti s ním jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, že nevidel naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k ochranným známkam, keď okrem excindačnej žaloby na vylúčenie ochranných známok zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu prebieha ešte aj iné súdne konanie o určení neplatnosti zmluvy k ochranným známkam. Žalobca vo svojom odvolaní tieto závery súdu prvej inštancie ničím nespochybnil, nevyvráti, ani neodôvodnil ich vecnú, či akúkoľvek inú nesprávnosť, naopak iba poukázal na judikát, ktorý sa mu v danej situácii hodí a konštatoval, že skutočnosť, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva bola v konaní riadne preukázaná. Toto konštatovanie ničím neodôvodnil a podľa žalovaného sa jedná o nepodložené a irelevantné konštatovanie, ktoré je naviac nepravdivé, pretože tak, ako to súd prvej inštancie odôvodnil naliehavý právny záujem žalobcu v konaní preukázaný nebol. Zároveň pripomenul, že ak súd prvej inštancie uviedol, že otázka vlastníckeho práva k ochranným známkam je v konaní o ich vylúčenie z konkurznej podstaty úpadcu predbežnou otázkou, potom tento záver sa vzťahuje aj na otázky súvisiace s prípadným neplatným, či nezákonným odstúpením žalovaného 2/ od zmlúv o prevode vlastníckeho práva k ochranným známkam. Nie je preto pravdou, že by prípadná neplatnosť odstúpenia od týchto zmlúv mohla v danom prípade odôvodniť naliehavosť právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva k ochranným známkam. Na prípadnú neplatnosť odstúpenia od týchto zmlúv bude ako na prejudiciálnu otázku prihliadať súd rozhodujúci vo veci vylúčenia ochranných známok zo všeobecnej podstaty úpadcu. Vzhľadom na uvedené žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
26. Žalobca sa v odvolacej replike pridržal argumentov uvedených v odvolaní, opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu 4Cdo/96/2008 a zotrval na odvolacom petite.
27. Rovnako žalovaný 2/ v odvolacej duplike zotrval na argumentoch, ktoré prezentoval vo vyjadrení k odvolaniu.
28. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
29. Odvolací súd je v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:
30. Okresný súd na základe zhodných skutkových tvrdení strán sporu a výpisov z Obchodného vestníka č. 138/2016 zo dňa 19.07.2016 vyhodnotil v konaní za nesporné, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 1K/79/2015 zo dňa 13.01.2016, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 13/2016 dňa
21. 01. 2016, bol na majetok spoločnosti Cycle s.r.o., so sídlom Hronská 85, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 879 501 (neskôr označenej obchodným menom SAPUCHA s. r. o., so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava) vyhlásený konkurz, pričom v čase rozhodovania súdu bol vo funkcii správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený žalovaný 2/.
31. Rovnako bolo nesporné, že žalovaný 2/ zverejnil v Obchodnom vestníku č. 138/2016 dňa 17.07.2016 doplnenie súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu SAPUCHA s. r. o. o ochranné známky, kde uvádza ako dôvod sporného zápisu tvrdenie tretej osoby o nadobudnutí vlastníctva k ochranným známkam, a to: § Iná majetková hodnota: slovná individuálna ochranná známka BIOMILUJEM, evidovaná: register OZ, číslo zápisu: 223962, právny stav: platná, dôvod sporného zápisu: tvrdenie tretej osoby o nadobudnutí vlastníctva k OZ, sporný zápis v prospech BIOMILA spol. s r.o., Rudník 428, IČO: 46 849 813; § Iná majetková hodnota: slovná individuálna ochranná známka BIOMILA, evidovaná: register OZ, číslo zápisu: 223546, právny stav: platná, dôvod sporného zápisu: tvrdenie tretej osoby o nadobudnutí vlastníctva k OZ, sporný zápis v prospech BIOMILA spol. s r.o., Rudník 428, IČO: 46 849 813; § Iná majetková hodnota: kombinovaná individuálna ochranná známka BIOMILA, evidovaná: register OZ, číslo zápisu: 223547, právny stav: platná, dôvod sporného zápisu: tvrdenie tretej osoby o nadobudnutí vlastníctva k OZ, sporný zápis v prospech BIOMILA spol. s r.o., Rudník 428, IČO: 46 849 813.
32. V konaní tiež nebolo sporné, že na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha pod sp. zn. 28Cbi/24/2016 konanie o vylúčenie vyššie uvedených ochranných známok z konkurznej podstaty žalovaného 1/, a to na základe žaloby podanej proti správcovi žalobcom tohto súdneho konania. Nesporná bola aj tá skutočnosť, že na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom prebieha konanie pod sp. zn. 9Cb/43/2019, vo veci žalobcu BIOMILA spol. s r.o. proti žalovanému: GB management, a.s., o určenie neplatnosti zmluvy k ochranným známkam, ktoré je prerušené do právoplatného skončenia tohto súdneho konania.
33. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín, oddiel: Sro, vložka číslo: 18804/R súd zistil, že spoločnosť EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., so sídlom č. 16 Rudník 906 23, IČO: 36 319 261, bola ku dňu 06.10.2015 vymazaná z obchodného registra a zanikla v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom Cycle s.r.o., Svetlá 1, Bratislava (spoločnosť zmenila obchodné meno a sídlo na SAPUCHA s. r. o., Závodná 3, 821 06 Bratislava). Úpadca - žalovaný 1/ je právnym nástupcom tejto spoločnosti.
34. Zo Zmlúv o prevode ochranných známok uzavretých dňa 26.02.2014 medzi prevodcom EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. a žalobcom ako nadobúdateľom, v znení toho ktorého Dodatku č. 1 zo dňa 30.04.2014 vyplýva, že ich predmetom bol prevod ochranných známok: slovná individuálna ochranná známka BIOMILUJEM, evidovaná: register OZ, číslo zápisu: 223962, slovná individuálna ochranná známka BIOMILA, evidovaná: register OZ, číslo zápisu: 223546 a kombinovaná individuálna ochranná známka BIOMILA, evidovaná: register OZ, číslo zápisu: 223547, a to z prevodcu na žalobcu ako nadobúdateľa, a to za kúpnu cenu, výška ktorej je predmetom tej ktorej osobitnej dohody uzavretej medzi účastníkmi pri uzatvorení tej ktorej zmluvy o prevode ochrannej známky, pričom vlastníctvo ochranných známok prechádza na nadobúdateľa dňom účinnosti zmlúv o prevode ochrannej známky.
35. Z Dohody o cene prevodu ochranných známok uzavretej medzi prevodcom EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. a žalobcom ako nadobúdateľom vyplýva, že cena dotknutých troch ochranných známok predstavuje celkovú kúpnu cenu 3.000 Eur + DPH, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 841400046, a ktorá bola v zmysle príjmového a výdavkového pokladničného dokladu vyplatená žalobcom v hotovosti dňa 30.05.2014 spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o.
36. Z Oznámenia ÚPV SR zo dňa 18.02.2015 adresovanému spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. vyplýva, že úrad oznamuje, že vo veci zápisu prevodu ochranných známok č. 223547, 223546 a 223969 nebude konať, a to z dôvodu prebiehajúcich súdnych sporov, ktoré môžu mať vplyv na vlastnícke práva k dotknutým ochranným známkam.
37. Zo znaleckého posudku č. 1/2017 zo dňa 14.04.2017 vyplýva, že celková hodnota oceňovaných ochranných známok majiteľa spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. ku dňu 31.12.2013 vo
finančnom vyjadrení predstavuje: slovná OZ č. 223546 - 450 Eur, kombinovaná OZ č. 223547 - 1.050 Eur a slovná OZ č. 223962 - 410 Eur.
38. Žalovaný 2/ podaním zo dňa 25.01.2017 odstúpil od zmlúv o prevode dotknutých ochranných známok, voči ktorému Odstúpeniu žalobca podal žalovanému 2/ Námietky zo dňa 17.02.2017, doručené dňa 24.02.2017 žalovanému 2/, v ktorých namieta platnosť daného odstúpenia a uvádza, že sa považuje za vlastníka dotknutých ochranných známok.
