Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-152-2013.pdf
PDF · 101.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/152/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky: Z. O., rod. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Y. XXXX, t.č. bytom F. XXX, právne zastúpená JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou, so sídlom B., V. R. XA, proti odporcovi: G. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXXX, právne zastúpený JUDr. Martinom Burianom, advokátom, so sídlom Y. ul. X, za účasti maloletej Y. O., nar. XX. X. XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Žilina, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/208/2010-250 zo dňa 21.1.2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaní o úprave styku p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd maloletú Y. O., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude dcéru ďalej zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi maloletej Y. uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 80,- eur mesačne s účinnosťou od 21.2.2012, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zameškané výživné za obdobie od 21.2.2012 do 31.1.2013 neurčuje. Upravil styk otca s maloletou Y. nasledovne: Otec maloletej Y. je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň od piatka od 15. hodiny, kedy si dcéru prevezme zo školskej družiny do utorka do 7.30 hodiny, kedy dcéru privedie na školské vyučovanie do školy v F.. Počas letných prázdnin každý párny rok v mesiaci júl od 1.7. od 8. hodiny do 14.7. do 18. hodiny a každý nepárny rok v mesiaci august od 18.8. od 8. hodiny do 31.8. do 18. hodiny. Počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od piatka od 8. hodiny do utorka do 18. hodiny. Počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 8. hodiny do 26.12. do 18. hodiny a každý nepárny rok od 31.1. od 8. hodiny do 2.1. nasledujúceho roka do 18. hodiny, kedy si otec v mieste bydliska v stanovený čas dcéru prevezme a v mieste bydliska v stanovený čas dcéru odovzdá. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Navrhovateľke a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu titulom znalečného každému vo výške 14,56 eur, a to do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 24, § 62, § 75 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie na základe, ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
Pri úprave výkonu rodičovských práv k maloletej Y. v otázke zverenia do osobnej starostlivosti jednému z rodičov vychádzal súd zo záverov uvedených v rozhodnutí krajského súdu, ktorý uviedol, že v konkrétnej veci prichádza do úvahy zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a upravenie styku maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebude zverené do osobnej starostlivosti, ktorým názorom je tunajší súd viazaný. Ďalej vychádzal z výsledkov znaleckého dokazovania, v ktorých súdna znalkyňa uviedla, že maloleté dieťa je v osobnej starostlivosti matky spokojné. V danej rodinnej situácii možno predpokladať, že maloleté dieťa sa bude ťažšie vyrovnávať s neprítomnosťou matky, ak s ním matka nebude v súvislom kontakte, pričom je samozrejme nevyhnutný pravidelný kontakt dieťaťa s otcom. Znalkyňa odporúča zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, s podnetom pre rozšírenie styku otca s dieťaťom. Kolízny opatrovník taktiež navrhol zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matke. Súd zároveň vychádzal aj zo súčasného stavu, keď výchovu maloletej v prevažnej miere zabezpečuje matka, pričom súd prihliadal na vek maloletého dieťaťa (7 rokov), ako aj na jeho prirodzenú naviazanosť na matku. Súd mal za preukázané, že v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky a, že matka si svoje rodičovské povinnosti zodpovedne plní. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto súd rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matke. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode podľa ust. § 24 Zákona o rodine a napríklad rozhodne, že jednému z rodičov zveruje maloleté dieťa do osobnej starostlivosti a tento rodič bude dieťa aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované (R 8/1971, R 55/1996, R 96/1967), pôjde len o úpravu výkonu týchto rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa ust. § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne súd. Samostatný výkon rodičovských práv a povinností zo strany len jedného rodiča sa podľa zákona predpokladá len v prípadoch taxatívne uvedených v ustanovení § 28 ods. 3 Zákona o rodine. Vo väzbe na rozhodnutie o zverení maloletých na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke súd rozhodol súčasne v zmysle vyššie uvedeného výkladu o tom, že matka bude na čas po rozvode maloletú zastupovať a spravovať ich majetok. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z majetkových a zárobkových pomerov obidvoch účastníkov, ako aj z odôvodnených potrieb maloletej. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti MOBIS Slovakia, s.r.o. a jej čistý mesačný príjem za rok 2011 predstavoval výšku 646,46 eur a za I-IX/ 2012 predstavoval výšku 596,27 eur. Odporca je zamestnaný v spoločnosti RPHujo, s.r.o. a jeho čistý mesačný príjem za obdobie 2011- IX/2012 predstavoval výšku 723,89 eur. Súd tak na strane navrhovateľa ako aj odporkyne prihliadal aj na výšku odôvodnených výdavkov, ktoré sú nútení vynakladať za účelom úhrady svojich odôvodnených osobných potrieb aj keď ich bližšie nešpecifikovali, avšak je zrejmé že obidvaja musia vynakladať výdavky spojené so svojím bývaním, stravovaním, ošatením, hygienou, ako aj spoločenským uplatnením. Ani jeden z účastníkov nepoukazoval na zvýšené výdavky v súvislosti s ich zdravotným stavom a ani iné ako bežné. Pokiaľ sa týka posudzovania odôvodnených potrieb maloletej súd vychádzal z toho, že táto je vo veku 7 rokov ,v konaní neboli preukázané zvýšené výdavky spojené s jej zdravotným stavom, školskými povinnosťami a mimoškolskými aktivitami. Súd teda mal za to, platenie výživného vo výške 80, - eur tak ako to navrhovali obidvaja účastníci je v možnostiach a schopnostiach otca. V konaní nebolo sporné, že odporca od rozvodu manželstva výživné v uvedenej výške platí, preto na jeho strane nevzniklo žiadne zameškané výživné. Z uvedených dôvodov súd o výživnom na maloletú na čas po rozvode rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd pri úprave styku otca s maloletou vychádzal z výsledkov znaleckého dokazovania, zo stanoviska kolízneho opatrovníka ako aj zo správy základnej školy. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že maloletá Y. prejavuje k obidvom rodičom postupne sa rozvíjajúci pozitívnu citovú väzbu, maloletá Y. však nedokáže adekvátne rozlíšiť príčiny napätia medzi rodičmi, je pritom senzitívna k napätiu medzi rodičmi, emocionálna reaktivita maloletej v citovej polarite k obidvom rodičom zahrňuje vyslovene pozitívne citové väzby voči matke i k otcovi a aj citové postoje obidvoch rodičov voči nej vníma ako pozitívne. Znalkyňa konštatovala, že obidvaja rodičia majú primerane vyvážené predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Vzhľadom na svoje vývinové obdobie, je citová väzba na obidvoch rodičov intenzívna, avšak pretrváva prirodzená vývinová zákonitosť, ktorou je intenzívnejšia pripútanosť dieťaťa k matke. Znalkyňa v znaleckom posudku nekonštatovala žiadny negatívny výchovný vplyv otca na maloletú. Znalkyňa neodporučila striedavú osobnú starostlivosť najmä z dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa nedokážu spolu komunikovať, nedokážu sa spolu dohodnúť na rovnakom výchovnom prístupe, aby dodržali nevyhnutnú podmienku kontinuity východného prostredia dieťaťa a z tohto dôvodu by mohlo dôjsť k vážnemu ohrozeniu jej vývinu, nakoľko nebude schopná rozlíšiť, čo je správne a čo nie a možné stupňujúce sa psychické napätie naruší vyváženosť jej
vývinu. Znalkyňa však odporučila rozšírenú úpravu styku. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka, ktorá vykonala s maloletou pohovor aj pred rozvodom manželstva aj po rozvode manželstva neregistrovala v správaní maloletej výrazné odlišnosti, ani zo strany základnej školy, ktorá na výzvu súdu podala správu, nevyplýva, že by sa v správaní maloletej v súčasnosti vyskytli nejaké neprimerané reakcie. Napriek tomu, že navrhovateľka poukazovala na to, že dcéra sa otca bojí a nechce k nemu ísť, v priebehu celého dokazovania takéto skutočnosti neboli preukázané. Súd si je vedomý tej skutočnosti, že na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov a jedná sa o výrazne nežiaduci jav pre osobnosť, vývoj aj duševné zdravie maloletého. Je však treba v záujme dieťaťa takýto negatívny stav zmeniť, pokiaľ zlyhanie v nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je treba v záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci. Čo možno chápať pod záujmom dieťaťa, možno vyvodiť zo znenia platného ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Záujmom dieťaťa tak je rešpektovanie jeho práva na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, pričom sa prihliada najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, vhodnosť a stabilitu budúceho východného prostredia, ďalej rešpektovanie jeho práva na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a jeho práva na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd považoval za potrebné upraviť styk otca s maloletou v rozsahu tak, aby sa zachovala a nenarušila citová väzba otca a maloletej a aby maloletá nepociťovala absenciu starostlivosti otca a jeho lásky, a to vzhľadom aj k jej veku, plneniu školských povinností a mimoškolských záujmov. S poukazom na zraniteľnosť mal. Y., ktorá sa nedokáže vo vzniknutej situácii dostatočne orientovať, bude na otcovi ako aj matke aby sa pokúsili svojim prístupom a chovaním upravený styk dieťaťu umožniť zvládnuť tak, aby nebolo vystavované stresovým situáciám, nakoľko z ich prejavov a vystupňovanej situácie počas celého konania je zrejmé, že svoje vzájomné negatívne prejavy prenášajú na maloletú dcéru, pričom obidvaja nesú spoločnú zodpovednosť za jej zdravý vývin, čo predpokladá u rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať, najmä nezapojovať dieťa do svojich vzájomných problémov. Súd preto upravil styk v rozsahu tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenie § 144 O.s.p.. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, v súvislosti s ktorým vznikli trovy konania, na trovy konania znaleckého dokazovania obidvaja účastníci zložili zálohu po 250,- eur mesačne. Uznesením č. konania 7C 208/2010-99 zo dňa 3.10.2011 súd priznal znalkyni znalečné v sume 529,12 eur, ktoré bolo znalkyni vyplatené zo zložených záloh účastníkov a v sume 29,12 eur z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. O trovách tejto časti konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal aj navrhovateľku aj odporcu na zaplatenie každého po 14,56 eur, nakoľko nariadenie znaleckého dokazovania bolo v záujme obidvoch účastníkov ako aj maloletého dieťaťa a bolo nevyhnutné pre objektívne posúdenie veci.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o úprave styku podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok prvostupňového súdu, čo do výroku napadnutom odvolaním zmeniť podľa ust. § 220 O.s.p. a rozhodnúť tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. Y. každý párny týždeň od piatku od 15.00 hodiny, kedy si maloletú prevezme v mieste bydliska matky maloletej, do nedele do 17:00 hod., kedy maloletú odovzdá v mieste bydliska matky maloletej. Počas letných prázdnin každý rok v mesiaci júl od 1.7. od 8:00 hod do 7.7. do 18:00 hod., a každý rok v mesiaci august od 1.8. od 8:00 hod do 8.8. do 18:00 hod., pričom k prevzatiu maloletej a odovzdaniu maloletej dôjde v mieste bydliska maloletej. Ostatné výroky prvostupňového súdu zostávajú bez zmeny. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že rozsah úpravy styku otca s maloletou počas týždňa zodpovedá vo svojej podstate striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov maloletej. Pritom znalkyňa ako aj krajský súd v zrušujúcom uznesení poukázali na to, že v konkrétnom prípade neprichádza do úvahy striedavá starostlivosť rodičov, pretože by mohlo dôjsť k vážnemu ohrozeniu vývinu maloletej. Taktiež nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o miesto prevzatie maloletej v školskej družine v F. a k odovzdaniu by malo dôjsť privedením maloletej na školské vyučovanie v F. otcom maloletej. Na tom aby v každom prípade k prevzatiu maloletej a odovzdaniu matke otcom maloletej došlo v mieste bydliska maloletej, a to z dôvodu, že sa nemôže spoľahnúť na to, že otec maloletú prevezme v škole a odovzdá na vyučovanie. Taktiež nesúhlasila s úpravou styku otca s maloletou počas prázdnin z dôvodu, že maloletá u otca prespala doposiaľ maximálne jednu noc a nie je vhodné a nezodpovedá to ani záujmom maloletej a napokon matka maloletej ju nie je schopná ani pripraviť na to, aby s otcom bývala každoročne počas letných prázdnin v rozsahu 2 týždňov naraz. V tejto súvislosti poukazovala na to, že maloletá je žiačkou Základnej školy v F., pričom otec maloletej býva v inej obci - Y., ktorá obec je vzdialená cca 30 km od
miesta bydliska maloletej. Medzi rodičmi maloletej prebieha zlá komunikácia, ktorá sa musí prejaviť aj pri odovzdávaní maloletej. Maloletá je citovo viazaná na matku, ťažšie sa vyrovnáva s neprítomnosťou matky, maloletá navštevuje logopedickú ambulanciu, pretože má problémy s výslovnosťou R a so sykavkami. Z toho dôvodu musí vykonávať povinné pravidelné jazykové cvičenie v záujme zlepšenia. Či uvedené cvičenia, ako aj prípravu maloletej na vyučovanie bude zabezpečovať otec maloletej nie je isté. Okrem toho otec maloletej zneužíva účelovo celú situáciu tým, že maloletú dezorientuje, tvrdí jej, že zariadi návštevu školy v Y. a z postoja otca je maloletá nešťastná, pretože v škole v F. má priateľky a známe z rodinného prostredia a nechce meniť miesto pobytu v škole.
