Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-474-2011.pdf
PDF · 116.01 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/474/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: O.. R. I., bytom E., T. XX/XXX, zastúpeného D.. U. U., advokátkou so sídlom E., F.. Z. X proti odporcovi: J. so sídlom E., T. XXX/ X, IČO: XXXXXXXX, zastúpeného E.. D. R., advokátom so sídlom E., A. X, o zaplatenie 75,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. septembra 2011, č. k. 6C/291/2010-84 a proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27.10.2011, č. k. 6C/291/2010-90 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 2.273,- Sk (75,44 eur) s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Vychádzal zo zistenia, že na základe objednávky navrhovateľa došlo odporcom dňa 14.08.2007 k dodaniu betónu. Vychádzajúc z dodacieho listu č. XX/X zo dňa 14.08.2007 bolo odporcom navrhovateľovi dodaných 5 m3 betónu, pričom čas dodania na stavbe bol o 10.30 hod., rovnako tak čas zahájenia vyprázdňovania, pričom čas ukončenia vyprázdňovania bol 10.50 hod. Vychádzajúc z informácie na dodacích listoch betón namiešal pracovník odporcu, p. D., a na stavbu ho doviezol p. H.. Na dodacom liste sa nachádza tiež podpis odberateľa - navrhovateľa. Vychádzajúc z dodacieho listu č. XX/X zo dňa 14.08.2007 bolo odporcom navrhovateľovi dodaných 3,5 m3 betónu, pričom čas dodania na stavbe bol o 13.20 hod., čas zahájenia vyprázdňovania 13.20 hod. a čas ukončenia vyprázdňovania bol 13.35 hod. Odporca vyúčtoval navrhovateľovi dodanie betónu v množstve 8,5 m3 faktúrou č. XXXXXX, vystavenou na sumu 20.862,- Sk, pričom z predmetnej faktúry je zrejmé, že cena za 1 m3, vrátane DPH bola 2.272,92 Sk. Podľa príjmového pokladničného dokladu navrhovateľ odporcovi predmetnú sumu uhradil dňa 19.08.2007. Z obsahu pripojeného spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Q., Úrad justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania, oddelenia skráteného vyšetrovania F., pracovisko E. súd zistil, že na Okresnú prokuratúru Q. bol doručený navrhovateľom podnet k prevereniu ohľadne dodaného množstva betónu, kde poukazoval na skutočnosť, že zo strany zamestnancov odporcu došlo k podvodu, falšovaniu prvotných dokladov a k nerešpektovaniu preukázateľných technických skutočností, hlavne o objeme a ploche. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Q., Úrad justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania, oddelenia skráteného vyšetrovania F., pracovisko E., uznesením zo dňa 15.10.2007 č. k. ČVS: ORP-2457/5-OSV-T-2007 odmietlo vec z podozrenia z prečinu podvodu, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania, keď nebola naplnená skutková podstata prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, a ani žiadneho iného trestného činu. V uznesení sa konštatuje, že objednávateľ - navrhovateľ si skutočne ústnou formou na deň 14.08.2007 objednal dodávku betónu na presne určené miesto, pričom uvedený stavebný materiál mu bol dňa 14.08.2007 v doobedňajších hodinách aj dodaný a navrhovateľ si predmetný objednaný tovar v tomto termíne na vopred určenom mieste riadne prevzal a uvedené aj potvrdil svojím podpisom na dodacích listoch pod č. XX/X a XX/X, vystavených dňa 14.08.2007, z čoho vyplýva, že medzi spoločnosťou J. ako dodávateľom a navrhovateľom ako objednávateľom vznikol obchodno-právny vzťah. Naviac bolo zistené, že oznamovateľ - navrhovateľ poukazoval na spôsobenú škodu 2.273,- Sk, pričom jedným z interpretačných pravidiel pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona je predpoklad spôsobenia škody minimálne malej, ktorá predstavuje sumu 8.000,- Sk. Navrhovateľ v priebehu konania poukazoval na skutočnosť, že na dodacom liste č. XX/X došlo k prepisu čísla X na číslo X, čo usudzuje z toho, že keď dodací list č. XX/X podpisoval, bola na ňom krivá štvorka, a keď mu bol dodací list odovzdaný, keď išiel platiť, zistil, že na dodacom liste štvorka bola prepísaná na päťku. Kópia dodacieho listu mu bola odovzdaná v deň dodania betónu, pričom podpisoval naraz obidva dodacie listy až po druhej dodávke, realizovanej v ten istý deň. Keď dodacie listy podpísal, šofér podľa neho na nich ešte niečo prepisoval, alebo dopísal a odovzdal mu vytrhnutú kópiu dodacieho listu. On ich zložil, dal do vačku, na druhom dodacom liste videl číslo 3,5, povedal si, že nie je o čom, že ide sa ďalej. Keď mu pracovníčka odporcu odovzdávala faktúru, táto bola vyúčtovaná na 8,5 m3, v skutočnosti mu však bolo dodaných 7,5 m3 betónu. Tiež poukazoval na skutočnosť, že samotná garbovňa, do ktorej sa lial betón, nemala objem 5 m3. Konateľ odporcu uviedol, že sa situáciu snažil riešiť. Preveroval vzniknutý problém do hĺbky a zistil, že tvrdenia navrhovateľa sú neodborné. Poukazoval na dodacie listy č. XX/X a XX/X, na skutočnosť, že všetky čísla 5 sa zhodujú tvarom. Tiež preveril doklady, ktoré predchádzali samotným dodacím listom, doklady o evidencii výroby betónu, a zistil, že bolo vyrobených najskôr 5 m3 betónu, potom 3,5 m3 betónu, takto je to zaevidované i v evidencii, pričom stas-ka, ktorá je priložená k dodacím listom, je v súlade s týmito. Tiež je v súlade doba nákladu, doba jazdy a doba vykládky. Poukázal tiež na skutočnosť, že betón, ktorý bol navrhovateľovi dodaný, bol dodaný na účel betonáže stropu a stavby, kde sú umiestňované nosníky v tvare T a stropné vložky. Samotný betón zateká do stropných vložiek, z ktorých sa strop skladá, a je veľmi ťažké vypočítať plochu stropu. Keď navrhovateľ tvrdil, že dorábal ešte 33 miešačiek na strop, pri výpočtoch, že jedna miešačka je 0,100 m3 betónu, tak navrhovateľ ešte sám použil na strop 3,3 m3 betónu, ktoré neboli dodané odporcom. Tvrdil pritom, že výpočet na strop bol 8,5 m3, tak ako môže tvrdiť, že odporcom bolo dodaných ešte menej m3 betónu. Výpoveďou svedka H. J., zamestnanca odporcu ako dopravného dispečera, bolo preukázané, že navrhovateľ si priamo u neho objednal 5 m3 betónu, pričom tento na základe uvedenej objednávky dal pokyn k realizácii jeho výroby a následne dodávky. Výpoveďou svedka D. H. bolo preukázané, že navrhovateľovi bol dodaný betón v dvoch dodávkach, pričom v prvej dodávke zodpovedá dodací list č. XX/X a druhej dodávke dodací list č. XX/X. Svedok na týchto dodacích listoch vypisoval údaje o čase dodania, zahájenia vyprázdňovania a ukončenia vyprázdňovania, pričom ostatné údaje vypĺňala obsluha betonárky pred odovzdaním dodacích listov svedkovi D. H.. Ďalej bolo preukázané, že došlo k poškodeniu nádoby, do ktorej sa betón lial. Nebolo preukázané, že by D. H. prepisoval nejaké údaje v dodacom liste č. XX/X a vychádzajúc z jeho výpovede, ktorá sa nejavila ako nedôveryhodná, k prepísaniu údajov po vystavení dodacieho listu a jeho odovzdaní betonárni svedkom nemohlo dôjsť ani nikým iným, keď svedok mal dodací list č. XX/X stále pri sebe. Ani výpoveďou svedka E. D. nebolo preukázané, že by svedkom D. H. došlo k pozmeňovaniu údajov uvedených na spornom dodacom liste č. XX/X. Svedok E. D., zamestnanec odporcu vo svojej výpovedi potvrdil, že údaje o množstve dodaného betónu 5 m3 vyplňoval on sám, toto množstvo betónu bolo ním i skutočne namiešané. Výpoveď svedka D. P., známeho navrhovateľa, sa nejavila súdu ako nedôveryhodná, jeho výpoveďou však neboli preukázané žiadne rozhodné skutočnosti, keď tento uviedol, že si nepamätá, či pri prvej dodávke betónu nedošlo k jeho úniku. Svedeckými výpoveďami nebolo preukázané, že by si navrhovateľ, ako tvrdil v návrhu, objednal 4 m3 betónu. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za to, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol záväzkovo-právny vzťah v zmysle ust. § 631 Občianskeho zákonník a nasl., a v prípade preukázania tvrdenia navrhovateľa na strane odporcu by došlo k bezdôvodnému obohateniu (§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Vykonaným dokazovaním však neboli preukázané tvrdenia navrhovateľa, že si objednal 4 m3 betónu, ani tvrdenie, že mu nebolo dodané odporcom množstvo 5 m3 betónu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ si u odporcu objednal pri prvej dodávke 5 m3 betónu a toto množstvo, vychádzajúc zo svedeckých výpovedí i dokladov, predložených odporcom, mu i bolo dodané. Navrhovateľ podpisoval oba dodacie listy naraz po druhej dodávke betónu, takže nemohlo dôjsť k prepisovaniu údajov o dodanom množstve betónu ani svedkom D. H., a ani na samotnej betonárni, keď svedok E. D. potvrdil, že údaje o množstve dodávaného betónu v dodacom liste vypisoval on sám. Pokiaľ samotný navrhovateľ postupoval pri podpisovaní dodacích listov spôsobom ním uvedeným na pojednávaní, konanom dňa 27.06.2011, nevedel uviesť, čo na dodacom liste bolo vypísané, čo nebolo, pričom podľa neho vodič D. H. na dodacom liste dopisoval údaj, o ktorom navrhovateľ po oboznámení sa s dodacím listom sám skonštatoval, že takýto údaj na dodacom liste nie je. Nemôžu byť potom dôveryhodné jeho tvrdenia, že vodič prepísal štvorku na päťku následne potom, ako on dodacie listy podpísal. Súd prvého stupňa konštatoval, že nezistil z obsahu zapožičaného spisu, ani samotného uznesenia ČVS: ORP-2457/5-OSV-T-2007 zo dňa 15.10.2007, že by sa v tomto konštatovalo, tak, ako navrhovateľ uvádza v návrhu, že podpísal dodacie listy na 7,5 m3 betónu. Naopak, ako bolo uvedené, v tomto sa konštatuje, že navrhovateľ si ústnou formou objednal dodávku betónu na presne určené miesto, pričom uvedený stavebný materiál mu bol dňa 14.08.2007 aj dodaný a navrhovateľ ho riadne prevzal, čo potvrdil svojím podpisom na dodacích listoch č. XX/X a XX/X. V danom prípade, keď navrhovateľ po dodaní betónu podpísal dodacie listy, dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľa a súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že tento dôkazné bremeno s poukazom na uvedené skutočnosti neuniesol. Realizáciu znaleckého dokazovania na preukázanie objemu garbovne, do ktorej sa vlieval betón pri jeho dodaní, súd nenariadil, pretože vykonanie takéhoto dôkazu by nepreukázalo skutočnosť, aké množstvo betónu bolo odporcom navrhovateľovi dodané, keď nebolo preukázané, koľko betónu a pri ktorej dodávke z predmetnej garbovne vytieklo, keď v tomto smere boli rozporné výpovede svedka D. H. a D. P., avšak i výpoveď svedka D. P. a samotného navrhovateľa. Nariadenie znaleckého dokazovania na preukázane skutočnosti, koľko betónu vojde do plochy, ktorá sa betónovala, súd rovnako považoval za neúčelné, keď navrhovateľ nepreukázal a nenavrhol vykonať dôkaz, čo konkrétne sa v deň dodávky betónovalo, a nebolo ním ani preukázané, koľko betónu on sám, resp. ním požiadaní brigádnici, či majster dorábali a skutočne na stavbe použili a na betónovanie čoho konkrétne. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu vo výške 100 % ním uplatnených účelne vynaložených trov konania. O náhrade trov konania súd rozhodol takouto formou podľa § 151 ods. 7 O.s.p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania, vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol ho zmeniť tak, že odvolací súd jeho návrhu vyhovie, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal neúplné zistenie skutkového stavu, keď súd prvého stupňa sa nevyporiadal s predloženými dôkazmi a nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že spornou a rozhodnou skutočnosťou, ktorá bola predmetom dokazovania, bolo zistenie množstva dodaného tovaru. Uviedol, že mu bola predložená fotokópia dokladu DL č. XX/X - potvrdenie o uzavretí zmluvy o dielo, v ktorom množstvo tovaru - dodávky nie je jednoznačne určené. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal jeho tvrdením, že množstvo dodávky bolo doplňované, prepisované. Pokiaľ si porovnal oba doklady, na základe ktorých mu bol dodaný tovar, a to č. DL XX/X a XX/X, mal za evidentné, že číslica X je napísaná iným tvarom. Na doklade č. XX/X je okrúhla a na spornom doklade XX/X je hranatá a dopisovaná. Keďže zmluvu vyhotovil sám odporca, bol povinný údaje uviesť jasne, určite a zrozumiteľne. Preto bolo potrebné vyporiadať sa s touto skutočnosťou a porovnať originál DL a jeho fotokópiu. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa nezaoberal hodnotením predloženého dôkazu, uznesením ČVS: ORP-2457/5-OSV- T-2007 zo dňa 15.10.2007, v ktorom sa konštatuje, že odporca dodal navrhovateľovi objednaný betón v množstve celkom 7,5 m3, a nie 8,5 m3, ako tvrdí odporca. Mal za to, že na preukázanie skutočne uvedeného množstva dodaného tovaru bolo potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, a súd sa nezaoberal dôkazmi: technickou dokumentáciou predloženou navrhovateľom, nezohľadnil technické parametre garbovne, ktoré by preukázali, aké množstvo betónu sa v skutočnosti vylialo a v akom rozsahu bola garbovňa poškodená, ale opieral sa iba o tvrdenia odporcu. Ďalej mal za to, že tvrdenia svedka odporcu, p. H., o tom, že došlo pri samotnej vykládke k poškodeniu drevenej nádoby, sa nezakladajú na pravde. Pri uskutočnení dodávky bol betón vylievaný do drevenej nádoby, zabezpečenej navrhovateľom. Drevená nádoba - garbovňa mala rozmery 3m x 3m x 0,5 m. Bola uložená v smere spádu terénu a jej naklonenie v dĺžke 3 m bolo 0,25 m. Počas vylievania betónu došlo k pootvoreniu, a z garbovne začal vytekať betón. Sporná bola otázka, koľko betónu vytieklo. Odporca tvrdil, že vytieklo množstvo, ktoré tvorilo pás o rozmeroch v šírke 80 cm až 1 m. Toto tvrdenie odporcu nepovažoval za pravdivé a vyhodnotením dokazovania, rozmerov garbovne, fotodokumentácie z dôvodu umiestnenia garbovne, jej polohy, objemu sa dá preukázať, že nemohlo dôjsť k takému vyliatiu množstva betónu, ako tvrdí odporca. Ďalším pochybením súdu bolo to, že sa nezaoberal otázkou rozmerov garbovne, čím by sa preukázalo, koľko m3 sa zmestí pri jednej dodávke. Tvrdenia, že nádoba bola skoro plná, keď sa pootvorila garbovňa, podľa jeho názoru odporuje zákonitostiam fyziky, pretože betón sa nalieval do ľavej časti garbovne a prúdil v smere spádu k hornej strane. Postupným pribúdaním natekajúceho betónu sa začala zvyšovať hladina aj v pravom vrchnom rohu. Plná mohla byť len pri ľavej a spodnej strane garbovne. Dokonca aj v prípade, ak by cez uvedené strany už betón pretekal, tak v pravom vrchnom rohu by stále chýbalo viac ako 20 cm po vrchný okraj garbovne. Tvrdenie odporcu, že betón vytekal z nádoby v šírke 80 cm až 1 m, sa nezakladá na pravde, pretože žiadna strana garbovne nebola zlomená ani porušená tak, aby betón vytekal v takej šírke. Pootvoril sa pravý spodný roh garbovne vo vrchnej časti a tým vznikol otvor tvaru písmena V, cez ktorý vytekal betón v šírke max. 10 cm. Objem vyliateho betónu na predmetnej ploche mohol byť tak cca od 0,1 až 0,2 m3. Na svoje tvrdenie predložil aj fotodokumentáciu, z ktorou sa súd pri hodnotení dôkazov nevyporiadal. Mal za to, že odporca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že bol skutočne na predmetný DL č. XX/X vyrobený betón v objeme 5 m3. Mal za to, že výsluchom svedkov odporcu, v ktorom opísali postup od objednanie tovaru až po jeho dodanie na stavbu, sa nepreukázala skutočnosť, že odporca dodal navrhovateľovi tovar v objednanom množstve, a že nemohlo dôjsť k prepísaniu množstva tovaru odporcom.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súdu prvého stupňa boli predložené všetky originály uvedeného sporu a sú stále súčasťou spisu. Preto prevažná časť tvrdení navrhovateľa v odvolaní je nepravdivá. Na skutočnosti dodaného množstva betónu bolo vykonané podrobné a rozsiahle dokazovanie a boli vypočutí svedkovia, konkrétne svedok navrhovateľa, ktorý však nepotvrdil ani jeden argument navrhovateľa. Potvrdil iba, že nádoba (garbovňa) sa pri jej plnení poškodila a betón vytiekol, že bola opravovaná, a pred jej opravou bolo z nej odobrané, aby sa mohla opäť uzatvoriť a spevniť. K množstvu vytečeného betónu pri prvej a druhej dodávke sa nevedel, resp. nechcel vyjadriť a uviedol, že sa už nepamätá. Preto objem a rozmery garbovne nie sú rozhodujúce na preukazovanie dodaného množstva betónu. Súd prvého stupňa zvážil a pripustil všetky dôkazy a návrhy navrhovateľa, okrem posledného, nezmyselného, ktorým malo byť vyhotovenie znaleckého posudku na objem celej betónovej plochy medzipodlažia, ktoré bolo betónované rôznym betónom v rôznom čase toho dňa a z rôznych zdrojov. Preto znalecký posudok v tomto smere správne nebol nariadený. Poukázal na to, že navrhovateľ nebol ochotný vypočuť si argumentáciu odporcu a skonfrontovať predložené originály dokladov, ktoré mal na súde k dispozícii. Z predloženého záznamníka o prevádzke betonárky je evidentné, že osoba, zapisujúca jednotlivé údaje do dokladov, píše číslovku X výrazne inak, ako číslovku X, čo je zrejmé zo zápisov v knihe z betonárky, či už v inkriminovanom dátume alebo kdekoľvek v zápise z iného dňa. V žiadnom prípade nešlo o prepisovanie číslovky X na X. Táto skutočnosť je jadrom celého sporu, nakoľko na tejto číslovke vzniklo nepodložené podozrenie navrhovateľa. Nie teda objem dodaného betónu na stavbu, ale následná špekulácia okolo dokladov je predmetom tohto sporu. Poukázal na to, že z genézy vývoja sporu je vidieť, že navrhovateľ začal meniť svoje vyjadrenia. Pri prvom mnohohodinovom pojednávaní totiž popieral, že by došlo k poškodeniu garbovne a k vytečeniu betónu a priori. Pri ďalších pojednávaniach pripustil, že pri jednej dodávke k vytečeniu došlo, ale začal spochybňovať objem vytečeného. A keď svedkovia vypovedali, že k poškodeniu a vytečeniu betónu došlo v oboch dodávkach, spochybňoval už iba objem vytečeného objemu, šírku a dĺžku vytečeného prúdu. K zásadnej výhrade navrhovateľa, že odporca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že bolo dodané fakturované množstvo, uviedol, že výpovede všetkých svedkov, predložené originály dôkazov a priebeh pojednávaní preukázal, že tvrdenie navrhovateľa neobstojí, a že navrhovateľ nepreložil žiaden dôkaz opaku. Podotkol, že preukázať tvrdenie uvedené v žalobe musí preukázať žalobca, pretože na ňom je dôkazné bremeno.