Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Cob-92-2013.pdf
PDF · 108.82 KB
Case nature
Subarea
14Cob/92/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: STOLAMED, s.r.o., so sídlom Hollého 367, 034 95 Likavka, IČO: 44 876 530, proti žalovanému: Mário Droppa DROP STAV, s miestom podnikania 034 71 Ludrová 311, IČO: 40 934 390, v konaní o zaplatenie 29.572,76 Eur s príslušenstvom, v štádiu o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia a na zabezpečenie dôkazu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Cb/33/2011-293 zo dňa 26.02.2013 vo výroku o predbežnom opatrení, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Cb/33/2011-293 zo dňa 26.02.2013 vo výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazu - ohliadky nehnuteľnosti polyfunkčného domu so súpisným číslom XXX nachádzajúceho sa v katastrálnom území R. zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v konaní vo veci samej.
Vo vzťahu k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia okresný súd poukázal, že predmetom konania vo veci samej je peňažný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 29.572,76 Eur za 212 dní omeškania sa žalovaného so zhotovením diela podľa Zmluvy o dielo (názov stavby: Prístavba a stavebné úpravy prevádzkovej budovy Stolár, Likavka 367) zo dňa 27.10.2009 (č.l. 13-24 spisu), ktorý nárok formou vzájomného návrhu bol pôvodne uplatnený žalobcom v inom konaní Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 2Cb/25/2011 (vedenom zo strany Mário Droppa DROP STAV, Ludrová, IČO: 40 934 390 c/a STOLAMED, s.r.o., Likavka, IČO: 44 876 530, o zaplatenie ceny diela 20.388,10 Eur s príslušenstvom). Okresný súd vylúčil predmetný vzájomný návrh žalobcu (vo veci sp.zn. 2Cb/25/2011 žalovaného) na samostatné konanie sp.zn. 5Cb/33/2011 s právoplatnosťou dňom 14.10.2011.
Okresný súd poukázal na návrh doručený súdu dňa 08.02.2013, ktorým sa žalobca domáhal, aby okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému 1/ uloží zdržať sa nakladania so spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnosti, najmä zakáže previesť, prenajať, zaťažiť záložným právom alebo inými vecnými právami tretích osôb, vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti, vykonať dražbu alebo akokoľvek inak disponovať so spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedený v Správe katastra Ružomberok, okres Ružomberok, obec: R., kat. územie R.
- parcela reg. „C" č. 558 o výmere 715 m2 - zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel: 1/5, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, odporcovi v 2. rade a odporkyni v 3. rade spoločne a nerozdielne uloží zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou, najmä zakáže previesť, prenajať, zaťažiť záložným právom alebo inými vecnými právami tretích osôb, vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti, vykonať dražbu alebo akokoľvek inak disponovať s nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. XXXX vedený v Správe katastra Ružomberok, okres Ružomberok, obec R. M., kat. územie R. M. -
parcela reg. „E" č. 814/86 o výmere 2413 m2 - zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel: 1/1, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, odporcovi v 2. rade a odporkyni v 3. rade spoločne a nerozdielne uloží zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou, najmä zakáže previesť, prenajať, zaťažiť záložným právom alebo inými vecnými právami tretích osôb, vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti, vykonať dražbu alebo akokoľvek inak disponovať s nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. XXXX vedený v Správe katastra Ružomberok, okres Ružomberok, obec R. M., kat. územie R. M. - parcela reg. „C“ č. 851/5 o výmere 146 m2 - zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel: 1/1, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, odporcovi v 2. rade a odporkyni v 3. rade uloží zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou, najmä zakáže previesť, prenajať, zaťažiť záložným právom alebo inými vecnými právami tretích osôb, vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti, vykonať dražbu alebo akokoľvek inak disponovať s nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. XXXX vedený v Správe katastra Ružomberok, okres Ružomberok, obec R. M., kat. územie R. M. - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele reg. „C" č. 851/5, spoluvlastnícky podiel: 1/1, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, odporcovi v 2. rade a odporkyni v 3. rade uloží spoločne a nerozdielne zdržať sa nakladania s motorovými vozidlami, najmä zakáže previesť, prenajať, zaťažiť záložným právom alebo inými vecnými právami tretích osôb, vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti, vykonať dražbu alebo akokoľvek inak disponovať s motorovým vozidlom EČV: RK-594AY a motorovým vozidlom EČV: RK-594AY, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Zároveň sa domáhal, aby súd vydal uznesenie, ktorým podľa ust. § 102 OSP nariadi zabezpečenie dôkazu ohliadkou nehnuteľností na mieste, a to stavby - polyfunkčného domu so súpisným číslom XXX postavenej na parcele registra C 1777/1 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra Ružomberok, okres Ružomberok, obec R., kat. územie R..
Žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil po skutkovej stránke tým, že na Okresnom súde Ružomberok prebieha konanie vo veci samej sp.zn. 5Cb/33/2011, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému (resp. žalovaným spoločne a nerozdielne) zaplatiť žalobcovi sumu 29.572,76 Eur a nahradiť žalobcovi trovy konania. Doplnením návrhu z 05.10.2012 žalobca navrhol pripustenie ďalších účastníkov na strane žalovaného (1/) a to konkrétne žalovaného 2/ M. K. - CHODOS ŠPED, s miestom podnikania Nová 371/97, Liptovská Štiavnica, IČO: 14 268 817 a žalovanej 3/ V. K., podnikajúcej do 10.02.2010 pod obchodným menom V. K. MK STAV, s miestom podnikania Nová 371/97, Liptovská Štiavnica, IČO: 40 355 413. Okresný súd dňa 02.11.2012 uznesením zamietol návrh žalobcu na pripustenie ďalších účastníkov konania na strane žalovaného, pričom voči tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 21.11.2012 odvolanie, o ktorom odvolací súd doteraz nerozhodol. Keďže do dňa podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebolo právoplatne rozhodnuté o návrhu na pripustenie ďalších účastníkov do konania, podanie sa týka aj žalobcom navrhovaného žalovaného 2/ a žalovanej 3/. Žalobca medzičasom (na internete), že na meno Mário Droppa vedie Sociálna poisťovňa dlh na poistnom vo výške 7.341,38 Eur, Všeobecná zdravotná poisťovňa dlh na poistnom v sume 1.414,09 Eur, na meno M. K. - CHODOS ŠPED vedie Všeobecná zdravotná poisťovňa dlh na poistnom v sume 241,51 Eur, Sociálna poisťovňa dlh v sume 1.140,10 Eur, úpadca LOSS s.r.o., ako súčasť všeobecnej podstaty úpadcu eviduje voči žalovanému (1/) pohľadávku v celkovej sume 29.482,32 Eur. Na obchodné meno spoločnosti DROPSTAV s.r.o., založenej žalovaným (1/) a navrhovanou žalovanou 3/, aktuálne vedenou medzi žalovaným (1/) a žalovaným 2/ ako spoločníkmi spoločnosti, vedie Sociálna poisťovňa dlh na poistnom v sume 9.431,39 Eur, Všeobecná zdravotná poisťovňa dlh na poistnom v sume 4.286,86 Eur. Z týchto skutočností vyplýva, že žalovaný 2/ a najmä žalovaný (1/) sú dlhodobo dlžníkmi, a to dokonca aj ich obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným, teda žalovaní majú zrejme dlhodobé finančné problémy, resp. že dlhodobo nie sú schopní riadne a včas plniť svoje peňažné záväzky aj voči iným subjektom ako je žalobca. Skutočnosti týkajúce sa žalovaného 2/ sa týkajú aj žalovanej 3/, ktorá je (zrejme) manželkou žalovaného 2/, a teda jej majetok (aktívne i pasívne hodnoty) patria do BSM. Žalobca ďalej z verejne prístupných zdrojov zistil, že žalovaný (1/) Darovacou zmluvou zo dňa 09.01.2013 previedol nehnuteľnosť značnej hodnoty na svoju švagrinú, a to už v čase, keď o pohľadávke žalobcu vedel, resp. musel vedieť minimálne na základe súdneho konania prebiehajúceho vo veci samej (sp.zn. 5Cb/33/2011). Úmysel žalovaného (1/) (nepriamo) vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaný (1/) síce daroval svojej švagrinej rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. 558, avšak spoluvlastnícky podiel 1/5 k predmetnému (týmto rodinným domom zastavanému) pozemku, parcela registra C č. 558 o výmere 715 m2, si ponechal vo svojom vlastníctve, a to bez vyporiadania akéhokoľvek prístupu švagrinej k rodinnému domu a podobne. Tento účelový právny úkon žalovaného (1/) je podľa žalobcu dôkazom o tom, že žalovaný (1/) sa zbavuje majetku prevodom na blízke osoby, za účelom vyhnutia sa plnenia svojich záväzkov vytvorením vlastnej insolventnosti. Nedáva zmysel,