K odvolaniu navrhovateľky proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie odporca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím a jeho odôvodnením v plnom rozsahu. Poukázal na to, že z vykonaného znaleckého dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že maloleté dieťa má pozitívny vzťah k obidvom rodičom, obaja rodičia sú schopní sa riadne postarať o svoju dcéru s tým, že úprava styku v čo najväčšom rozsahu s oboma rodičmi bude len v záujme maloletej. Jediný problém vidí znalecký posudok ako aj kolízny opatrovník v nedostatočnej komunikácii oboch rodičov, na čo poukazuje navrhovateľka vo svojom odvolaní, pričom nemá najmenší záujem niečo na tom meniť. Poukazuje na banality, údajne konflikty medzi ňou a otcom, udáva nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie o osobnosti otca a jeho záujme o maloletú dcéru, a to všetko za účelom vykresliť odporcu ako osobu neschopnú zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté dieťa. Je toho názoru, že styk upravený rozhodnutím prvostupňového súdu zodpovedá záujmom a právam dieťaťa, ako aj záverom znaleckého dokazovania, zodpovedá právnemu poriadku Slovenskej republiky. Právo stýkať sa svojím maloletým dieťaťom a starať sa aj o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj je jedným zo základných rodičovských práv, tak matky ako aj otca. Vo výkone týchto práv sú sebe obidvaja rodičia rovnoprávni. Styk upravený rozhodnutím súdu prvého stupňa nie je vôbec upravený široko a vo svojej podstate nezodpovedá striedavej starostlivosti tak ako na to poukazuje navrhovateľka vo svojom odvolaní. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletou Y. počas letných prázdnin v rozsahu ako upravil Okresný súd Žilina vo svojom rozhodnutí sa vymyká od bežnej praxe súdov, kedy tieto styk dieťaťa s rodičom upravujú v rozsahu polovica prázdnin u jedného z rodičov a polovica prázdnin u druhého z rodičov. Uviedol, že svoju dcéru miluje, čo je dostatočným spôsobom preukázané konaním odporcu v priebehu celého konania vedeného na prvostupňovom súde. Za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je v záujme dieťaťa a rovnako obidvoch rodičov, nakoľko rešpektuje práva všetkých zainteresovaných osôb garantovaných Ústavou SR, Zákonom o rodine, Dohovorom o ochrane dieťaťa a Listinou základných práv a slobôd v plnom rozsahu.
Kolízny opatrovník mal. dieťaťa sa k odvolaniu navrhovateľky proti rozsudku súdu prvého stupňa písomne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil s tým, že sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. Skutkový stav zistil v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje a sa s nimi stotožňuje.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, pri ktorom vychádzal z výsledkov znaleckého dokazovania, pokiaľ ide o úpravu styku s maloletou. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že maloletá prejavuje k obidvom rodičom postupne sa rozvíjajúcu pozitívnu citovú väzbu. Emocionálna reaktivita maloletej v citovej polarite k obidvom rodičom zahrňuje vyslovene pozitívne citové väzby voči matke i k otcovi a aj citové postoje obidvoch rodičov voči nej vníma ako pozitívne. Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku konštatovala, že obidvaja rodičia majú primerane vyvážené predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Znalkyňa v znaleckom posudku nekonštatovala žiadny negatívny výchovný vplyv otca na maloletú. Neodporučila striedavú osobnú starostlivosť z dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa nedokážu spolu komunikovať, nedokážu sa spolu dohodnúť na rovnakom výchovnom prístupe, aby dodržali nevyhnutnú podmienku kontinuity výchovného prostredia dieťaťa, a z tohto dôvodu by mohlo dôjsť k vážnemu ohrozeniu vývinu dieťaťa, doporučila rozšírenú úpravu styku.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa prijatý dňa 20.11.1989 v New Yorku vyhlásený oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 104/1991 Zb., ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 uvádza, že „záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi". Orgánom štátu je určený článok 18 ods. 1, ktorý predpokladá, že „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvoradú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Taktiež listina základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 uvádza, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičom. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli, iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Ustanovenia Zákona o rodine dbajú na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa, na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi a právo druhého rodiča, ktorému nebude dieťa zverené na pravidelnú informáciu o dieťati. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov. A ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady. Samozrejme sa uznáva úloha druhého rodiča v živote dieťaťa, ktorý má taktiež právo podieľať sa na výchove dieťaťa. Z uvedených dôvodov sa predpokladá zo strany rodičov predovšetkým tolerancia, spoločná vôľa a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať.
Odvolací súd odvolacie námietky navrhovateľky považoval za nedôvodné. Vzhľadom k tomu, že vykonaným dokazovaním pred prvostupňovým súdom bolo preukázané, že stretávanie sa maloletého dieťaťa s otcom je v jeho záujme, aby nedošlo k vzájomnému odcudzeniu otca s maloletým dieťaťom, aby si maloleté dieťa mohlo aj v budúcnosti budovať s druhým rodičom vzájomný citový vzťah. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom pôsobilo na dieťa negatívne.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil ako vecne správny. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd vychádzal z ust. § 144 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva, alebo určenie či to manželstvo je alebo nie je.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.