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi nahradiť trovy štátu vo výške 26,49 eur na účet súdu prvého stupňa do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v priebehu konania vznikli štátu trovy vo výške 26,49 eur, a to priznaním svedočného z rozpočtových prostriedkov súdu. Výsledkom konania bolo zamietnutie návrhu navrhovateľa, a teda navrhovateľ nebol v konaní úspešný. Keďže súčasne nebolo preukázané, že navrhovateľ spĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, uložil mu súd podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. povinnosť nahradiť trovy štátu, pozostávajúce zo svedočného, vyplateného z rozpočtu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, navrhol ho zrušiť. V odvolaní uviedol, že v zákonnej lehote podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 19.09.2011, ktoré dôvody v ňom uviedol.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho konania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania navrhovateľa nie sú dôvodné.
Odvolací súd sa podrobne zaoberal všetkými rozhodujúcimi otázkami, ktoré boli v odvolaniach vznesené, a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutých rozhodnutí, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. K jednotlivým námietkam navrhovateľa, uvádzaných v odvolaniach, dodáva nasledovné:
Odvolací súd poukazuje na to, že občianske súdne konanie je ovládané prejednacou zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Dokazujú sa len tie skutočnosti, ktoré zostávajú medzi účastníkmi sporné. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Platí zásada, že každý z účastníkov (a teda nielen navrhovateľ, ktorý sa domáha určitého práva alebo nároku) preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v spore, pričom právne posúdenie uplatneného nároku spočíva na súde. Odvolací súd môže hodnotenie dôkazov, vykonané súdom prvého stupňa preskúmavať len vtedy, pokiaľ je toto hodnotenie v rozpore s pravidlami logického myslenia. Odvolací súd je v sporovom konaní viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje len vtedy, ak má za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkmi môže za podmienky, že ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok ustanovených v § 205a O.s.p. (§ 213 ods. 4 O.s.p.).
Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa založil svoj záver o neopodstatnenosti žalobného návrhu navrhovateľa v podstate na dôkaznom bremene. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že na základe objednávky navrhovateľa došlo dňa 14.08.2007 k dodaniu betónu odporcom. Spornou v danej veci zostala otázka, či navrhovateľovi bol dodaný betón v objeme 8,5 m3 alebo v objeme 7,5 m3, keď tvrdenia účastníkov sú v tomto smere rozdielne. Ak navrhovateľ tvrdí, že mu bol odporcom dodaný betón v objeme 7,5 m3, pričom však neoznačil dôkazy, potrebné na preukázanie svojich tvrdení, a na druhej strane odporca v konaní predložil dôkazy, potrebné k preukázaniu svojich tvrdení, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu vytýkať súdu prvého stupňa nesprávne vyhodnotenie dôkazov v danej veci.
Aj odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 75,44 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia za nedodaný 1 m3 betónu, správne rozhodol, keď zo strany navrhovateľa nebolo preukázané jeho tvrdenie o nedodaní tohto 1 m3 betónu odporcom. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval, že súd sa nezoberal jeho tvrdením, že množstvo dodávky bolo doplňované, prepisované, čo bolo viditeľné na dodacom liste XX/X v kolónke množstvo tovaru, ďalej tiež konštatované v uznesení Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Q., Úrad justičnej a kriminálnej polície zo dňa 15.10.2007, ČVS: ORP-2457/5-OSV-TN-2007, tieto dôkazy aj podľa názoru odvolacieho súdu nepreukazovali tvrdenia navrhovateľa. Výpoveďou svedka H. J., zamestnanca odporcu ako dopravného dispečera, bolo preukázané, že navrhovateľ si priamo u neho objednal 5 m3 betónu, pričom tento na základe uvedenej objednávky dal pokyn k realizácii jeho výroby a následne dodávku. Výpoveďou svedka D. H., vodiča odporcu, bolo preukázané, že navrhovateľovi bol dodaný betón v dvoch dodávkach, pričom prvej dodávke zodpovedá dodací list č. XX/X a druhej dodávke dodací list č. XX/X. Svedok H. na týchto dodacích listoch vypisoval len údaje o čase dodania, zahájenia, vyprázdňovania a ukončenia vyprázdňovania, pričom ostatné údaje vyplňovala obsluha betonárky pred odovzdaním dodacích listov svedkovi D. H.. V konaní tiež bolo preukázané, že došlo k poškodeniu nádoby, do ktorej sa betón lial. Nebolo preukázané, že by svedok D. H. prepisoval nejaké údaje na dodacom liste č. XX/X. Ani výpoveďou svedka E. D., pracovníka betonárky odporcu, nebolo preukázané, že by svedkom D. H. došlo k pozmeňovaniu údajov, uvedených v spornom dodacom liste. Z výpovede svedka E. D. vyplynulo, že údaje o množstve dodaného betónu, 5 m3 na uvedenom dodacom liste vyplňoval on sám, a toto množstvo betónu bolo ním i skutočne namiešané. K dodaciemu listu č. XX/ X svedok E. D. uviedol, že na ňom je podpísaný on, na dodacom liste je uvedených 5 m3, číslo X písal on sám, nič neprepisoval. Vo svojej výpovedi poukazoval na skutočnosť, že dodací list vyplňuje veľmi rýchlo, musí zísť z mašiny dolu, ale nenapísal na ňu pôvodne X, je tam uvedené číslo X. Aj z denníka záznamov betonárky, predloženého v origináli odporcom vyplýva, že dňa 14.08.2007 boli navrhovateľovi dodané 2 dodávky betónu na základe dodacieho listu č. XX/X v objeme 5 m3 a na základe dodacieho listu č. XX/X objeme 3,5 m3. Správne súd prvého stupňa vyhodnotil, že v konaní neboli preukázané tvrdenia navrhovateľa, že si v prvej dodávke objednal 4 m3 betónu, ani tvrdenie, že mu nebolo dodané odporcom 5 m3 betónu. Odvolací súd poukazuje na rozpornosť tvrdení navrhovateľa, keď pri návrhu začatie konania tvrdil, že pri prvej dodávke nedošlo k poškodeniu garbovne a k vytečeniu betónu, v priebehu konania svoje stanovisko zmenil, a pri druhej dodávke betónu pripustil opätovné poškodenie garbovne a odvážanie časti vytečeného betónu. Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 27.06.2011 vyplýva, že pri podpisovaní dodacích listov nevedel uviesť, čo na tom ktorom dodacom liste bolo vypísané, čo nebolo, pričom podľa neho vodič D. H. na dodacom liste dopisoval údaj, o ktorom navrhovateľ po oboznámení sa s dodacím listom sám konštatoval, že takýto údaj na dodacom liste nie je. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Q., Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor skráteného vyšetrovania, oddelenie skráteného vyšetrovania, F., pracovisko E. zo dňa 15.10.2007 sa konštatuje, že v predmetnej veci bolo v priebehu šetrenia zistené, že objednávateľ, O.. R. I., si skutočne ústnou formou na deň 14.08.2007 u firmy J. objednal dodávku betónu na presne určené miesto, pričom uvedený stavebný materiál mu bol dňa 14.08.2007 v doobedňajších hodinách aj dodaný a O.. R. I. si objednaný tovar v tomto termíne na vopred určenom mieste riadne prevzal a uvedené aj potvrdil svojím podpisom na dodacích listoch pod č. XX/X a XX/X, vystavených dňa 14.08.2007, z čoho vyplýva, že medzi firmou J. ako dodávateľom a O.. R. I. ako objednávateľom vznikol obchodno-právny vzťah. Ďalej z uvedeného uznesenia vyplýva, že