Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoEk-6-2023.pdf
PDF · 81.12 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoEk/6/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou: Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie 749,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 50Er/1459/2016-10 zo dňa 13. decembra 2016, takto
rozhodol:
I. Exekučné konanie sa z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov exekučného konania.
III. Súdny exekútor m á voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 50Er/1459/2026 a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 10277/16 zamietol. Právne rozhodnutie odôvodnil použitím ustanovení § 3, § 4, § 5 ods. 1 a 2, § 30 ods. 1 a 3, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), článku 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Vecne dôvodil názorom o možnosti len takto sa vyporiadať so žiadosťou o poverenie podanou exekútorom, u ktorého nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) z 13. apríla 2011 č. k. III. ÚS 322/2010-37 boli konštatované dôvody vylúčenia (pre niekdajší zamestnanecký status exekútora u oprávneného), a u ktorého doposiaľ k udeleniu poverenia nedošlo.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Namietal preskúmanie rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a hodnotenie rozhodcovskej doložky. K nálezu ÚS SR z 13. apríla 2011 č. k. III. ÚS 322/2010-37 uviedol, že ide o individuálne rozhodnutie, ktoré nemá všeobecnú platnosť a súdy ním v iných konaniach nie sú viazané, pričom poukázal na uznesenia okresných súdov, v ktorých skonštatovali, že súdny exekútor nie je vylúčený z vykonávania exekúcie. Skutočnosť, že súdny exekútor bol v minulosti zamestnancom oprávneného, sama o sebe nezakladá pochybnosť o jeho nezaujatosti a dôvod na jeho vylúčenie. Navyše sa jednalo len o jej radového zamestnanca. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/227/99 z 23. septembra 1999, podľa ktorého skutočnosť, že sudca bol v minulosti zamestnancom účastníka konania, nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkovi, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti. Do pozornosti dal i rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. 1882 publikované v
č. 8/2009 Zb. NSS, podľa ktorého skorší pracovný pomer pracovníka správneho orgánu u účastníka správneho konania nemôže byť bez ďalších k tomu pristupujúcich skutočností považovaný za dôvod pochybností o zaujatosti menovaného pracovníka. Z dôvodu odstránenia akýchkoľvek procesných pochybností navrhol meno nového exekútora.
3. Odvolací súd z Obchodného vestníka č. 17/2020 zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 21.1.2020 č. k. 25OdK/404/2019 bol vyhlásený konkurz na majetok povinnej A. B., ktorej bol ustanovený správca (Mgr. Marek Čelustka, so sídlom kancelárie Hlavná 6, Šaľa), súčasne bolo rozhodnuté o oddlžení dlžníka tak, že sa zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia, pričom bolo začaté hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.
4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 34 CSP) zistil, že v prejednávanej veci sú dané dôvody na zastavenie exekučného konania podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v účinnom znení (ďalej len „ZoKR“) a preto exekučné konanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a meritórneho prejednania odvolania, podľa § 167f ods. 2 ZoKR zastavil.
5. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 1. júla 2016 do 31. marca 2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
7. Podľa § 167f ods. 1 a ods. 2 vety prvej ZoKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.
8. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a § 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
9. Podľa § 167e ods. 1 a 3 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). Ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada.
10. Procesný inštitút zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) predstavuje procesný nástroj určený pre dlžníka, ktorým možno za podmienok stanovených v zákone dosiahnuť nevymáhateľnosť pohľadávok v zákonom stanovenom rozsahu. Procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu je, že súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a ZoKR) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b ZoKR) sa zastavujú, a to na základe súdneho rozhodnutia vydaného ex offo. Počas konkurzu však nemožno viesť ani exekučné konanie, v dôsledku čoho vzniká dôvod na rozhodnutie o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ako tomu bolo v prejednávanej veci.
11. Zverejnením rozhodnutia v obchodnom vestníku o vyhlásení konkurzu na majetok povinnej (ku ktorému došlo až po vydaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie) nastali účinky vyhláseného konkurzu a súčasne účinky rozhodnutia o oddlžení povinnej. Pretože oprávnený si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok úpadcu (povinnej), boli naplnené predpoklady, na základe ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti predmetné prebiehajúce exekučné konanie podľa § 167f ods. 2 ZoKR zastavil. Vzhľadom na štádium exekučného konania, keďže nedošlo doposiaľ k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, bolo možné zastaviť len exekučné konanie, nie exekúciu.
12. O náhrade trov exekučného konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP a článku 4 ods. 1 CSP. Na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz, a to v štádiu po rozhodnutí súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a po podaní odvolania oprávneným. Zavinenie na zastavení exekučného konania preto nemohlo byť pričítané žiadnemu z účastníkov. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska (nie hmotného práva). Preto o náhrade trov konania oprávneného a povinnej bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
13. Vzhľadom na zastavenie exekučného konania (nie exekúcie, k začatiu ktorej nedošlo), vznikol dôvod rozhodnúť aj o náhrade trov exekučného konania súdneho exekútora. Súdnemu exekútorovi prináležala náhrada trov exekučného konania, prihliadajúc na dôvod zastavenia exekučného konania, do vyhlásenia konkurzu na majetok povinnej (podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, uvedený dôvod zastavenia má za následok vznik povinnosti oprávneného nahradiť nevyhnutné trovy súdnemu exekútorovi). Keďže nedošlo k rozhodnutiu o zastavení exekúcie, ale exekučného konania, bolo rozhodnuté analogicky len o vzniku nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému. O výške náhrady trov exekučného konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
14. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).