Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/85/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, konajúcou Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom a konateľom spoločnosti, proti žalovanému: Y. U., nar. X.XX.XXXX, naposledy trvale bytom M. U. XX, T., toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou Q. W., súdnou tajomníčkou Okresného súdu U. W., za vedľajšej účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO : 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 1.160,84 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -77 z 20.5.2010, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v tej jeho napadnutej časti, ktorou bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.160,82 eur, 2,46% mesačný úrok zo sumy 967,37 eur od 20.3.2002 do zaplatenia, 15,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 49,79 eur od 21.4.2002 do zaplatenia, 16,5% ročný úrok z omeškania, a to zo sumy 49,79 eur od 21.5.2002 do zaplatenia, zo sumy 49,79 eur od 21.6.2002 do zaplatenia a zo sumy 817,99 eur od 21.7.2002 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, ktorých výška bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu sa žalobou podanou na súde dňa 28.12.2007 domáhal voči žalovanému zaplatenia nárokov odvodených od zmluvy o revolvingovom úvere č. 1038840789 uzavretej dňa 20.3.2002 žalovaným so spoločnosťou GE Capital Multiservis, k.s. (predchodcom žalobcu), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov. Poskytnutý úverový rámec vo výške 30.000,- Sk mal žalovaný splácať dohodnutými splátkami po1.500,- Sk. Pretože žalovaný bol v omeškaní s platením viac ako troch splátok, došlo k zosplatneniu úveru, a preto žalobca si uplatňuje svoje nároky v tomto konaní. V konaní uplatňovaná istina vo výške 34.971,48 Sk - 1.160,82 eur pozostáva z istiny vo výške 29.142,90 Sk - 967,37 eur a zmluvnej pokuty vo výške 5.828,58 Sk - 193,47 eur (20% dlžnej istiny). Pretože žalovaný je v omeškaní s plnením svojich

povinnosti v zmysle zmluvy Sadzobníka, žalobca požaduje aj úrok z omeškania vo výške 0,1% denne zo 1.500,- Sk od 21.5.2002 do zaplatenia, zo sumy 1.500,- Sk od 21.6.2002 do zaplatenia a zo sumy 24.642,90 Sk (817,99 eur) od 21.7.2002 do zaplatenia.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že podľa zmluvy z 20.3.2002 predchodca žalobcu spoločnosť GE Capital Multiservis, k.s. poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 30.000,- Sk s povinnosťou splácať tento úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške po 1.500,- Sk vždy k 20-temu dňu v mesiaci, pričom prvú splátku bol žalovaný povinný zaplatiť do 20.4.2002. Obsah uzavretej zmluvy v zmysle bodu 10.7 Obchodných podmienok svedčil záveru, že vzťahy výslovne neupravenými Obchodnými podmienkami sa riadia ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a tiež v znení neskorších predpisov (). Podľa Sadzobníka poplatkov platného od 1.1.2001, ktorý by mal tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy i Obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli mesačný zmluvný úrok za čerpanie úveru vo výške 2,46 % a zároveň si dohodli aj úrok z omeškania pre prípad meškania s plnením záväzkov vo výške 0,1% denne a zároveň aj zmluvnú pokutu za omeškanie splácania úveru vo výške 20% z dlžnej čiastky, minimálne 100,- Sk. Pretože žalovaný bol v omeškaní s platením viac ako troch splátok, došlo ku zosplatneniu celého úveru. Podľa zmluvy o predaji podniku z 29.3.2006, práva a povinnosti z uzavretej zmluvy prešli na spoločnosť GE Money, a.s., ktorý zmluvou o postúpení pohľadávok z 22.9.2009 postúpil nároky uplatňované v tomto konaní na žalobcu. Po citácii ust. , , , , , , Obch. zák. súd ustálil povinnosť žalovaného zaplatiť dlh na istine i na zmluvnej pokute celkom vo výške 1.160,82 eur (istina 967,37 eur a zmluvná pokuta vo výške 193,47 eur). Veriteľ má nárok na úroky z úveru za dobu od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich vrátenia, preto súd priznal žalobcovi aj úroky z úveru v uplatňovanej výške 2,46% mesačne z istiny úveru, t.j. zo sumy 29.142,90 Sk (967,37 eur) od 20.3.2002 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa citoval aj ust. , Obč. zák. a zdôraznil, že právna úprava spotrebiteľských zmlúv podľa o spotrebiteľských úveroch i podľa a nasl. Obč. zák. má prednosť pred úpravou podľa . Čo sa týka uplatňovaného nároku na úroky z omeškania poukázal súd prvého stupňa na to, že zmluvná voľnosť strán pri spotrebiteľských úveroch je obmedzená tak, že sa nemôže táto zmluvná voľnosť aplikovať v neprospech spotrebiteľa ani v tej časti, ktorá sa týka úrokov z omeškania. Dohodnutý úrok z omeškania nemôže presahovať sumu, ktorá zodpovedá ust. Obč. zák. a nar. vl. . Žalobcovi preto nemožno priznať uplatňovaný úrok z omeškania v dohodnutej výške 0,1% denne. Oprávneným a zákonným je nárok vo výškach uvedených vo výroku rozsudku. Vo zvyšku žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.