oznamovateľ O.. R. I. z E. poukazuje na spôsobenú škodu vo výške 2.273,- Sk, pričom jedným z interpretačných pravidiel pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona je predpoklad spôsobenia škody minimálne malej, ktorá predstavuje sumu 8.000,- Sk. Na základe vyššie uvedených skutočností, zistených v priebehu vykonaného šetrenia danej veci je teda dostatočne zrejmé, že sa jedná o obchodno-právny vzťah, ktorý prejednáva príslušný súd v občianskom súdnom konaní. Vzhľadom k tomu, že nebola naplnená skutková podstata prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, a ani žiadneho iného trestného činu, podanie O.. R. I. bolo odmietnuté v zmysle § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku. Na prejednanie veci bol preto príslušný súd v občianskom súdnom konaní a vzhľadom na formu rozhodnutia v trestnom konaní, súd v občianskom súdnom konaní nebol podľa § 135 ods. 1 veta tretia O.s.p. týmto rozhodnutím viazaný. Námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní, že súd prvého stupňa sa nezaoberal jeho tvrdením, že množstvo dodávky betónu bolo na dodacom liste č. XX/X doplňované, resp. prepisované, že súd prvého stupňa nevyhodnotil dôkaz - uznesenie ČVS: ORP-2457/5-OSV-P-2007 zo dňa 15.10.2007 neboli dôvodné, keď súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, svedkovia a oboznámil originály písomných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu. Neobstojí ani námietka navrhovateľa, uvádzaná v odvolaní, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a to nezaoberal sa technickou dokumentáciou ním predloženou, nezohľadnil technické parametre garbovne, ktoré by preukázali, aké množstvo betónu sa skutočne vylialo a v akom rozsahu bola garbovňa poškodená, keď z obsahu spisu vyplýva, že betónová plocha medzipodlažia navrhovateľa bola betónovaná rôznym betónom v rôznom čase toho dňa a z rôznych zdrojov, a preto vykonanie navrhovaného dôkazu by nepreukázalo skutočnosť, aké množstvo betónu bolo odporcom navrhovateľovi dodané, keď sám navrhovateľ na pojednávaní dňa 14.04.2011 uviedol, že ak by sa dodalo 8,5 m3 betónu, nebol by ešte dorábal betón v objeme 3,3 m3. Správne súd prvého stupňa tiež nenariadil navrhovaný dôkaz, keď v konaní nebolo preukázané, koľko betónu a pri ktorej dodávke z predmetnej garbovne vytieklo, keď v tomto smere boli rozporné výpovede svedkov D. H. a D. P., avšak i výpoveď svedka D. P. a samotného navrhovateľa. Navrhovateľ nepreukázal a nenavrhol vykonať dôkaz, čo konkrétne sa v deň dodávky betónovalo, a nebolo ním ani preukázané, koľko betónu on sám, resp. ním požiadaní brigádnici, či majster dorábali, a skutočne na stavbe použili a na betónovanie čoho konkrétne. Námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní neboli preto dôvodné, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu, navrhovateľ v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, čoho dôsledkom bolo zamietnutie žaloby.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi táto náhrada trov nebola priznaná, nakoľko si ju neuplatnil.
Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 26,49 eur titulom svedočného v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. Výsledkom konania bolo zamietnutie návrhu navrhovateľa, navrhovateľ teda nebol v konaní úspešný, a keďže neboli u neho splnené predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, správne mu súd prvého stupňa v zmysle cit. ustanovenia O.s.p. uložil povinnosť nahradiť trovy štátu, pozostávajúce zo svedočného, vyplateného z rozpočtových prostriedkov súdu.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .