Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_9Co-68-2012.pdf
PDF · 108.57 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/68/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava 851 01, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: L. M., nar. X.X.XXXX, t.č. bytom I. B. F., S. XX, štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, so sídlom Stropkov 091 01, Nám. SNP 7, IČO: 42 176 778 a 2/ Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Skalica 909 01, Petrovská 10, IČO: 42 264 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Kempom, so sídlom Chorvátsky Grob, Námestie Josipa Andriča č. 1, o zaplatenie 1.954,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 18C/115/2012-55 zo dňa 10.7.2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výrokoch o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom, žalovaným a vedľajším účastníkom v 1. rade.
Z a v ä z u j e žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi v 1./ rade na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku náhradu trov odvolacieho konania vo výške 21.11 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto uznesenia.
N e p r i z n á v a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi (v ďalšom texte žalobca - § 79 ods. 1 O.s.p.) uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku vo výške 213,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Posledným výrokom súd vrátil navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok vo výške 110,37 eur cestou Daňového úradu Bratislava, v lehote 15 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia daňovému úradu.
Rozhodnutie o trovách konania súd zdôvodnil citáciou § 146 ods. 2 O.s.p. a tým, že zastavenie konania navrhol žalobca, ktorý procesne zavinil jeho zastavenie. Preto je povinný zaplatiť doterajšie trovy konania vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník si uplatnil právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 213,50 eur. Vzhľadom na to, že vedľajší účastník má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého vystupuje v konaní, patrí mu aj právo na náhradu trov konania. Rovnako
ako každý účastník konania má právo dať sa zastupovať advokátom a požadovať na základe výsledku konania náhradu trov, ktoré mu v súvislosti so zastupovaním advokátom vznikli. Keďže žalobca iný dôvod späťvzatia návrhu neuviedol, vstup vedľajšieho účastníka do konania a jeho vznesenie námietky premlčania zrejme mali za následok, že žalobca návrh zobral späť. Z uvedených dôvodov mu súd uložil povinnosť v zmysle § 146 ods. O.s.p. uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 213,50 eur.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Napadol ním výrok o jeho povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Navrhol v tejto časti uznesenie zmeniť a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznať. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 21,11 eur s DPH. Ako dôvod uviedol nesprávne
právne posúdenie veci, pretože v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie, alebo bránenie práva. Žalobca nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonával úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j., že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa, a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, a nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Samotné združenie má vo svojich radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Ak sa združenie rozhodne využívať pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti. V tejto súvislosti žalobca odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/26/2012. V danom prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie samo sa prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Skutočnosť, že združenie samo bez právneho zastúpenia vystupuje na strane žalobcu spolu s občanmi Slovenskej republiky vo viacerých sporoch na ochranu spotrebiteľov, prípadne občanov SR v týchto sporoch samo zastupuje, potvrdzuje, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom spore je nehospodárne. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím § 150 O.s.p.. Rozhodnutie o náhrade za právny úkon prevzatie a príprava právneho zastúpenia je nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé, akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil so spisovým materiálom. Vyjadrenia právneho zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach a takéto úkony má prioritne vykonávať samotný vedľajší účastník.
Vedľajší účastník v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutú časť uznesenia potvrdiť. K dôvodom odvolania uviedol, že aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. na danú právnu vec je nenáležitá. Žalobca veľmi pragmaticky, v snahe nenavyšovať vo svoj neprospech trovy konania a zachrániť podstatnú časť zaplateného súdneho poplatku, berie žaloby späť na súdoch, kde Združenie vstupuje do spotrebiteľských konaní. Žalobca celoplošne ignoruje premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka, podáva žaloby v premlčaných právnych veciach a pri námietkach premlčania vedľajším účastníkom sa
dožaduje aplikácie obchodného kódexu na stanovenie dĺžky premlčacích lehôt, prípadne poukazuje na dohodnuté desaťročné premlčacie lehoty, ktoré v spotrebiteľskom právne nie je možné akceptovať. Správanie sa žalobcu v spore preto nedáva predpoklad pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. Ďalej uviedol, že zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby aj účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Nesúhlasí s argumentom žalobcu, ktorý tvrdí, že úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia nie je úkonom v tomto konaní preukázaným, Je potrebné poukázať na skutočnosť, že aj samotný úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady, ktorého náhradu si vedľajší účastník uplatňuje, je mimoriadne dôležitým úkonom, kedy sa advokátom zhodnocuje opodstatnenosť, účelnosť, stratégia a taktika právneho zastupovania a následne sa táto analýza konzultuje na prvej porade s klientom. Tento úkon v sebe zahrňuje aj administratívnu činnosť sekretariátu kancelárie spočívajúcu v pridelení spisovej
značky, založení súdneho spisu, vyhotovenie písomného podania o vstupe do konania a jeho zaslanie súdu. Tu je namieste polemizovať aj o skutočnosti, či písomné podanie s oznámením vstupu vedľajšieho účastníka do konania by nemohlo byť posúdené ako samostatný úkon právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) AT. Napriek tomu vedľajší účastník písomné podanie o vstupe do konania osobitne neúčtuje a subsumuje ho do úkonu: prevzatie a príprava právneho zastúpenia. Súd pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou. O odôvodnenosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované ustanovenie § 137 O.s.p. účinné od 1.1.2012. Novelizovaná právna úprava zohľadňuje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ (Druhá komora) z 22.12.2010 vo veci DED proti Spolková republika Nemecko C-279/09. Podľa uvedeného rozsudku „zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovane advokátom“. Trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Navrhol uznesenie v jeho napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť.
Podaným odvolaním neboli dotknuté výroky uznesenia o zastavení konania, o vrátení zaplateného súdneho poplatku. V tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Výrok o náhrade trov konania vo vzťahu medzi samotnými účastníkmi tvorí spolu s výrokom o náhrade trov vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka rozhodnutie o trovách konania a preto odvolaním žalobcu bola dotknutá aj táto časť rozhodnutia. Rozhodnutie o trovách konania nie je rozhodnutím vo veci samej. Preto napadnutú časť uznesenia preskúmal odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutej časti uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený túto časť uznesenia preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by však mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3
O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
Podľa článku 46 ods. 1 a článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Podľa § 25 ods. 1 veta prvá O.s.p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
Obsahom práva na právnu pomoc garantovaného článkom 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je možnosť každého na základe vlastnej úvahy zvoliť si zástupcu v konaní pred súdom, vyjmúc prípady obligatórneho zastúpenia. Je totiž výsostným (slobodným) právom účastníka rozhodnúť, koho ustanoví za svojho zástupcu v konaní pred súdom. Možnosť tejto voľby (úvahy) Ústava SR neobmedzuje a ani iným spôsobom nevymedzuje. Jej kritériá sú autonómnou vecou účastníka konania. Obsahom tohto základného práva na právnu pomoc je predovšetkým právo každého subjektu mať možnosť dostať kvalifikovanú právnu pomoc v konaní pred štátnym orgánom, ako aj to, aby mu neboli vytvárané prekážky pre realizáciu tohto jeho práva zo strany štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy.
Vychádzajúc z ustanovení § 93 ods. 1, 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.10.2008, má Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oprávnenie vystupovať v tomto súdnom konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľky), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej spotrebiteľky mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v § 93 ods. 2 O.s.p., ako aj v § 25 zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že
vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť len jediný záver, a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek „hlavný“ účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi
(čo je základné ústavné právo podľa článku 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie advokátom. Druhým právnym dôsledkom skôr uvedených zásad je aj právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, kam podľa § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát, na aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom je nepochybne aj Zákon o ochrane spotrebiteľa číslo 250/2007 Z. z..
Vedľajšiemu účastníkovi môže byť potom priznaná náhrada trov konania, a teda i náhrada trov právneho zastúpenia za predpokladu, že právo na náhradu trov konania vzniklo účastníkovi, na strane ktorého vystupuje. Je tomu tak v prípade úspechu účastníka (§ 142 ods.
1, 3 O.s.p.), či v prípade vzniku práva na náhradu trov pri zastavení konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p..
Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 21/2009 zo dňa 25.2.2010). Účelnosť vynaloženia trov konania, včítane trov právneho zastúpenia skúma súd aj v prípade rozhodovania o náhrade trov podľa § 146 ods. 2 O.s.p..
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Vychádzajúc z ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Výnimky z tejto zásady upravuje ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p.. Žalovanému účastníkovi vzniká právo na náhradu trov zastaveného konania v prípade, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, napr. späťvzatím žaloby. Žalobcovi by vzniklo právo na náhradu trov zastaveného konania v prípade, keď by späťvzatie žaloby bolo vyvolané správaním sa žalovaného, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že žaloba bola podaná opodstatnene.
Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd
neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný, alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 225/2010).
