Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36C-17-2024.pdf
PDF · 77.95 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/17/2024
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpená JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom, Palackého 1, 040 01 Košice, IČO: 42 249 414 proti žalovaným: 1. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX E. – G. H. XXX, 2. I. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX E. - G. H. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 17.5.2024 sa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam: - parcele č. 167 o výmere 350 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, - parcele č. 168 o výmere 512 m2, druh: záhrada, - rodinného domu súpisného č. 66 stojaceho na parcele č. 167, zapísaných v LV č. X, katastrálne územie E. – G., obec E. – G., okres Košice – okolie, v spoluvlastníckom podiele žalovanej 1. - 1/6 k celku , žalovaného 2. - 1/6 k celku a žalobkyne - 2/3 k celku a navrhla vyporiadať podielové spoluvlastníctvo nariadením predaja uvedených nehnuteľností a rozdelením výťažku z predaja medzi strany sporu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych pomerov.
2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 11.6.2024 vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť.
3. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Toto právo mu patrí od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
7. V zákonom predpokladaných prípadoch je pre zastavenie konania súdom z dôvodu späťvzatia žaloby potrebný aj súhlas žalovaného. Je tak potrebné vždy, ak v spore ide o určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, ktorý vyplýva z osobitného predpisu, napr. vyporiadanie BSM alebo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
8. Je nepochybné, že predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a žalobkyňa učinila dispozitívny úkon (späťvzatie žaloby), ktorým vzala žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo pojednávanie.
9. Keďže v spore išlo o určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplývajúceho z hmotného práva (§ 142 Občianskeho zákonníka), môže súd po späťvzatí žaloby konanie alebo jeho časť zastaviť len so súhlasom žalovaného a vyžadovaný je výslovný súhlas.
10. Žalovaní 1. a 2. prejavili súhlas so späťvzatím žaloby písomným podaním zo dňa 3.7.2024.
11. Súd skonštatoval splnenie zákonných podmienok za zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby v celom rozsahu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil.
12. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo ku skončeniu konania bez meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad daného sporu, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrená v citovanom ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem procesného zavinenia je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne.
15. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému. Skutočnosť, či bola žaloba podaná pôvodne dôvodne, je pre rozhodnutie o trovách konania právne bezvýznamná. Posúdenie, či žaloba bola podaná (ne)dôvodne, je predmetom rozhodovania súdu vo veci samej, a nie je predmetom skúmania pri vydaní procesného rozhodnutia o zastavení konania.
16. Žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do značnej miery relevantná. Možno preto považovať za vhodné, aby žalobca už priamo v podaní, ktorým vezme žalobu späť, uviedol dôvod späťvzatia žaloby, ak má tento dôvod právny význam v zmysle procesných predpisov. Vzhľadom na aplikáciu zásady oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP preukázané, či došlo v konečnom dôsledku k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže vziať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Tento reštriktívny záver však nemožno bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. Ak žalovaný svojím
správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 531).
17. V prípade zastavenia súdneho konania nemôže konanie dospieť do štádia meritórneho rozhodovania. Preto nemožno k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil, použiť kritérium úspechu vo veci a týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané v čisto procesnom slova zmysle), kto zavinil, že súdne konanie neskončilo meritórnym rozhodnutím. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať – čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre – v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania, teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (m. m. III. ÚS 292/2010).
18. Z obsahu podaní strán sporu vyplýva, že po podaní žaloby došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam na tretiu osobu.
19. Z výpisu z LV č. X pre katastrálne územie E. – G. vyplýva, že v súčasnosti vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností je Truck servis 777, s.r.o., Južná trieda 48, Košice, IČO: 46 159 240 v spoluvlastníckom podiele 1/1; titul nadobudnutia: V 1912/2024 zo dňa 7.6.2024 kúpna zmluva – č.z. 93/24, V 2441/2024 zo dňa 19.7.2024 kúpna zmluva- č.z. 115/24, V 2442/2024 zo dňa 19.7.2024 kúpna zmluva – č.z. 116/24.
20. Žalobkyňa vzala žalobu voči žalovaným 1. a 2. späť z dôvodu, že odpadol predmet sporu, keďže po podaní žaloby došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov strán sporu (predaj dotknutých nehnuteľností) na tretiu osobu.
21. Predmetom konania však bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Tým, že strany sporu kúpnymi zmluvami previedli im patriace spoluvlastnícke podiely na tretiu osobu, nedošlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Z uvedeného teda nevyplýva záver, žeby sa žalobkyňa domohla po podaní žaloby splnenia žalobou uplatneného nároku. Z procesného hľadiska tak platí, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania pre späťvzatie žaloby. Nárok na náhradu trov konania majú tak žalovaní 1. a 2. Keďže žalovaným preukázateľne v spore žiadne trovy konania nevznikli, súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).