Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Cpr-1-2012.pdf
PDF · 120.99 KB
Case nature
Subarea
22Cpr/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobcu T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, W., zastúpeného JUDr. Antonom Wagnerom, advokátom, Kudlovská 1, Humenné, proti žalovanému OLDRATI SLOVENSKO s.r.o., Jasenovská 2468/34, Humenné, IČO: 36 496 553, zastúpenému JUDr. Jánom Vrbom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné, o zaplatenie 2 695,39 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 2 695,39 eur s 9% úrokom z omeškania z dlžnej sumy ročne od 01.03.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania ako náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 161,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 713,58 eur, na adresu právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 23.03.2012 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu podľa výroku tohto rozsudku z titulu nevyplatenia časti odstupného pri skončení pracovného pomeru z dôvodu zdravotného stavu.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril pracovný pomer na dobu určitú dňa 13.06.2006 a neskôr na dobu neurčitú dňa 14.09.2006. V oboch prípadoch bol zaradený na funkciu robotník - obsluha lisov.
Počas trvania pracovného pomeru sa u žalobcu začali v prvom polroku 2009 prejavovať značné zdravotné problémy súvisiace s bolesťami pravej hornej končatiny, v dôsledku ktorých žalobca vyhľadal lekársku pomoc. Absolvoval desiatky lekárskych vyšetrení a rehabilitačných cvičení, ktoré poukazovali na tú skutočnosť, že sa uňho objavili príznaky choroby z povolania - ochorenie hornej končatiny z dôvodu jej dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia. Žalobca požiadal žalovaného ako svojho zamestnávateľa, aby ho preložil na iné pracovné miesto, kde by vykonával menej namáhavú prácu. Žalovaný žalobcovi nevyhovel a žalobca bol dlhodobo práceneschopný, pretože nemohol vykonávať prácu, na ktorú bol zaradený podľa pracovnej zmluvy.
Dňa 21.05.2010 žalobca písomne požiadal žalovaného o ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov ku dňu 23.05.2010. Výsledkom bolo uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru žalobcu zo zdravotných dôvodov, avšak v tejto dohode bolo uvedené, že žalovaný vyplatí žalobcovi odstupné vo výške 2 mesiace. Žalobca tvrdil, že pri skončení pracovného pomeru z dôvodu zlého zdravotného stavu mal nárok na vyplatenie odstupného vo výške 10-násobku priemerného zárobku.
Žalovaný mu pri skončení pracovného pomeru tvrdil, že pokiaľ donesie potrebné lekárske potvrdenie (posudok, správu) zvyšok odstupného mu bude vyplatený.
Žalobca zabezpečil správu MUDr. Erika Pačutu z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach z ktorej vyplýva záver, že u žalobcu sú splnené kritériá pre hlásenie choroby z povolania - ochorenie hornej končatiny z dôvodu dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia. Dátum prvého zistenia tejto choroby je 25.05.2009 a dátum jej priznania je 16.03.2011.
Žalobca túto správu doručil žalovanému a viackrát ho prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval, aby mu odstupné vo výške 8-násobku priemerného mesačného zárobku doplatil. Keďže žalovaný nereagoval, bol žalobca nútený podať žalobu na súd.
Žalovaný sa vyjadril tak, že nárok žalobcu neuznáva, lebo zdravotné problémy, ktoré žalobca popisuje mohol mať už u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa, to znamená pred nástupom výkonu práce k žalovanému a teda mu nepatrí odstupné vo výške 10-násobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Žalovaný vo svojom vyjadrení vyslovil právny názor, že nárok na odstupné pri pracovnom úraze resp. chorobe z povolania vzniká v zmysle § 76 ods. 4 Zákonníka práce výlučne v prípade, ak iniciátorom skončenia pracovného pomeru je zamestnávateľ. V danom prípade iniciátorom skončenia pracovného pomeru bol žalobca, teda zamestnanec a preto mu neprislúcha nárok na odstupné vo vyššej výške, než mu bolo vyplatené. Tiež poukázal na to, že pri uzatvorení dohody o rozviazaní pracovného pomeru môžu účastníci platne dojednať aj výšku odstupného. V prípade žalobcu bola výška odstupného dojednaná na 2-násobok priemerného mesačného zárobku a v takej výške mu bolo odstupné aj vyplatené. Teda žalovaný považoval nárok žalobcu za neopodstatnený a žiadal ho zamietnuť v celom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil sa so stanoviskom žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä pracovnou zmluvou žalobcu z 13.06.2006 a 14.09.2006, so žiadosťou o ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov, s listom o posúdení zdravotnej spôsobilosti, s dohodou o skončení pracovného pomeru, so správou Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice - hlásenie choroby z povolania, s lekárskymi správami o zdravotnom stave žalobcu, s opisom mzdových listov žalobcu za rok 209 a 2010, so zápisnicou o prešetrení podozrenia vzniku choroby z povolania u žalobcu, vypočul svedkyňu J. U. a zistil nasledovný skutkový stav.