Vychádzajúc z obsahu spisu došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu dňa 3.7.2012, čiže až potom, čo bolo žalobcovi dňa 29.5.2012 doručené podanie vedľajšieho účastníka označené ako odpor vedľajšieho účastníka proti platobnému rozkazu Okresného súdu Humenné zo dňa 7.2.2012 sp. zn. 12Ro/16/2012. V tomto podaní vedľajší účastník, okrem iných dôvodov, vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku. Žalovaný v liste zo dňa 5.6.2012 vyslovil súhlas so vznesenou
námietkou premlčania vedľajším účastníkom. Proti platobnému rozkazu doručenému žalovanému dňa 30.9.2012, žalovaný odpor nepodal.
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však
iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Podstatou vedľajšieho účastníctva je snaha vedľajšieho účastníka všetkými dostupnými procesnými prostriedkami pomôcť strane, na ktorej v konaní vystupuje, k výhre v spore. Práve z toho dôvodu má v konaní rovnaké procesné práva a rovnaké procesné povinnosti, ako účastník konania. Má teda okrem iného aj právo dať sa v konaní zastúpiť. Vedľajší účastník však nie je legitimovaný na tzv. dispozičné úkony, a to či už dispozičné úkony konaním (napr. späťvzatie návrhu podľa § 96 O.s.p.), alebo dispozície predmetom konania (napr. uzavretie súdneho zmieru podľa § 99 O.s.p., či zmenu návrhu podľa § 95 O.s.p.).
Pre posúdenie účelnosti napísania vyjadrenia zo dňa 26.6.2012, a teda aj zahlásenia vstupu do konania vedľajším účastníkom nie je právne významné, či toto vyjadrenie bolo v príčinnej súvislosti s následným späťvzatím žaloby. Podstatné je to, či toto vyjadrenie svojím obsahom malo slúžiť k dosiahnutiu úspechu žalovaného v tomto spore. Pokiaľ by ich účelom bolo len získanie právneho dôvodu pre uplatňovanie náhrady vlastných trov konania, nešlo by o účelne vykonané úkony.
Námietku premlčania, ktorá je svojou podstatou úkonom s hmotnoprávnou relevanciou, nemožno považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý by vedľajší účastník nebol oprávnený. Súd by mal v takej situácii skúmať názor hlavného účastníka. Ak by hlavný účastník so vznesením námietky premlčania nesúhlasil, mal by súd postupovať v súlade s dikciou ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. a posúdiť, či je alebo nie je vznesenie námietky premlčania na prospech hlavného účastníka. Len celkom výnimočne by súd mohol nerešpektovať prejavenú vôľu hlavného účastníka nevzniesť námietku premlčania, a to napriek tomu, ak to v konaní urobil vedľajší účastník.
V tejto súvislosti je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.2.2009 sp. zn. 25Cdo 539/2008, ako aj na rozsudok toho istého súdu zo dňa 7.7.2005 sp. zn. 21Cdo 2313/2004. Podľa týchto rozhodnutí uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania (žalovaného) a rovnaké právo má v zmysle ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. i vedľajší účastník, ktorý za konania vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že ako obrana proti žalobe sa uplatňujú taktiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (ako je práve námietka premlčania), lebo procesné právo tieto námietky uplatniť za konania nemožno zamieňať s tým, že majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve.
Možno teda konštatovať, hoci to žalobca v podanom odvolaní výslovne nenamieta, že vedľajší účastník bol v preskúmavanej veci oprávnený vzniesť námietku premlčania nárokov uplatnených v podanej žalobe. Čo je pre rozhodnutie o náhrade trov významnejšie, šlo jednoznačne o úkon sledujúci ochranu práv žalovaného. Následne žalobca urobil prejav vôle o späťvzatí žaloby. Z tohto podania nie je možné vyvodiť žiaden konkrétny dôvod, ktorý viedol žalobcu k takémuto prejavu vôle. V žiadnom prípade sa tak nestalo pre správanie sa žalovaného účastníka, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o opodstatnenosti podanej
žaloby. Preto vzniklo právo na náhradu trov žalovanému, a teda aj vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade.
Prevzatie a príprava zastúpenia, ktoré môže, no nemusí byť spojené aj s prvou poradou s klientom, je nevyhnutnou podmienkou vzniku zastúpenia účastníka (vedľajšieho účastníka) advokátom. Odmena za tento úkon právnej služby sa priznáva úspešnému účastníkovi bez potreby preukázania obsahu tohoto úkonu právnej služby. Pri zastupovaní (hlavného) účastníka konania v súdnom spore sa za dôkaz uskutočnenia takéhoto úkonu akceptuje predloženie plnej moci.
Aj keď v preskúmavanej veci advokát zastupuje vedľajšieho účastníka, nie je dôvod pre iné posudzovanie uskutočnenia tohoto úkonu právnej služby, avšak za predpokladu, že na základe takejto plnej moci danej advokátovi budúcim vedľajším účastníkom urobí úkon, ktorého obsahom bude zahlásenie vstupu do konania podľa § 93 ods. 3 O.s.p.. To, či k oboznámeniu sa s vecou dôjde pred alebo po zahlásení vstupu do konania, nie je z hľadiska vzniku práva na náhradu trov významné. V tomto smere je podstatná účelnosť nasledujúcich úkonov.
V preskúmavanej veci bola účelnosť prevzatia a prípravy zastupovania vedľajšieho účastníka advokátom preukázaná tým, že vo vyjadrení označenom ako odpor proti platobnému rozkazu uviedol vedľajší účastník skutočnosti, ktorých účelom nepochybne mal byť úspech žalovaného vo veci samej. Preto oba úkony právnej služby zakladajúce právo na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, treba považovať za účelne vykonané.
Žalobca v podanom odvolaní nenamieta skladbu priznaných trov právneho zastúpenia, ani jej výšku. Preto by odvolací súd nemal dôvod preskúmavať osobitne účelnosť ďalších úkonov právnej služby vykonaných právnym zástupcom vedľajšieho účastníka v tomto konaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Prvostupňový súd však v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedol, za ktoré úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, sa priznáva náhrada trov. V záujme odstránenia pochybností odvolací súd uvádza, že sa jedná o prevzatie a prípravu zastúpenia (vo forme zahlásenia vstupu do konania) zo dňa 15.3.2012 a napísanie vyjadrenia k veci zo dňa 10.4.2012 (označeného ako odpor vedľajšieho účastníka).
Podľa názoru odvolacieho súdu nie sú v danom prípade akceptovateľné dôvody pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na skôr uvedené dôvody svojho rozhodnutia týkajúce sa práva na právne zastúpenie.
Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výrokoch o náhrade trov konania medzi účastníkmi a o povinnosti žalobcu zaplatiť náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi v 1./ rade.
V priebehu odvolacieho konania zahlásil vstup do konania ďalší vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO 42264154, so sídlom Petrovská 10,
90901 Skalica (ďalej len „vedľajší účastník v 2. rade). Urobil tak až potom, čo konanie o veci samej bolo dňa 15.9.2012 právoplatne zastavené. K svojej účinnosti nepotrebuje zahlásenie vstupu do konania podľa § 93 ods. 3 O.s.p., aby sa tak stalo za trvania konania o veci samej. Vedľajší účastník môže vstúpiť do konania pred súdom prvého stupňa kedykoľvek, keď to bude, podľa jeho názoru, vyžadovať ochrana práv účastníka. Môže teda vstúpiť aj do odvolacieho konania, ktorého predmetom je náhrada trov hlavného účastníka. Samotným doručením písomného oznámenia o vstupe do konania nebola poskytnutá žalovanému, na strane ktorého do konania vstúpit, konkrétna pomoc v spore. V dôsledku toho Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ Skalica nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
Úspech v odvolacom konaní mal vedľajší účastník v 1. rade, a teda aj žalovaný, na ktorého strane vystupuje. Preto im obom vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania (§ 93 ods. 4, § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.). Návrh na náhradu takýchto trov podal len vedľajší účastník, ktorý si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 40,67 eur.
Tarifnú hodnotu veci v štádiu tohto odvolacieho konania tvorí len suma 213,50 eur trov prvostupňového konania. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby advokátom vypočítaná z tejto tarifnej hodnoty sa rovná sume 19,92 eur (§ 10 ods. 1, 2 vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len Vyhláška). Táto odmena sa znižuje na jednu polovicu podľa § 14 ods. 3 písm. b) Vyhlášky t.j. na 9,96 eur.
K odmene sa pripočítava paušálna náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, ktorá bola v roku 2012 vo výške 7,63 eur za úkon (§ 16 ods. 3 Vyhlášky).
Súčet týchto súm sa v súlade s § 18 ods. 3 Vyhlášky zvyšuje o daň z pridanej hodnoty, t. j. o sumu 3,52 eur na celkovú výšku 21,11 eur. Túto náhradu je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.
O odvolaní rozhodoval senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.