Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-39-2012.pdf
PDF · 142.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-4C/39/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v právnej veci žalobcu: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J., I. XXX/XX, zastúpená JUDr. Jiří Martaus, advokát, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. Pišúta 936/16, proti žalovaným: 1/ D.. X. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C. H., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom N. Č.. XXX, obidvaja zastúpení JUDr. Jozefom Polákom, advokát, so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1718, v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu voči žalovaným 1/ a 2/ zamieta
II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou súdu dňa 24.05.2012, žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu, žiadala, aby súd určil, že žalobkyňa E. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom A. J., K. XXX/XX, je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území K., a to rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcele č. C-KN 138/5, pozemku parcely č. C-KN 138/4 - záhrady o výmere 479 m2 a pozemku parcely č. C-KN 138/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2, zapísaných na Katastrálnom úrade v Ž., Správe katastra A. J., v liste vlastníctva č. XXXX pre mesto A. J., katastrálne územie K., okres Dolný Kubín.
Žalobu odôvodnila tým, že odporkyňa v 1/ rade je v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Žiline, Správe katastra Dolný Kubín, v liste vlastníctva č. XXXX pre mesto A. J., katastrálne územie K., zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností, a to rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. C-KN 138/5 a pozemkov parcely č. C-KN 138/4 - záhrady o výmere 479 m2 a parcely č. C-KN 138/5
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2. V konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5C/95/2011 bolo zistené, že hoci je v liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie K. zapísaná ako výlučná vlastníčka len žalovaná v 1/ rade, tak správne mali byť vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci vyššie uvedených nehnuteľností žalovaná v 1/ rade a jej manžel žalovaný v 2/ rade. Žalobkyňa bola v minulosti zapísaná ako vlastníčka rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele č. C-KN 138/5 a pozemkov parcely č. C_KN 138/4 - záhrady o výmere 479 m2 a parcely č. C-KN 138/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2 v katastrálnom území K., ktoré nehnuteľnosti ako predávajúca previedla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.09.2009 do vlastníctva kupujúceho X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J., Š. XXXX/XX. Za prevod týchto nehnuteľností sa X. C. zaviazal zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu vo výške 149.373,- eur. Správa katastra Dolný Kubín povolila vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.09.2009 pod sp. zn. C. XXXX/XX. X. C. však kúpnu cenu žalobkyni doteraz nezaplatil a kúpnu zmluvu ani neuzatváral s úmyslom, že dohodnutú kúpnu cenu 149.373,- eur zaplatí. Nemal ju ani z čoho zaplatiť, pretože už v čase uzatvárania kúpnej zmluvy mal
veľké množstvo iných dlhov po lehote splatnosti, ktoré tiež nemienil zaplatiť a na základe čoho mu bolo uznesením Krajského riaditeľstva PZ Žilina, úradu justičnej a kriminálnej polície, Žilina Č.: J.-XX/OEK- U.-XXXX zo dňa 17. júna 2010 vznesené obvinenie pre pokračovací zločin sprenevery a pokračovací závažný zločin podvodu. Vôľa kupujúceho X. C. teda nebola vážna, pretože tento nikdy nemienil nehnuteľnosti tvoriace predmet zmluvy kúpiť. S poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je preto neplatná celá kúpna zmluva zo dňa 03.09.2009, ktorou žalobkyňa ako predávajúca previedla do vlastníctva kupujúceho X. C., nar. XX.X.XXXX, bytom A. J.Í., Š. XXXX/XX, nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Žiline, Správe katastra A. J., v liste vlastníctva č. XXXX pre mesto A. J., katastrálne územie K., ako rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. C-KN 138/5 a pozemky parcelu č. C-KN 138/4 - záhrady o výmere 479 m2 a parcelu č. C-KN 138/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2. Skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 03.09.2009 je pre nedostatok vážnosti vôle neplatná bola zistená aj orgánmi činnými v trestnom konaní.
Vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcou žalobkyňou a kupujúcim X. C. je absolútne neplatná, t.j. od začiatku, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka, X. C. sa nikdy nestal vlastníkom nehnuteľností tvoriacich predmet neplatnej zmluvy a preto ich platne nemohol prevádzať na ďalšie osoby. Potom aj akékoľvek ďalšie prevody predmetných nehnuteľností uskutočnené po 03.09.2009 sú absolútne neplatné od začiatku a žalobkyňa je stále vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú v súčasnosti v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie K.. Žalobkyňa má preto naliehavý právny záujem, aby nehnuteľnosti, ktoré nikdy platne nepreviedla zo svojho vlastníctva na iné subjekty, boli opätovne v katastri nehnuteľností zapísané na ich skutočnú vlastníčku, a to na žalobkyňu.
Súd vo veci vytýčil pojednávania, a to na dni 06.09.2012, 02.10.2012, 04.12.2012, 05.02.2013, 07.03.2013, 04.04.2013 a 23.04.2013.