Z predložených pracovných zmlúv mal súd za preukázané, že žalobca nastúpil do pracovného pomeru u žalovaného najprv dňa 13.06.2006 na dobu určitú do 13.09.2006, so zaradením robotník - obsluha lisov, s hodinovou mzdou 53,75 Sk a dňa 14.09.2006 uzatvoril ďalšiu pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, s rovnakým zaradením a rovnakou hodinovou mzdou.
Žalobca predložil súdu fotokópiu žiadosti o ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov z 21.05.2010, ktorou žiadal o rozviazanie pracovného pomeru ku dňu 23.05.2010 a o preplatenie zvyšku dovolenky.
Dňa 21.05.2010 bola podľa predloženého listu uzatvorená medzi účastníkmi konania dohoda o skončení pracovného pomeru, podľa ktorej pracovný pomer žalobcu uzatvorený dňa 13.06.2006 skončí dňa 23.05.2010 zo zdravotných dôvodov. Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli na vyplatení odstupného: 2 mesiace.
Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že študoval na Združenej strednej hotelovej škole v Humennom, ktorú ukončil v máji 2006 a 13.06.2006 nastúpil do svojho prvého zamestnania u žalovaného. Teda išlo o jeho vôbec prvú pracovnú pozíciu v živote a teda zdravotné problémy, ktoré uňho vznikli nemôžu mať súvis s vykonaním práce u iného zamestnávateľa, pretože u žiadneho nepracoval.
Ďalej uviedol, že uzatvoril so žalovaným najprv pracovnú zmluvu na dobu určitú a neskôr na dobu neurčitú. Vždy však pracoval v tej istej pozícii a to robotník - obsluha lisov. Problematická bola manipulácia s hotovými výrobkami, ktoré samé o sebe neboli ťažké, ale boli horúce a pri odoberaní z lisov bolo treba nájsť určitý spôsob práce, pričom táto práca vo zvýšenej miere zaťažovala najmä horné končatiny. Prvé zdravotné problémy sa u žalobcu objavili v máji 2009, kedy mu podľa jeho vyjadrenia opuchla pravá horná končatina, mal sťažené ohýbanie zápästia a prstov a zapálili sa mu šľachy. Bol práceneschopný niekoľko týždňov a do práce nastúpil znova až začiatkom júla 2009. Pracoval však len jeden deň a znova sa objavili také isté zdravotné problémy, pre ktoré bol predtým práceneschopný. Chcel, aby s ním zamestnávateľ spísal záznam o pracovnom úraze, ale ten to odmietol. Žalobca absolvoval ďalšie vyšetrenia a bol práceneschopný štyri mesiace. Do práce znova nastúpil v novembri 2009 a informoval sa u p. U., ktorá bola personalistka, či môže vykonávať prácu, ktorá by nezaťažovala jeho horné končatiny. Personalistka ho odkázala na p. Q., ktorý žalobcovi povedal, že žiadnu inú prácu, než prácu na lise, mu ponúknuť nemôže, lebo takú prácu nemá. Žalobca nastúpil do práce, ktorú však vykonával len dva dni, lebo sa znova objavil opuch pravej hornej končatiny, bolesti, tŕpnutie, zlá ohybnosť a zápal. Žalovaný s ním spísal záznam o pracovnom úraze a žalobca bol práceneschopný až do skončenia pracovného pomeru. V máji 2010 musel vyriešiť situáciu, pretože mu končila podporná doba, nemohol byť ďalej práceneschopný a nemohol ani vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, pretože mu to nedovoľovali zdravotné problémy. Medzitým sa uňho pridružili aj ďalšie zdravotné problémy, konkrétne s chrbticou a preto požiadal o priznanie invalidného dôchodku. Svojho zamestnávateľa požiadal o skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov, ale podľa jeho tvrdenia, dohoda nebola uzatvorená dňa 21.05.2010 tak ako je to v nej uvedené.
