Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/7/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, H., podnikajúci pod obchodným menom Henrich Sonnenschein - ITSK, s miestom podnikania Fraňa Mojtu 22, Nitra, IČO: 37 212 931, zast. Mgr. Matúšom Bereseckým, advokátom so sídlom Farská 33, Nitra, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. zo dňa 11.02.2013, jednohlasne, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 12. februára 2013 domáhal zrušenia rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie č. zo dňa 07.12.2012 a rozhodnutia Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre č. P/0100/04/12 zo dňa 28.06.2012, ktorým bola žalobcovi pre porušenie v spojení s o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložená peňažná pokuta vo výške 200,- eur.

Písomným podaním osobne podaným na súd dňa 16.04.2013 vzal žalobca návrh na začatie konania v celom rozsahu späť podľa a navrhol, aby súd konanie zastavil.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa , až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.

Podľa , súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému

vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa , pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie

a) mohlo sa začať i bez návrhu;

b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;

c) bolo zastavené,

d) začalo na návrh prokurátora.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý aj v správnom súdnictve patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus listis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu vo veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesný úkon je prejavom vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania, teda je takou subjektívnou skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť.

V tomto prípade súd konanie podľa § 250d ods. 3 zastavil, nakoľko žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť písomným podaním osobne podaným na súd dňa 16.04.2013, pričom súdu nevyplývajú žiadne pochybnosti o tom, že by tento prejav vôle nebol urobený slobodne, vážne určite a zrozumiteľne. Súd nebral do úvahy odvolanie tohto procesného úkonu jeho podaním doručeným súdu dňa 18.04.2013 (telefaxom aj osobne), nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť, keďže účinky späťvzatia žaloby nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu.

Vo vzťahu k náhrade trov konania súd konštatuje, že aj v správnom súdnictve možno aplikovať zodpovednosť za procesné zavinenie na zastavení konania v zmysle ustanovenia druhá veta v spojení s . V tomto prípade bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, teda z dôvodu takej subjektívnej (zavinenej) skutočnosti, ktorá bezprostredne viedla k zastaveniu konania. Preto ak žalobca vezme žalobu späť a nejedná sa o prípad podľa druhá veta v spojení s veta prvá z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania, pričom v správnom súdnictve to osobitne platí s poukazom na . Pokiaľ teda dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách a definitívne ju vyriešiť najmä v súvislosti s a s druhá veta . Aplikácia ustanovenia v spojení s veta prvá aj v správnom súdnictve dopadá len na také prípady zastavenia konania, v ktorých neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia veta za bodkočiarkou ani aplikácia veta druhá v spojení s veta prvá (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.01.2012).

V tomto prípade súd v konaní žalobcu vzhliada jeho procesné zavinenie na zastavení konania, nakoľko ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu v krátkom časovom období po podaní žaloby, pričom následne svoj procesný úkon odvolal. Z procesného hľadiska tak zavinil zastavenie konania a preto súd rozhodol o náhrade trov konania podľa veta za bodkočiarkou . Keďže žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha ( ).