Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-30-2008.pdf
PDF · 107.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/30/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci navrhovateľa: Š. C., G.. XX.XX.XXXX, K. M. XX, J., zast. JUDr. Milošom Papcúnom, advokátom, AK so sídlom Vajanského 5270/1A, Piešťany, proti odporcom: v 1. rade T.. P.U.M. Q., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XX, O., Z. X. P. M.. V. Q., G.. XX.XX.XXXX, K. G.. A. XXXX/X, O., Z. X. P. O.. P. Q., G.. XX.XX.XXXX, K. G.. A. XXXX/X, O., všetci spoločne zast. Mgr. Ivanom Košťálom, advokátom, AK so sídlom Štúrova 11, Nitra, o zaplatenie 1 884,62 eura s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania zo dňa 19.08.2005 (došlou v tom čase miestne príslušnému Okresnému súdu Trnava dňa 25.08.2005) domáhal, aby súd uložil (pôvodným) odporcom 1/ Ing. L. Q. Q. X/ M.. V. Q. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 31 962,60 Sk (= 1 069,96 eura), titulom nezaplateného nájomného za užívanie bytu za obd. od 07/2002 do 07/2005 a nahradiť mu trovy konania.
Uznesením č. k. 4C/30/2008-85- zo dňa 07.03.2012 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 29.03.2012) súd pripustil zmenu žaloby tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 884,62 eura spolu s príslušným poplatkom z omeškania, keď navrhovateľ rozšíril podaný návrh o nedoplatok na nájomnom za obd. od 08/2005 do 07/2007.
Návrh vecne odôvodnil tým, že je vlastníkom bytového domu súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na E. F.. Č.. X Z. O.. V čase podania návrhu pôvodní odporcovia boli nájomcami bytu v predmetnom dome a podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, určujúcich výšku cien nájmu bytov mali odporcovia platiť nájomné za mesiace 07/2002 až 02/2003 vo výške 1 144,10 Sk, za mesiace 03 až 12/2003 vo výške 2 224,70 Sk, za mesiac 01/2004 vo výške 3 173,70 Sk, za mesiace 02/2004 až 07/2005 vo výške 3 561,90 Sk. Odporcovia však zaplatili nájomné za mesiace 07/2002 až 03/2003 vo výške 813,- Sk, za mesiace 04/2003 až 03/2004 vo výške 1 580,- Sk a za mesiace 04/2004 až 07/2005 vo výške 2 528 Sk.
Uviedol, že (pôvodní) odporcovia boli povinní platiť mesačné nájomné takto: v období od 01.07.2002 do 28.02.2003 podľa opatrenia MF SR č. R-1/2001 vo výške 1 1144,10 Sk, platili 813,- Sk; v období od 01.03.2003 do 09.01.2004 podľa opatrenia MF SR č. R-1/2003 vo výške 2 224,70 Sk mesačne, avšak
zaplatili za mesiac 03/2003 nájomné vo výške 813,- Sk a za mesiace 04/2003 až 01/2004 vo výške 1 580,- Sk mesačne; od 10.01.2004 boli odporcovia povinní podľa výnosu MVaRR SR č. V-1/2003 platiť nájomné vo výške 3 561,90 Sk, avšak platili iba2 528,- Sk.
Právne odôvodnil podaný návrh ust. § 671 ods. 1, 2 § 696 ods. 1, § 697 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), ust. § 4 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ (ďalej aj "NV SR"), opatreniami Ministerstva financií SR č. R-11/99, R-1/2002 a R-1/2003 a výnosom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. V-1/2003 (cit. opatrenia a výnos k podanému návrhu pripojil ako dôkazy).
K podanému návrhu ďalej pripojil list Mestského úradu O. zo dňa 02.09.1996, adresovaný p. M. C. ako odpoveď na jej žiadosť, v ktorom okrem iného uviedol, že M. Q., E. K. E. X, O., je riadnou užívateľkou bytu na základe rozhodnutia o výmene bytov č.j. MH/Byt/vým/70 zo dňa 04.11.1970; na uvedenej adrese býva spolu 5 osôb, prihlásených tam na trvalý pobyt. V závere pripomenul, že vzhľadom na charakter obytného domu mal bývalá MsNV v O. na predmetné byty v ňom dispozičné právo, ako to vyplývalo z vtedy platného Bytového zákona č. 41/1964 Zb.