39. Z výpisov z registra ochranných známok OZ 223546, OZ 223547, OZ 223962 vyplýva, že v registri vedenom ÚPV SR je ako majiteľ predmetných ochranných známok evidovaná spoločnosť EKOTREND MYJAVA spol. s r.o.
40. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
41. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
42. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
43. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením okresného súdu, ktoré nepovažuje za hospodárne opakovať, preto na neho v zmysle ust. § 297 ods. 2 CSP poukazuje a iba nad jeho rámec k odvolacím námietkam uvádza:
44. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi okresného súdu tak v rozsahu posúdenia procesnej spôsobilosti žalovaného 1/ v konaní, ako aj závere, že na strane žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalovaného 1/ k predmetným ochranným známkam.
45. Žalobca v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie chápe nesprávne pojem ustálenej rozhodovacej praxe. Takýto záver však z odôvodnenia súdu prvej inštancie nevyplýva. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoPv/1/2019-121 zo dňa 14.02.2019, ktoré bolo vydané v prejednávanej veci a ktorého právne závery sú pre súd prvej inštancie záväzné (§391 ods. 2 CSP). Pri odôvodnení myšlienkového postupu okresného súdu, ktorý vyhodnocoval, či je daný naliehavý právny záujem na určení práva tak, ako sa ho domáhal žalobca, už následne okresný súd odkazoval na ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu SR. Ako správne upozornil žalobca v odvolaní, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je možné subsumovať do vymedzenia pojmu judikatúra a ustálená rozhodovacia prax. Zároveň z odvolania nie je zrejmé, z akého konkrétneho dôvodu sa žalobca domnieva, že okresný súd chápe pojem ustálenej rozhodovacej praxe nesprávne, keďže okresný súd neoznačil žiadne konkrétne rozhodnutia okresných a krajských súdov za ustálenú rozhodovaciu prax. Odvolací súd nie je oprávnený dopĺňať dôvody, ktoré mohol mať odvolateľ v tejto súvislosti na mysli.
46. Žalobca následne skonštatoval, že naliehavý právny záujem riadne preukázal. Opätovne pritom nešpecifikuje, ktorými konkrétnymi tvrdeniami preukázal naliehavý právny záujem, nešpecifikuje, ktorý myšlienkový postup okresného súdu nebol správny a preto viedol k nesprávnemu právnemu záveru. Žalobca rovnako, ako v konaní pred súdom prvej inštancie argumentuje iba odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/96/2008, publikovaného pod číslom R52/2010, v zmysle ktorého „sama skutočnosť, že prebieha konanie o (excindačnej) žalobe na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu [§ 80 písm. c) OSP] na určení, že je vlastníkom tejto veci“.
47. Citovaná právna veta z rozhodnutia R52/2010 tak vymedzuje záver, že samotné konanie o excindačnej žalobe nemá výpovednú hodnotu k tomu, či je alebo nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení, či je vlastníkom konkrétnej veci. Ako uviedol Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí
skutočnosť, že prebieha konanie o excindačnej žalobe nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu. Zo záveru Najvyššieho súdu tak vyplýva, že pokiaľ je vedené konanie o excindačnej žalobe, toto samo o sebe nebráni určovaciemu konaniu súvislosti s určením, že žalobca je vlastníkom veci, to však neznamená, že žalobca je v určovacej žalobe zbavený povinnosti skutkových tvrdení a dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu na určení, že je vlastníkom veci. Citované rozhodnutie Najvyššieho súdu rozhodne nie je možné chápať tak, že samotné začatie konania o excindačnej žalobe automaticky predstavuje naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom veci. V konkrétnostiach sa potom záver Najvyššieho súdu môže prejaviť tak, že popri excindačnom konaní môže prebiehať aj konanie o určenie vlastníckeho práva žalobcu, ktoré môže skončiť procesným úspechom žalobcu za predpokladu, že preukáže naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Naopak za predpokladu, že žalobca neunesie bremeno skutkových tvrdení a neunesie dôkazné bremeno vo vzťahu k vymedzeniu základnej podmienky procesného úspechu určovacej žaloby (preukázanie naliehavého právneho záujmu), v určovacom konaní byť úspešný nemôže.
48. Odvolací súd pripomína, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môže byť predmetom diskusie, a to vo vzťahu k základným zásadám konkurzného konania, kedy účelom zákona o konkurze a vyrovnaní pôvodne bolo eliminovať vedľajšie právne spory a rozhodnutie vo vzťahu k žalobám o vylúčenie zo súpisu majetku konkurznej podstaty mali byť riešené výlučne v excindačných konaniach, pričom za zmienku stojí aj poukaz na to, že citované rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo prijaté za účinnosti inej procesnej normy (OSP) vo vzťahu k inému konkurznému zákonu (Zákonu o konkurze a vyrovnaní) než sú účinné na prebiehajúce konanie. Napriek tomu, vzhľadom na konkrétne okolnosti prebiehajúceho sporu, nebolo nutné ani na strane okresného súdu ani na strane odvolacieho súdu, aby sa od uvedeného rozhodnutia odchýlil, pretože (v zmysle vyššie uvedeného) citované rozhodnutie Najvyššieho súdu nebráni tomu, aby súd v určovacom konaní dospel k záveru, že neboli tvrdené a preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Navyše ani citované rozhodnutie nepostuluje svoj záver absolútne, keďže z neho vyplýva, že konanie o excindačnej žalobe nezakladá nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu „bez ďalšieho“. Inak povedané, ak zo zistených skutočností pristúpi aj to „ďalšie“ teda osobitné okolnosti priebehu excindačného konania, súd môže dospieť k záveru, že samotné excindačné konanie zakladá nedostatok naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe.
49. Odvolací súd iba nad rámec uvedeného pripomína, že žalobca sa v konaní odvolával na jedno rozhodnutie Najvyššieho súdu (R52/2010), pričom jedno rozhodnutie nie je možné vyložiť ako ustálenú rozhodovaciu prax. Napriek tomu v tomto prípade nedošlo k odklonu rozhodovania okresného súdu od zverejneného rozhodnutia Najvyššieho súdu, preto princíp právnej istoty zachovaný ostal.
50. Žalobca v odvolaní všeobecne skonštatoval, že jeho naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k ochranným známkam bol v konaní riadne preukázaný. Ani v odvolaní pritom nešpecifikuje, čím konkrétne riadne preukázaný bol a teda ktorý konkrétny dôkaz alebo ktoré konkrétne skutkové tvrdenie okresný súd opomenul alebo nesprávne vyhodnotil. Napriek podrobnej argumentácii žalovaného 2/, ktorý od počiatku upozorňoval na skutočnosť, že odmietnutie zápisu ochrannej známky ÚPV SR v prospech žalobcu nebolo vyvolané iba sporom so žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a pripomenul, že vo vzťahu k ochranným známkam boli vedené aj ďalšie spory (zápis ochranných známok do súpisu konkurznej podstaty JUDr. Alojzom Žitníkom v prospech úpadcu Poľnohospodárske družstvo Polianka, spor o určenie platnosti zmluvy k ochranným známkam vedený na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, pod sp.zn. 9Cb/43/2019), rovnako ako na argumentáciu žalovaného 2/, že v danej súvislosti by ani rozhodnutie vo vzťahu k žalovaným neodstránilo tvrdenú spornosť a neistotu postavenia žalobcu, žalobca ani nereagoval. Nielen v konaní pred okresným súdom, ale ani v odvolacom konaní nevymedzil také dôvody, ktoré by svedčali jeho tvrdeniu, že na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k ochranným známkam. Vo vzťahu k žalobcovi bude o tejto veci riadne rozhodnuté v prebiehajúcej excindačnej žalobe, kedy konkurzný súd vyhodnotí, či ochranné známky boli do súpisu konkurznej podstaty spísané správcom konkurznej podstaty v súlade s platnou právnou úpravou. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že tieto známky boli do súpisu spísané správne, budú predmetom speňaženia v rámci konkurzu a ani prípadné určenie vlastníckeho práva žalobcu by takémuto následku nezabránilo, pretože za zákonom vymedzených podmienok je v konkurze možné speňažovať aj majetok tretej osoby. Naopak, pokiaľ v excindačnom konaní dospeje súd k záveru, že ochranné známky do súpisu konkurzne podstaty úpadcu spísané byť nemali, vo vzťahu k úpadcovi bude otázka vlastníctva ochrany známok rozhodnutá a u žalobcu bude nastolená právna istota. Preto bez ohľadu na to, či v
