Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-34-2012.pdf
PDF · 92.12 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/34/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: H. V. E., nar. XX.X.XXXX, s miestom podnikania A., K. M. XXX XX, M. X, IČO: 40967280, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, so sídlom Spišská Nová Ves, Zimná č. 62, proti žalovanému: TECAR EUROPE, s.r.o., so sídlom Humenné 066 01, Jasenovská 2468/34, IČO: 35879947, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vrbom, so sídlom v Humennom 066 01, Námestie Slobody 2, o zaplatenie 46.543,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 15Cb/37/2010-204 zo dňa 25.2.2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zaväzujúcej časti vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov konania a vo výroku o náhrade štátom preddávkovaných trov.
Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ľubomíry Bašistovej
- Virovej náhradu trov odvolacieho konania v sume 520,48 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 46.543,78 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.401,52 eur od 11.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 4.388,97 eur od 1.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 4.388,97 eur od 31.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 809,01 eur od 31.10.2009 do zaplatenia, zo sumy
655,30 eur od 31.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 4.388,97 eur od 1.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 4.388,97 eur od 1.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 6.165,10 eur od 1.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 6.165,10 eur od 1.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 4.388,97 eur od 1.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 4.388,97 eur od 1.4.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 2.792,- eur a 3.117,28 eur na trovách právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že žalobca dňa 13.5.2007 uzavrel so žalovanou spoločnosťou mandátnu zmluvu, podľa ktorej vykonával funkciu prokuristu. Podľa článku III. Mandátnej zmluvy zo dňa 13.5.2007, žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi ročnú odmenu vo výške 1.080.000,- Sk s tým, že odmenu mal platiť v mesačných splátkach po 90.000,- Sk, a to bez odvodov do sociálnej, zdravotnej poisťovne, bez príslušnej dani z príjmov a DPH. Okrem tejto odmeny mal žalobca nárok na odmenu až do 250.000,- Sk za každé trojmesačné obdobie podľa výsledkov, aké dosiahli v oblasti výrobného plánu organizácie práce, atď., pričom táto odmena mala byť vyplácaná ku koncu kvartálu
každého roka. Podľa článku IV. mandant zmluvy mohol vypovedať zmluvu s výpovednou lehotou 6 mesiacov okrem prípadu, v ktorom sa mandátor prejaví ako vinný za dobrovoľné a závažné zanedbanie. Mandant mohol zrušiť mandát mandátara bez výpovednej lehoty, pričom sa mu vyplatia odmeny, ktoré by mu prislúchali k danému dňu a odmeny vzťahujúce sa na výpovednú lehotu. Zo zápisnice z rokovania valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti zo dňa 1.10.2009 vyplýva, že valné zhromaždenie uznesením číslo 7 odvolalo z funkcie prokuristu žalobcu dňom 1.10.2009. Bolo oprávnením žalovanej spoločnosti ako mandanta ukončiť mandátnu zmluvu aj bez výpovednej lehoty, teda odvolanie žalobcu z funkcie prokuristu ku dňu 1.10.2009 mohlo valné zhromaždenie žalovanej spoločnosti schváliť a týmto dňom skutočne žalobcovi zanikla funkcia prokuristu. V takom prípade je však žalovaná spoločnosť povinná vyplatiť mandatárovi odmeny, ktoré mu prislúchajú k danému dňu a odmeny vzťahujúce sa na výpovednú lehotu. Z toho vyplýva, že aj napriek tomu, že žalobca prestal vykonávať funkciu prokuristu dňom 1.10.2009, mal nárok na dohodnutú odmenu počas nasledujúcich 6 mesiacov, teda za mesiace október, november a december 2009 a január, február a marec 2010. Žalovaný ani nespochybňoval správnosť vyúčtovania tejto odmeny, iba tvrdil, že už nemá nárok na odmenu, pretože bol z funkcie konateľa odvolaný. Pretože sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku, súd priznal žalobcovi aj uplatňovaný úrok z omeškania odo dňa omeškania jednotlivých faktúr, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s § 361 Obchodného zákonníka účinného od 15.1.2009. Trovy konania súd priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný. Tieto trovy pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 1.792,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 3.117,28 eur, a to za 4 úkony po 512,85 eur, za 3 úkony po 128,21 eur, z režijného paušálu 4 x 7,21 eur, 2 x 7,41 eur a 1 x 7,63 eur. Súd ďalej priznal žalobcovi náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času za dni 24.6.2010, 9.9.2010 a 8.10.2010 plus 3 x 123,45 eur s tým, že ide o cestovné vlastným autom zo B. N. M. do S. a späť. Za deň 22.10.2011 súd priznal žalobcovi cestovné výdavky a náhrady za stratu času za 5 polhodín po 12,35 eur, čo spolu predstavuje 128,34 eur a za deň 29.2.2012 súd priznal žalobcovi cestovné a náhradu za stratu času za 5 polhodín po 12,35 eur, spolu 131,22 eur.