Pripojil tiež výpis z listu vlastníctva č. 4681 Okresného úradu v Piešťanoch pre obec a kat. úz. O., ktorým navrhovateľ preukázal vlastníctvo predmetného bytového domu na E. X Z. O..
Prílohou návrhu boli tiež výpočty navrhovateľa o dlžnom nájomnom.
Dňa 17.05.2006 Okresný súd Trnava pod č. k. 27Ro/271/05-19- vydal platobný rozkaz, proti ktorému (pôvodní) odporcovia včas podali odpor s odôvodnením vo veci samej, čím sa platobný rozkaz podľa ust. § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") v plnom rozsahu zrušil. V podanom odpore na svoju obranu uviedli, že tvrdenie navrhovateľa v tom smere, že mali platiť nájomné za obd. od 01.07.2002 do 28.02.2003 vo výške 1 440,10 Sk, za obd. od 01.03.2003 do 09.01.2004 vo výške 2 224,70 Sk a za obd. od 10.01.2004 vo výške 3 561,90 Sk považujú za nepravdivé, resp. zavádzajúce.
Poukázali na ust. § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") a uviedli, že 1/ predmetný byt -ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa- užívajú odporcovia ako spoloční nájomcovia; 2/ nájomná zmluva medzi účastníkmi uzatvorená nebola. Pôvodnými užívateľmi predmetného bytu II. kategórie boli rodičia (pôvodného) odporcu v 1. rade - Y.T.Š. Q. Q. M. Q. (ktorým vzniklo právo spoločného užívania bytu podľa ust. § 175 ods. 1 -vtedy platného- OZ) na základe rozhodnutia MsNV v Piešťanoch o pridelení náhradného bytu, č. MH/byt/asan.III.okr./70 zo dňa 4.11.1970 a rozhodnutia MsNV v Piešťanoch o schválení dohody o výmene bytov, č. MH/byt/vým/70, zo dňa 04.11.1970. Kategorizácia bytu (II. kat.) a výška za úhrady za užívanie bytu (97,- Sk mesačne) bola určená rozhodnutím MsNV v Piešťanoch, č. MH/byt/308/1971 zo dňa 03.02.1971; 3/ po smrti Y. Q., otca (pôvodného) odporcu v 1. rade, dňa 15.11.1978, sa stala výlučným užívateľom predmetného bytu M. Q., matka (pôvodného) odporcu v 1. rade (podľa ust. § 180 -vtedy platného- OZ), respo. výlučným nájomcom podľa ust. § 871 OZ, účinného od 01.01.1992; 4/ po smrti M. Q., matky (pôvodného) odporcu v 1. rade, dňa 18.01.1997, sa (pôvodní) odporcovia, ktorí žili v spoločnej domácnosti s rodičmi (pôvodného) odporcu v 1. rade od r. 1977, stali spoločnými nájomcami predmetného bytu v zmysle ust. § 706 ods. 1 OZ.
Ďalej uviedli, že so súhlasom vlastníčky domu p. M. C. (matky navrhovateľa) bol na náklady p. M. Q. a jej syna (pôvodného) odporcu v 1. rade, vylepšený predmetný byt inštaláciou etážového plynového kúrenia; v zmysle dohody zo dňa 01.06.1979, nemal z titulu vynaložených nákladov na vylepšenie bytu nárok na zľavu na nájomnom a vlastníčka bytu z toho titulu nemala zvýšenie nájomného požadovať.
Uviedli tiež, že listom zo dňa 26.08.1977 zaslala p. M. C. (pôvodnému) odporcovi na základe ohliadky bytu dňa 31.07.1997 nový výpočet nájomného, vypracovaný JUDr. Š. K.; byt bol zaradený v II. kategórii a mesačný nájom bol stanovený sumou 371,- Sk.