excindačnom konaní žalobca procesne uspeje alebo neuspeje, v oboch prípadoch súd naisto postaví právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, a preto nie je dôvod vedenia samostatnej žaloby o určení vlastníckeho práva tak, ako to v podrobnostiach bližšie vysvetlil správne okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Zároveň platí, že určenie vlastníckeho práva len vo vzťahu k žalovaným neodstráni spornosť postavenia žalobcu, pretože ním nedocieli zápis prevodu ochranných známok na ÚPV SR, keďže spornosť jeho postavenia je daná viacerými prebiehajúcimi spormi. Právna neistota žalobcu by tak nebola odstránená ani prípadným rozhodnutím o určení vlastníckeho práva k ochranným známkam, zapísaným na právneho predchodcu žalovaného 1/. Argumentáciu okresného súdu pritom žalobca v odvolaní v konkrétnostiach nevyvrátil a odvolací súd nie je oprávnený dopĺňať odvolacie dôvody odvolateľa, keďže je v zmysle ustanovenia § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní.
51. Žalobca v odvolaní odkazuje na svoj predpoklad, že žalovaný 2/ nezákonným spôsobom odstúpil od zmlúv o prevode ochranných známok na žalobcu, v tejto súvislosti sa však ani len nevyjadril k záveru okresného súdu, že žalobu v časti o určení neplatnosti odstúpenia od zmlúv o prevode zamietol z dôvodu, že nárok na určenie tejto právnej skutočnosti nevyplýva z osobitného predpisu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 137 písm. d) CSP a takáto žaloba je neprípustná. Vo vzťahu k uvedenému sa preto odvolací súd ani otázkou odstúpenia zmlúv o prevode žalovaným 2/ zaoberať nemohol, keďže tento nebol predmetom prieskumu okresného súdu. Zhodne s okresným súdom odvolací súd pripomína, že v zmysle Civilného sporového poriadku už nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy, pokiaľ právo na určenie takejto právnej skutočnosti nevyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) CSP) a zároveň táto otázka bude rovnako predmetom predbežného právneho posúdenia počas excindačného sporu.
52. Vo vzťahu k uvedenému, pokiaľ žalobca záverom odvolania všeobecne vymedzuje, že právne postavenie žalobcu je neisté a jeho vlastnícke právo je ohrozené, opäť nešpecifikuje, čím je jeho vlastnícke právo ohrozené a v dôsledku čoho je jeho právne postavenie neisté. Jeho právne postavenie vo vzťahu k žalovanému 1/ a 2/ bude vymedzené v excindačnej žalobe a nad rámec excindačnej žaloby žalobca neuviedol v žalobe, ani vo svojich vyjadreniach žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý by okresný súd mohol dospieť k záveru, že aj popri vedení excindačného sporu je daný naliehavý právny záujem na tom, aby bolo osobitne určené, že žalobca je vlastníkom ochranných známok tak, ako sa toho domáhal v petite žaloby.
53. Keďže odvolací súd vyhodnotil námietky uvedené v odvolaní ako nedôvodné a plne sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
54. Odvolací súd je odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný, preto rozhodnutie okresného súdu preskúmaval výlučne v zmysle dôvodov, uvedených žalobcom v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (380 ods. 2 CSP) odvolací súd v konaní nezistil.
55. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému 2/ voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu procesnej ekonómie, keďže že žalovanému 1/ žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
56. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).