Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-208-2010.pdf
PDF · 130.52 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/208/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci navrhovateľky: Z. O., K.. E.S., X.. XX. X. XXXX, trvale bytom Š. XXXX, V..Č.. L. F. XXX, právne zastúpená JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom Vojtecha Spanyola 1A, Žilina, proti odporcovi G. O., X.. XX.X.XXXX, trvale bytom Š. XXXX, právne zastúpený JUDr. Martinom Burianom, advokátom so sídlom Štúrova ul. 1, za účasti maloletej Y. O., X.. XX. X. XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Žilina o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto
rozhodol:
Súd maloletú Y. O., X.. XX.X.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobne starostlivosti matke, ktorá bude dcéru ďalej zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec maloletej Y. E.e p o v i n ý prispievať na výživu maloletej sumou 80,-- EUR mesačne s účinnosťou od 21.2.2012, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zameškané výživné za obdobie od 21.2.2012 do 31.1.2013 neurčuje.
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou Y. nasledovne:
Otec maloletej Y. je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň od piatka od 15. hodiny, kedy si dcéru prevezme zo školskej družiny do utorka do 7.30 hodiny, kedy dcéru privedie na školské vyučovanie do školy v Kolároviciach,
počas letných prázdnin každý párny rok v mesiaci júl od 1.7. od 8. hodiny do 14.7. do 18. hodiny a každý nepárny rok v mesiaci august od 18.8. od 8. hodiny do 31.8. do 18. hodiny,
počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od piatka od 8. hodiny do utorka do 18. hodiny,
počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 8. hodiny do 26.12. do 18. hodiny a každý nepárny rok od 31.1. od 8. hodiny do 2.1. nasledujúceho roka do 18. hodiny, kedy si otec v mieste bydliska v stanovený čas dcéru prevezme a v mieste bydliska v stanovený čas dcéru odovzdá.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľka a odporca sú povinní zaplatiť štátu titulom znalečného každý vo výške 14,56 EUR, a to do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala súdneho výroku, v ktorom by súd manželstvo účastníkov rozviedol, maloletú dcéru Y. na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal k povinnosti platiť na jej výživu mesačne sumou 130,-- EUR a upravil styk s maloletou dcérou na každú sobotu a nedeľu v čase od 8.00 hod. do 19.00 hod.
Tunajší súd rozsudkom č.k. 7C 208/2010 -118 zo dňa 5.12.2011 manželstvo účastníkov rozviedol a mal. Y. na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti tak, že každý párny týždeň v mesiaci bude dcéra v osobnej starostlivosti matky a každý nepárny týždeň v osobnej starostlivosti otca s tým, že otec si dcéru preberie v mieste bydliska matky v príslušnú nedeľu o 18:00 hod. a o týždeň ju odovzdá matke v mieste jej bydliska o 18:00 hod.
Rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 21.2.2012. Proti rozsudku v časti o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dcére na čas po rozvode podala navrhovateľka odvolanie.
Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 5Co121/2012-182 zo dňa 30.4.2012 rozsudok v odvolaním napadnutej časti o úprave práv a povinností rodičov k mal. Y. O. a v časti o náhrade trov konania zrušil a v tejto časti vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia krajský súd uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu, vykonaním dokazovania pred odvolacím súdom dospel k záveru, že zverenie maloletej Y. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov vzhľadom na ich postoj voči sebe, ich nekomunikatívnosť, vzájomnú nevraživosť nie je za súčasného stavu v záujme maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti odvolací súd vychádza predovšetkým aj z výsledkov znaleckého dokazovania, v ktorých súdna znalkyňa neodporučila striedavú osobnú starostlivosť rodičov o maloletú a upozornila na to, že v prípade zverenia maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov by mohlo dôjsť k vážnemu ohrozeniu jej vývinu, nakoľko dieťa nebude schopné rozlíšiť čo je správne a čo nie a predpokladané stupňujúce sa psychické napätie naruší vyváženosť vývinu maloletej. Za súčasného stavu odvolací súd má za to, že v konkrétnej veci prichádza do úvahy zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a upravenie styku maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebude zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré dokazovanie je nevyhnutné pre rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, určiť vyživovaciu povinnosť druhého rodiča voči maloletému dieťaťu a upraviť styk rodiča s maloletým dieťaťom.