Zhora uvedené rozhodnutia, dohodu a list M.. C. z 26.08.1997 k podanému odporu nepripojili.
Na záver uviedli, že vymáhanie nájomného do výšky nájomného za byt I. kategórie je bezdôvodné, resp. v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ), pretože vylepšenie bytu vykonali so súhlasom pôvodného vlastníka a na vlastné náklady, resp. bez pričinenia navrhovateľa; žiadali návrh zamietnuť a priznať im právo na náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, výpoveďami účastníkov a ich právnych zástupcov, a zistil tento skutkový a právny stav:
Z listu vlastníctva č. XXXX pre obec a kat. úz. Piešťany súd zistil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom bytového domu súp. č. XXXX, post. na pozemku - parc. č. XXXX, na E. F.. Č.. X Z. O..
Medzi účastníkmi napokon nebolo sporné ani vlastnícke právo navrhovateľa k bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza, ani užívacie právo (po novele OZ nájom) predmetného bytu odporcami, resp. ich právnymi predchodcami. Z Protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu mal súd za preukázané, že odporkyňa v 2. rade dňa 14.08.2007 odovzdala navrhovateľovi predmetný byt, ktorého nájom sa skončil dňa 31.07.2007.
Z dohody zo dňa 01.06.1979, uzatvorenej užívateľkou bytu p. M.. Q. a vlastníčkou domu M.. C. súd zistil, že M. C. ako vlastníčka predmetného bytového domu súhlasila s tým, že užívateľka bytu s jej synom (pôvodným) odporcom v 1. rade si vykoná vylepšenie bytu inštalovaním etážového plynového kúrenia, na vlastný náklad; Z uvedeného titulu užívateľka nemá nárok na zľavu na nájomnom a vlastníčka domu nepožaduje zvýšenie nájomného po vylepšení.
Právny zástupca navrhovateľa vo vyjadrení k podanému odporu poukázal na to, že vyhl. č. 60/1964 Zb. o úhrade za užívanie bytu a služby spojené s užívaním bytu bola s účinnosťou od 01.01.2000 zrušená vyhláškou MF SR č. 375/1999 Z.z. odvtedy je výška nájomného určovaná opatreniami MF SR, resp. výnosom MVaRR SR v rámci cenovej regulácie podľa zákona č. 18/ 1996 Z.z. o cenách. Uviedol, že ani jedno z opatrení cenovej regulácie od 01.01.2000 neobsahuje ustanovenie obdobné ust. § 17 ods. 1 vyhl. č. 60/1964 Zb. (ak nájomca vykonal so súhlasom prenajímateľa, a ak ide o stavebnú úpravu aj so súhlasom stavebného úradu, na vlastný náklad stavebné, alebo iné úpravy v byte, ktorými sa vylepšilo jeho vybavenie, vypočíta sa výška úhrady za užívanie bytu podľa stavu púred vykonaním úpravy) a podľa opatrení MF SR č. R-11/1999 a R.1/2003, ako aj výnosu MVaRR SR č. V-1/2003 je rozhodujúcim iba aktuálne vybavenie bytu a nezohľadňuje sa, na koho náklady došlo k prípadnému vylepšeniu bytu. V predmetnom byte sú všetky obytné miestnosti vybavené ústredným plynovým kúrením a je v ňom úplné základné príslušenstvo, pričom otázka úhrady nákladov na zavedenie etážového kúrenia je od 01.01.2000 nepodstatná. Predmetný byt je bytom I. kategórie.
S poukazom na ust. § 91 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.1991 namietal neplatnosť dohody z 01.06.1979, nakoľko predmetnou dohodou sa p. M. C.Á. vopred vzdala svojho práva. Uviedol tiež, že zo strany M.. C. nešlo o vážne mienený prejav vôle, nakoľko vlastníčkou predmetného bytového domu bola iba formálne, keďže s bytmi disponoval vtedajší MsNV v Piešťanoch v zmysle zák. č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi; predmetnú dohodu vnímala iba ako formalitu. Vzhľadom na vtedajšie politické pomery spochybňoval "dobrovoľnosť" konania vtedajšej vlastníčky bytového domu. Dohodu z 01.06.1979 vyhodnotil ako neplatnú pre absenciu vážnej a slobodnej vôle na strane matky navrhovateľa.
Z úmrtného listu súd zistil, že pôvodný odporca v 1. rade počas konania - dňa 02.11.2006- zomrel. Z Osvedčenia o dedičstve súd zistil, že jeho právnymi nástupcami sa stali súčasní odporcovia v 1. až 3. rade (v 1. rade syn, v 3. rade dcéra).
Právny zástupca odporcov v 1. až 3. rade vo vyjadrení zo dňa 16.04.2013 (predloženom súdu na pojednávaní dňa 17.04.2013) namietal premlčanie nároku navrhovateľa na doplatenie nájomného za mesiace 09/2005 až 07/2007 v zmysle jeho zmeny návrhu zo dňa 03.10.2007. Poukázal na ust. § 101 OZ a uviedol, že návrh v rozhodujúcej podobe (t.j. v znení jeho zmeny) bol predložený súdu až dňa 03.10.2007, a teda nárok navrhovateľa za obd. od 31.08.2002 do 02.10.2004 možno považovať za premlčaný. Popísal skutkový stav v podstate zhodne ako predchádzajúci právny zástupca odporcov a žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Na nariadenom pojednávaní sa účastníci a ich právni zástupcovia pridržiavali svojich predchádzajúcich vyjadrení, pričom odporkyňa v 2. rade uviedla, že nájomný vzťah skončil a dňa 14.08.2007 predmetný byt odovzdala p. M.. C., o čom predložila aj listinný dôkaz (viď zhora).
V súdenej veci súd vzhľadom na ust. § 175 a nasl. OZ v znení účinnom do 31.12.1991 nemal za pochybné, že odporcovia boli užívateľmi predmetného bytu.
Podľa ust. § 868 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.1992), pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. § 871 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.1992) ods. 1 OZ, právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom. V zmysle cit. zákonného ustanovenia tak odporcovia boli nájomcami predmetného bytu.
V súdenej veci sa navrhovateľ domáhal doplatenia nájomného za obdobie od 08/2002 do 07/2007, v celkovej sume 1 884,62 eura s príslušným poplatkom z omeškania, keď podaný návrh odôvodnil zhora uvedenými opatreniami MF SR a výnosom MVaRR SR o maximálnej výške nájomného za užívanie bytu, keď medzi účastníkmi v otázke nájomného dohoda nebola. jedná sa tak o jednostranné zvýšenie nájomného zo strany navrhovateľa, poukazujúc pritom (okrem iných aj) na ust. § 696 ods. 1 OZ.
Podľa ust. § 696 ods. 1 OZ, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s
užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
Platenie nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu patrí k základným povinnostiam nájomcu, čo vyplýva aj z toho, že nájomná zmluva musí obsahovať výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu (§ 686 ods. 1 OZ).
Spôsob, akým sa má v nájomnej zmluve určiť výška nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu OZ bližšie neupravuje. Ustanovenie § 696 ods. 1 prenecháva tieto otázky úprave v osobitnom právnom predpise, čo platí pre všetky nájmy bytov (okrem nájmov družstevných bytov).
V ust. § 696 ods. 1 OZ je vyjadrená zásada, že osobitné právne predpisy upravujú spôsob výpočtu nájomného, spôsob výpočtu úhrady za poskytovanie plnení spojených s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za poskytovanie plnení spojených s užívaním bytu a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy.
Osobitným právnym predpisom v zmysle ust. § 696 ods. 1 OZ, ktorý umožňuje prenajímateľovi jednostranným právnym úkonom zvýšiť nájomné, nie je zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách ani cenové opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky regulujúce v určitých prípadoch výšku nájomného. Zo samej skutočnosti, že štát v určitých prípadoch stanovením maximálnej výšky nájomného reguluje výšku nájomného za účelom zamedzenia nežiaduceho cenového vývoja nájomného, nevyplýva oprávnenie prenajímateľa jednostranne zvýšiť nájomné v nadväznosti na zmeny v určení maximálnej výšky nájomného (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. februára 2009, sp. zn. 3 M Cdo 6/2008, judikát uverejnený pod R 35/2009).
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť mu sumu 1 884,62 eura s príslušným poplatkom z omeškania ako nedoplatok na nájomnom za užívaním bytu navrhovateľa.
Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, právo užívať predmetný byt vzniklo právnym predchodcom odporcov na základe rozhodnutí bývalého MsNV v Piešťanoch za použitia zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi; toto právo v súlade s ust. § 179 ods. 1 ) a ust. § § 180 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.1991 (ak zomrie jeden z manželov, ktorým patrilo právo spoločného užívania bytu, spoločné užívanie zanikne a jediným užívateľom bytu sa stane pozostalý manžel) prešlo na odporcov (resp. ich právnych nástupcov).
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi bola uzatvorená nájomná zmluva, oprávňujúca navrhovateľa (resp. jeho právnu predchodkyňu) jednostranne zvýšiť nájomné; za daného skutkového stavu potom navrhovateľ nebol oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, lebo ho na to neoprávňoval žiadny právny predpis, ani žiadna dohoda sporových strán.
Opatrenia MF SR ani výnos MVaRR SR, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, nie je možné považovať za predpis, ktorý by navrhovateľa oprávňoval jednostranne zvýšiť nájomné. Predmetné opatrenia a výnos v prípadoch, na ktoré sa vzťahovali, len regulovali výšku nájomného a stanovovalo limity výšky nájmu, neboli však "osobitným predpisom", ktorého vydanie predpokladá ust. § 696 ods. 1 OZ. Prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, neustanovuje ani zákon č. 18/1996 Zb. o cenách.
Tak pôvodné rozhodnutie MsNV ako aj nájomná zmluva podľa súčasnej právnej úpravy
musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu.
Ustanovenia § 696 až § 699 OZ neupravujú spôsob výpočtu nájomného a spôsob jeho platenia; nevymedzujú ani prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy. Ustanovenie § 696 ods. 1 OZ predpokladá, že tieto otázky upraví osobitný právny predpis.
Z ust. § 686 OZ vyplýva, že bez Dohody prenajímateľa a nájomcu o nájomnom nemôže byť nájomné jednostranne zvýšené alebo znížené; prenajímateľ je oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, len v prípadoch, ktoré ustanovuje osobitný právny predpis (viď ust. § 696 ods. 1 OZ).
Súd konštatuje, že zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách nie je "osobitným právnym predpisom" v zmysle ust. § 696 ods. 1 OZ, ktorý by ustanovoval prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné za prenajatý byt a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, i keď upravuje - okrem iného- pravidlá dohodovania, uplatňovania, regulácie a kontroly cien (vrátane nájmu) a vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov a obcí v oblasti cien (§ 1 ods. 1 cit. zákona). Ani cenové opatrenia MF SR či výnos MVaRR SR, stanovujúce maximálne výšky nájmu nemožno považovať za takýto osobitný právny predpis, nakoľko predmetom v nich obsiahnutej právnej úpravy nie sú prípady, v ktorých má prenajímateľ bytu právnu možnosť jednostranne zvýšiť toto nájomné (úhradu). Skutočnosť, že štát v určitých prípadoch stanovením maximálnej výšky nájomného reguluje
výšku nájomného za účelom zamedzenia nežiaduceho cenového vývoja nájomného neznamená, že prenajímateľ je oprávnený v nadväznosti na zmeny v určení maximálnej výšky nájomného jednostranne zvýšiť nájomné.
Vzhľadom na zhora uvedené súd vyhodnotil návrh navrhovateľa ako nedôvodný v plnom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku (návrh zamietol).
Za použitia ust. § 151 ods. 3 OSP súd rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok II. tohto rozsudku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).