Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7Csp-101-2021.pdf
PDF · 166.72 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/101/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. C. XXXX/X, XXX XX D. D., o zaplatenie 2.298,87,-EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.819,93,-EUR spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.819,93,-EUR od 21.2.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 27.8.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.298,87,-EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.298,87,-EUR od 21.2.2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a to titulom neplnenia Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru "Flexipôžička" č. 002264411020316 uzatvorenej dňa 3.3.2016 (ďalej len "zmluva o spotrebiteľskom úvere"), uzatvorenej v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.
2. Z podaného návrhu súd zistil, že právny predchodca žalobcu, na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.3.2016, poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 3.100,-EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 96. mesačných splátkach, vo výške po 42,48,-EUR (bez poistenia úveru), počnúc dňom 7.4.2016, vždy do 7. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, s termínom konečnej splatnosti úveru 7.2.2024. Z dôvodu, že žalovaná poskytnutý úver riadne a včas nesplácala a to napriek upozorneniu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zo dňa 19.11.2018, právny predchodca žalobcu vyhlásil, v súlade so zmluvnými dojednaniami a čl. Všeobecných obchodných podmienok s označením "Podmienky požadovanej predčasnej splatnosti úveru (okamžitá splatnosť úveru) zo strany veriteľa", predčasnú splatnosť úveru ku dňu 16.1.2019, v sume 2.387.79,-EUR, pozostávajúcej z istiny vo výške 2.298,87,-EUR, úroku vo výške 72,92,- EUR a poplatkov vo výške 16,-EUR. V návrhu na vydanie platobného rozkazu, požadoval žalobca uhradenie sumy 2.298,87,-EUR, uplatnenej ako istina a úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.298,87,-EUR od 21.2.2019 do zaplatenia. Žalobca ďalej uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok, uzatvorenou dňa 14.2.2020 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, ako postupcom (ďalej len "právny predchodca žalobcu") a ním ako postupníkom, nadobudol pohľadávku z nezaplateného úveru z úverovej zmluvy spolu s jej príslušenstvom. Žalovanú pred podaním žaloby vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú žalovaná ani z časti neuhradila.
3. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy a to Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru "Flexipôžička" č. 002264411020316 zo dňa 3.3.2016, Európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.3.2016, žiadosť o flexipôžičku zo dňa 2.3.2016, oznámenie o splnení obchodných podmienok pre čerpanie Flexipôžičky zo dňa 3.3.2016, prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky z 9.12.2020, výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 5.8.2021 s podacím hárkom zo dňa 9.8.2021, Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2020, fotokópiu občianskeho a vodičského preukazu žalovanej, e-mail zo dňa 2.3.2016 o schválení pôžičky, údaj o hodnote RPMN, zoznam dokladov k Flexipôžičke zo dňa 4.3.2016, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám - občanom účinné od 1.4.2015 bez podpisu, výpis z úverového účtu žalovanej, tretiu upomienku - pokus o zmier z 19.11.2018 s poštovým hárkom z 19.11.2018, výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru z 17.1.2019 s fotokópiou vrátenej obálky s uvedením zásielka neprevzatá v odbernej lehote a žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 4.12.2020. Žalobca ďalej odkázal na uloženie ďalších listinných dôkazov v súdnom registri súdu OpP (sp. zn. 1OpP/75/2017, sp. zn. 1OpP/32/2018 a sp. zn. 1OpP/37/2020) a to plnomocenstvo a osvedčenie o registrácii pre DPH a rámcová zmluva a žiadosť o postúpenie a prevod.
4. Žalovaná, v odpore podanom voči platobnému rozkazu vydanom tunajším súdom pod sp. zn. 33Up/929/2021 namietala, že banka v upomienke zo dňa 19.11.2018 a ani vo výzve na predčasné splatenie úveru zo dňa 17.1.2019 neoznačila, od ktorej splátky si odvodzuje svoje právo na zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Z predloženej tabuľky, ktorá má asi predstavovať prehľad splácania úveru, vyplýva, že bola v omeškaní so splátkou splatnou dňa 7.11.2018. Podľa §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže veriteľ využiť právo podľa §565 ohľadne splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní viac ako tri mesiace, pričom ho musí upozorniť a vyzvať na zaplatenie v lehote nie kratšej ako 15 dní. Právo na upozornenie tak vznikne po tom, čo sa dlžník dostane do omeškania, avšak právo na zosplatnenie vznikne až po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní a musí byť' zároveň využité do splatnosti najbližšie splatnej splátky. Ak teda bola v omeškaní viac ako tri mesiace so splátkou splatnou dňa 7.11.2018 a od tejto splátky si potom banka odvodila právo na predčasné splatenie úveru, je podľa žalovanej otázne či toto právo na zosplatnenie využila banka riadne a včas, keď mala toto právo využiť do splatnosti najbližšej splátky po uplynutí lehoty omeškania 3 mesiacov. Táto trojmesačná lehota by uplynula až dňa 7.2.2019, pričom samotné zosplatnenie je datované dňom 17.1.2019, čo je skôr ako uplynula trojmesačná lehota. Lehota splatnosti splátok bola dohodnutá vždy do 7-meho dňa v mesiaci. Žalovaná ďalej uviedla, že výzva na predčasné splatenie úveru jej nebola riadne doručená. Predmetnú výzvu nie je možné preto považovať za predčasné zosplatnenie úveru, keď z nej ani nie je zrejmé, kedy malo byť predčasné zosplatnenie zo strany veriteľa vykonané. Ak je podľa §565 Občianskeho zákonníka potrebná na zosplatnenie výzva veriteľa, je potrebné, aby táto výzva bola riadne dlžníkovi doručená. Banka ani doručenie oznámenia o zosplatnení úveru nepreukázala, pričom ani toto jej doručené nebolo. Žalovaná žiadala, aby súd na tieto skutočnosti prihliadol a rovnako aj na neprijateľné podmienky, ktoré zmluva obsahuje, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu a aby žalobu zamietol.
5. Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, vo vyjadrení k podanému odporu žalovanej uviedol, že tvrdenia žalovanej považuje za nedôvodné s chýbajúcou oporou v zákone. Spolu s výzvou právneho predchodcu zo dňa 19.11.2018 označenou ako "Tretia upomienka", súdu predložil aj podací hárok, z ktorého je zrejmé, že táto výzva bola odoslaná na adresu žalovanej, pod číslom zásielky E. dňa 19.11.2018, čo vyplýva priamo z podacieho hárku, na boku na jeho ľavej strane, kde je tento dátum uvedený. S poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR pokiaľ ide o posudzovanie účinkov doručenia poštových zásielok mal žalobca za to, že pre nadobudnutie účinkov doručenia úkonu nie je podstatné, či sa adresát s obsahom doručovanej zásielky oboznámil, pretože účinky doručenia nastávajú aj v prípade ak nevyužil možnosť oboznámiť sa s obsahom uloženej zásielky. (uznesenie NS SR sp.zn. 4Obdo 73/2016 uverejnené v časopise zo Súdnej praxe pod č. 45/2018, príp. uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo 129/2010 uverejnené v systéme ASPI pod č. 27/2011.). Keďže žalovaná aj napriek tomu omeškané splátky neuhradila, vyhlásil veriteľ predčasnú splatnosť úveru dňa 17.1.2019 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 7.10.2018. Vyhlásenie predčasnej splatnosti sa vrátilo právnemu predchodcovi žalobcu dňa 13.2.2019 s poznámkou "zásielka neprevzatá v odbernej lehote". Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že k zosplatneniu došlo platne a uplatnený nárok je dôvodný a preukázaný.
6. K vyjadreniu žalobca pripojil opätovne listiny, ktoré sa už v súdnom spise nachádzali a to tretiu upomienku - pokus o zmier z 19.11.2018 s poštovým hárkom z 19.11.2018 a výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru z 17.1.2019 s fotokópiou vrátenej obálky s uvedením zásielka neprevzatá v odbernej lehote.
7. Žalovaná právo na dupliku nevyužila.
8. Po nariadení pojednávania, žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.8.2022, reagoval na výzvu súdu zo dňa 17.8.2022, k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na poskytnutie a zosplatnenie úveru a jeho následné postúpenie v zmysle § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. uviedol, že jeho právny predchodca splnil všetky povinnosti spojené so skúmaním bonity žalovanej pred poskytnutím úveru. K tomu predložil dáta dopytu zo Sociálnej poisťovne zo dňa 2.3.2016 a dáta dopytu zo SRBI zo dňa 2.3.2016. Opätovne uviedol tvrdenia o doručovaní poštových zásielok, zhodné s tvrdeniami vo vyjadrení k odporu a opätovne predložil aj zhodné doklady (tretiu upomienku - pokus o zmier z 19.11.2018 s poštovým hárkom z 19.11.2018 a výzvu na predčasné výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru z 17.1.2019 s fotokópiou vrátenej obálky s uvedením zásielka neprevzatá v odbernej lehote).
9. Súd, rozsudkom sp. zn. 7Csp/101/2021 zo dňa 22.8.2022 žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď vychádzal z tvrdenia žalovanej a z dátumu vyhotovenia upozornenia na zosplatnenie (žalobca neuviedol splátku spôsobujúcu zosplatnenie úveru) v tom, že právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre splátku splatnú dňa 7.11.2018 a keďže k vyhláseniu úveru za predčasne splatný došlo "Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom" zo dňa 17.1.2019, došlo k nemu predčasne, pred uplynutím omeškania trvajúceho 3 mesiace, t.j. v rozpore s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, na základe čoho došlo k neplatnému postúpeniu pohľadávky banky na tretiu osobu, v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách a v rozpore s § 17 zák. č. 129/2010 Z.z.. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
10. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Banskej Bystrici, uznesením sp. zn. 15CoCsp/40/2022-244 zo dňa 15.2.2023, rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že okresný súd síce správne právne posúdil zákonné podmienky pre platné zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, že príslušné hmotnoprávne normy správne vyložil, avšak ich nesprávne aplikoval na skutkový stav. Zákon neupravuje, že výzva v zmysle § 53 ods. 9 OZ má nasledovať automaticky v mesiaci, v ktorom sa dlžník dostal do omeškania a teda, že by sa táto výzva viazala na omeškanú splátku v mesiaci omeškania až do nasledujúcej splatnej splátky. Zákon vyžaduje pre zosplatnenie úveru, aby dlžník v prípade plnenia v splátkach bol v omeškaní so zaplatením splátky viac ako 3 mesiace, pričom veriteľ je povinný preukázateľne (písomne) vyzvať dlžníka na úhradu dlžnej sumy a upozorniť ho na možnosť zosplatnenia úveru v lehote aspoň 15 dní pred zosplatnením, pričom pre platné zosplatnenie sa vyžaduje, aby bolo vykonané do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (§ 565 OZ), s ktorou je dlžník v omeškaní viac ako tri mesiace. V upomienke označenej ako "Tretia upomienka - pokus o zmier" zo dňa 19.11.2018 absentuje informácia o splatnosti splátky, pre ktorú právny predchodca žalobcu chcel vyvolať v prípade neuhradenia dlžnej sumy účinky predčasného zosplatnenia úveru, čo však nespôsobuje neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Z predmetnej upomienky vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu sumy 115,09,-EUR, z čoho istina predstavovala 58,22,-EUR, úroky 40,31,-EUR, úroky z omeškania 0,56,-EUR a poplatky 16,-EUR. Z uvedeného je tak zrejmé, že v čase tejto upomienky bola žalovaná v omeškaní s viac ako jednou splátkou úveru vo výške 42,48 EUR splatnou k 7.11.2018. Ak teda právny predchodca chcel predčasne zosplatniť úver ku dňu 17.1.2019, mohol tak urobiť aj pre splátku, ktorá bola splatná dňa 7.10.2018, s ktorou bola žalovaná v omeškaní viac ako tri mesiace. Po vrátení veci mal súd prvej inštancie opätovne posúdiť zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru na základe vyššie uvedeného, mal sa zaoberať aj otázkou doručenia jednotlivých jednostranných úkonov (upomienky a výzvy) zo strany veriteľa - právneho predchodcu žalobcu do dispozičnej sféry žalovanej ako dlžníčky (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020) a ak by dospel k záveru, že žalobca disponuje aktívnou vecnou legitimáciou, mal súd prvej inštancie posúdiť, či zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle ZoSÚ, či sú tieto uvedené v prospech spotrebiteľa a posúdiť tak dôvodnosť žalobcom uplatňovaného nároku. Súd prvej inštancie mal v ďalšom konaní rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný.
11. Súd vo veci opätovne konal a nariadil pojednávanie.
12. Po nariadení pojednávania, žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.8.2022, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s jeho konaním v jeho neprítomnosti.
13. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s konaním súdu aj v jeho neprítomnosti. Súd konal aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa na pojednávanie nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
14. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah, v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. dňa 3.3.2016 a pokiaľ ide o postúpenie práv (§17 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z.), v súlade s právnou úpravou platnou v deň postúpenia pohľadávky, t.j. dňa 4.12.2020.
15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len "Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka (účinného od 5.12.2018), premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
20. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
22. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom
24. Podľa § 1 ods. 2, veta prvá, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "zák. č. 129/2010 Z.z."), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
25. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
26. Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
27. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
28. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
29. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z."), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to návrhom na vydanie platobného rozkazu (č.l. 2 - 7), Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru "Flexipôžička" č. 002264411020316 zo dňa 3.3.2016 (č.l. 8 - 14), Európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.3.2016 (č.l. 15 - 20), žiadosťou o flexipôžičku zo dňa 2.3.2016 (č.l. 21 - 25), oznámením o splnení obchodných podmienok pre čerpanie Flexipôžičky zo dňa 3.3.2016 (č.l. 26 - 27), prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 28), oznámením o postúpení pohľadávky z 9.12.2020 (č.l. 29), výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 5.8.2021 s podacím hárkom zo dňa 9.8.2021 (č.l. 30 - 33), Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2020 (č.l. 34 - 40 a č.l. 58 - 80), fotokópiou občianskeho a vodičského preukazu žalovanej (č.l. 41), e-mailom zo dňa 2.3.2016 o schválení pôžičky (č.l. 42), údajmi o hodnote RPMN (č.l. 43), zoznamom dokladov k Flexipôžičke zo dňa 4.3.2016 (č.l. 44 - 45), Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám - občanom účinnými od 1.4.2015 bez podpisu (č.l. 46 - 51), výpisom z úverového účtu žalovanej (č.l. 52), treťou upomienkou - pokus o zmier z 19.11.2018 s poštovým hárkom z 19.11.2018 (č.l. 53 - 54 aj č.l. 129-130 a napokon aj č.l. 186-187), výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru z 17.1.2019 s fotokópiou vrátenej obálky s uvedením zásielka neprevzatá v odbernej lehote (č.l. 55 - 57, aj č.l. 129 a 131 a 132 a napokon aj č.l. 188-189), žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 4.12.2020 (č.l. 81
- 82), odporom žalovanej zo dňa 12.11.2021 (č.l. 112 - 113), vyjadrením žalobcu k odporu (č.l. 126 - 127), listinami zo súdneho registra OpP, sp. zn. 1OpP/31/2018, sp. zn. 1OpP/32/2018, sp. zn. 1OpP/44/2018) a to plnomocenstvami, osvedčením o registrácii pre DPH a Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2020 (č.l. 144 - 166), podaním žalobcu zo dňa 18.8.2022 (č.l. 183 - 185), dátami dopytu zo Sociálnej poisťovne zo dňa 2.3.2016 a dátami dopytu zo SRBI zo dňa 2.3.2016 (č.l. 190 - 195), odvolaním žalobcu proti rozsudku (č.l. 224 - 226), uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoCsp/40/2022 z 15.2.2023 (č.l. 244 - 249), ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise.