Súd na základe vykonaného dokazovania z pôvodného konania, doplneného dokazovania opätovným výsluchom navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to najmä , správou zo šetrenia pomerov kolízneho opatrovníka, potvrdeniami o príjmoch účastníkov, znaleckým posudkom č. 45/2011, ustanovenej súdnej znalkyne PhDr. Jančárovej, zo dňa 28. 9. 2011, Rozhodnutím Z3 Kolárovice o prijatí na základné vzdelávanie mal. Y. O. do 1.ročníka ZŠ v Kolároviciach, záznamom o podaní oznámenia ORP-P/OPP-B-2012 zo dňa 25.2.2012, záznamom o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 25.2.2012, hlásením úrazu z 25.2.2012, úradnými záznamami ÚPSR Bytča zo dňa 8.2.2012, 27.2.2012,1, 6.2012, 12.9.2012, 19.11.2012, 21.11.2012, záznamom zo šetrenia pomerov v rodine z 18.9.2012, vyjadrením ZŠ v Kolároviciach zo dňa 18.12.2012 a celým spisovým materiálom zistil následný skutkový stav:
Z manželstva účastníkov sa narodila maloletá Y. O., X.. XX. X. XXXX.
Už počas trvania manželstva, po odsťahovaní sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti sa účastníci nevedeli vzájomne dohodnúť ohľadom starostlivosti o maloletú dcéru, čo v konečnom dôsledku bolo riešené aj u kolízneho opatrovníka, ktorý na základe signalizácií a nezhôd medzi rodičmi situáciu riešil viacerými pohovormi, šetreniami, vykonanými v rodine aj otca aj matky. Boli spísané 3 dohody o úprave styku, ktoré ani jeden z účastníkov nerešpektoval. Ani v priebehu celého rozvodového konania sa účastníci nedokázali dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
Odporca prejavil záujem o striedavú osobnú starostlivosť, poukazoval na to, že chce rovnako vychovávať dcéru ako aj navrhovateľka, dcéra ho má rada, tak ako aj navrhovateľku. V čase, keď navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť riadne zabezpečoval starostlivosť o maloletú. Navrhovateľka sa mohla s dcérkou kedykoľvek stretávať a stýkať sa s ňou, vôbec jej v styku nebránil, naopak, bola to navrhovateľka, ktorá mu v stretávaní s dcérou bránila a dlhodobo nebol v kontakte so svojou maloletou dcérou a k dcére mal možnosť dostať sa až na základe predbežného opatrenia, ktoré však navrhovateľka nedodržala, a preto musel podať až návrh na výkon rozhodnutia.
Navrhovateľka so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila, s poukázaním na to, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nie je v záujme maloletej dcéry, nakoľko keby sa obidvaja starali o maloletú, neprospievalo by jej to. Taktiež, keď bola dcéra u odporcu, odporca jej ju nechcel dať a dokonca ju pred ňou zavrel v pivnici. Ďalej poukazovala na to, že striedavá starostlivosť je možná len vtedy, keď účastníci žijú v jednej obci, avšak 30 km je dosť veľká vzdialenosť a pokiaľ by aj bola striedavá starostlivosť, tak by to dieťaťu veľmi ublížilo, a to hlavne na jej psychike, pretože ak by bola dcéra vychovávaná týždeň ňou a týždeň odporcom, nebude tam zachovaná žiadna kontinuita, pretože medzi sebou s odporcom sa nevedia navzájom dohodnúť.
V priebehu rozvodového konania podal odporca návrh na vydanie predbežného opatrenia o dočasné zverenie maloletej do striedavej starostlivosti rodičov, ktorý bol uznesením tunajšieho súdu číslo konania 30P446/2010-110 zo dňa 13.4.2011 zamietnutý. Na odvolanie odporcu krajský súd Uznesením sp. zn. 10CoP48/2011, zo dňa 31.5.2011 uvedené uznesenie okresného súdu zmenil tak, že nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletú Y. zveril do osobnej starostlivosti matky, zároveň určil výživné na maloletú Y. vo výške 80,-- EUR mesačne a určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend od soboty od 8. hodiny do nedele do 19. hodiny, s tým, že toto predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania, vedeného pod sp. zn. 7C 208/2010 o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode. S odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že z obsahu spisu prejednávanej veci, z obsahu pripojených spisov (konanie o návrhu matky o dočasné zverenie maloletej do starostlivosti, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 30P 359/2010, časť konania vedeného pod sp. zn. 30P 446/2010 o návrhu matky o dočasné zverenie maloletej do starostlivosti matke), s eventuálneho odvolacieho petitu otca, ako aj z celého obsahu jeho odvolania je zrejmé, že rodičia sa ohľadom osobnej starostlivosti o maloletú a ohľadom styku s ňou nevedia dohodnúť a vznikajú medzi nimi konfliktné situácie, nakoľko t. č. nie je rozhodnutím súdu určené, ktorý z rodičov bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú ani upravený styk druhého rodiča s maloletou mal odvolací súd za to, že je potrebné dočasne, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina, pod sp. zn. 7C 208/2010 upraviť pomery oboch rodičov k maloletej.