aby zadlžená osoba svoj jediný speňažiteľný a hodnotný majetok previedla na inú osobu bezodplatne. Rovnako to platí aj ohľadom časti hnuteľného majetku žalovaného (1/), keďže žalovaný v nedávnom čase previedol vlastnícke právo k motorovým vozidlám na jemu zrejme blízke a dôveryhodné osoby (údajne kamarátov), a to motorové vozidlo s evidenčným číslom RK-528AJ, RK-316YC. Aj u žalovaného 2/ a u žalovanej 3/ vo väzbe na konanie žalovaného (1/), ktorý sa už nepochybne zbavuje svojho majetku, je dôvodné predpokladať existenciu reálnej hrozby ukracovania existujúcich veriteľov nakladaním s majetkom. Podľa žalobcu tu existuje odôvodnená obava, že žalovaní prevádzajú/budú prevádzať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam značnej hodnoty na ďalších nadobúdateľov, a to v bezprostredne blízkej budúcnosti. Žalobca mal za to, že osvedčil reálnosť a dôvodnosť svojej obavy, že by prípadné vykonávanie meritórneho rozhodnutia bolo zmarené, resp. minimálne sťažené.
Okresný súd s poukazom na ust. § 102 ods. 1 OSP, § 76 ods. 2 OSP návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia i návrh na zabezpečenie dôkazu zamietol ako nedôvodné. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia okresný súd poukázal na dočasný charakter predbežného oparenia a zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. Z ust. § 76 ods. 2 OSP podľa okresného súdu vyplýva, že predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť voči niekomu inému, než účastníkovi konania len vtedy, ak to od neho možno spravodlivo žiadať. Podaný návrh žalobcu smeruje i voči M. K. a V. K., pristúpenie do konania ktorých žalobca navrhoval v podaní z 05.10.2012, a to tak, aby sa uvedené osoby zdržali nakladania s nehnuteľnými a hnuteľnými vecami. Okresný súd konštatoval, že doteraz M. K. a V. K., nie sú účastníkmi konania. Otázka platnosti zmluvy o dielo bola vo veci sp.zn. 2Cb/25/2011 posudzovaná tak Okresným súdom Ružomberok ako aj Krajským súdom v Žiline prejudiciálne, pričom súdy ustálili, že zmluvu o dielo za zhotoviteľa uzatváral žalovaný a pokiaľ ním boli uvedení aj iní členovia združenia, toto nevylučovalo jeho aktívnu legitimáciu, pričom bol oprávnený z takto uzavretej zmluvy aj sám uplatňovať nároky. Podľa okresného súdu, ak M. K. a V. K. nie sú účastníkmi konania (vo veci samej, sp.zn. 5Cb/33/2011), tým, že by im súd uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami a hnuteľnými vecami, by nebolo možné vysloviť záver, že to od nich možno spravodlivo žiadať. Podľa okresného súdu podal žalobca voči týmto subjektom návrh predčasne, nakoľko doposiaľ nebolo rozhodnuté o jeho odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí jeho návrhu na pripustenie vstupu uvedených účastníkov do konania. Okresný súd teda nezistil dôvody, pre ktoré by mal nariadiť predbežné opatrenia vo vzťahu k týmto subjektom.
Vo vzťahu k žalovanému okresný súd poukázal na existenciu jeho pohľadávky voči žalobcovi priznanej právoplatným rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 2Cb/25/2011-118 zo dňa 12.09.2011 v rozsahu sumy 20.388,30 Eur s príslušenstvom. Okresnému súdu nebolo známe, či predmetnú pohľadávku žalobca žalovanému už zaplatil s tým, že aj keď v predmetnom konaní (sp.zn. 5Cb/33/2011) žalobca uplatňuje vyššiu sumu (29.572,76 Eur s príslušenstvom), samotná táto skutočnosť nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia o zákaze žalovanému nakladať s nehnuteľným a hnuteľným majetkom. Okresný súd považoval za významné, že ak žalovaný minimálne vyše roka bol oboznámený so skutočnosťou, že voči nemu prebieha konanie o uplatnenom (vzájomnom proti) návrhu žalobcu (sp.zn. 5Cb/33/2011), pričom podľa žalobcu žalovaný vykonal úkony, ktorým sa zbavil majetku začiatkom roka 2013, tak zo samotného konania žalovaného s poukazom na označenú časovú súvislosť nebolo možné jednoznačne usúdiť, že žalovaný tak urobil preto, aby sa zbavil svojho majetku. Aj okolnosť, že žalovaný daroval švagrinej rodinný dom, avšak si ponechal podiel 1/5 k pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený, svedčí podľa okresného súdu o tom, že žalobca „nepreukázal“, že by sa žalovaný snažil zbaviť sa všetkého svojho majetku; žalovaný tak mohol vykonať hneď po tom, ako sa dozvedel o vznesení vzájomného protinávrhu. Podľa okresného súdu tak žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, pod ktorú okresný súd subsumoval aj obavu, že právoplatné rozhodnutie súdu nebude možné vykonať, alebo ho bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami. Okresný súd nezistil splnenie všetkých zákonných podmienok pre nariadenie predbežného oparenia a návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to voči výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Napadnuté rozhodnutie označil za vecne a právne nesprávne. Podľa žalobcu sa okresný súd ani krajský súd v rozsudkoch vo veci sp.zn. 2Cb/25/2011 nezaoberali prejudiciálnou otázkou (ne)platnosti zmluvy o dielo. Aj pri rozhodovaní o (ne)pripustení ďalších účastníkov do konania si okresný súd nedostatočne osvojil skutkový základ prejednávanej veci. Žalobca uviedol, že „práve z opatrnosti a dôsledného využívania všetkých dostupných procesných prostriedkov na zabezpečenie spravodlivej ochrany našich práva oprávnených záujmov na zabezpečenie čestného
plnenia povinností a na úctu k našim právam, ako i na elimináciu zneužívania práv na náš úkor, a nakoľko inštitút predbežného opatrenia spočíva najmä v jeho predbežnosti (dočasnosti), požiadali sme konajúci súd o ochranu, keďže existuje obava, že bez takejto dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, nebude môcť byť ochrana našich práv neskôr zabezpečená“. Podľa žalobcu dôvodnosť jeho obavy vyplýva i z okolností, že žalovaný je dlžníkom aj Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a ďalších subjektov. Preto aj keď doteraz nebolo právoplatne rozhodnuté o návrhu na pripustenie vstupu ďalších účastníkov do konania, nie je možné len z tohto hľadiska vyhodnotiť návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako predčasný; sú tu relevantné dôkazy o tom, že minimálne žalovaný „podniká úkony k „zbavovaniu“ sa majetku (ukracovaniu svojich veriteľov) a že aj M. K. je zrejme insolventný“. Okresný súd nesprávne založil svoje rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému len na časových súvislostiach súdneho konania a správania sa žalovaného, no nezhodnocoval, že súdne konanie, sp.zn. 5Cb/33/2011 bolo od 03.11.2011 do 05.06.,2012 prerušené rozhodnutím súdu. Okresný súd rozhodol o návrhu na predbežné opatrenie bez toho, aby sám zisťoval, napr. údajmi z evidencie motorových vozidiel, že k prevádzaniu vlastníckeho práva k motorovým vozidlám žalovaným „došlo za očividne výraznejších časových súvislostí“. Okrem vyvolaného konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 2Cb/25/2011, k predmetu konania vo veci samej sp.zn. 5Cb/33/2011 žalobca poukázal na existenciu i ďalšieho vyvolaného konania „voči žalovanému (a spol.)“ na Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn. 5Cb/18/2012 o zaplatenie 47.789,85 Eur s príslušenstvom. Podľa žalobcu, až po predvolaní na pojednávanie na 17.01.2013, doručené žalovanému 03.01.2013 žalovaný previedol 09.01.2013 vlastnícke právo k nehnuteľnosti značnej hodnoty na svoju švagrinú. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že navrhované predbežné opatrenie nariadi.
Keďže okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, nebolo tak napadnuté uznesenie ako ani odvolanie voči napadnutému uzneseniu doručované žalovanému na vyjadrenie, a to vzhľadom na ust. § 75 ods. 8 veta tretia OSP, podľa ktorého, ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 OSP postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, a to vzhľadom na úpravu v ust. § 221 ods. 3 OSP, podľa ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie, krajský súd uvádza, že v danej veci predmetom rozhodovania v odvolacom konaní nebola vecno-právna rovina, skutkový a právny základ rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia, ale rovina procesná. Vzhľadom k sumáru uvedených odvolacích dôvodov bolo potrebné práve v procesnej rovine ako prvé vyhodnotiť, či krajský súd ako súd odvolací, má spôsobilý predmet preskúmavania, a to súdne rozhodnutie prvostupňového súdu s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 167 ods. 2 OSP. Krajský súd konštatoval, že práve požiadavka, vyplývajúca z obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu, v danom prípade nebolo naplnené. Relevantné bolo, že žalobca v návrhu na nariadenie predbežného oparenia žiadal predbežné opatrenie nariadiť tak voči žalovanému, ako účastníkovi občianskeho súdneho konania vo veci sp.zn. 5Cb/33/2011, ako aj voči ďalším dvom subjektom, ktoré ku dňu rozhodovania okresného súdu neboli účastníkmi prvostupňového (ani odvolacieho) konania, teda išlo o situáciu nariadenia predbežného opatrenia i voči tretím osobám.
Pre rozhodovanie v prípade návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia voči tretím osobám bola relevantná, okresným súdom správne uvádzaná, právna úprava v § 76 ods. 2 OSP (vo väzbe na § 102 OSP), podľa ktorého predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Okresný súd vo vzťahu k tejto časti návrhu žalobcu vo vzťahu k tretím osobám, a to M. K. - CHODOS ŠPED a V. K. (predtým MK
STAV), zhodnocoval len ich postavenie vo vzťahu k predmetnému občianskemu súdnemu konaniu, a to, že nie sú jeho účastníkmi. Na tomto zistení založil záver o predčasnosti žalobcovho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorú predčasnosť videl v tom, že ku dňu rozhodovania okresného súdu bolo v prvostupňovom konaní zamietnuté pristúpenie uvedených dvoch subjektov ako žalovaných 2/ a 3/ v konaní sp.zn. 5Cb/33/2011, pričom doteraz nebolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti tomuto zamietavému procesnému uzneseniu okresného súdu. Okresný súd však takýmto spôsobom sa nezaoberal v procesnej i vecno-právnej rovine podaným návrhom žalobcu cez ust. § 76 ods. 2 OSP, keďže to, či možno spravodlivo žiadať nariadenie predbežného opatrenia voči dotknutým tretím osobám, vyvodzoval len z predčasnosti návrhu žalobcu v danom (procesnom) štádiu konania. Nezaoberal sa teda vôbec vecnou stránkou, opodstatnenosťou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia cez zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia v začatom súdnom konaní vo veci samej cez úpravu v § 102 ods. 1 veta prvá OSP vo väzbe na úpravu v § 74 a nasl. OSP, osobitne cez § 76 ods. 2 OSP. Nezhodnocoval žiadne zo znakov predbežných opatrení, nevyhodnotil, či navrhované predbežné opatrenia uložením zdržať sa nakladania s hnuteľnými a nehnuteľnými vecami voči M. K. a V. K. tak, ako bolo uvedené v podanom písomnom návrhu žalobcu zo 07.02.2013, bolo opodstatnené v zmysle zákonnej úpravy a z hľadiska toho, čo možno vo vzťahu k tretím osobám spravodlivo požadovať. Vo vzťahu k predmetným konkrétnym osobám M. K. - CHODOS ŠPED a V. K. však už v rámci konania 5Cb/33/2011 boli v rámci uplatňovaného nároku žalobcu a aj v súvislosti s predchádzajúcim konaním Okresného súdu v Žiline sp.zn. 2Cb/25/2011 tvrdené a preukazované určité skutkové okolnosti viažuce sa k tvrdenej a žalobcom i osvedčovanej okolnosti existencie podnikateľského združenia so žalobcom, z ktorých skutkových okolností bolo rovnako potrebné zhodnocovať zákonnú požiadavku pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia voči tretím osobám (stojacim doteraz mimo účastenstva v danom konaní) podľa § 76 ods. 2 OSP, teda, či je možné na týchto osobách, v daných konkrétnych súvislostiach tvrdených a osvedčovaných žalobcom, nariadenie predbežného opatrenia požadovať. Uvedené v odôvodnení okresného súdu úplne absentovalo a v tejto časti odvolací súd nemal žiadne relevantné podklady (dostatočné odôvodnenie) pre preskúmavanie napadnutého uznesenia okresného súdu.