Ďalším výrokom rozsudku bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť sumu 375,40 eur na trovách štátu na účet Okresného súdu Humenné.
Súd tento výrok zdôvodnil tým, že žalovaný ako neúspešný účastník je povinný zaplatiť trovy štátu, ktoré boli vyplatené tlmočníkovi v celkovej výške 375,40 eur zo štátnych prostriedkov.
Posledným výrokom rozsudku bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť sumu 1.266,- eur ako doplatok na súdnom poplatku na účet Okresného súdu Humenné.
Ako dôvod súd uviedol, že žalobca zaplatiť súdny poplatok iba vo výške 1.526,- eur z pôvodne uplatňovanej sumy 25.435,64 eur. Súd uložil povinnosť žalobcovi doplatiť súdny poplatok za rozšírený návrh vo výške 1.266,- eur podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie len žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že žalobca ako prokurista porušil viacero ustanovení mandátnej zmluvy, ale hlavne preukázateľne a opakovane konal v rozpore so záujmami žalovaného, pričom obsah oprávnenia prokuristu bol obmedzený vnútornými pokynmi. Následkom tohto konania bolo jeho odvolanie z funkcie prokuristu dňa 1.10.2009. Žalobca si uvedomoval riziko následkov, ktoré ho môžu postihnúť v prípade, ak svoje záväzky nesplní riadne a preto v danom prípade peňažné nároky žalobcu zanikli, pretože došlo k porušeniu povinnosti a bolo dohodnuté, že žalobca pri takejto situácii nebude žiadať žiadne peňažné plnenie. Rozhodnutím súdu bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces, pretože súd vychádzal iba z fakturácie predloženej žalobcom, pričom neprihliadol na porušenie povinnosti žalobcu vo funkcii prokuristu. Keďže opravné konanie predstavuje nevyhnutný inštitút právneho štátu, ktorý rešpektuje nezávislosť súdov a teda neprípustnosť kontroly súdnej činnosti mimosúdne, a súčasne dáva účastníkom možnosť obrany proti rozhodnutiu, ktoré nie je v súlade so zásadou spravodlivého procesu, navrhol žalovaný, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 520,48 eur. Ako dôvod uviedol, že rozsudok považuje za vecne správny vo všetkých jeho výrokoch. Pokiaľ žalovaný súdu vyčíta porušenie práv na spravodlivý súdny proces tým, že súd nezohľadnil zodpovednosť žalobcu za porušenie jeho povinnosti z mandátnej zmluvy, je potrebné zdôrazniť, že okrem opakovaného tvrdenia, že žalobca takéto povinnosti mal porušiť, žalovaný v konaní nepredložil, ani nenavrhol vykonať žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, akým konkrétnym konaním mal žalobca porušiť konkrétnu právnu povinnosť vyplývajúcu mu z právneho vzťahu so žalovanou spoločnosťou a aký konkrétny následok mal z takého porušenia povinnosti pre žalovanú spoločnosť nastať. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že odvolanie žalobcu z funkcie prokuristu bolo následkom porušenia jeho povinnosti pri výkone jeho mandátu. Zo zápisnice z valného zhromaždenia konaného dňa 1.10.2009 žiaden takýto záver nie je možné vyvodiť. Naopak je zrejmé, že odvolanie žalobcu z funkcie konateľa (zrejme prokuristu) bolo súčasťou celkovej zmeny vlastníckej štruktúry v žalovanej spoločnosti. Žalovaný neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a všeobecné poukazovanie na porušenie povinnosti žalobcu ostalo len v rovine ničím nepreukázaného a nekonkretizovaného tvrdenia. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu postačujúcom pre
spravodlivé rozhodnutie, pričom na ujmu zákonnosti jeho rozhodnutia nemôže byť skutočnosť, že sa nevykonalo dokazovanie ohľadom tvrdeného porušenia povinnosti zo strany žalobcu, keďže žalovaný na preukázanie jeho tvrdenia nepredložil, neoznačil, ani nenavrhol vykonať žiaden relevantný dôkaz.
Proti výroku rozsudku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť sumu 1.266,- eur ako doplatok na súdnom poplatku, žalobca odvolanie nepodal. Preto v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 os. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
Obaja účastníci boli opakovane súdom prvého stupňa poučení v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr môžu byť odvolacím dôvodom len za splnenia podmienok uvedených v § 205a O.s.p., ktoré v preskúmavanej veci splnené neboli. Napriek takémuto poučeniu a napriek tomu, že prvostupňový súd postupne nariadil 9 pojednávaní, nezúčastnil sa žalovaný na šiestich týchto pojednávaniach, včítane pojednávania, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku a k veci samej sa pritom vyjadril len stručne na pojednávaní dňa 20.10.2011. Ani v tom prípade však jeho prednes neobsahoval žiadne konkrétne skutočnosti, ani žiadne iné návrhy, než žiadosť o odročenie pojednávania. Za tohoto stavu jediným právne relevantným prejavom vôle žalovaného v priebehu celého prvostupňového konania je ním podaný odpor proti platobnému rozkazu. Žalovaný v ňom tvrdil, že žalobca porušil viacero ustanovení mandátnej zmluvy, ktoré bližšie nekonkretizoval, ani spôsob a čas porušenia, ako aj to, že opakovane konal v rozpore so záujmami žalovaného. Ani v tomto prípade nedošlo v samotnom odpore proti platobnému rozkazu, ani následne v priebehu prvostupňového konania, ba dokonca ani v podanom odvolaní ku konkretizácii takýchto úkonov žalobcu, a už vôbec k ich preukázaniu.
Účastník, ktorý, hoci bol poučený súdom, neoznačí dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Zákon tým vymedzuje dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 O.s.p.) ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom
toho, že tvrdenie účastníka nebolo preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.
V tejto súvislosti možno konštatovať, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť tvrdenia, ani dôkaznú povinnosť, keď nekonkretizoval, akým konaním mal žalobca závažne porušiť svoje povinnosti prokuristu.
Za tohoto stavu je možné sa stotožniť s právnym záverom napadnutého rozsudku, podľa ktorého došlo ku dňu 1.10.2009 na valnom zhromaždení žalovanej spoločnosti k odvolaniu žalobcu z funkcie prokuristu, avšak z iných dôvodov, než ktoré sú uvedené v druhej vete článku IV. ods. 2 mandátnej zmluvy zo dňa 13.5.2007. V preskúmavanej veci dôvodom odvolania žalobcu z funkcie prokuristu nebolo zavinenie „za dobrovoľné a závažné zanedbanie“ povinnosti žalobcu ako prokuristu. Ako vyplýva z tejto zápisnice, k tomu istému dátumu došlo k prevodu troch obchodných podielov dovtedajších spoločníkov tejto spoločnosti, v náväznosti na to k odvolaniu dovtedajšieho konateľa a k voľbe nového konateľa, ku zmene sídla žalovanej spoločnosti a ku zmene jej obchodného mena. Uznesenie č. 7 tohto valného zhromaždenia, ktorým došlo k odvolaniu žalobcu z funkcie prokuristu, neobsahuje žiaden dôvod pre takéto rozhodnutie. Právnym dôsledkom takejto formulácie
odvolania z funkcie prokuristu je nemožnosť dodatočného uvádzania takýchto dôvodov. Znamená to, že pokiaľ by aj žalovaný v priebehu tohoto súdneho sporu dodatočne konkretizoval dôvody, ktoré ho mali viesť k odvolaniu žalobcu z funkcie prokuristu, nemohol by už súd k týmto dôvodom prihliadať, nakoľko neboli uvedené v samotnom uznesení valného zhromaždenia.
Žalovaný účastník v celom priebehu tohto súdneho sporu nenamietal správnosť výšky uplatneného nároku, a to ani potom, čo žalobca dňa 10.6.2009 rozšíril svoju žalobu z pôvodných 25.435,69 eur na 46.543,78 eur. Nemal teda výhrady k jednotlivým položkám takto uplatnených nárokov, ani k ich celkovej výške, ani k splatnosti, či k uplatnenej výške úrokov z omeškania. Tieto skutočnosti nenamietal ani v podanom odvolaní.
Vzhľadom k viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi podaného odvolania nemohol preto odvolací súd sa zaoberať opodstatnenosťou uplatňovania jednotlivých nárokov prisúdených žalobcovi napadnutým rozsudkom. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Rovnaká vada odvolania zabránila odvolaciemu súdu aj v preskúmavaní správnosti napadnutého rozsudku vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Aj v tomto prípade je odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania. Keďže odvolanie nespochybňuje ani jednotlivé položky priznanej náhrady trov, výšku dielčích náhrad za jednotlivé úkony, či celkovú výšku náhrady trov, musel odvolací súd potvrdiť aj tento výrok. To v plnom rozsahu platí aj pre výroky, ktorými bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť štátu preddávkované trovy.
Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. V dôsledku toho v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. mu vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalobca si uplatnil len náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to za vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Tarifnú hodnotu odvolacieho konania tvorí suma 46.543,78 eur. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky číslo 655/2004 Z. z., je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z takejto tarifnej hodnoty 519,49 eur. Žalobca si však uplatnil náhradu len v sume 512,85 eur, čím je odvolací súd
viazaný. Táto odmena sa v súlade s § 16 ods. 3 vyhlášky navyšuje o sumu miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov, ktorého výška ku dňu vyjadrenia sa žalobcu bola 7,63 eur. Celkovú sumu náhrady trov odvolacieho konania 520,48 eur je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1, 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.