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie - klinická psychológia detí, PhDr. Stelou Jančárovou, ktorá vo veci podala znalecký posudok č. 45/2011, zo dňa 28.9.2011. Úlohou znalkyne bolo zodpovedať súdu na okruh nasledovných otázok:
1. Aký je v súčasnej dobe psychický vývoj maloletej Y.? 2. Aký citový vzťah má maloletá Y. k matke a aký k otcovi? 3. Vykonať pohovor s oboma rodičmi a vyšetriť maloletú Y. so zameraním na zhodnotenie osobnosti maloletej, jej doterajšieho vývoja, posúdiť výchovný vplyv jedného i druhého rodiča, na otázky vzťahu a citovej náklonnosti maloletej k rodičom 4. Aké predpoklady má k výchove a opatere maloletej Y. matka a aké otec s prihliadnutím na ich osobné, morálne vlastnosti a citový vzťah k maloletej 5. Vyjadriť sa k otázke, či je vhodná úprava rodičovských práv a povinností účastníkov konania k maloletej dcére tak, že táto bude zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, v kladnom prípade znalkyňa navrhne aj vhodný časový interval striedavej osobnej starostlivosti.
Znalkyňa v úvodnej časti znaleckého posudku zhrňuje výsledky konania pred súdom. Ide o skutkové zistenia, v ďalšej časti znaleckého posudku znalkyňa uvádza rozbor anamnestických údajov, vyplývajúcich z projektívneho interviu s matkou, s otcom, ako aj maloletou, jednak zo subjektívneho hľadiska, z objektívne psychologického, popisuje psychologické vyšetrenie maloletej a v závere znaleckého posudku odpovedá na otázky uložené súdom:
1. Maloletá Y. je primerane intelektovo a osobnostne vyspelá vo vzťahu k fyzickému veku, adekvátne sa rozvíja jej schopnosť vnímať, podržať a reprodukovať vnímanú realitu, je však prirodzenou vývinovou zákonitosťou, takmer do stredného školského veku, že do procesu reprodukcie poznanej skutočnosti interpretovania reality ešte vstupuje tendencia dokresľovať si skutočnosť v zmysle pseudologia phantastica - nevedomé skresľovanie skutočnosti vlastnou predstavivosťou, čo znižuje spoľahlivosť výpovedí dieťaťa. 2. Maloletá Y. prejavuje k obidvom rodičom postupne rozvíjajúcu sa pozitívnu citovú väzbu. Tým, že dosahuje vývinovú úroveň dieťaťa predškolského veku, možno predpokladať výraznejšiu ovplyvniteľnosť postojmi a názormi okolia, v ktorom žije. Znalkyňa zároveň apeluje na nevyhnutné zásady: Nie je možné naše „dospelé“ problémy riešiť za prítomnosti dieťaťa. 3. V intrafamiliárnych vzťahoch maloletej Y. sa odráža menej diferencovaný z hľadiska poznania menej zrelý postoj k rodičom. Citová väzba k matke i otcovi je vzájomne citovo pozitívna, pritom nekriticky diferencovaná. Y. nedokáže adekvátne rozlíšiť príčiny napätia medzi rodičmi, vo vzťahu k svojej vyspelosti ich následne nedokáže racionálne zdôvodniť a prenášať do svojho citového postoja k jednotlivým rodičom. Je pritom senzitívna k napätiu medzi rodičmi, čo v neskoršom vývinovom období môže nepriaznivo ovplyvniť jej emociálny a sociálny vývin, ak sa napätie medzi rodičmi nezmierni. Citová väzba maloletej Y. k matke i otcovi je teda nekriticky diferencovaná emocionálna reaktivita maloletej k citovej polarite k obidvom rodičom zahrňuje vyslovene pozitívne citové väzby voči matke i otcovi. Aj citové postoje obidvoch rodičov voči nej vníma ako pozitívne. 4. V popredí osobnostných charakteristík matky prevažuje psychická integrovanosť, napriek pretrvávajúcej rodinnej kríze. Osobnosť matky je adekvátne štruktúrovaná, má premerané osobnostné a výchovné predpoklady na starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa. Otec je normálne štruktúrovanou a integrovanou osobnosťou, prechodne zvýraznené emocionálne napätie vo vystupňovanej záťaži dokáže racionálne korigovať. Otec disponuje porovnateľnými žiaducimi osobnostnými a výchovnými predpokladmi na starostlivosť a výchovu maloletého dieťaťa ako matka. Obidvaja rodičia majú primerané vyvážené predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Znalkyňa odporúča zohľadniť zákonitosti vývinu dieťaťa, jeho dosiahnutú vývinovú úroveň, maloletá Y. dosahuje vývinové obdobie, kedy je citová väzba detí na obidvoch rodičov intenzívna, ale ešte pretrváva prirodzená vývinová zákonitosť, ktorou je intenzívnejšia pripútanosť dieťaťa k matke. V danej rodinnej situácii možno predpokladať, že maloleté dieťa sa bude ťažšie vyrovnávať z neprítomnosťou matky, ak s ním matka nebude v súvislom kontakte, pričom je samozrejme nevyhnutný pravidelný kontakt dieťaťa s otcom. 5. Znalkyňa neodporúča striedavú osobnú starostlivosť, inštitút striedavej starostlivosti odporúča výlučne za predpokladu, že rodičia maloletého dieťaťa dokážu komunikovať ako zrelí rodičia, ich komunikácia nie je konfliktná, súčasne v situácii, že sa rodičia dokážu dohodnúť na rovnakom výchovnom prístupe k dieťaťu, aby dodržali nevyhnutnú podmienku kontinuity výchovného prostredia dieťaťa. Možno predpokladať, že otec a matka sa vzájomne nesnažia dohodnúť na rovnakom výchovnom prístupe k dieťaťu, zabezpečení rovnakého denného režimu pre dcéru, ako aj ďalších každodenných pravidiel. Ak by odporučili striedavú starostlivosť, nie je zabezpečená podstatná podmienka kontinuity výchovného prostredia dieťaťa, ani konfliktnej komunikácie rodičov, veľmi vážne môže dôjsť k ohrozeniu vývinu maloletého dieťaťa. Dieťa nebude schopné rozlíšiť, čo je správne a čo nie a možné stupňujúce sa psychické napätie dieťaťa naruší vyváženosť jeho vývinu. Znalkyňa neodporučila vystavovať Y. ďalším zmenám východného prostredia, akou je i striedavá starostlivosť, čo predstavuje ďalšiu záťaž pre dieťa. Maloleté dieťa je v osobnej starostlivosti matky spokojné. V danej rodinnej situácii možno predpokladať, že maloleté dieťa sa bude ťažšie vyrovnávať s neprítomnosťou matky, ak s ním matka nebude v súvislom kontakte, pričom je samozrejme nevyhnutný pravidelný kontakt dieťaťa s otcom. Znalkyňa odporúča zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, s podnetom pre rozšírenie styku otca s dieťaťom, napr. každý druhý týždeň styk dieťaťa s otcom od štvrtka dopoludnia, kedy maloletú dcérku prevezme zo škôlky, do utorka rána, kedy ju privedie do škôlky, prípadne aj podľa prejaveného záujmu samotného dieťaťa, obdobne je potrebné upraviť proporcionálne i sviatočné dni. Podmienkou je však snaha rodičov nekonfliktne komunikovať a informovať sa o aktuálnom prežívaní a správaní ich dieťaťa. Zo vzájomnej interakcie rodičov možno usudzovať, že aj v ich interakcii rezonuje významné napätie, aj v dôsledku tendencií otca dieťaťa, spochybňovať adekvátnu starostlivosť matky o dieťa, obdobne tendencií matky spochybňovať adekvátnu starostlivosť otca o dieťa. Pokiaľ rodičia nevyvinú úsilie o primeranú rodičovskú komunikáciu, sekundárne negatívne zasiahnu do harmónie vývinu svojho dieťaťa.
Od rozvodu manželstva sa vzťahy medzi účastníkmi týkajúce sa maloletej neupravili. Styk dieťaťa s otcom prebieha v zmysle nariadeného predbežného opatrenia. V priebehu ďalšieho konania sa súd pokúšal medzi účastníkmi o uzavretie dohody, ohľadom úpravy a práv a povinností k maloletej dcére. K dohode vzhľadom na diametrálne odlišné postoje nedošlo, keď účastníci sa navzájom obviňovali z nekomunikácie a robenia si priekov.
Navrhovateľka poukazovala na to, že pokiaľ sa aj s odporcom na niečom dohodli, nikdy táto dohoda neplatila, ona by sa chcela s odporcom dohodnúť, ale nie je to možné. Odporca ju neustále obťažuje rôznymi telefonátmi, SMS-kami, vyhráža sa jej a tiež poukazovala na to, že pokiaľ je dcéra u odporcu tento sa jej nevenuje. Bola ochotná sa dohodnúť v tom smere, že by bol odporca oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny víkend od soboty od 9.00 hod do nedele do 17.00 hod, takto prebieha styk v poslednej dobe a takto bol určený predbežným opatrením od 8.00 hod do 19.00 hod, avšak navrhla zmenu času aby sa maloletá mohla pripraviť ešte do školy. Ďalej navrhla ešte jeden deň v týždni podľa výberu odporcu od 16.00 hod. do 18.00 hod., počas prázdnin jeden týždeň v mesiaci júl a jeden týždeň v mesiaci august a Vianoce každý párny rok od 24.12. od 9.00 hod do 25.12. do 17.00 hod. stým, že pokiaľ by sa osvedčil takýto styk v budúcnosti by sa nebránila prípadnej zmene aj rodičovskou dohodou. Pokiaľ ide o výživné navrhla 80,- eur mesačne tak ako to bolo upravené predbežným opatrením.
Odporca uviedol, že by bol ochotný uzatvoriť rodičovskú dohodu, nie však v rozsahu tak, ako navrhovala navrhovateľka, ale tak ako bola odporučená znaleckým posudkom, v ktorom samotná psychologička odporučila rozšírený styk a navrhoval aby bol upravený styk s maloletou tak, že bude oprávnený sa s maloletou stýkať každý párny týždeň od štvrtka poobede o 15.00 hod., kedy si dcéru prevezme zo školskej družiny do utorka do rána do 7.30 hod., kedy ju privedie na vyučovanie do školy v Kolároviciach. V takomto zmysle navrhol upraviť aj štátne a cirkevné sviatky, počas letných prázdnin navrhol, aby bola dcéra v jeho starostlivosti, buď dva týždne v jednom mesiaci a dva týždne v druhom mesiaci, alebo jeden mesiac nepretržite. Popieral, že by sa dcére nevenoval , chodievajú spolu na výlety, do prírody, majú psa, do ktorého je dcéra zbláznená. Pokiaľ ide o školu, navrhovateľka mu nebola schopná povedať, kto je triedna učiteľka dcéry, musel si to zistiť v škole, s triednou učiteľkou si vymenil telefónne čísla, dala mu knihy, z ktorých sa učia keď je dcéra u neho. Za dcérou sa bol pozrieť aj v družine, keď mali tanečný krúžok a snaží sa za dcérou chodiť aj v týždni do školy, nemôže si ju však zobrať, pretože by hneď zavolali policajtov, že si ju berie. Tiež nie je pravdou, že by nemal záujem na komunikácii. Pokiaľ ide o výživné súhlasil so sumou 80,- eur mesačne, ktorú doposiaľ platí pravidelne.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedla, že po zrušení rozsudku v časti úpravy práv a povinností rodičov krajským súdom, zo strany kolízneho opatrovníka došlo k viacerým pokusom, aby sa rodičia snažili vzájomne dohodnúť, aby dieťa netraumatizovali. Bolo vykonaných 7 úradných záznamov s rodičmi a šetrení v rodinách, o čom predložila predmetné úradné záznamy, z ktorých je zrejmé, že komunikácia je veľmi zlá a nevedia sa dohodnúť ani jeden. Napriek tomu, že obidvaja tvrdia, že sú prístupní, ich názory sú úplne protichodné, a preto im aj odporučili, aby sa zúčastnili pohovorov na referáte poradensko psychologických služieb. Dňa 1.6.2012 bol vykonaný pohovor s otcom, 6.6.2012 s rodičmi spoločne, 19.7.2012 s otcom a 25.7.2012 spoločne. Tiež je pravdou, že matka neinformuje otca o zdravotnom stave maloletej, ani o jej školských výsledkoch, preto odporučili otcovi, aby sa informoval priamo v škole u triedneho učiteľa. Otec si vyžiadal v škole učebnice, triedna učiteľka mu vydala knihy a keď je maloletá u neho učí sa doma s ním. Matka naopak prišla oznámiť, že keď bola s dieťaťom na lekárskom ošetrení, prišiel tam otec, došlo medzi nimi ku konfliktu a odporca jej hodil zapálenú cigaretu do vlasov a naťahovali sa o maloletú tak, že jej natiahli sval na ručičke, potom bola matka s dieťaťom na ošetrení a maloletá priznala, že ju bolí ručička. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka ďalej uviedla, že s maloletou sa rozprávala. Z tohto rozhovoru vyplynulo, že má rada obidvoch rodičov, ale matku vníma tak, že sa o ňu stará a u nej chce byť. Nevyjadrovala sa v tom smere, že by nechcela ísť k otcovi a nebolo cítiť nejaký strach. Spontánne hovorila o školských aktivitách, čo robí doma a podobne. Rozprávala sa s ňou aj pred rozvodom manželstva účastníkov aj potom a nebadala nejaké iné správanie maloletej. Matka pri jednej návšteve u kolízneho opatrovníka popisovala incident, ktorý vznikol medzi ňou a mal. dcérou z dôvodu, že dcéra ju neposlúchla keď, mala ísť k otcovi a matka trvala na tom aby si obula čižmičky, ktoré dcéra nechcela, nakoniec sa dostala do veľmi zlého psychického rozpoloženia, začala sa búchať po hlave, že si to nezoberie, bola plačlivá s tým, že keby si ich zobrala, že by jej ich otec roztrhal a rozrezal. Kolízna opatrovníčka sa na túto skutočnosť pýtala pri pohovore s otcom, ktorý jej povedal, že to nie je pravda a pokiaľ je dcéra u neho je v pohode, spolu komunikujú, hrajú sa a na dcére nevidí žiadny strach, alebo že by sa ho bála. Toto sa malo odohrať niekedy v priebehu septembra alebo
novembra, a je to najnovšia informácia. Na základe týchto oznámení, pohovorov aj s otcom odporučili aby, aby matka s maloletou išla na nejaké psychiatrické alebo psychologické vyšetrenie, nakoľko keď sa matky pýtali, či sa maloletá takto správa, keď je doma s ňou sama, matka povedala, že nie, že nemá žiadne problémy a že dcéra sa správa normálne.
Vzhľadom na skutočnosti, ktoré sú uvedené v záznamoch aj vzhľadom na tú skutočnosť, ako sa v poslednej dobe začala maloletá správať, kolízny opatrovník navrhol stretávanie otca s maloletou od piatku od 15. hodiny do nedele do 19. hodiny, počas vianočných sviatkov, pokiaľ ide o vianočné sviatky, každý nepárny rok od 24. Od 9.00 hod. do 27. Počas letných prázdnin nevedel odhadnúť situáciu, či by bolo dieťa schopné byť u otca nepretržite dva týždne alebo jeden mesiac, skôr navrhoval obtýždeň a pokiaľ ide veľkonočné sviatky, bolo by to vhodné od veľkonočného piatku od 9.oo hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.
Súd požiadal ZŠ Kolárovice, v ktorej od 1.9.2012 maloletá je žiačkou 1. ročníka o podanie správy so zameraním sa na jej správanie, školské výsledky, či chodí do školy pripravená, či má a koľko ospravedlnených, príp. neospravedlnených hodín, či matka a najmä otec so školou spolupracujú, či a kto sa zúčastňuje triednych schôdzí rodičovského združenia, prípadne ďalšie poznatky o menovanej. Zároveň či v správaní žiačky neboli pozorované nejaké zmeny, ktoré by mohli byť dôsledkom problémov v rodine, akým spôsobom, príp. či o problémoch v rodine hovorí.
Na výzvu súdu ZŠ v Kolároviciach súdu podaním doručeným súdu dňa 21.12.2012 oznámila, že menovaná žiačka riadne navštevuje školu, nemá neospravedlnené hodiny. Matka sa o správanie a prospech dcéry priebežne zaujíma a navštevuje schôdze rodičovského združenia. Otec tiež viac krát navštívil dcéru v škole a zaujímal sa o jej výsledky. Stav, ktorý majú rodičia pred rozvodovým konaním zrejme vyhovuje starostlivosti o dcéru a neprejavuje sa na výsledkoch v škole.
Na pojednávaní dňa 21.1.2013 navrhovateľka poukazovala na to, že na odporučenie kolízneho opatrovníka sa objednala s dcérou na psychologické vyšetrenie a psychologička ich objednala na deň, kedy bol vytýčený aj termín pojednávania. Psychologička jej povedala, že keď mal. Y. nechce byť s otcom, aby ju nenútila a radšej nech otec volá políciu a keď dcéra k otcovi nechce ísť nemá ju vystavovať tomu, aby išla. Od psychologičky si nežiadala žiadne odborné vyjadrenie, nakoľko sa ponáhľala na pojednávanie a psychologička si to všetko nechala v spise. Navrhovateľka poukazovala na to, že styk otca s dcérou funguje tak ako to bolo nariadené predbežným opatrením, len v piatok musí dcéru presviedčať aby išla k otcovi. Opätovne poukazovala na to, že v decembri prišiel otec v piatok do školy v podnapitom stave a chcel si dcéru odviesť, toto jej volali zo školy a tento incident oznámila kolíznej opatrovníčke. Žiadala aj pracovníkov školy, aby jej to išli dosvedčiť, avšak nikto nebol ochotný.