Výrok o náhrade trov konania súd prvého stupňa odôvodnil aplikáciou ust. § 142 ods. 3. Zdôraznil pritom, že žalobcovi sa priznávajú nároky na náhradu trov konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh, z poplatku za potvrdenie o trvalom pobyte žalovaného vo výške 3,32 eur, z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby. Napriek tomu, že toto uvádza v dôvodoch rozhodnutia, výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa je v znení ako je uvedené v úvodnej časti dôvodov tohto rozhodnutia odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa tento zrejmý nedostatok neodstránil, napriek tomu, že aj za tým účelom mu odvolací súd uznesením -91 z 21.10.2010 vracal na odstránenie týchto nedostatkov.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o zamietnutí žaloby podal včas odvolanie žalobca. Vytýka súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci. S poukazom na ust. , i a Obch. zák. poukazuje na to, že zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy vždy bude spravovať ustanoveniami , pretože zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom. Zmluvné strany si aj podľa Obch. zák. zvolili ustanovenia ako rozhodujúce pre svoj záväzkovoprávny vzťah. Nárok na úroky z omeškania nemožno posudzovať podľa Obč. zák. aj preto, že podľa Obč. zák. nároky vzniknuté pred 1.1.2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Úroky z omeškania vo výške 0,1% denne nie sú podľa judikatúry súdov SR považované za úroky dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a v napadnutom rozsahu ho zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatňuje si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný a vedľajší účastník odvolací návrh nepodal. Odvolací súd pritom nemal dôvod doručovať rozsudok súdu prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi, ktorý oznámil vstup až v odvolacom konaní, po uplynutí odvolacej lehoty žalovanému. Vedľajší účastník vstupujúci do konania v takomto štádiu musí vychádzať z procesného stavu konania v čase zahláseného vstupu.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania ( ). Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , . Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené nebol odvolaním napadnutý. V tejto časti teda rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu v tomto výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať (, , ). Po preskúmaní napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie toho napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

Predmetom odvolacieho konania na základe podaného odvolania bolo len zaplatenie úrokov z omeškania zamietnutých súdom prvého stupňa nad výšku 15,5% ročne, resp. 16,5% ročne a tiež súvisiaci výrok o náhrade trov konania. Aj keď odvolateľ „formálne“ podáva odvolanie aj proti výroku o zamietnutí žaloby uplatňujúcej úrok z úveru či zmluvnej pokuty, obsahovo ďalší text odvolania sa týka len zamietnutia žaloby v časti úrokov z omeškania nad priznanú výšku. Napokon žalobe o zaplatenie úrokov z úveru vo výške 2,86% mesačne i žalobe o zaplatenie zmluvnej pokuty bolo vyhovené a žalobca by nebol ani subjektívne legitimovaný na podanie odvolania v tejto časti rozsudku súdu prvého stupňa.

Súd prvého stupňa urobil záver o rozpore dohodnutej výšky úrokov z omeškania so zákonom s odkazom na aplikáciu noriem občianskeho práva. Žalobca sa v odvolacích námietkach domáha, aby tento nárok bol posúdený podľa obchodného práva, teda podľa ustanovení Obch. zák.. Takáto argumentácia žalobcu však nemôže byť akceptovaná. Súd prvého stupňa správne rozhodol, ak čiastočne zamietol žalobu uplatňujúcu úrok z omeškania presahujúci možnosti dané aplikáciou noriem spotrebiteľského práva. Treba mať predovšetkým na zreteli to, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou GE Capital Multiservis, k. s. zmluvu o revolvingovom úvere dňa 20.3.2002. K uzavretiu zmluvy teda došlo ešte pred vstupom Slovenskej republiky do EÚ a pred nadobudnutím účinnosti ust. , a , Obč. účinnej od 1.4.2004. Aj keď išlo o úverovú zmluvu, bolo potrebné aj v čase jej vzniku mať na zreteli ust. v znení do 24.11.2004, t.j. do účinnosti novely tohto . Ust. označeného zákona upravovalo tzv. typové zmluvy. Podľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Práve predmetná zmluva o revolvingovom úvere s odkazom na Obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov spĺňa všetky náležitosti takejto typovej zmluvy. Bez akýchkoľvek pochybností táto zmluva založila teda spotrebiteľský vzťah medzi poskytovateľom úveru a žalovaným.