35. Z uvedených listinných dôkazov, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
36. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, sa opätovne zaoberal zákonnými podmienkami pre zosplatnenie úveru, otázkou doručenia upomienky a výzvy právneho predchodcu žalobcu do dispozičnej sféry žalovanej (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020) tak, aby opätovne preskúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní.
37. V konaní súd nepovažoval za sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom, vystupujúcom v postavení dodávateľa a žalovanou ako dlžníčkou, vystupujúcou v postavení spotrebiteľa, bola dňa 3.3.2016 uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru "Flexipôžička" č. 002264411020316, titulom ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 3.100,-EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 96. mesačných splátkach, vo výške po 42,48,- EUR, počnúc dňom 7.4.2016, vždy do 7. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, s termínom konečnej splatnosti úveru 7.2.2024.
38. Spornou vo veci bola otázka platnosti predčasného zosplatnenia úveru právnym predchodcom žalobcu, ktorú rozporovala žalovaná, ku ktorej zaujal stanovisko aj odvolací súd, ďalej námietka premlčania vznesená žalovanou a neprijateľné podmienky zmluvy tvrdené žalovanou, bez ich bližšej konkretizácie.
39. Súd opätovne skúmal sporné skutočnosti a opätovne aj zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru a to na základe predložených dôkazov, pričom po rozhodnutí odvolacieho súdu, žiadna zo sporových strán v rámci prejednacej zásady v civilnom procese, ďalšie dôkazy súdu nepredložila, ani nenavrhla vykonať a súd nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci vykonať ďalšie dôkazy. Ako už súd uviedol, v danom prípade nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bolo dohodnuté plnenie v splátkach. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, súd uvádza, že právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo žiadať žalovanú o zaplatenie celej pohľadávky vtedy, ak sa na tom dohodli (§ 565 Občianskeho zákonníka) a ak sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením niektorej zo splátok, pričom v omeškaní s ňou bola viac ako 3 mesiace. Súčasne bol právny predchodca žalobcu povinný vopred upozorniť žalovanú na to, že môže od nej žiadať uhradenie celého dlhu a to v lehote nie kratšej ako 15 dní pred využitím tohto práva. Takéto upozornenie obsahovala tretia upomienka - pokus o zmier zo dňa 19.11.2018. Následnou výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 17.1.2019, právny predchodca žalobcu úver zosplatnil ku dňu 17.1.2019.
40. Tretia upomienka - pokus o zmier, zo dňa 19.11.2018, bola výzvou podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. takou, ktorá obsahovala upozornenie na možné predčasné zosplatnenie úveru. Uvedenú výzvu doručoval právny predchodca žalobcu do sféry dispozície žalovanej, čo preukazoval poštovým podacím hárkom zo dňa 19.11.2018. Právny predchodca žalobcu v predmetnej výzve neurčil konkrétnu omeškanú splátku, so zaplatením ktorej bola žalovaná v omeškaní, pre ktorú výzvu žalovanej zaslal. Keďže výzvu vyhotovil dňa 19.11.2018 a splatnosť splátok bola dohodnutá ku 7. dňu v mesiaci, odvolací súd dospel k záveru, že táto výzva sa mohla týkať splátky splatnej dňa 7.10.2018, nakoľko žalovaná bola v omeškaní s viac ako jednou splátkou (podľa výpisu z úverového účtu) a zákon nevyžaduje aby veriteľ v upozornení konkretizoval splátku, pre ktorú výzvy vystavuje. Ak právny predchodca chcel predčasne úver zosplatniť ku dňu 17.1.2019, mohol tak urobiť aj pre splátku splatnú dňa 7.10.2018, s ktorou bola žalovaná v omeškaní viac ako 3 mesiace. Súd sa pri opätovnom prejednaní veci neodchýlil od právneho názoru odvolacieho súdu a právne posúdil vec zhodne s názorom odvolacieho súdu. Teda, v prípade ak právny predchodca žalobcu zosplatnil úver v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, na základe výzvy zo dňa 19.11.2018, pre splátku splatnú dňa 7.10.2018, mohol tak urobiť najskôr po uplynutí 3 mesiacov od jej splatnosti, t. j. po dátume 7.1.2019 a najneskôr do splatnosti najbližšej splátky, t.j. najneskôr do 7.2.2019 (§ 565 posledná veta Občianskeho zákonníka). Keď potom zosplatnenie úveru bolo vykonané úkonom - "Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom" zo dňa 17.1.2019, bolo vykonané v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, teda platne.
41. Pokiaľ ide o doručovanie jednostranných právnych úkonov právnym predchodcom žalobcu žalovanej a to "Tretia upomienka - pokus o zmier" zo dňa 19.11.2018, ktorá bola podľa poštového podacieho hárku doručovaná žalovanej dňa 19.11.2018 a "Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom" zo dňa 17.1.2019, ktorá bola žalovanej doručovaná dňa 25.1.2019 a vrátená právnemu predchodcovi žalovanej dňa 13.2.2019 z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote, súd po preskúmaní listinných dôkazov zistil, že uvedené listiny boli doručované do sféry dispozície žalovanej. V otázke, čo je v danom prípade dispozičnou sférou žalovanej pri doručovaní poštových zásielok, súd vychádzal predovšetkým z predloženej zmluvy o úvere, v ktorej bola uvedená adresa trvalého bydliska žalovanej zhodne s jej korešpondenčnou adresou. Tu súd poukazuje aj na znenie úvodných viet čl. VII. ods. 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám zo dňa 19.8.2014, v ktorých je uvedené, že ak veriteľ poštou doručuje výzvu na zaplatenie zostatku úveru spolu so splatným príslušenstvom, robí tak doporučenou zásielkou do vlastných rúk na poslednú známu adresu dlžníka. Pre vylúčenie pochybností za poslednú známu adresu dlžníka sa považuje adresa klienta/dlžníka uvedená v úverovej zmluve, ibaže by dlžník banke písomne oznámil zmenu adresy predo dňom odoslania výzvy na zaplatenie zostatku úveru. Tieto písomnosti vrátane iných písomností (napr. upomienky, odstúpenie) sa považujú za doručené aj vtedy, ak sa zásielka vráti veriteľovi ako nedoručiteľná (adresát neznámy, nezastihnutý, nesprávna adresa, adresát požiadal o doposielanie), a to dňom podania zásielky. Inak sa písomnosť, ktorá bola zasielaná ako doporučená zásielka alebo doporučená zásielka do vlastných rúk považuje za doručenú dlžníkovi dňom, keď ju podľa údajov veriteľa prevzal, alebo ak bola písomnosť uložená na pošte v posledný deň lehoty stanovenej poštovým doručovateľom na jej vyzdvihnutie. V prípade, keď sa písomnosť nezasiela ako doporučená zásielka alebo doporučená zásielka do vlastných rúk považuje sa takáto písomnosť za doručenú desiatym dňom po dni, keď bola písomnosť podľa údajov veriteľa daná na poštovú prepravu. Uvedené platí pre všetky zasielané písomnosti. V prípade, ak sa veriteľovi vráti dlžníkovi zaslaný výpis z úverového
účtu ako nedoručiteľná zásielka, veriteľ je oprávnený takýto výpis skartovať. Tým nie je dotknuté právo dlžníka vyžiadať si aktuálny výpis z úverového účtu mimo určených pravidelných termínov ich zasielania. Banka zasiela výpisy z úverového účtu spravidla jeden krát ročne k ultimu roka. Keď teda žalovaná uviedla pri uzatváraní úverovej zmluvy, ako svoju korešpondenčnú adresu, adresu zhodnú s adresou jej trvalého bydliska, potom právny predchodca žalobcu doručoval žalovanej písomnosti do sféry jej dispozície, teda do miesta, kde mala žalovaná právo si poštové zásielky preberať. Obranu žalovanej, spočívajúcu v tom, že jej výzva zo dňa 17.1.2019 nebola doručená preto súd nepovažoval za dôvodnú. Žalovaná mala odo dňa 25.1.2019 uloženú listovú zásielku na pošte, kde si ju vlastným rozhodnutím a svojím nekonaním, neprevzala v odbernej lehote. Listina označená ako "Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom" zo dňa 17.1.2019, tak žalovanej bola doručovaná do sféry jej dispozície a bola žalovanej doručená bez ohľadu na to, či sa s ňou oboznámila alebo nie. Doručenie listiny označenej ako "Tretia upomienka - pokus o zmier" zo dňa 19.11.2018, žalovaná v konaní nerozporovala.
42. Pokiaľ ide o tzv. teóriu dôjdenia hmotnoprávneho úkonu adresátovi tohto úkonu do sféry jeho dispozície, súd vo svojich záveroch poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/36/2022, na ktoré v odôvodnení odkazoval aj odvolací súd, v ktorom Najvyšší súd SR, k sfére dispozície pre účely doručovania listín uviedol, že: "Ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje režim doručovanie hmotnoprávnych úkonov. V zmysle uvedeného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade sa jedná o takzvanú teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. činnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie "dostane do jeho dispozičnej sféry" nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2011 sp. zn. 5Cdo/129/2010). Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napríklad vhodenie listu do schránky príjemcu alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti možno posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pre čas dôjdenia prejavu vôle ďalej platí, že prejav vôle musí dôjsť adresátovi v čase, v ktorom sa podľa obvyklých okolností mohol s obsahom prejavu vôle oboznámiť; záleží teda na tom, kedy adresát mal a mohol predpokladať prijatie prejavu. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať." Ďalej Najvyšší súd SR uviedol, že: "Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t.j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych úkonov
- zmluvnej strane nemožno pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú adresu, ak jej táto zmena nebola včas oznámená (z dôvodu právnej istoty v právnych vzťahov možno odporučiť dojednať notifikačnú povinnosť týkajúcu sa zmien v doručovaní výslovným spôsobom v zmluve). Je neprípustné, aby adresát porušením povinnosti oznámiť novú adresu požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie dohodnuté. Pri druhom spôsobe dojednania fikcie
doručenia je irelevantné, či sa adresát v mieste doručovania skutočne zdržiava - dôležité je to ako vymedzil spôsob prijímania zásielok v zmluve. Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy uvedie určitú adresu, tak tým vymedzil svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť sa s doručovanou zásielkou."
43. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že zmluvou o postúpení pohľadávok, uzatvorenou dňa 14.2.2020 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, ako postupcom (ďalej len "právny predchodca žalobcu") a ním ako postupníkom, ako aj na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 4.12.2020, nadobudol pohľadávku z nezaplateného úveru z úverovej zmluvy spolu s jej príslušenstvom. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu žalobca odvodzoval od uvedenej zmluvy.
44. Vzhľadom na zistené platné predčasné zosplatnenie úveru, súd dospel k záveru, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, nakoľko boli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001Z. z. (žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie záväzku výzvou zo dňa 17.1.2019 a napriek výzve bola v omeškaní s jeho uhradením viac ako 90 dní pred postúpením pohľadávky) a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. (úver bol platne zosplatnený, t.j. postupovaná pohľadávka bola splatná).
45. Súd ďalej, na námietku žalovanej, ako aj ex offo skúmal otázku premlčania práva žalobcu. V súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/272/2021, z ktorého vyplýva, že pri strate výhody splátok začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so splnením splátky, ktorá spôsobila zosplatnenie, ak bola žalovaná v tejto lehote upozornená na možnosť zosplatnenia úveru. Ak teda právny predchodca žalobcu úver zosplatnil pre splátku splatnú dňa 7.10.2018, premlčacia lehota mu začala plynúť dňa 8.1.2019, kedy mohol svoje právo uplatniť na súde prvýkrát a uplynula by mu 8.1.2022. Keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 27.8.2021, žalobu podal včas, v rámci plynutia premlčacej doby. K premlčaniu práva žalobcu tak nedošlo a námietka premlčania vznesená žalovanou, bola vznesená nedôvodne.
46. Následne súd ex offo skúmal, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu a zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 9 stanovuje obligatórne náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, či predložená zmluva obsahuje obligatórne zákonné náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z. z.. Súd dospel k záveru, že tieto obsahuje. Zmluva má písomnú formu, je označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. V zmluve je uvedený druh spotrebiteľského úveru ako "bezúčelový", doba trvania zmluvy je uvedená "do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy", termín konečnej splatnosti je uvedený "7.2.2024", celková výška úveru je uvedená v sume "3.100,-EUR", zmluva obsahuje RPMN 7,15%, priemernú RPMN 15,37%, úrokovú sadzbu (fixnú) 6,90%, odplatu, aj celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 4.035,03,-EUR (všetko uvedené v čl. I. Zmluvy, bod 1. a bod. 3). Podmienky čerpania úveru sú uvedené v čl. I., bod 2. zmluvy. Predložená zmluva tak obsahovala všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z..
47. Neprijateľné zmluvné podmienky súd v predloženej zmluve o spotrebiteľskom úvere nezistil.
48. Súd ďalej ex offo skúmal, či právny predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.. Súd dospel k záveru, že nie a preto súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z..
49. K uvedenému záveru súd dospel po zistení, že žalobca na výzvu súdu, aby preukázal splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., síce predložil súdu dáta dopytu zo Sociálnej poisťovne zo dňa 2.3.2016 a dáta dopytu z NRKI zo dňa 2.3.2019 (zmluva bola uzatvorená 3.3.2016), z ktorých mal súd preukázané skúmanie úverového zaťaženia žalovanej, avšak nijakým spôsobom súd nemal preukázané relevantné skúmanie príjmu žalovanej. Podľa výsledku dopytu zo Sociálnej poisťovne, mala žalovaná za posledný a predposledný mesiac pred poskytnutím úveru, vymeriavací základ u konkrétneho zamestnávateľa označeného IČO-m, aj od všetkých zamestnávateľov, ako aj priemerný vymeriavací základ za posledné 3 mesiace, aspoň 0,-EUR. Z dát z dopytu do NRKI (Nebankový register klientskych informácií, tzv. úverový register) súd zistil, že žalovaná mala v čase poskytnutia úveru štyri existujúce úvery v zostávajúcej výške 77.330,-EUR, na ktoré platila splátky vo výške 132,-EUR (43,-
EUR, 34,-EUR 46,-EUR a 9,-EUR splátka pri úvere 60.359,-EUR) a dve kreditné karty so zostávajúcimi istinami s príslušenstvom vo výške 1.737,-EUR.
50. Potom, pri dohodnutej splátke ďalšieho úveru vo výške 42,48,-EUR, pri príjme "viac ako 0,-EUR", bola výsledná platobná kapacita žalovanej posúdená právnym predchodcom žalobcu, s možnosťou poskytnutia ďalšieho úveru, podľa názoru konajúceho súdu, nesprávne. Zmluvu tak je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov ani podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z..
51. Z predzmluvnej dokumentácie, ktorú súdu žalobca predložil totiž vyplývalo iba to, že jeho právny predchodca zisťoval preukázateľne iba úverové pomery žalovanej. Skúmal tak iba tento typ výdavkov žalovanej. Súd z predloženej dokumentácie nijakým spôsobom nemal preukázané, že by žalobca zisťoval a skúmal príjmy žalovanej a ani iné výdavky žalovanej. Žalobca k skutkovým tvrdeniam o skúmaní príjmov žalovanej nepredložil súdu nijaký dôkaz. Súd nepovažuje za preukázanie príjmu žalovanej výstup z dát Sociálnej poisťovne uvedený ako "viac ako 0,-EUR". Príjem žalovanej pritom nevyplýval ani zo žiadosti žalovanej o úver, kde aj sama žalovaná svoj príjem uviedla vo výške 0,- EUR, pričom záväzky neuviedla vôbec. Dôkazné bremeno preukázania skúmania schopnosti splácať úver je pritom na žalobcovi a to bez ohľadu na to, či jeho právny predchodca bol zamestnávateľom žalovanej (ako v tomto prípade) alebo nie. V prípade, ak právny predchodca žalobcu pri skúmaní príjmu žalovanej vychádzal z informácií získaných iba od žalovanej, resp. zo svojich interných zdrojov, čo však v konaní preukázané (ani tvrdené) nijako nebolo, súd preskúmanie príjmu žalovanej s výsledkom "viac ako 0,-EUR" mesačne, nepovažuje za dostatočné preskúmanie príjmu žalovanej ako spotrebiteľa, resp. posúdenie s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a ani za preukázateľné posúdenie príjmu žalovanej. Za dostatočné je možné považovať iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Bez preukázania výšky príjmu žalovanej, preto nemohlo dôjsť k nijakému relevantnému preskúmaniu schopnosti splácať úver žalovanou. Odborná starostlivosť právneho predchodcu žalobcu pritom nespočíva v spoľahnutí sa na informácie uvedené spotrebiteľom (v tomto prípade nedostatočné), ale predpokladá aj overenie, resp. objektívne preukázanie údajov, ktoré žalovaná uviedla a to napríklad potvrdením zamestnávateľa (aj keď je to súčasne poskytovateľ úveru), overením a preukázaním informácií o spotrebiteľovi zo sociálnej poisťovne, či z príslušnej databázy, či z verejne dostupnými informáciami o výške životného minima a pod. Právny predchodca žalobcu takýmto spôsobom nepostupoval, vychádzal z deklarovaného príjmu žalovanej 0,-EUR, ktorý overil dopytom do Sociálnej poisťovne "viac ako 0,-EUR", ktorý súd považoval iba za formálny dopyt a pre účely preukázania, že z jeho strany došlo s odbornou starostlivosťou k posúdeniu schopnosti žalovanej splácať úver, za nepreukazujúci túto skutočnosť. V danej veci tak súd vychádzal z toho, že zo strany právneho predchodcu žalobcu úplne absentovalo skúmanie príjmov žalovanej. Žalobca tak, bez akéhokoľvek overenia údajov o príjmoch žalovanej, objektívne nemohol posúdiť jej schopnosť splácať úver, čím hrubo porušil povinnosť, ktorá mu vyplývala z ustanovenia § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Žalobca relevantne overil iba údaje o úverových výdavkoch žalovanej, pričom z ním zistených skutočností vyplynulo, že žalovaná mala úverové záväzky spolu vo výške 79.067,-EUR a splácala ich splátkami vo výške viac ako 132,-EUR mesačne (pričom výška splátok na kreditné karty preukázaná nebola). Už len z dôvodu takto zisteného úverového zaťaženia žiadateľky o úver, bolo predovšetkým v záujme poskytovateľa ďalšieho úveru (pričom ani zákon neupravuje výnimku pre zamestnávateľa, ktorý je poskytovateľom úveru), dôsledne preveriť už aj tak (absolútne) nedostatočné informácie žalovanej o jej príjmoch a výdavkoch a posúdiť dostatočne a s odbornou starostlivosťou schopnosť žiadateľky o úver splácať úver, o ktorý požiadala. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd napriek predloženým listinám nemohol dospieť k záveru, že právny predchodca žalobcu splnil svoju povinnosť skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať úver, keď nemal preverené príjmy žalovanej hodnovernými dokladmi a napriek tomu jej poskytol úver. Takýto postup právneho predchodcu žalobcu znamená hrubé porušenie jeho odbornej starostlivosti a takto poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, podľa § 11 ods. 2 s poukazom na § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z..
52. V uvedených záveroch, súd podporne poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 11CoCsp/2/2021 zo dňa 25.2.2021, ktorý konštatoval: "Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti pri poskytovaní úveru spotrebiteľom a povinnosťou veriteľa je skúmať bonitu klienta. Nie je postačujúce, aby len spotrebiteľ poskytol informácie o príjmoch a výdavkoch, ale vyžaduje sa najmä, aby veriteľ (v prejednávanej veci žalobca) poskytnuté informácie analyzoval, vyhodnotil a dôraz kládol na zistenie, či bude spotrebiteľ schopný splácať úver po uhradení
bežných výdavkov a prípadne iných splátok úverov. Informácie, či bude spotrebiteľ schopný splácať úver, zabezpečuje veriteľ na jednej strane v spolupráci so žiadateľom - spotrebiteľom, ale na druhej strane je povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver aj s ohľadom na získané informácie z dostupných úverových registrov (§7 ods. 16 zákona č. 126/2010 Z.z.). Je pritom povinnosťou veriteľa nielen získať tieto informácie, ale ich aj dostatočne vyhodnotiť." Bod č. 10.): "Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení §11 ods. 2 zároveň sankcionuje veriteľa bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou ním poskytnutého úveru, ak hrubo porušil povinnosti podľa §7 ods. 1 tohto zákona. Hrubým porušením je posudzovanie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti splácať úver. Žalobca v odvolaní namietal, že mu žalovaní neposkytli všetky pravdivé informácie na posúdenie ich schopnosti splácať úver. Avšak práve veriteľ má povinnosť vyžiadať si od žiadateľa úveru ešte pred uzatvorením spotrebiteľskej úverovej zmluvy tieto informácie; v prejednávanej veci súd nemal nepreukázané, že by žalobca žalovaných 1/, 2/ o poskytnutie takýchto informácií požiadal. V spise je založený len dopyt na Sociálnu poisťovňu, z odpovede ktorej nie je zrejmá výška príjmu žiadateľov ani ich mesačné výdavky, ktoré bol žalobca pred uzatvorením zmluvy povinný skúmať. Takého konanie, resp. nekonanie žalobcu, je hrubým porušením povinnosti v zmysle §7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a spôsobilo, že ním poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov." Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať a skúmať tak, že aj po poskytnutí úveru, zostane v jeho osobnom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto poskytovateľ úveru musí okrem iného analyzovať aj stranu príjmov, aj stranu výdavkov spotrebiteľa (t. j. konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti, konkrétne náklady na splátky už poskytnutých úverov). Preverenie iba niektorej zo strán rozpočtu, a to iba formulárovým spôsobom, preo nepostačuje k posúdeniu schopnosti splácať ďalší úver.
53. Teda, z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal, že pred poskytnutím úveru posúdil jeho právny predchodca s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z..
54. Nakoľko v konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bezúčelový úver vo výške 3.100,-EUR, na ktorý žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu sumu vo výške 1.280,07,-EUR, vyplývajúcu z výpisu z úverového účtu žalovanej, súd priznal žalobcovi právo na uhradenie sumy vo výške 1.819,93,-EUR, t.j. rozdielu medzi čerpanou sumou úveru a zaplatenými platbami (3.100,-EUR - 1.280,07,-EUR), keďže úver bol súdom posúdený ako bezúročný a bez poplatkov. Súd nemal preukázané, že by žalovaná záväzok voči žalobcovi, uhradila vo väčšom rozsahu, resp. že by jej záväzok zanikol iným spôsobom.
55. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z dôvodu, že sa žalovaná preukázateľne dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Súd vychádzajúc z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.., priznal žalobcovi úrok z omeškania v požadovanej výške 5% ročne, nakoľko výška úrokov z omeškania bola uplatnená v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o sumu, s poukazom na skutočnosť, že súd považoval uplatnený nárok za dôvodný iba vo výške 1.819,93,-EUR, priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 1.819,93,-EUR odo dňa 21.2.2019 (po uplynutí 7 dní odo dňa doručenia výzvy zo dňa 17.1.2019) do zaplatenia.
56. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, t.j. pomerne podľa pomeru úspechu strán sporu. Žalobca si uplatnil žalobou nárok v celkovej výške 2.298,87,-EUR (100 %). Súd mu priznal nárok vo výške 1.819,93,-EUR. Úspešnosť žalobcu tak predstavuje 79,17 %. Úspech žalovanej potom predstavuje 20,83 %. Čistý úspech žalobcu predstavuje 58,34 % (79,17% - 20,83%). V spore bol teda úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 58,34%. V súlade s st. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. Súd podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške trov konania samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.