Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoEk/1/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. F. XXX/X, XXX XX M., o vymoženie sumy 1.838,27 eur s príslušenstvom, v štádiu konania o žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. -71 zo dňa 19.4.2023, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie, resp. exekučný súd) s poukazom na aplikáciu , , , Exekučného poriadku (ďalej len EP) v spojení s , a o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a s , až 3, , , , (všetky ustanovenia citované v napadnutom uznesení) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2.Východiskovo súd prvej inštancie vyhodnotil, že posudzovaná zmluva o úvere je svojim charakterom zmluvou spotrebiteľskou, preto sa na ňu aplikujú prednostne ustanovenia spotrebiteľského práva, ktoré sú špeciálnymi vo vzťahu k príslušným hmotnoprávnym predpisom. Z tohto pohľadu je potom potrebné posudzovať i uzavretú rozhodcovskú doložku 3.V opísanej spojitosti exekučný súd upozornil na relevantné závery aplikačnej a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.10.2011 publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR pod č. 46/2012, v zmysle záverov ktorého ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je preto povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 EP vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Súčasne Ústavný súd SR v rozhodnutí z 24.2.2011 konštatoval, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust.

a nasl. za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad.

4.Okresný súd zdôraznil, že vo vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy sa spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. 5.Ani v konkrétnostiach súdenej veci povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah dotknutej zmluvy ovplyvniť, nakoľko táto bola spísaná na predtlačenom formulári a v ďalších otázkach (okrem iného aj v otázke rozhodcovskej doložky) odkazovala na všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Spotrebiteľ mohol túto zmluvu buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Z uvedeného vyplýva, že obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a rozhodcovský súd bol vopred zakotvený vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Keďže bola rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nemožno ju v zmysle záveru uvedeného v predchádzajúcom odseku kvalifikovať ako zmluvnými stranami individuálne dohodnutú. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc prejednať spor, je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré oprávnený evidentne používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania takýchto zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Uzavretie platnej rozhodcovskej zmluvy si však vyžaduje osobitnú písomnú formu, nepostačuje odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ako tomu je v tomto prípade. Takýto postup je v rozpore so zámerom Smernice EU, ktorým je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany v zmluvnom vzťahu s dodávateľom pred zneužitím slabšieho postavenia spotrebiteľa nekalými zmluvnými podmienkami zo strany dodávateľa. 6.Zmluvná podmienka spočívajúca v rozhodcovskej doložke, ktorá je len začlenená v hutnom texte všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a teda nie individuálne dohodnutá, spôsobuje z vyššie uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy o úvere ku škode spotrebiteľa. 7.Následne platí, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

8.Exekučný súd zhrnul/uzavrel, že z rozhodcovského rozsudku predloženého ako exekučný titul v danej veci vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru z doloženej zmluvy bez poukazu na konkrétne zmluvné dojednanie doloženej zmluvy. Nakoľko rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, nemohla byť daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a vydanie rozhodcovského rozsudku. Ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia.

9.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal rozhodnutia o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. 10.Namietal, že rozhodcovská doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a povinný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Dôležité teda je to, či rozhodcovská doložka v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje dlžníkovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Takýmto záverom nie je naviac vôbec dotknuté právne postavenie spotrebiteľa. Nie je pritom vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán. 11.Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa pritom má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Rovnaké postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, podanie vzájomnej žaloby, návrhy na

doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom druhej strany. Ak ide o rozhodovanie na Stálom rozhodcovskom súde pri ustanovení rozhodcov sa vychádza z rokovacieho poriadku súdu, pokiaľ sa strany nedohodli na osobe rozhodcu. Problémy pri ustanovení rozhodcov vznikajú, ak strany uzavreli len rozhodcovskú doložku, v ktorej riešili okruh majetkových sporov, ktoré sa budú podľa vzájomnej dohody rozhodovať v rozhodcovskom konaní a o otázke ustanovenia rozhodcov neuzavreli žiadnu dohodu. V rozhodcovskej zmluve by sa preto mali dohodnúť na spôsobe ustanovenia rozhodcov, za podmienky ak sa nevedia dohodnúť na konkrétnej osobe rozhodcu. Tomu chcel veriteľ predísť, a preto navrhol rozhodcu, s ktorým mohol a nemusel dlžník súhlasiť. V prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej doložke/zmluve. Sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Ak bola rozhodcovská doložka alebo zmluva jasne a určite formulovaná aj s uvedením mena rozhodcu a podpísaná zástupcami oboch strán, každá z nich mala možnosť vzniesť námietky voči uvedenej osobe rozhodcu. Ak by mal predsa len žalovaný, v tomto konaní povinný pochybnosti o stanovenou rozhodcovi a domnieval sa, že ide o sudcu, ktorý rozhoduje zaujato a nespravodlivo, mohol podať námietku predpojatosti. V takomto prípade môže každá strana vzniesť námietku predpojatosti voči rozhodcovi, o ktorých sa dozvedela buď z oznámenia rozhodcu o vzťahu k veci alebo k stranám, alebo z iných dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po ustanovení rozhodcu. 12.Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola navyše podľa odvolateľa konštatovaná viacerými rozhodnutiami českých súdov a je daná aj v zmysle aktuálne účinného zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. 13.Okrem toho oprávnený zdôraznil, že zmluvné strany môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Tak tomu bolo i v predmetom spore, kde si zmluvné strany vo Všeobecných podmienkach (ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy) dojednali, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami . Oprávnený je i naďalej toho názoru, že povinný nie je spotrebiteľ a z toho dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok.

14.Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

15. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal subjektívne legitimovaný účastník konania ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa v spojení s a a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa ako vecne správne.

16.Právne otázky nastolené odvolateľom sú v aplikačnej praxi súdov Slovenskej republiky už dlhodobo a jednoznačne ustálené a predostretý opravný prostriedok je svojim obsahom len odrazom nežiadúcej praxe navrhovateľa spočívajúcej v zaťažovaní súdneho systému opakovane neúspešnými formulárovými podaniami.

17.Primárne je potrebné akcentovať, že základom napadnutého rozhodnutia nie je a priori vylúčenie možnosti dojednania (akejkoľvek) rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských vzťahoch/zmluvách, ako to účelovo podsúva odvolateľ. Podstatou predmetného uznesenia je totiž záver, že práve a len konkrétna/ posudzovaná rozhodcovská doložka vykazuje pojmové charakteristiky (individuálne nedojednaná, spôsobujúca hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa) umožňujúce vysloviť jej neprijateľnosť. Irelevantným je preto argument odvolateľa, že prípustnosť rozhodcovskej doložky vyplýva z právnej úpravy (resp. z rozhodnutí súdov Českej republiky, ktoré nie sú v zmysle pre súd záväzné), súd prvej inštancie totiž tento postulát (že riadne/individuálne dojednaná a obsahovo náležitá rozhodcovská doložka je vo všeobecnosti prípustná i v spotrebiteľských zmluvách) nespochybnil (nie je teda možné ho tým konfrontovať). 18.Dotknuté oprávnenie exekučného súdu - skúmať súvisiacu rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy - pritom, mimo rámca akejkoľvek pochybnosti vyplýva (aj) z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08. Predmetné rozhodnutie nielen výslovne definuje oprávnenie exekučného súdu posúdiť nekalosť rozhodcovskej doložky, ale v bode 34 jeho odôvodnenia „stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ

nepodal nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné predpisy, v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci“.

19.Následne, čo do samotného vecného hodnotenia rozhodcovskej zmluvy, je neopodstatnená rozsiahla časť odvolacej argumentácie založená na tvrdení o nevýhradnosti rozhodcovskej doložky. 20.Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma týmito postupmi. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má za následok, že v tej istej veci sa druhá strana už nemôže obrátiť na všeobecný súd, ani nijako zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Uvedené vo svojich dôsledkoch núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté vo vzťahu s dodávateľom boli definitívne (vy)riešené výlučne v rozhodcovskom konaní; navyše rozhodcom/rozhodcovským súdom vybraným dodávateľom. To jednoznačne platí v prípadoch, keď sa s nárokom na rozhodcovský súd obráti dodávateľ, a tých je absolútna väčšina; čo nakoniec potvrdzuje samotný prejednávaný prípad.