Podľa v znení do 24.11.2004 typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä

1) podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2) podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu,

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Už uvedená právna norma vychádzala z potreby spotrebiteľskej ochrany, ktorej postulátom je to, že spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s prihliadnutím na väčšiu profesionálnu skúsenosť poskytovateľa služby (v danej veci rozumej úveru), lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Právna úprava týkajúca sa ochrany práv spotrebiteľov je vedená snahou, aby sa cestou práva vyrovnala táto faktická nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle. Aj keď všeobecne v rámci oblasti záväzkových vzťahov je relevantný význam autonómie vôle, práve vo vzťahoch, v ktorých ako jedna strana vystupuje spotrebiteľ, nemôže mať ochrana autonómie vôle absolútny význam. Režim spotrebiteľských zmlúv bol však výslovne upravený v účinnou od 1.4.2004. Jej cieľom bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, najmä z jeho Smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Interpretačné pravidlá, ktoré z tejto Smernice vyplývajú, sú výkladovými pravidlami, ktoré je potrebné použiť aj na aplikáciu vnútroštátneho práva. Z Nálezu Ústavného súdu ČR zo dňa 15.6.2009 vyplýva okrem iného aj záver poukazujúci na to, že všeobecné súdy by mali nachádzať taký výklad ustanovení v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľa s poskytovateľom služby spotrebiteľovi, ktorý by reflektoval tiež obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa obsiahnutej v príslušných Smerniciach, hoci by v okamžiku vzniku daného zmluvného vzťahu neexistovala v českom právnom poriadku výslovná úprava implementujúca tieto Smernice a Česká republika nebola členom EÚ. Odvolací súd je toho názoru, že aj vzhľadom na blízkosť právnych úprav v Slovenskej republike a v Českej republike nie je vylúčené, ba skôr opak, je potrebné takýto názor akceptovať aj na právne vzťahy, ktoré boli založené v Slovenskej republike pred vstupom SR do EÚ. Napokon slovenský právny poriadok v novele Obč. v ust. , Obč. zák. určil podmienky, za ktorých sa spotrebiteľské zmluvy uzavreté do 1.4.2004 mali dať do súladu s požiadavkami a cieľmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa. To platí aj čo do povinnosti odstrániť zo spotrebiteľských zmlúv neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia nevýhodnejšie oproti ustanoveniam . Za tým účelom zákonodarca stanovil trojmesačnú lehotu na nápravu a jej márne uplynutie spojil s následkom neplatnosti problémového ustanovenia. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami , a tohto zákona, podľa odseku 3 sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ( Obč. zák.). Toto je potrebné zdôrazniť v súvislosti s odvolacou námietkou domáhajúcou sa len aplikácie v predmetnej veci. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že ak súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie dohodnutých úrokov z omeškania, rozhodol správne, a preto podľa rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti odvolací súd potvrdil.

Tak ako je už spomenuté vyššie, už uznesením odvolacieho súdu -91 z 21.10.2010 odvolací súd poukázal na to, akou chybou trpí písomné vyhotovenie rozhodnutia v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Zo zápisnice z pojednávania, ktorá je v spise na č. l. 76 vyplýva, že na pojednávaní konanom dňa 20.5.2010 vyhlásil predseda senátu rozsudok, ktorého výrok o trovách konania znel: „Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, ktorých výška bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“. Ust. pripúšťa možnosť rozhodnúť o trovách aj takýmto spôsobom, avšak vo výroku písomného vyhotovenia rozsudku (na rozdiel od jeho vyhláseného znenia) už musí byť výška, ktorej sa náhrada trov konania priznáva, uvedená. V tomto prípade však prvostupňový súd uviedol výšku, v ktorej priznáva žalobcovi náhradu trov konania len v odôvodnení. Súd prvého stupňa napriek označenému rozhodnutiu odvolacieho súdu, tento nedostatok svojho rozhodnutia neodstránil ani postupom podľa . Na takúto vadu konania, v danom prípade vadu rozhodnutia v absencii presnej a vykonateľne určenej povinnosti, ktorá bola ukladaná účastníkovi konania, musel odvolací súd prihliadať, aj keď nebola výslovne uvedená v podanom odvolaní. Z týchto dôvodov podľa , vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude teda rozhodnúť o náhrade trov konania s prihliadnutím na výsledok konania, ktorý bol prijatý o žalobe vo veci samej. V novom rozhodnutí sa súd prvého stupňa vyvaruje nedostatku, akého sa dopustil v predmetnej veci, keď výšku trov konania vo výroku účastníkom doručeného rozhodnutia neurčil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.