Odporca potvrdil, že v škole bol, v žiadnom prípade nemal vypité, lebo tam bol autom. Chcel si dcéru zobrať, na to prišiel riaditeľ a povedal mu, že matka s tým nesúhlasí. Tak tam bol na chodbe s dcérou asi hodinu, rozprávali sa. Videla ho družinárka a aj jej triedna učiteľka a potom dcéru poslal do družiny, pretože sa tak dohodli. Keď mu riaditeľ povedal, že mu dcéru nemôžu dať, tak na to netlačil.
Konanie o rozvod v manželstve je zo zákonom spojené s konaním o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, podľa ustanovení § 113 ods. 1 O.s.p. a § 24 Zákona o rodine.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkony rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa, na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako i schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1/ až 5/ Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy z životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri úprave výkonu rodičovských práv k maloletej Vanese v otázke zverenia do osobnej starostlivosti jednému z rodičov vychádzal súd zo záverov uvedených v rozhodnutí krajského súdu, ktorý uviedol, že v konkrétnej veci prichádza do úvahy zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a upravenie styku maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebude zverené do osobnej starostlivosti, ktorým názorom je tunajší súd viazaný. Ďalej vychádzal z výsledkov znaleckého dokazovania, v ktorých súdna znalkyňa uviedla, že maloleté dieťa je v osobnej starostlivosti matky spokojné. V danej rodinnej situácii možno predpokladať, že maloleté dieťa sa bude ťažšie vyrovnávať s neprítomnosťou matky, ak s ním matka nebude v súvislom kontakte, pričom je samozrejme nevyhnutný pravidelný kontakt dieťaťa s otcom. Znalkyňa odporúča zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, s podnetom pre rozšírenie styku otca s dieťaťom. Kolízny opatrovník taktiež navrhol zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matke. Súd zároveň vychádzal aj zo súčasného stavu, keď výchovu maloletej v prevažnej miere zabezpečuje matka, pričom súd prihliadal na vek maloletého dieťaťa ( 7 rokov ), ako aj na jeho prirodzenú naviazanosť na matku. Súd mal za preukázané, že v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky a že matka si svoje rodičovské povinnosti zodpovedne plní. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto súd rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matke.
Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode podľa ust. § 24 Zákona o rodine a napríklad rozhodne, že jednému z rodičov zveruje maloleté dieťa do osobnej starostlivosti a tento rodič bude dieťa aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované (R 8/1971, R 55/1996, R 96/1967), pôjde len o úpravu výkonu týchto rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa ust. § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne súd. Samostatný výkon rodičovských práv a povinností zo strany len jedného rodiča sa podľa zákona predpokladá len v prípadoch taxatívne uvedených v ustanovení § 28 ods. 3 Zákona o rodine.
Vo väzbe na rozhodnutie o zverení maloletých na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke súd rozhodol súčasne v zmysle vyššie uvedeného výkladu o tom, že matka bude na čas po rozvode maloletú zastupovať a spravovať ich majetok.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal z majetkových a zárobkových pomerov obidvoch účastníkov, ako aj z odôvodnených potrieb maloletej. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti MOBIS Slovakia, s.r.o. a jej čistý mesačný príjem za rok 2011 predstavoval výšku 646,46 eur a za I-IX/ 2012 predstavoval výšku 596,27 eur. Odporca je zamestnaný v spoločnosti RPHujo, s.r.o. a jeho čistý mesačný príjem za obdobie 2011- IX/2012 predstavoval výšku 723,89 eur. Súd tak na strane navrhovateľa ako aj odporkyne prihliadal aj na výšku odôvodnených výdavkov, ktoré sú nútení vynakladať za účelom úhrady svojich odôvodnených osobných potrieb aj keď ich bližšie nešpecifikovali, avšak je zrejmé že obidvaja musia
vynakladať výdavky spojené so svojím bývaním, stravovaním, ošatením, hygienou, ako aj spoločenským uplatnením. Ani jeden z účastníkov nepoukazoval na zvýšené výdavky v súvislosti s ich zdravotným stavom a ani iné ako bežné. Pokiaľ sa týka posudzovania odôvodnených potrieb maloletej súd vychádzal z toho, že táto je vo veku 7 rokov ,v konaní neboli preukázané zvýšené výdavky spojené s jej zdravotným stavom, školskými povinnosťami a mimoškolskými aktivitami. Súd teda mal za to, platenie výživného vo výške 80, - eur tak ako to navrhovali obidvaja účastníci je v možnostiach a schopnostiach otca. V konaní nebolo sporné, že odporca od rozvodu manželstva výživné v uvedenej výške platí, preto na jeho strane nevzniklo žiadne zameškané výživné. Z uvedených dôvodov súd o výživnom na maloletú na čas po rozvode rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Súd pri úprave styku otca s maloletou vychádzal z výsledkov znaleckého dokazovania, zo stanoviska kolízneho opatrovníka ako aj zo správy základnej školy. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že maloletá Y. prejavuje k obidvom rodičom postupne sa rozvíjajúci pozitívnu citovú väzbu, maloletá Y. však nedokáže adekvátne rozlíšiť príčiny napätia medzi rodičmi, je pritom senzitívna k napätiu medzi rodičmi, emocionálna reaktivita maloletej v citovej polarite k obidvom rodičom zahrňuje vyslovene pozitívne citové väzby voči matke i k otcovi a aj citové postoje obidvoch rodičov voči nej vníma ako pozitívne. Znalkyňa konštatovala, že obidvaja rodičia majú primerane vyvážené predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Vzhľadom na svoje vývinové obdobie, je citová väzba na obidvoch rodičov intenzívna, avšak pretrváva prirodzená vývinová zákonitosť, ktorou je intenzívnejšia pripútanosť dieťaťa k matke. Znalkyňa v znaleckom posudku nekonštatovala žiadny negatívny výchovný vplyv otca na maloletú. Znalkyňa neodporučila striedavú osobnú starostlivosť najmä z dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa nedokážu spolu komunikovať, nedokážu sa spolu dohodnúť na rovnakom výchovnom prístupe, aby dodržali nevyhnutnú podmienku kontinuity východného prostredia dieťaťa a z tohto dôvodu by mohlo dôjsť k vážnemu ohrozeniu jej vývinu, nakoľko nebude schopná rozlíšiť, čo je správne a čo nie a možné stupňujúce sa psychické napätie naruší vyváženosť jej vývinu. Znalkyňa však odporučila rozšírenú úpravu styku. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka, ktorá vykonala s maloletou pohovor aj pred rozvodom manželstva aj po rozvode manželstva neregistrovala v správaní maloletej výrazné odlišnosti, ani zo strany základnej školy, ktorá na výzvu súdu podala správu, nevyplýva, že by sa v správaní maloletej v súčasnosti vyskytli nejaké neprimerané reakcie. Napriek tomu, že navrhovateľka poukazovala na to, že dcéra sa otca bojí a nechce k nemu ísť, v priebehu celého dokazovania takéto skutočnosti neboli preukázané. Súd si je vedomý tej skutočnosti, že na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov a jedná sa o výrazne nežiaduci jav pre osobnosť, vývoj aj duševné zdravie maloletého. Je však treba v záujme dieťaťa takýto negatívny stav zmeniť, pokiaľ zlyhanie v nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je treba v záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci. Čo možno chápať pod záujmom dieťaťa, možno vyvodiť zo znenia platného ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Záujmom dieťaťa tak je rešpektovanie jeho práva na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, pričom sa prihliada najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, vhodnosť a stabilitu budúceho východného prostredia, ďalej rešpektovanie jeho práva na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a jeho práva na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd považoval za potrebné upraviť styk otca s maloletou v rozsahu tak, aby sa zachovala a nenarušila citová väzba otca a maloletej a aby maloletá nepociťovala absenciu starostlivosti otca a jeho lásky, a to vzhľadom aj k jej veku, plneniu školských povinností a mimoškolských záujmov. S poukazom na zraniteľnosť mal. Y., ktorá sa nedokáže vo vzniknutej situácii dostatočne orientovať, bude na otcovi ako aj matke aby sa pokúsili svojim prístupom a chovaním upravený styk deťaťu umožniť zvládnuť tak, aby nebolo vystavované stresovým situáciám, nakoľko z ich prejavov a vystupňovanej situácie počas celého konania je zrejmé, že svoje vzájomné negatívne prejavy prenášajú na malotetú dcéru, pričom obidvaja nesú spoločnú zodpovednosť za jej zdravý vývin, čo predpokladá u rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať, najmä nezapojovať dieťa do svojich vzájomných problémov.
Súd preto upravil styk v rozsahu tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenie § 144 O.s.p..
V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, v súvislosti s ktorým vznikli trovy konania, na trovy konania znaleckého dokazovania obidvaja účastníci zložili zálohu po 250,-- EUR mesačnej. Uznesením č. konania 7C 208/2010-99 zo dňa 3.10.2011 súd priznal znalkyni znalečné v sume 529,12 EUR,
ktoré bolo znalkyni vyplatené zo zložených záloh účastníkov a v sume 29,12 EUR z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. O trovách tejto časti konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal aj navrhovateľku aj odporcu na zaplatenie každého po 14,56 EUR, nakoľko nariadenie znaleckého dokazovania bolo v záujme obidvoch účastníkov ako aj maloletého dieťaťa a bolo nevyhnutné pre objektívne posúdenie veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.