21.Pokiaľ sa ďalej odvolateľ snaží presvedčiť súd, že rozhodcovské konanie je zárukou garancie práv jeho účastníkov, už púhy „letmý“ pohľad výrok rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý veriteľovi priznal nárok vrátane zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne (t.j. 91,25 % ročne !!!) a popri tom „zákonný úrok“ vo výške 6 % ročne naznačuje, že aplikácia noriem ochrany spotrebiteľa bola v dotknutom rozhodcovskom konaní len iluzórna. 22.Odhliadnuc od konštatovaného, určujúcimi podľa názoru krajského súdu sú úvahy o povahe rozhodcovského konania, ktoré je na rozdiel od občianskeho/civilného súdneho konania nie je konaním verejnoprávnym, vedeným príslušným súdom ako orgánom verejnej (súdnej) moci, ale konaním vedeným pred súkromným (rozhodcovským) súdom, ktorého právomoc prejednať a rozhodnúť vec má byť za podmienok upravených zákonom založená na základe slobodne a autonómne prejavenej vôle strán v rozhodcovskej zmluve. Výsledkom takéhoto (svojou povahou súkromnoprávneho) rozhodcovského konania je však vykonateľné rozhodnutie, vynútiteľné a vymáhateľné vo verejnoprávnom konaní podľa EP, pod autoritou exekučného súdu. Preto je také dôležité skúmanie obsahu, podmienok rozhodcovskej zmluvy (doložky) a okolností jej uzavretia, obzvlášť potom v exekučných veciach za účasti spotrebiteľov, ako účastníkov požívajúcich v zmysle komunitárneho práva (EÚ) a vnútroštátnej úpravy zvýšenú právnu ochranu. Hoci, ako už blo povedané, táto právna úprava rozhodcovské konanie ako prostriedok právnej ochrany veriteľov - dodávateľov a ich nárokov voči dlžníkom - spotrebiteľom úplne nevylučuje (ako správne konštatuje i oprávnený), poznatky doterajšej vlastnej rozhodovacej činnosti v spojení s poznatkami o rozhodovacej činnosti iných všeobecných súdov v Slovenskej republike, Ústavného súdu Slovenskej republiky i rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie oprávňujú konajúci súd k vysloveniu záveru, že prax v hojnom rozsahu veriteľmi využívaného inštitútu rozhodcovského konania ako prostriedku vymáhania peňažných nárokov veriteľov voči dlžníkom - spotrebiteľom zo spotrebiteľských zmlúv sa z hľadiska cieľov Smernice a na jej základe prijatých ostatných vnútroštátnych predpisov o ochrane spotrebiteľa sa neosvedčuje, naopak v skutočnosti sleduje obchádzanie ich dôsledného uplatňovania. 23. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť rešpektovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje náležité informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a predovšetkým o tom, čo tá- ktorá voľba konkrétne znamená. V súdenej veci „poučenie“ povinnej o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy v tom zmysle, že zakladá možnosť riešenia sporov zo zmluvy o úvere v rozhodcovskom alebo v súdnom konaní a výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi, je len vyjadrením podstaty rozhodcovskej zmluvy. Nie je ho však možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázanie na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi (ako slabšej strane zmluvného vzťahu), aby sa za primeraných okolností a v primeranom čase rozhodol o rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovské konanie by (teda) bolo akceptovateľné v prípade skutočne individuálneho dojednania medzi zmluvnými stranami, nie nanútenia rozhodcovského konania spotrebiteľovi. Rozhodcovské konanie môže fungovať ako efektívny prostriedok ochrany za transparentných podmienok, keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcovského konania ide, a nie ako netransparentná pasca na neznalých spotrebiteľov. Predkladanie rozhodcovských zmlúv - formulárov spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (podstatu rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť predloženému formuláru, sa (minimálne) javí ako zneužívanie údajného individuálneho dojednania. Podstatou

požiadavky individuálnosti kontraktačného procesu teda nie je formálne zahrnutie niekoľkých poučení do obsahu rozhodcovskej doložky, ale plnohodnotné informovanie spotrebiteľa za účelom vytvorenia možnosti pre jeho voľbu (či má záujem o rozhodcovskú doložku) založenú na faktickej vedomosti o všetkých stránkach rozhodcovského konania.

24. Vo svetle spotrebiteľského práva nemôže obstáť ani tvrdenie oprávneného o voľbe (obchodného) práva. 25.Odhliadnuc od toho, že neakceptovateľnosť postupu dodávateľa spôsobuje už (len) samotné zakomponovanie/schovanie takéhoto zásadného dojedania medzi rozsiahly výpočet rôznych všeobecných obchodných podmienok, ktorých zmysel, na rozdiel od esenciálnych zmluvných dojednaní (akým je i voľba práva), je, zjednodušene povedané, „dovysvetliť“ text zmluvy, odvolací súd upriamuje pozornosť oprávneného na znenie kogentnej normy - Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, resp. - Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

26.Napokon, púha úvaha oprávneného, že „je i naďalej toho názoru, že povinný nie je spotrebiteľ“, nie je kvalifikovaným spochybnením zásadného záveru okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere posudzovanej zmluvy o úvere. 27. V zmluve o úvere zo dňa 14.4.2010 je vyznačené poskytnutie finančných prostriedkov na účely zamestnania (bližšie nešpecifikovaného). V danej súvislosti je potrebné zdôrazniť, že právne normy z oblasti spotrebiteľského práva je potrebné vykladať tak, aby boli naplnené ciele a zmysel ochrany spotrebiteľa ako spoločenskej hodnoty postavenej na roveň hodnôt verejného poriadku. Na základe takto sformulovaného zamerania jednej z nosných politík Európskej únie, podporenej rozsiahlou judikatúrou, možné dospieť k záveru, že je spravodlivé od dodávateľa požadovať, aby v súdnom konaní znášal dôkazné bremeno na preukázaní nespotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu. 28.Nadväzne v prípade pochybnosti o obsahu spotrebiteľských zmlúv ( ) platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, preto náležite exekučný súd uzatvoril, že dotknutá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Opačný prístup umožňujúci jednoduchým označením účelu úveru ako „na účely zamestnania“ je zjavným obchádzaním režimu spotrebiteľskej ochrany a implikuje v sebe vysoký stupeň pravdepodobnosti ďalšej nekalej obchodnej praktiky (napr. uznesenie KS Prešov sp. zn. ), spočívajúcej v navádzaní spotrebiteľov na nepravdivé vyznačenie účelu úveru. Ani v rámci odvolania oprávnený nepredkladá konkrétne tvrdenia (nehovoriac o dôkazoch), v zmysle ktorých by povinný prevzal úver za účelom výkonu konkrétneho zamestnania. Aj z tohto pohľadu je uvedené tvrdenie možno jednoznačne hodnotiť ako účelové s cieľom obísť spotrebiteľské normy a zbaviť oprávneného povinnosti dodržiavať pri poskytovaní úverov právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. V rozoberanej spojitosti možno pripomenúť i povinnosť oprávneného postupovať pri tvorbe formulárovej zmluvy s odbornou starostlivosťou, čo zahŕňa i povinnosť zabezpečiť odbornú spôsobilosť zamestnancov, ktorí prichádzajú do styku s neprofesionálnym klientom ( o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve).

29.Zhrnúc doteraz konštatované, v dôsledku neprijateľnosti (posudzovanej) rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve nemohol spor medzi účastníkmi rozhodnúť určený rozhodcovský súd; rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť. Ním vydaný rozhodcovský rozsudok tak predstavuje nulitný akt a nemôže byť exekučným titulom. Krajský súd preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

30. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a . Odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Povinnému však v súvislosti s predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom nepriznal nárok náhradu trov žiadnemu z účastníkov dotknutého konania.

31.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .