Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cbi/18/2012

Potvrdené rozhodnutím 1CoKR/6/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: JUDr. C. F., so sídlom D., XXX XX, T. XX, správca úpadcu BOHEMA s.r.o., v konkurze, so sídlom Justičná 13, 080 01 Prešov, IČO: 31 704 794, zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Tarabčákovou, so sídlom Prešov, 080 01, Hlavná 13, proti žalovanému: DBF, s.r.o., so sídlom Košice, 040 01, Kpt. Nálepku 1/U, IČO: 36 209 023, právne zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária VASIĽ ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom Košice, 040 01, Nerudova 14, IČO: 42 240 482, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o povinnosti zaplatiť 13.540,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 2Cbi/18/2012 - 70 zo dňa 9. 5. 2013, zhodou hlasov členov senátu takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ivety Tarabčákovej náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 67,89 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozef Tarabčák, Hlavná 13, 080 01 Prešov, správca úpadcu BOHEMA s.r.o., Justičná 13, 080 01 Prešov, IČO: 31 704 794, zastúpeného JUDr. Ivetou Tarabčákovou, advokátka, Hlavná 13. 080 01 Prešov, proti žalovanému: DBF, s.r.o., Kpt. Nálepku 1/U, 040 01 Košice, IČO: 36 209 023, zastúpeného Advokátskou kanceláriou, Martin Vasiľ & partners, s.r.o., JUDr. Martin Vasiľ, Nerudova 14, 040 01 Košice, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že právny úkon, ktorým úpadca dňa 26.9.2011 vyplatil podľa výdavkového dokladu č. V V-0056 žalovanému sumu 13.540 eur, je voči veriteľom v konkurze právne neúčinný.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi do všeobecnej podstaty sumu 13.540 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania právneho zástupcu žalobcu vo výške 427,03 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 4.4.2012 sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka voči veriteľom z dôvodu, že dňa 26.9.2011 vyplatil úpadca žalovanému sumu 13. 540 eur ako čiastočnú splátku pôžičky z roku 2007, o čom vystavil výdavkový doklad č. VV - 0056. Táto suma bola zúčtovaná v hlavnej knihe účtovníctva., zmluva o pôžičke však podľa žalobcu nebola medzi úpadcom a žalovaným uzavretá, nakoľko takýto dokument nebol úpadcom predložených a ani sa nenachádza medzi dokladmi, ktoré boli žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty predložené. Preto je zrejmé, že predmetná suma bola -2-

žalovanému vyplatená za účelom zbaviť sa prostriedkov ich prevedením na spriaznenú osobu, čím došlo k ukráteniu veriteľov. Tento úkon bol vykonaný po začatí konkurzného konania, pričom v tom čase bol dlžník povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony. Vyplatenie uvedenej sumy a navyše spriaznenej osobe nie je bežným úkonom podľa , pretože nejde o úkon nevyhnutne potrebný na zabezpečenie riadneho výkonu podnikateľskej činnosti, a preto mu možno odporovať podľa písmeno a) . Predmetný úkon bol vykonaný medzi spriaznenými osobami podľa práce 9 ods. 1 písm. e) , keďže Peter Palaščák je štatutárnym orgánom úpadcu a spoločníkom a štatutárnym orgánom žalovaného.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.11.2012 žalovaný nárok neuznal. Súčasne uviedol, že žalovaný poskytol úpadcovi pôžičku dňa 7.12. 2007 v celkovej výške 3.500.000 Sk na účelový nákup technologického zariadenia, pričom sa jednalo o pôžičku viazanú výlučne na konkrétny účel. Túto skutočnosť preukazuje výpis z účtu, ktorý pripojil žalovaný k tomuto podaniu. Poskytnutím pôžičky žalovanou spoločnosťou bolo umožnené úpadcovi zlepšenie vykonávania vlastnej podnikateľskej činnosti, čo bolo riadne zaevidované v účtovníctve úpadcu. Tvrdenie žalobcu o vyplatení splátky vo výške 13. 540 eur, čím došlo k ukráteniu veriteľov je neopodstatnené a ničím nepreukázané nakoľko úpadca nemohol v čase vyplatenia splátky vedieť, že bude vyhlásený na jeho majetok konkurz, ktorý bol vyhlásený až dňa 15.11.2011 a vykonanie výplaty splátky sa uskutočnilo v čase, keď to predmet rozvážnosti vedomosť nemal. Existencia poskytnutej pôžičky bola riadne preukázaná a úpadca vyplatil iba jej časť nie celú výšku. Z právnych úkonov vykonaných úpadcom, preto nie je zrejmý žiadny úmysel o krátenie veriteľov na uspokojení ich pohľadávok. Úpadca mal a stále má dostatok majetku je vlastníkom nehnuteľností v Prešove vlastní iný hnuteľný majetok. Poskytnutá pôžička bola výlučne účelová, slúžila na zabezpečenie technológie, preto vrátenie splátky z pôžičky je možné označiť ako bežný právny úkon.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, štatutárneho zástupcu žalovaného, svedka G. oboznámením výdavkového dokladu, hlavnej knihy, zoznamu pohľadávok, výpisu z účtu žalovaného, súvahy úpadcu k 15.11.2011, kópie účtovej knihy úpadcu za 8 - 9/2011 a zistil tento skutkový stav :

Dňa 7.12.2007 previedol žalovaný na účet úpadcu sumu 3.500.000 Sk, bez konkrétnej špecifikácie vykonanej úhrady. K tvrdeniu žalovaného, že poskytol úpadcovi pôžičku a že tieto prostriedky boli určené na účelový nákup technologického zariadenia súd vypočul štatutárneho zástupcu žalovaného D.a, ktorý pracoval v spoločnosti úpadcu v pozícii výrobného riaditeľa.

D. vo svojej výpovedi poukázal na to, že žalovaná spoločnosť, ktorej je majiteľom a konateľom sa zameriava najmä na poskytovanie finančných služieb, pričom mal záujem o rozvoj spoločnosti úpadcu, ktorá sa javila ako perspektívna, v tom čase v zdravej kondícii, ktorej bolo potrebné finančne pomôcť, aby sa vymenilo technologické zariadenie. Preto jej bola poskytnutá pôžička, účelové viazaná na nákup technológie s tým, že čiastočne bola technológia za tieto peniaze zakúpená. Splatnosť pôžičky nebola dohodnutá, avšak -3- -71

vychádzalo sa z toho, že až bude žalovaná spoločnosť požadovať vrátenie týchto peňazí, výzve dlžníka na ich vrátenie, preto sa aj ponechávali predmetné stroje v spoločnosti ako zábezpeka. Vo vzťahu k vráteniu sumy 13.540 eur uviedol, že to bolo v čase, keď úpadca už nebol schopný sa tzv. naštartovať na ďalší rozvoj. Ďalšie investície boli zbytočné, preto sa rozhodlo o vrátení časti požičanej sumy a to vo výške zostatku, ktorým spoločnosť disponovala na účte. Peniaze vo výške 13.540 eur si sám vyplatil D. v hotovosti. K vyplneniu prihlášky a prihláseniu celej požičanej sumy došlo z dôvodu, že nemal k dispozícii účtovné údaje, nakoľko správca JUDr. Tarabčák mu neumožnil dostať sa k účtovníctvu, vychádzal len z tých údajov, ktoré mal k dispozícii. Nepamätal si pri vyplnení prihlášky, že predmetná suma, ktorá bola vyplatená, slúžila ako čiastočná úhrada pôžičky, avšak radil sa s právnikom, že si má prihlásiť pohľadávky, ktoré vedel reálne doložiť. Potvrdil však, že v tom čase mala spoločnosť úpadcu aj iné záväzky voči tretím osobám, avšak mali záujem na oživení výroby, pripravovali reštrukturalizáciu a s veriteľmi uzavreli ústnu dohodu o tom, že zatiaľ sa nebudú pohľadávky vymáhať a postupne sa budú uhrádzať. Úpadca zároveň disponoval dostatočným majetkom na to, aby uspokojil nároky svojich veriteľov a to vlastnou nehnuteľnosťou, ktorá bola znalecký ocenená na sumu 17 mil. Sk. Taktiež mal úpadca objednávky, dokonca prišli aj čiastočné úhrady, z ktorých sa uhrádzali v prvom rade záväzky vo vzťahu k zamestnancom, keďže boli v omeškaní a súčasne sa uskutočnilo stretnutie s veriteľom Sociálna poisťovňa, kde vysvetlili situáciu, predložili reálny plán na postupné uspokojovanie záväzkov v priebehu. O začatí konkurzného konania nemal vedomosť, nakoľko nesleduje obchodný vestník. V priebehu konania Peter Palaščák prevzatie sumy 13.540 eur spochybnil.

Svedok G.k brat štatutárneho zástupcu žalovaného pôsobil u úpadcu v pozícii výrobného riaditeľa, mal na starosti zákazkovú výrobu, zúčastňoval sa jednaní, až po samotnú expedíciu. Ostatné veci zabezpečoval D.k. Vo vzťahu k vkladu sumy 3.500.000 Sk uviedol, že v tom čase menili odberateľa z talianskeho na francúzskeho, potrebovali nakúpiť iné stroje, materiály a pod. a táto suma bola vložená za účelom výrobno-prevádzkových nákladov. Svedok mal od brata informáciu, že sa jedná o pôžičku, ktorú bude potom potrebné vrátiť, keď sa podarí vybaviť túto zákazku. Bližšie informácie k okolnostiam, za akých podmienok sa bude táto pôžička vracať a v akej splatnosti a pod. Svedok nemal a ani sa nevedel vyjadriť, či pôžička bola splatená.

Žalobca odmietol dôvodnosť obrany žalovaného odvolávajúc sa na účtovníctvo úpadcu, ktoré by mal mať žalobca k dispozícii a z ktorého by malo byť zrejmé, že medzi úpadcom a žalovaným došlo k poskytnutiu a vráteniu pôžičky a žalovaným uvádzané tvrdenia hodnotí ako účelové. Ako zdôraznil z predloženého výpisu z účtu nevyplýva, že by malo ísť o pôžičku a rovnako z tohto výpisu nevyplýva, že by odporovaný právny úkon súvisel práve s touto transakciou zo dňa 7.12.2007. Do podania vyjadrenia k žalobe konateľ úpadcu žalobcovi neposkytol vysvetlenie ani nepredložil žiadne doklady, z ktorých by bolo možné zistiť náležitosti údajnej zmluvy o pôžičke. Predložený výpis z účtu nepovažuje za relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval uzavretie zmluvy o pôžičke a to, že práve odporovaný právny úkon bol jej čiastočným vrátením. Ako bolo uvedené v žalobe, v účtovníctve bola zahrnutá suma 13.540 eur ako čiastočná splátka pôžičky z r.2007, avšak zo žiadnych dostupných dokladov nevyplýva, že by skutočne išlo o pôžičku. Navyše, žalovaný prihlásil do konkurzu -4-

pohľadávku z titulu účelovej pôžičky vo výške 116.178,71 eura, t.j. 3.500.000,- Sk, čo svedčí o tom, že z tejto údajnej pôžičky nebola vrátená žiadna jej časť, a teda že odporovaný právny úkon sa neviaže na túto údajnú pôžičku v sume 3.500.000,- Sk. Predmetný právny úkon nemožno považovať za bežný právny úkon, tak ako to tvrdí žalovaný, pretože bežným úkonom je iba taký právny úkon, ktorý je nevyhnutne potrebný na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom podnikania úpadcu. Úhrada časti pôžičky spriaznenej osobe nie je takýmto úkonom. Pričom nie je zrejmé, v čom vidí žalovaný nevyhnutnú potrebu úhrady údajnej pôžičky a ako by mala byť narušená činnosť úpadcu v prípade, že by túto sumu nebol uhradil. Naopak, ide o poskytnutie nemalých finančných prostriedkov po začatí konkurzného konania, čím došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, v dôsledku čoho už nie je tieto prostriedky možné použiť na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Účelové viazanie, ani použitie týchto prostriedkov na nákup technologického zariadenia jednak nebolo preukázané a tiež táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na posúdenie, či vrátenie údajnej pôžičky je, alebo nie je bežným právnym úkonom.

To, že úpadca nemohol 26.9.2011 vedieť, že bude na jeho majetok vyhlásený konkurz, je účelové tvrdenie, keďže podstatné je to, či a kedy nastali účinky začatia konkurzného konania a nie to, či bolo možné predvídať vyhlásenie konkurzu. Konkurzné konanie bolo začaté už 18.8.2011, pričom súd následne doručoval návrh úpadcovi za údelom preukázania platobnej schopnosti. Navyše, uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručuje zverejnením v Obchodnom vestníku a týmto dňom nastávajú aj účinky vrátane povinnosti dlžníka obmedziť svoju činnosť len na bežné úkony, a to bez ohľadu na to, či vedel o podanom návrhu. Všetky tieto skutočnosti navyše museli byť zrejmé nielen úpadcovi, ale aj žalovanému, keďže konateľ úpadcu je zároveň aj konateľom a spoločníkom žalovaného. Dôležitá je najmä skutočnosť, že práve zamestnankyne, ktorým neboli vyplatené mzdy podali predmetný návrh na vyhlásenie konkurzu, teda si musel byť konateľ úpadcu vedomý, že ak im to nedoplatí, žiadnu zákazku dohodnúť nemôže.

Čo s týka tvrdenia, že mu nebol umožnený vstup správcom KP k účtovníctvu a to ho viedlo k nesprávnemu vyplneniu prihlášky žalobca uviedol, že bol niekoľkokrát správcom KP vyzvaný na dobrovoľné odovzdanie účtovníctva, nakoľko je konateľom aj úpadcu aj žalovaného, takúto výzvu prevzal, avšak bezúspešne, v súvislosti s čím že sa vedie aj trestné stíhanie vo veci marenia konkurzného konania.

Žalobca predložil súdu súvahu úpadcu k 15.11.2011, z ktorej jednoznačne vyplýva, že úpadca bol v tom čase v predlžení, stav jeho imania a majetku bol ďaleko mínusový v porovnaní s výškou jeho záväzkov. Majetok úpadcu - nehnuteľnosť je založená v prospech veriteľa VOLKSBANK, a.s. na zabezpečenie záväzku spoločnosti ELVER, s.r.o., ktorá je jediným spoločníkom úpadcu, a teda nebolo možné speňažovaním tohto majetku uspokojiť záväzky vo vzťahu k všetkým veriteľom. V súčasnosti v rámci konkurzného konania prebieha speňažovanie, na základe uzavretej dohody s týmto veriteľom s tým, že v prvom rade sa uspokojí jeho nárok, a až vo zvyšku, ktorý momentálne nevie špecifikovať, budú uspokojení ostatní veritelia. Vzhľadom na prebiehajúce konkurzné konanie nie je predpoklad, že majetok úpadcu bude odpredaný za jeho reálnu hodnotu, teda nebude z výťažku možné uspokojiť všetky prihlásené pohľadávky. Do konkurzu si veritelia prihlásili pohľadávky v celkovej -5- -72

výške 864.778,82 eura, z toho zistené boli vo výške 276.255,64 eura. Navyše z výťažku zo speňaženia súpisových položiek sa uspokojujú okrem prihlásených pohľadávok aj pohľadávky proti podstate, vzniknuté po vyhlásení konkurzu, ktoré ku dňu 9.1.2013 predstavujú 37.203,62 eura.

Z predloženej účtovnej knihy úpadcu za mesiace august a september 2011 vyplýva, že v pokladni úpadcu bolo v mesiaci september 2011 zaúčtované vyplatenie sumy 13.540 eur, z titulu vrátenia pôžičky žalovanému, teda v tomto mesiaci bola úhrada vykonaná reálne, nakoľko v mesiaci august takáto položka v účtovníctve nie je zaevidovaná.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov ( ďalej len ) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ) právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ) odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa ďalej len

(5) Začatie konkurzného konania má tieto účinky:

a) dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke5) alebo v pobočke zahraničnej banky, 6) štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere7) alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu, 8) d) konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje.

-6-

Podľa ods. l, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa , ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa ods. l právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

Podľa ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.

Podľa ods. l ;

Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

Podľa ods.l vo veciach ochrany osobnosti podľa , vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o

-7-

-73

ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2).

Žalobca si v podanej žalobe uplatnil vydanie rozhodnutia o určení neúčinnosti predmetného právneho úkonu dlžníka voči veriteľovi ( vyplatenia sumy 13.540 eur ako čiastočnej splátky pôžičky z roku 2007). Žaloba bola žalobcom uplatnená v zmysle v zákonnom stanovenej lehote. Žalobca podal žalobu na odporovateľnosť ukracujúceho právneho úkonu podľa , ktorým dlžník úmyselne ukrátil svojich a tento úmysel bol, alebo musel byť druhej strane známy, pričom ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, a preto úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa , , dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený, a platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok, teda v čase odporovaného právneho úkonu dlžník musí byť preukázateľne v úpadku. Do konkurzu si veritelia prihlásili pohľadávky v celkovej výške 864.778,82 eura, z toho zistené boli vo výške 276.255,64 eura, pričom väčšina pohľadávok vznikla ešte v roku 2009 a 2010 ako to vyplýva z predloženého zoznamu pohľadávok, teda pred dátumom vyplatenia sumy 13.540 eur ako čiastočnej splátky pôžičky z roku 2007 žalovanému.

Zákon o konkurze a vyrovnaní definuje úpadcu ako dlžníka neschopného, alebo predlženého splácať viac ako jednému veriteľovi po dobu 30 dní po lehote splatnosti pri peňažných záväzkoch. Táto platobná neschopnosť ako úpadok dlžníka zamedzuje dlžníkovi vykonávať zvýhodňujúce právne úkony ( ), alebo ukracovať veriteľov ( ) počas úpadku dlžníka. Zákon definuje podmienky odporovania zvýhodňujúceho právneho úkonu, či odporovania ukracujúceho právneho úkonu, postavením dlžníka nespôsobilosťou splácať záväzky svojim veriteľom v prípade preukázania jeho platobnej neschopnosti, tvrdenej v dobe úpadku.

Ako vyplýva z predloženej súvahy úpadcu k 15.11.2011, úpadca bol v tom čase v predlžení, o čom svedčí stav jeho speňažiteľného imania a majetku v porovnaní s výškou jeho záväzkov. Majetok úpadcu - hnuteľné veci ako aj nehnuteľnosť, ktorá mala podľa jeho tvrdenia byť speňažiteľnou na uspokojenie nárokov veriteľov je založená v prospech veriteľa VOLKSBANK, a.s. na zabezpečenie záväzku spoločnosti ELVER, s.r.o., ktorá je jediným spoločníkom úpadcu, a teda nebolo možné speňažovaním tohto majetku uspokojiť záväzky vo vzťahu k všetkým veriteľom.. Úpadca okrem sumy vo výške zostatku, ktorým spoločnosť disponovala na účte 13.540 eur, nedisponoval hotovostnými prostriedkami v pokladni a na bankovom účte, preto vychádzajúc zo zistenej nižšej hodnoty celkových pohľadávok oproti celkovej hodnote záväzkov je potrebné prijať záver, že dlžník bol k 26.9.2011 platobne neschopný. K právnemu úkonu, ktorý je predmetom odporovania, teda došlo v čase platobnej -8- neschopnosti dlžníka.

Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že by malo ísť o pôžičku, z predloženého výpisu z účtu to nevyplýva. Aj keď v účtovníctve úpadcu je zahrnutá suma 13.540 eura ako čiastočná splátka pôžičky z r. 2007, okrem tvrdenia štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý len informoval svedka Mirona Palaščáka o tejto skutočnosti zo žiadnych predložených dokladov to nevyplýva a potvrdzuje to aj postup žalovaného, ktorý prihlásil do konkurzu pohľadávku z titulu účelovej pôžičky vo výške 116.178,71 eura, t.j. 3.500.000,- Sk, čo len preukazuje nevrátenie žiadnej jej časti, a teda skutočnosť, že odporovaný právny úkon sa neviaže na túto údajnú pôžičku v sume 3.500.000,- Sk.

Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že predmetný právny úkon nemožno považovať za bežný právny úkon, tak ako to tvrdí žalovaný, pretože bežným úkonom je iba taký právny úkon, ktorý je nevyhnutne potrebný na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom podnikania úpadcu. Úhrada časti pôžičky spriaznenej osobe takýmto úkonom nie je. Tvrdenú nevyhnutnú potrebu úhrady pôžičky v súvislosti s narušením činnosti úpadcu v prípade, že by túto sumu nebol uhradil a účelové viazanie, ani použitie týchto prostriedkov na nákup technologického zariadenia žalovaný nepreukázal.

Postupom úpadcu po začatí konkurzného konania teda došlo k zmenšeniu jeho majetku, v dôsledku čoho už nie možné predmetnú sumu použiť na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.

Po vyhodnotení dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na určenie neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu, že je ukracujúcim právnym úkonom je v celom rozsahu dôvodný, a preto v súlade s citovanými ustanoveniami žalobe v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , keď súd priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia vo výške 427,03 eura podľa nasledujúceho vyúčtovania, prevzatie veci 30.3.2012 - 58,69 eura + 7,63 eura paušál = 66,32, žaloba 4.4.2012 - 66,32 eura, stanovisko 9.1.2013 - 60,08 eura + 7,81 eura paušál = 67,89, pojednávanie 7.2.2013 = 67,89 eura, pojednávanie 14.3.2013 = 67,89 eura, pojednávanie 18.4.2013 = 67,89 eura, pojednávanie 9.5.2013 - 1 x 60,08 eura + 7,81 eura paušál = 22,83 eura, spolu = 427,03 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V takom prípade možno odvolanie podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.

Podľa c) ods. 1 a 2 , ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom podľa , môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne vo veci opäť konať.

Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal proti rozsudku pre zmeškanie aj odvolanie a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný odvolanie nepodal Proti výroku o trovách konania je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.