Dňa 11.06.2012 podali žalovaní vyjadrenie k žalobe, prostredníctvom ich právneho zástupcu, a uviedli , že podanú žalobu považujú za účelový krok žalobkyne a jej reakciu na iné konanie, ktoré v tejto súvislosti bolo vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 5C/95/2011, v ktorom žalovaní v pozícii žalobcov dosiahli zriadenie vecného bremena vo vzťahu k susednému pozemku, ktorého vlastníkmi sú blízki príbuzní žalobkyne. Žalobkyňa podala žalobu účelovo s odstupom takmer 3 rokov od dňa, kedy bola kúpna zmluva medzi ňou a X. C. uzatvorená a kedy mala byť vyplatená dohodnutá kúpna cena. O účelovosti podanej žaloby ďalej svedčí aj fakt, že žaloba je podaná s odstupom viac ako dvoch rokov, odo dňa, kedy samotná žalobkyňa, podľa jej vyjadrení, oznámila nezvestnosť X. C. na polícii (14.05.2010), čo vzbudzuje dôvodnú pochybnosť o pravdivosti tvrdení obsiahnutých v žalobe. Žalobkyňa ničím nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že kupujúci X. C. uzatváral kúpnu zmluvu s úmyslom nezaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Naopak, listinné dôkazy, ktoré žalobkyňa pripojila k žalobe, preukazujú opak. V kúpnej zmluve je výslovne uvedené, že kúpna cena bude vyplatená do rúk predávajúcej v hotovosti pri podpise zmluvy, čo zmluvné strany potvrdzujú svojimi podpismi. Žalobkyňa bola účastníčkou kúpnej zmluvy a svojím podpisom na zmluve prevzatie kúpnej ceny potvrdila a podala návrh na príslušnú správu katastra na povolenie vkladu v prospech kupujúceho. Z obsahu predložených rozhodnutí vydaných vyšetrovateľom resp. prokuratúrou však záver o neplatnosti kúpnej zmluvy nevyplýva. Predloženými rozhodnutiami orgány činné v trestnom konaní odmietli trestné oznámenie žalobkyne pre podozrenie z trestného činu podvodu a ňou podanú sťažnosť zamietli ako nedôvodnú práve s poukazom na skutočnosť, že ide len o subjektívny názor, domnienku oznamovateľky, ktorá nemôže byť zákonným podkladom pre vyvodenie právneho záveru. Aj trestné oznámenie žalobkyňa podala až s odstupov viac ako 2 rokov od uzatvorenia kúpnej zmluvy, čo len utvrdzuje v závere o jeho účelovosti a aj o účelovosti žaloby. Okrem toho žalovaní poukázali na nezrovnalosť tvrdení žalobkyne obsiahnutých v žalobe a jej tvrdení, obsiahnutých v trestnom oznámení. V žalobe tvrdí, že X. C. jej kúpnu cenu nezaplatil a ani nemal úmysel ju zaplatiť, nakoľko mal už v tom čase dlhy. V trestnom konaní však sama uviedla, že sa I. X. C. dohodli, že nehnuteľnosti prevedie na neho a on za ňu zaplatí jej záväzok voči bývalému manželovi W. Q., čo je informácia, ktorá sa značne odlišuje od verzie prezentovanej v žalobe.
Na pojednávaní dňa 02.10.2012 právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Predmetná kúpna zmluva je neplatná z dôvodu nedostatku prejavu vôle. Vychádzal aj z vyjadrení
orgánov činných v trestnom konaní, ktoré konštatovali, že nedošlo k reálnemu predaju, a teda ani k žiadnemu právnemu vzťahu, z ktorého by vyplývali povinnosti pre kupujúceho alebo predávajúceho.
Právna zástupkyňa odporcov sa pridržiavala ich písomného vyjadrenia. Podľa ich názoru nemožno vychádzať z uznesenia vyšetrovacích orgánov, nakoľko títo uvádzali, že sa jedná len o subjektívny názor a domnienku žalobkyne, takže z tohto nemožno vyvodiť, že by nedošlo k reálnemu prevodu nehnuteľností.
Žalobkyňa E. C. uviedla, že sa v roku 2006 rozviedla a po rozvode s jej bývalým manželom uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM, pričom sa zaviazala, že mu vyplatí asi 30.000,- eur. Za tým účelom mala záujem, že odpredá rodinný dom, ktorý je predmetom sporu a že ho vyplatí. Ponúkla dom na predaj do realitných kancelárií v A. J., avšak jej bývalý manžel na ňu stále tlačil, tak X. C., s ktorým žila od októbra 2008 až do jeho zmiznutia 10.05.2010, jej ponúkol pomoc, aby previedla predmetný dom na neho, že v takom prípade nebude mať naň dosah ani exekútor, takže ona toto urobila, ale nevedela, čím sa X. C. zaoberá a že má aj iné dlžoby a potom zistila, že on predmetný dom predal O. F. a ona bola z 10. na 11. mája 2010 vysťahovaná z tohto domu a žije u rodičov. Dňa 31.05.2010 prišla exekúcia od bývalého manžela pre nevyplatenie dohodnutej sumy z vyporiadania BSM. Návrh na vklad kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela s X. C., podala ona. Pokiaľ sa týkalo kúpnej ceny, tak oni sa dohodli, že táto jej bude vyplatená v prípade, keď dôjde k predaju tohto domu cez realitnú kanceláriu alebo cez niekoho iného a že vtedy bude zmluva platná, keď dôjde k podpisu v záhlaví zmluvy, že ináč sa nič nedeje. Ona nevedela, že čo jej on vlastne rozpráva. Ona aj po tom, čo došlo k predaju v prospech X. C., tento dom naďalej predávala prostredníctvom realitných kancelárií. Neskôr zistila, že predmetná nehnuteľnosť bola prevedená na O. F. na základe zmluvy o záložnom práve. Odporcovia chceli od nej, aby im predala prístupovú cestu k predmetnému rodinnému domu s tým, že jej uviedli, že ak im cestu predá, tak že môžu F. vydierať a tak sa im podarí pre ňu späť získať rodinný dom. Ona s týmto nesúhlasila, tak potom od nej požadovali, aby im mesačne platila 764,40 eur ako spoludlžníčka ich úveru, ktorý si zobrali. Mali to byť splátky za X. C., s ktorým žila. Ďalej uviedla, že keď podávala návrh na vklad, vedela, že bude ako vlastník nehnuteľností zapísaný X. C.. Neodstúpila od kúpnej zmluvy, keď jej nezaplatil kúpnu cenu. V tom čase sa psychicky zrútila a žiadny advokát v Kubíne ju nechcel v tejto veci zastupovať. V roku 2009 mala na tieto nehnuteľnosti hypotekárny úver, ktorý bol vyplatený C. vo výške 28.000,- eur. Ďalej uviedla, že keď zistila, že dom bol predaný p. F., tak ho len navštívila. On jej povedal, že dom predá jej späť za 2.000.000,- Sk. Ona však žiadne úkony voči nemu, pokiaľ sa týka platnosti zmluvy, neurobila.