Rovnako vo vzťahu k žalovanému chýbalo také odôvodnenie, ktoré by bolo súladné s úpravou v § 157 ods. 2 OSP vo väzbe na § 167 ods. 2 OSP. Okresný súd síce poukázal na tvrdenia žalobcu a okolnosti vyplývajúce zo súvisiaceho konania sp.zn. 2Cb/25/2011, prípadne na časové súvislosti z konania 5Cb/33/2011 a na určité konanie žalovaného o prevode rodinného domu a ponechaní si spoluvlastníckeho domu k 1/5 pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený, avšak nezhodnocoval ďalšie tvrdené a osvedčované skutočnosti, uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému, a to, ktoré sa týkali i prevodu motorových vozidiel, okolnosti prevodu majetku na rodinného príslušníka, okolnosti existencie dlžných súm voči viacerým veriteľom, kde tieto okolnosti boli len popísané, bez ich zhodnotenia, bez uvedenia úvah okresného súdu, z ktorých by bolo možné dôvodiť, akým konkrétnym spôsobom okresný súd zhodnocoval samotné znaky predbežného opatrenia, a to dočasnosť (predbežnú povahu), provizórnosť, proporcionalitu, naliehavosť, osvedčenie nároku, vznik vážnej a nenapraviteľnej škody, akcesoritu k hlavnému konaniu vo veci samej a efektívnosť. Uvedené znaky sú významné pre zhodnotenie účelu samotného procesného inštitútu predbežného opatrenia, pričom pojmové znaky predbežného opatrenia neexistujú samostatne, ale koexistujú a je potrebné ich vyhodnotiť tak pri nariadení predbežného opatrenia, ako aj pri zamietnutí návrhu na predbežné opatrenie, v intenciách právnej úpravy, v danom prípade v § 102 ods. 1 veta prvá OSP vo väzbe na úpravu v § 74 a nasl. OSP. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, že by sa okresný súd zaoberal tým, či bol osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť právna ochrana, poukazoval len na jeho rozsah oproti protipohľadávke žalovaného z iného konania v súvisiacej veci 2Cb/25/2011. Bez vysvetlenia týchto súvislostí a ich zhodnocovania vo vzťahu k podanému návrhu napadnuté uznesenie trpelo vadou neúplného, nedostatočného a tým nepreskúmateľného odôvodenia. Len všeobecné konštatovanie, že okresný súd „nezistil, že by boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia“, a preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol tak voči žalovanému, ako aj voči M. K. a V. K., a to bez uvedenia konkrétnych zákonných podmienok, ich vysvetlenia v rovine vyššie uvedených a poukazovaných znakov predbežného opatrenia, s premietnutím do zákonnej úpravy, za jej aplikácie a interpretácie na zistený skutkový stav veci, vo väzbe na tvrdené a žalobcom osvedčované skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, tak tým bol vytvorený stav, kedy predmetné uznesenie okresného súdu bolo nepreskúmateľné. Na takúto vadu rozhodnutia musel odvolací súd prihliadať ex offo, pričom došlo k naplneniu ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP, kedy v situácii nepreskúmateľného odôvodnenia napadnutého uznesenia došlo k odňatiu možnosti
žalobcovi konať pred súdom. V takomto prípade v procesnej rovine odvolací súd mal vytvorený priestor pre zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu a tento nevyhnutý dôsledok nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu vytvoril situáciu, kedy nebolo možné až v štádiu odvolacieho konania, poprvýkrát sa vecne zaoberať návrhom žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia tak voči žalovanému, ako aj voči tretím osobám, čo by bolo tiež v rozpore s ústavnou požiadavkou dvojinštančnosti konania a rozhodovania všeobecných súdov.
Z vyššie uvedeného došlo k zrušeniu napadnutého uznesenia okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a k vráteniu veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 221 ods. 2 OSP.
V ďalšom konaní okresný súd opätovne bude rozhodovať o návrhu žalobcu zo dňa 07.02.2013 v časti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému a ďalším označeným (doteraz tretím) osobám M. K. a V. K.. Úlohou okresného súdu bude dôsledne pri rozhodovaní vychádzať z úpravy § 102 ods. 1 veta prvá OSP vo väzbe na § 74 a nasl. OSP, pričom sa zameria na posúdenie a zdôvodnenie všetkých zákonných podmienok, splnenie ktorých je potrebné pre nariadenie predbežného opatrenia.
Odvolací súd poukazuje, že pokiaľ ide o predbežné opatrenie pre obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený, aj keď rozhodnutie zatiaľ nebolo vydané, ale prebieha konanie, v ktorom by mohlo byť vydané, tak v takom prípade ide o celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený a kumulatívne, že žalobca má pohľadávku, alebo iný nárok a že mu tento nárok bude priznaný súdnym rozhodnutím. Ide teda o požiadavky stanovené v § 75 ods. 2 OSP, základné predpoklady, a to osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Uvedené je potrebné vyhodnotiť v súvislosti so všetkými znakmi predbežných opatrení, na ktoré poukázal odvolací súd už vyššie a je potrebné tieto znaky vysvetliť vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým tvrdeniam a osvedčovaným skutočnostiam podľa návrhu žalobcu a podľa obsahu spisového materiálu.
Odvolací súd pripomína, že práve pre to, že rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (II. ÚS 222/04, II. ÚS 37/00, II. ÚS 46/00), o to viac je kladená požiadavka na dodržanie riadneho odôvodnenia, preskúmateľnosti rozhodnutia o predbežnom opatrení (§ 157 ods. 2 OSP v spojení s § 167 ods. 2 OSP). Za významné považuje odvolací súd napokon uviesť, že pri nariadení predbežného opatrenia súd poskytuje oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť (vo veci samej) i inak. Pri novom rozhodovaní okresný súd sa zameria na žalobcom tvrdené a osvedčované okolnosti takého správania sa žalovaného a tretích osôb, ktoré vo svojom dôsledku majú predstavovať znižovanie hodnoty ich majetku, samotného prevodu hnuteľných a nehnuteľných vecí v rovine zhodnotenia nebezpečenstva hroziacej ujmy, osvedčovanej obavy z ohrozenia budúceho možného výkonu rozhodnutia (exekúcie) na strane žalobcu, pričom časové súvislosti sú pri zhodnocovaní dôležité, ale nie nosné. Nosným je zhodnotiť, či tvrdené (osvedčované) prevody na strane žalovaného, resp. tretích osôb sú takým konaním, z ktorého možno vyvodiť zbavovanie sa, zmenšovanie majetku v rovine nebezpečenstva možnej ujmy, a teda potreby dočasnej úpravy pomerov v prospech žalobcu. Na tieto okolnosti je potrebné zamerať nové rozhodnutie a náležité odôvodnenie tak, aby nové rozhodnutie tvorilo spôsobilý predmet preskúmania v prípadnom ďalšom odvolacom konaní.
Podľa ust. § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.