Žalovaná 1/ D.. X. H., uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť kúpila cez realitnú kanceláriu. Informáciu o tom, že je predmetný dom na predaj, našla na internete. Majiteľom domu p. F.. Zmluvu s p. F. uzavierala ona sama. Po vzájomnej dohode s manželom je vedená ako vlastníčka predmetného domu v celosti.
Žalovaný 2/ C. H., sa stotožnil s výpoveďou žalovanej 1/- maželky. Ohľadne zaplatenia za predmetný dom zo strany C., tak mal vedomosť, že on (C.) sa nikdy tým netajil, že predmetný dom sa stal jeho vlastníctvom potom, čo vyplatil úvery za navrhovateľku a jej bývalého manžela v Tatra banke, pretože v opačnom prípade by predmetný dom bol predmetom exekúcie banky. Následne ešte na dom mala dosah aj navrhovateľka a mohla s domom niečo robiť. Pokiaľ sa týka predmetnej úverovej zmluvy, tak on túto naozaj dal navrhovateľke s tým, že dostal SMS od jej matky, že navrhovateľka vie, kde je C., aby na ňu pritlačil. Tak za ňou bol, dal jej tú zmluvu, aby vedela, že si musel požičať túto sumu a že keď vie, kde je, aby mu ju dala, nech mu peniaze vráti, pretože tieto peniaze si vlastne zobral z dôvodu, že bol nútený vrátiť podlžnosť, ktorá vznikla v súvislosti s konaním C.. Rozhodne nebol za ňou s tým, že chce vydierať p. F..
Na pojednávaní dňa 04.12.2012 právny zástupca žalobkyne uviedol, že X. C. nemal možnosť ani vôľu zaplatiť kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko mal dlhy, na ktoré boli vystavené zmenky dňa 13.03.2009, 23.07.2009, 22.09.2009, 25.11.2009, 20.07.2008 a 13.07.2009, ktoré zmenky boli vystavené O. F. v neprospech X. C.,
Právny zástupca žalovaných uviedol, že zmenky nesúvisia s predmetnou vecou a nemožno z nich usúdiť otázku platnosti alebo neplatnosti zmluvy. Vôľa X. C., je prejavená v predmetnej kúpnej zmluve. Pokiaľ sa týka prejavu vôle p. C. žalobkyňa využíva skutočnosť, že tento je na neznámom mieste a vykladá vôľu podľa toho ako jej vyhovuje. čl. 3 kúpnej zmluvy sa uvádza, že X. C. odkupuje nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva v celosti a v čl. 7 je zmluva s ich slobodnou a vážnou vôľou, neuzavreli ju v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok.
Žalobkyňa uviedla, že pokiaľ sa týka zaplateného úveru vo výške 28.000,- eur, tak sa nejednalo o úhradu kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť. Túto sumu zaplatil X. C., jednalo sa o zostatok hypotekárneho úveru, ktorý si zobrali s bývalom manželom na stavbu domu a ona mu mala túto sumu vrátiť pri predaji domu. Aj napriek tomu, že dom previedla na X. C., ďalej ponúkala dom na predaj prostredníctvom realitných spoločností. Žiadnu písomnú zmluvu, že sumu 28.000,- eur jej požičal, nemá, bola to len ústna dohoda. Toto robili len z toho dôvodu, aby sa X. C. mohol dostať na LV ako vlastník. Ona túto sumu na kúpnu cenu nezapočítavala. Ona nechcela dom predať v exekučnom konaní, pretože jej bývalý manžel Q. povedal, že v exekučnom konaní sa dom predá za minimálnu cenu, tak sa dohodli, že dom predá C., pretože on jej tvrdil, že cez neho sa dom predá ľahšie, keďže má zvučné meno a veľa známych. Aj napriek tomu, že dom ponúkala prostredníctvom realitných kancelárií, tak nikto ho nechcel kúpiť. Dom predávala cez realitnú kanceláriu ORAVA REAL PROFIT. Následne potom, čo X. C. zmizol, tak sa dozvedela, že došlo k prevodu domu na p. F.. Ona bola za p. F. ponúkol jej, že jej dom predá za 2.000.000,- Sk. Voči nemu však žiadne právne úkony týkajúce sa neplatnosti prevodu neurobila, ale dôvod uviesť nevedela. Následne zistila, že dom on predáva prostredníctvom realitnej kancelárie.
Svedok W. Q., na pojednávaní dňa 04.04.2013 uviedol, že žalobkyňa je jeho bývalá manželka. Rodinný dom č. XXX, k.ú. K. postavil spolu s ňou a potom sa rozviedli a jeho polovicu prepísal na ňu. Úkon prepisu prebiehal asi ako klasické vyporiadanie BSM, dohodli sa že jej prepíše polovicu domu, s tým, že ona ho vyplatí. Mala vyplatiť sumou buď 600.000,- alebo 500.000,- Sk. Ale nevyplatila ho, on ju dal na exekučné konanie. Nikdy neodstúpil od dohody o vysporiadaní BSM. a. Z výpisu z katastra sa dozvedel, že majiteľom domu bol pán C., tak mu písal SMS, že sa chce s ním dohodnúť ohľadne vyplatenia. Bol u nich doma a tam sa rozprávali ohľadne súdneho konania, keď podal žalobu proti navrhovateľke a ona mu mala zaplatiť dlžnú sumu, na ktorej boli dohodnutí do 3 alebo 15 dní. Vtedy povedal C., že chce z tej sumy aspoň polovicu. A druhú polovicu, že nech mu dajú neskôr. C. mu sľúbil, že mu dá polovičku, len vtedy nemal peniaze. O čase vyplatenia druhej polovičky sa nedohodli. Vedel o tom, že v tom čase ten dom bol v ponuke na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie. Svedok nevedel nič ohľadne vyplatenia sumy za dom zo strany C., len počul, že navrhovateľka predala dom C., a že dostala v hotovosti 3,5 milióna Sk. Keď bol u neho (C.), tak on mu povedal, že za navrhovateľku platil nejaké úvery, ale bližšie o tom nevedel. Vtedy už bol vlastníkom on (C.), to vedel, lebo hneď, ako sa to dozvedel, tak dával na navrhovateľku žalobu na súd. Na tento dom, bola hypotéka, keď sa vyporiadavali s navrhovateľkou. Ale nevedel, čo sa stalo s hypotékou, C. mu povedal, že on vyplatil hypotéku, ale tiež mu volala matka navrhovateľky a povedala, že hypotéku vyplatila matka. Žalobkyňa s C. v tom čase spolu žili. A mal dojem, že C. hovoril aj za navrhovateľku, ona sedela pri nich.
Svedok O. F. na pojednávaní dňa 23.04.2013, uviedol, že bol vlastníkom rodinného domu č. XXX spolu s pozemkami v K.. Nehnuteľnosť kúpil od p. C. za 100.000,- eur, ktorá kúpna cena bola dohodnutá a z jeho strany riadne vyplatená pri podpísaní zmluvy. Spolu išli na Kataster a zavkladovali vlastníctvo. X. C. mu dlhoval 1.000.000,- eur. Navrhovateľka vie o všetkom, lebo spolu robili podvod. C. bol vlastníkom ešte aj iného rodinného domu, a to vo VG.C., ktorého vlastníkom sa stal, a to na základe toho, že C. mu nesplácal peniaze, ktoré mu požičal, tak spísali notársku zápisnicu na Notárskom úrade S.. U., že ak mu nesplatí v dohodnutom termíne - 1 mesiac peniaze, ktoré mu požičal, tak sa stane vlastníkom jeho nehnuteľností. Tiež sa takto stal vlastníkom budovy Kožného oddelenia v Dolnom Kubíne. Predmetom zápisnice u A.. U. bol aj rodinný dom súpisné č. XXX na K.. Keby mu nevrátil dlh, tak sa mal stať vlastníkom rodinného domu č. XXX, aj keby ho nebol kúpil. On dokonca od neho vo februári 2010 kúpil penzión v A. a potom v apríli došlo k prepisom formou notárskej zápisnice. Nevedel o tom, že C. bol podvodník, myslel si, že je to slušný človek, mal majetok. C. prišiel za ním, že potrebuje peniaze. Ponúkol mu tento dom. Zistil na Katastri, že je možné ho kúpiť, tak sa dohodli. Dom bol bez ťarchy, preto mu vyplatil 100.000,- eur za dom, keď mal v tom čase dlžobu už 1.000.000,- eur u neho. Jeden milión eur mu dlhoval C. pred kúpou tohto domu ale C. tvrdil, že ten milión mu vráti do 1 mesiaca, pričom nemal o
tom pochybnosť, keďže to bolo všetko zabezpečené nehnuteľnosťami. To záložné právo bolo zapísané aj na katastri. V súvislosti s rodinným domom č. XXX neviedli žiadny súdny spor. On nevedel ako ten rodinný dom č. XXX nadobudol p. C., len prišiel za ním, že chce predať dom. Vypracovala sa zmluva, podpisy sa overili na Matrike v Ružomberku.
Žalobkyňa k výpovedi svedka uviedla, že má vedomosť o tom, že žalovaní 1/ a 2/ žalovali svedka o určenie vlastníckeho práva k tomuto rodinnému domu súpisné č. XXX. Svedok to poprel.
Svedok tiež uviedol, že že p. C. kúpil rodinný dom č. XXX v katastrálnom území K. od pani C., teda žalobkyne a povedal mu, že kúpna cena podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi p. C. a p. C. je vyplatená, že spoločne žijú. Žalobkyňa mu nikdy neponúkala tento dom na predaj. Nevedel o tom, či dom bol v ponuke nejakej realitnej kancelárie, keď ho kupoval. Čo sa týka prevodu rodinného domu na žalovaných, tak títo mali voči C. pohľadávku, ktorú mu postúpili, jednalo sa o zmenku a za tú pohľadávku im prepísal dom a ešte im vyplatil 30.000,- eur. Spolu pohľadávka bola na 130.000,- eur. Kúpnu zmluvu robil Notársky úrad A.. U..
Právny zástupca žalobkyne na záver uviedol, že v predmetnej veci sa žalobkyňa domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, popísaných v petite žaloby, keď tvrdí, že kúpna zmluva z 03.09.2009 uzatvorená medzi ňou a X. C. je neplatná od počiatku a následne sú neplatné aj ostatné nadväzujúce zmluvy. Neplatnosť vidí v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka, pretože zo strany kupujúceho nebola vážna vôľa uzavrieť túto zmluvu, nemal v úmysle vyplatiť kúpnu cenu a v čase uzavretia vedel, že kúpnu cenu nezaplatí. To, že jeho vôľa nebola vážna a že následne kúpnu cenu nevyplatil bolo preukázané listinnými dôkazmi ako aj svedkami, okrem iného obsahom samotnej kúpnej zmluvy, keď v článku II. je uvedený budúci čas, že kúpna cena „bude“ vyplatená, čo mali potom zmluvné strany potvrdiť v záhlaví zmluvy. Navrhovateľka nepotvrdila prevzatie sumy 4.500.011,- Sk, že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny potvrdil aj svedok Q., ktorý uviedol, že bol v kontakte s C., pričom C. mu sľúbil vyplatiť polovicu hodnoty nehnuteľnosti a je teda otázne, že ak by zaplatil kúpnu cenu navrhovateľke, prečo ešte sľuboval Q. ďalšie vyplatenie polovice hodnoty nehnuteľnosti. Tiež je kúpna zmluva neplatná z dôvodu, že nie je tu jasná dohoda o kúpnej cene, pretože tak svedok Q., ako aj žalovaní mali tvrdiť, že časť kúpnej ceny mal C. zaplatiť splatením úverov za žalobkyňu, avšak nie je potom v zmluve jasne uvedené, za akú cenu sa nehnuteľnosť skutočne predáva, či teda kúpna cena je dohodnutá, spolu aj s výškou úverov, a že či toto má byť odpočítané z kúpnej ceny. Je veľmi otázne, akými finančnými prostriedkami disponoval C., pretože svedok F. uviedol, že mal C. voči nemu veľké podlžnosti, pričom tento svedok mu mal ešte za nehnuteľnosť vyplatiť ďalších 100.000,- eur. C. nemal nikdy vôľu zaplatiť kúpnu cenu o čom svedčí aj obsah vyšetrovacieho spisu, kde C. je obvinený zo závažného zločinu sprenevery a podvodov. Je nepochybné, že C. nemal finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny. Jedná o absolútne neplatný právny úkon medzi žalobkyňou a C. a následne sú neplatné aj ďalšie právne úkony spojené s nehnuteľnosťou a teda vlastníčkou nehnuteľnosti je navrhovateľka.
Právny zástupca žalovaných na záver uviedol, že žalobkyňa odôvodňuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou a C.Í. pre rozpor § 39 Občianskeho zákonníka, avšak nepreukázala, že nebol tu jasný prejav vôle zo strany C.. Kúpna zmluva bola riadne registrovaná katastrom pod č. C. XXXX/XX-X a z ustanovení článkov 2,3 a 6 kúpnej zmluvy bol jasný prejav vôle oboch zmluvných strán. Táto zmluva bola plne v súlade s ustanovením § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, prejav vôle bol jasný a určitý a v takom prípade nie je prípustný výklad v rozpore s prejavom vôle zmluvných strán. Medzi stranami bola dohodnutá výška kúpnej ceny aj spôsob jej vyplatenia. Vklad vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností zo dňa 03.09.2009 podala sama žalobkyňa, ako uviedla, pričom v samotnom návrhu na vklad sa uvádza, že kúpna cena bola vyplatená do rúk predávajúcej. Ak by tomu tak nebolo, určite by predávajúca nepodala takýto návrh na kataster. Okrem toho kúpna zmluva bola pred jej vkladom v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona preskúmaná, a keďže nebol z istený rozpor so zákonom, bola aj vkladovaná. Žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie žaloby, a to z toho dôvodu, že pokiaľ existuje možnosť na plnenie, nie je možné účinne podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu. V tomto prípade pre nezaplatenie kúpnej ceny mohla navrhovateľka od zmluvy odstúpiť, mohla podať žalobu o zaplatenie kúpnej ceny, čo však ako sama uviedla, neurobila. Podľa výpovede svedkov Q. O. F., X. C. im potvrdil, že kúpnu cenu navrhovateľke vyplatil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s fotokópiou spisu Katastrálneho úradu v Žiline č. C. XXXX/XX, z obsahu ktorého zistil, že dňa 04.09.2009 podali X. C. a E. C. (žalobkyňa) návrh na vklad kúpnej zmluvy zo dňa 03.09.2009, predmetom, ktorej bol odpredaj nehnuteľností a to rodinného domu č.s. XXX postaveného na C KN parc.č. 138/5 spolu s pozemkami evidovanými na katastrálnej mape C KN p.č. 138/4 záhrady o výmere 497 m2 a C KN p.č. 138/5 zast. plochy a nádvoria o výmere 117 m2 zapísané na LV č. XXXX k.ú. K., vlastnícky patriace žalobkyni na nadobúdateľa X. C.. Rozhodnutie o vklade bolo vydané dňa 09.09.2009. Z obsahu zmluvy bolo zistené, že dňa 03.09.2009 uzatvorili žalobkyňa a X. C. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odpredaj nehnuteľností a to rodinného domu č.s. XXX postaveného na C KN parc.č. 138/5 spolu s pozemkami evidovanými na katastrálnej mape C KN p.č. 138/4 - záhrady o výmere 497m2 a C KN p.č. 138/5 - zast. plochy a nádvoria o výmere 117m2 zapísané na LV č. XXXX k.ú. K., podľa čl. II za kúpnu cenu 149.373.- eur, ktorá „bude kupujúcim vyplatená do rúk predávajúcej v hotovosti pri podpise zmluvy, čo zmluvné strany potvrdzujú svojimi podpismi v záhlaví tejto zmluvy“, podľa č. VII prehlásili že zmluvu si pred podpisom prečítali, jej porozumeli a zhoduje sa s ich slobodnou a vážnou vôľou, neuzavreli ju v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok a túto vlastnoručne podpísali.
Oboznámením sa s fotokópiou spisu Katastrálneho úradu v Žiline č. V XXXX/XX, z obsahu ktorého zistil, že dňa 25.10.2010 podali O. F. a H. F. a D.. X. H. (žalovaná 1/) návrh na vklad kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2010, predmetom, ktorej bol odpredaj nehnuteľností a to rodinného domu č.s. XXX postaveného na C KN parc.č. 138/5 spolu s pozemkami evidovanými na katastrálnej mape C KN p.č. 138/4 - záhrady o výmere 497m2 a C KN p.č. 138/5 - zast. plochy a nádvoria o výmere 117m2 zapísané na LV č. XXXX k.ú. K., vlastnícky patriace O. a H. F.. Rozhodnutie o vklade bolo vydané dňa 04.11.2010. Z obsahu zmluvy bolo zistené, že dňa 24.10.2010 uzatvorili O. F. O. H. F. O. D.. X. H. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odpredaj nehnuteľností a to rodinného domu č.s. XXX postaveného na C KN parc.č. 138/5 spolu s pozemkami evidovanými na katastrálnej mape C KN p.č. 138/4 - záhrady o výmere 497m2 a C KN p.č. 138/5 - zast. plochy a nádvoria o výmere 117m2 zapísané na LV č. XXXX k.ú. K., za kúpnu cenu 100.000.- eur.
Z uznesenia Krajského riaditeľstva PZ Žilina, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Žilna č. Č.: J.-XX/ OEK-U.-XXXX zo dňa 17.06.2010 bolo zistené, že bolo začaté trestné stíhanie obvineného X. C. pre pokračovací zločin sprenevery podľa §213 ods.1,3 TZ a pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods1,4 písm. a) TZ, ktorého sa mal dopustiť na osobách K.. N. K., K. D., O. O. U. A., S. K., S. I., X.. K. J., C. H., K. F., K. J., T. H..
Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín, odbor kriminálnej polície č. Č.: V.-XXX/OEK-A.- XXXX zo dňa 29.11.2011 bolo zistené, že podľa § 197 ods.1/ písm. d/ TP podozrenie z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods.1/,4 písm. a/ TZ, ktorého skutku sa mal dopustiť X. C. nar. dňa 14.04.1969 tým, že sa ako kupujúci na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.09.2009 zaviazal zaplatiť predávajúcej E. C. nar. 22.01,1978 kúpnu cenu za prevod nehnuteľností vedených na LV č. XXXX k.ú. K. vo výške 149.373.- eur, pričom doteraz jej kúpnu cenu nevyplatil , čím ju uviedol do omylu, bolo odmietnuté nakoľko nebol zistený dôvod na začatie trestného stíhania. Sťažnosť proti tomuto uzneseniu bola zamietnutá Prokurátorkou Okresnej prokuratúry Dolný Kubín dňa 17.0.12012 ako nedôvodná.
Z výpisu z LV č. XXXX k.ú. K., súd zistil, že rodinný dom č.s. XXX postavený na C KN parc.č. 138/5 spolu s pozemkami evidovanými na katastrálnej mape C KN p.č. 138/4 záhrady o výmere 497m2 a C KN p.č. 138/5 - zast. plochy a nádvoria o výmere 117m2, je vedený na X. H.Ľ. D.., nar. 07.09.1975 v celosti.
Z notárskej zápisnice č. R. XX/XXXX, R. XXXX/XXXX, R. XXXX/XXXX bolo zistené, že dňa 24.02.2010 na Notárskom úrade S.. U. K. bola spísaná zápisnica „ vyhlásenie o uznaní dlhu podľa § 588 OZ a zmluva o zriadení záložného práva podľa § 151a OZ“ medzi X. C. nar. XX.XX.XXXX a O. F. nar. XX.XX.XXXX, kde X. C. uznal voči O. F. dlh vo výške 600.000.- eur a za účelom zabezpečenia záväzku zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXa XXX k. ú. A., XXXX k.ú. A. J., XXXX k.ú. K., XXXX a XXXX k.ú. C. J..
Podľa oznámenia zo dňa 09.03.2009 ku dňu 8.3.2009 bol dlh žalobkyne z úveru v Tatra Banke 28.176,80 eur.
Súd sa ďalej oboznámil so zmenkami zo dňa 13.03.2009, 23.07.2009, 22.09.2009, 25.11.2009, 20.07.2008 a 13.07.2009 vystavenými O. F. v neprospech X. C. a spisom tunajšieho súdu 5C/130/2011, z ktorého bolo zistené, že obsahom spisu je dohoda o uznaní záväzku uzatvorená medzi O. F. O. D. X. H. na sumu 30.000.- eur. Z obsahu žaloby bolo zistené, že celkový dlh bol 130.000.- eur.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd žalobu voči žalovaným 1/ a 2/ zamietol z týchto dôvodov:
Žalobkyňa odôvodňovala svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 03.09.2009 medzi ňou a X. C., predmetom ktorej bol odpredaj nehnuteľností a to rodinného domu č.s. XXX postaveného na C KN parc.č. 138/5 spolu s pozemkami evidovanými na katastrálnej mape C KN p.č. 138/4 - záhrady o výmere 497m2 a C KN p.č. 138/5 - zast. plochy a nádvoria o výmere 117m2 zapísané na LV č. XXXX k.ú. K., podľa § 38 Občianskeho zákoníka, z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny zo strany kupujúceho a teda skutočnosti, že jeho vôľa nebola vážna a nemal úmysel zaplatiť kúpnu cenu.
V zmysle § 39 O.z., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
A/ Vo vzťahu k žalovanej 1/:
Žalovaná 1/ sa stala vlastníčkou nehnuteľností a to rodinného domu č.s. XXX postaveného na C KN parc.č. 138/5 spolu s pozemkami evidovanými na katastrálnej mape C KN p.č. 138/4- záhrady o výmere 497m2 a C KN p.č. 138/5 - zast. plochy a nádvoria o výmere 117m2, zapísané na LV č. XXXX k.ú. K., na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2010 uzatvorenej medzi ňou a O. F. O. H. F.. Rozhodnutie o vklade bolo vydané dňa 04.11.2010 Katastrálnym úradom v Žiline, správa katastra Dolný Kubín pod č. C. XXXX/ XX. O. F. a jeho manželka H. vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli na základe zmluvy zatvorenej s X. C., ktorý sa stal vlastníkom nehnuteľností na základe zmluvy registrovanej správou katastra pod č. č. C. XXXX/XX,(rozhodnutie o vklade bolo vydané dňa 09.09.2009), uzatvorenej dňa 03.09.2009 medzi žalobkyňou a X. C., predmetom ktorej bol odpredaj nehnuteľností a to rodinného domu č.s. XXX postaveného na C KN parc.č. 138/5 spolu s pozemkami evidovanými na katastrálnej mape C KN p.č. 138/4 - záhrady o výmere 497m2 a C KN p.č. 138/5 - zast. plochy a nádvoria o výmere 117m2, zapísané na LV č. XXXX k.ú. K.. Povolením vkladu vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy nadobudla zmluva uzavretá nimi vecnoprávne účinky a nadobúdateľ X. C. bol oprávnený ďalej tieto nehnuteľnosti prevádzať a aj previedol nehnuteľnosti na manželov O. O. H. F., ktorý následne previedli nehnuteľnosti kúpnou zmluvou na žalovanú 1/, pričom rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovanej 1/ zmluvou č. C.X nastali vecnoprávne následky tejto zmluvy a žalovaná 1/, ktorá je na konci radu zmlúv, nadobudla vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam. V čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovanou 1/ a manželmi F. dňa 24.10.2010 neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné kúpnu zmluvu C. XXXX/XX považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobu o neplatnosť zmluvy C. XXXX/XX, zo dňa 03.09.2009 uzatvorenú medzi X. C. a žalobkyňou, predmetom ktorej bol odpredaj nehnuteľností a to rodinného domu č.s. XXX postaveného na C KN parc.č. 138/5 spolu s pozemkami evidovanými na katastrálnej mape C KN p.č. 138/4 - záhrady o výmere 497m2 a C KN p.č. 138/5 - zast. plochy a nádvoria o výmere 117m2, zapísané na LV č. XXXX k.ú. K.,(rozhodnutie o vklade bolo vydané dňa 09.09.2009) pre nezaplatenie kúpnej ceny podala žalobkyňa dňa 24.05.2012 teda až v čase, kedy vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudli tretie osoby, ktoré neboli účastníkmi pôvodného zmluvného vzťahu (medzi žalobkyňou a X. C.).
Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Podľa čl. 20 ods. 5 Ústavy SR iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.
Podľa čl. 11 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
Podľa čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.
[S poukazom na čl. 20 Ústavy SR, čl. 11 Listiny práv a slobôd, § 126 O.z. a čl. 12 Ústavy SR dospel k záveru, že ak by súd ustálil, že prednosť má žalobcovo základné právo vlastniť majetok oproti rovnakému základnému právu žalovaných 3/ a 4/, mohlo by týmto rozhodnutím súdu dôjsť k obmedzeniu základného práva žalovaných 3/ a 4/, čo je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu (čl. 20 Ústavy SR). Niet totiž rozumného dôvodu, prečo by malo byť vlastnícke právo žalobcu ako pôvodného prevodcu chránené viac ako vlastnícke právo žalovaných 3/ a 4/, ktorí sú vlastníkmi. Platnosť právneho úkonu je nutné posudzovať vždy podľa právneho stavu, kedy k úkonu došlo. Nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanými 3/ a 4/ treba posudzovať podľa stavu v čase, kedy došlo k uzavretiu danej kúpnej zmluvy. Predávajúci, ktorý uzatvára zmluvu o prevode nehnuteľnosti na iný subjekt, znáša istú mieru zodpovednosti za obsah zmluvy a jej splnenie. Skutočnosť, že žalobca pri vstupe do zmluvného vzťahu so žalovanou 1/ nepostupoval s dostatočnou opatrnosťou (napr. podal návrh na vklad do katastra nehnuteľností bez toho, že by mu žalovaná 1/ bola zložila ˝ kúpnej ceny, ako bolo dohodnuté v zmluve) a že jej dôveroval, nemôže negatívne ovplyvniť postavenie žalovaných 3/ a 4/, ktorí si pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalovanou 2/ splnili svoje povinnosti, preverili si, či sú splnené zákonné podmienky pre prevod vlastníckeho práva (o.i. či žalovaná 2/ je ako vlastník nehnuteľnosti zapísaná v katastri nehnuteľností)
- rozsudok NS SR 2cdo 311/2008]
Žalobkyňa voči X. C. neurobila žiadny úkon smerujúci k naplneniu zmluvy, nepodala žalobu o zaplatenie kúpnej ceny v čase keď zistila, že boli nehnuteľnosti prevedené na O. F. s manželkou a neurobila ani žiadny úkon voči týmto nadobúdateľom, od ktorých nehnuteľnosti kúpila žalovaná 1/, nepodala žalobu o neplatnosť zmluvy voči pôvodnému nadobúdateľovi prípadne od zmluvy neodstúpila. Svoje úkony smerujúce k určeniu neplatnosti pôvodnej zmluvy, ktorú uzatvorila s X. C. uskutočnila až v čase, keď tento je na neznámom mieste ( v pátraní polície, čo účastníci potvrdili), pričom v čase následného prevodu na manželov F. tak urobiť mohla. Ak pôvodný kupujúci pri podpise zmluvy jej kúpnu cenu nezaplatil a žalobkyňa z tohto dôvodu neurobila voči nemu žiadne úkony smerujúce k naplneniu zmluvy, nemôže byť táto skutočnosť na ujmu žalovanej 1/, pretože by v takom prípade súd priznal neprimeranú ochranu vlastníckemu právu žalobkyni voči žalovanej 1/, ktorá nehnuteľnosti nadobudla v dobrej viere. Súd sa v tomto prípade prikláňa k názoru NS SR vyslovenom vo vyššie citovanom rozsudku, že ak by súd ustálil, že prednosť má žalobkynine základné právo vlastniť majetok oproti rovnakému základnému právu žalovanej 1/, mohlo by týmto rozhodnutím súdu dôjsť k obmedzeniu základného práva žalovanej 1/, čo je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu (čl. 20 Ústavy SR). Nič nemení na tom ani skutočnosť, že v čase prevodu nehnuteľností na X. C., žalobkyňa, ako uviedla, mu dôverovala, lebo sním žila v spoločnej domácnosti a previedla nehnuteľnosti na neho z dôvodu získať pri predaji vyššiu cenu ako pri zexekvovaní nehnuteľností súdnym exekútorom ( dlh voči manželovi v rámci vyporiadnia BSM). Z tohto možno len usudzovať, že nepostupovala s dostatočnou opatrnosťou,
keď podľa jej vyjadrenia, vtedajší kupujúci jej povedal, že mala byť zmluva platná až zaplatením kúpnej ceny, nebol z jej strany dôvod podávať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ( ako uviedla tento podala sama osobne) ak kúpnu cenu nemala vyplatenú. Ťažko možno uveriť, že nevedela posúdiť následky takéhoto úkonu, keď priamo z toho návrhu vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností sa stane X. C. a toto je uvedené aj v zmluve v čl. IV.
V zmysle § 39 O.z., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom a podľa § 37 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Z tohto hľadiska súd potom posudzoval zmluvu C., zo dňa 03.09.2009 uzatvorenú medzi X. C. a žalobkyňou. Súd nezistil dôvody neplatnosti v zmysle uvedených ustanovení. Úkony účastníkov zmluvy boli určité a zrozumiteľné, zákonu neodporujúce a zákon neobchádzajúce. Prevod nehnuteľností nebol ani v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko úmyslom žalobkyne bolo nehnuteľnosť predať a kupujúceho túto kúpiť, pričom to že X. C. nemal, ako uviedla žalobkyňa v žalobe, vážnu vôľu a úmysel nehnuteľnosti kúpiť, nemožno vyvodiť ani z podporného dôkazu, na ktorý sa odvolávala a to trestné stíhanie voči nemu vedené na KR PZ pod č. Č.: J.-XX/OEK-U.-XXXX, pretože v tomto konaní nevystupuje ako poškodená a ani z iných indícií nie je možné ustáliť, že voči nej mal úmysel sa správať podvodne ( obaja vypočutí svedkovia tvrdili, že jej kúpna cena bola vyplatená). Existenciu vôle je potrebné skúmať z objektívnych skutočností. Neprihliada sa na vnútornú pohnútku(motív) prejavenej vôle. Skutočná vôľa zmluvných strán žalobkyne a X. C. bola prejavená v kúpnej zmluve, žalobkyňa chcela predať a X. C. kúpiť a následne s nehnuteľnosťou nakladať. Nezaplatenie kúpnej ceny zmluvu nerobí absolútne neplatným úkonom. Ak by aj súd zmluvu č. C. XXXX/XX, zo dňa 03.09.2009 uzatvorenú medzi X. C. a žalobkyňou posúdil ako neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, žalovaná 1/ nadobudla vlastnícke právo k veci, ktorá bola predmetom takejto zmluvy v dobrej viere od následných vlastníkov zapísaných na liste vlastníctva a jej vlastnícke právo podľa názoru súdu požíva ochranu podľa čl. 20 Ústavy SR, čl. 11 Listiny práv a slobôd.
B/ v vzťahu k žalovanému 2/ súd žalobu zamietol, nakoľko tento nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a teda nemá pasívnu legitimáciu v spore. Právny zástupca vyslovil názor, že nehnuteľnosti, nakoľko boli kúpené za trvania manželstva patria do BSM.S týmto názorom súd nesúhlasí, nakoľko majetok môže nadobúdať za trvania manželstva aj jeden z manželov za stanovených podmienok a neplatnosti takejto zmluvy sa môže domáhať ten z manželov, ktorý zmluvu neuzavrel. Pričom ide o neplatnosť relatívnu. Otázkou či sporné nehnuteľnosti patria do BSM žalovaných 1/ a 2/ sa súd preto nezaoberal.
O trovách konania súd rozhodne v lehote podľa § 151 ods.3/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Dolný Kubín na Krajský súd v Žiline, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.)