Skončeniu pracovného pomeru predchádzal rozhovor žalobcu s personalistkou p. U., ktorá sa ho pýtala, či by mohol a chcel vykonávať inú prácu. Žalobca tvrdil, že sa k tomu vyjadriť nevedel, pretože konkrétna práca mu nebola ponúknutá. Ďalej pani personalistka žiadala, aby žalobca doložil lekárske správy, na základe ktorých by s ním žalovaný mohol ukončiť pracovný pomer dohodou zo zdravotných dôvodov. Žalobca predložil lekársku správu od všeobecnej lekárky a posudkového lekára, ale to nestačilo a zamestnávateľ ho poslal ešte k špecialistovi MUDr. Džurbalovi. Žalobca tvrdil, že bol uňho 24.05.2010 a tento lekár ho poslal ležať na Kliniku pracovného lekárstva do Košíc. Žalobca tvrdil, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola reálne uzatvorená až dňa 03.06.2010. Hoci mal lekárske správy od všeobecného lekára, posudkového lekára, aj MUDr. Džurbalu, žalovaný mu vyplatil len odstupné vo výške 2-násobku priemerného zárobku s odôvodnením, že žalobca musí doložiť správu z Kliniky pracovného lekárstva z Košíc. Samotná personalistka sa mala vyjadriť tak, že ak žalobca takýto listinný dôkaz doloží, nebude problém, aby mu žalovaný doplatil odstupné vo výške 8-násobku priemerného zárobku. Žalobca tvrdil, že hoci takúto správu žalovanému doložil, odstupné mu doplatené nebolo.
Lekársku správu z Kliniky pracovného lekárstva v Košiciach získal žalobca až v marci 2011, to znamená, po skončení pracovného pomeru, ale vyplýva z nej, že k vzniku choroby z povolania došlo už v máji 2009.
Žalobca uviedol, že nemal inú možnosť, než skončiť pracovný pomer u žalovaného a podpísať dohodu, hoci bolo uvedené len vyplatenie 2-mesačného odstupného a hoci bola antidatovaná, pretože požiadal o priznanie čiastočného invalidného dôchodku a končila mu podporná doba. Žalovaný ako jeho zamestnávateľ mu žiadnu inú prácu neponúkol a prácu podľa pracovnej zmluvy nemohol vykonávať pre zlý zdravotný stav. Teda nemohol byť dlhšie práceneschopný a nemohol ani pracovať a preto súhlasil s podmienkami, ktoré pre uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru vypracoval žalovaný.
Svedkyňa J. U. vo výpovedi pred súdom uviedla, že v čase, keď žalobca bol pracovníkom žalovaného a končil pracovný pomer, riešila s ním z titulu personalistky skončenie jeho pracovného pomeru. Potvrdila, že žalobca bol dlhodobo práceneschopný a končila mu podporná doba, takže situácia sa musela vyriešiť. Žiadal o skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov a žalovaný mu v tom vyšiel v ústrety. Podľa svedkyne však žalobca nemal žiadne podklady pre skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov, tak ho poslala za všeobecným lekárom a on doniesol správy, ktoré však neboli posudkom o jeho zdravotnom stave. Aj napriek tomu žalovaný žiadosti žalobcu vyhovel a pracovný pomer s ním dohodou ukončil. Podľa svedkyne, žalobca nemal záujem o preradenie na inú prácu, ale išlo mu len o to, aby pracovný pomer bol ukončený. Svedkyňa ho pred uzatvorením dohody ešte
poslala za zmluvným lekárom žalovaného MUDr. Džurbalom, ktorý tiež odporučil skončenie pracovného pomeru pre neschopnosť žalobcu vykonávať doterajšiu prácu. Teda na základe tohto potvrdenia žalovaný súhlasil s dohodou o ukončení pracovného pomeru žalobcu zo zdravotných dôvodov. Ktorý deň konkrétne bola dohoda uzatvorená a či to bolo 21.05.2010 tak, ako je v nej uvedené, k tomu sa svedkyňa vyjadriť nevedela, tvrdila, že si to už nepamätá. Súčasťou dohody bolo aj vyplatenie odstupného vo výške 2-násobku priemerného zárobku. 10-mesačné odstupné by mu mohlo byť podľa svedkyne vyplatené len vtedy, ak by predložil správu, že uňho vznikla choroba z povolania.
Podľa svedkyne došlo medzi účastníkmi konania k tomu, že ukončili pracovný pomer dohodou z dôvodu zlého zdravotného stavu žalobcu a s vyplatením odstupného vo výške 2 mesiace.
Obidve strany sporu potvrdili, že akceptujú skutočnosť, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dohoda o ukončení pracovného pomeru žalobcu, hoci presný dátum ukončenia pracovného pomeru je podľa žalobcu iný, ako je uvedený v príslušnej listinnej podobe dohody. Ani jeden z účastníkov však v tomto smere nežiadal vykonať žiadne ďalšie dokazovanie a obe strany žiadali súd, aby akceptoval skutočnosť, že dohoda o skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného bola uzatvorená a je platná.
Rovnako medzi účastníkmi konania nebola sporná výška 1-mesačného odstupného a žalobca aj žalovaný považovali výpočet výšky 1-mesačného odstupného, ktoré sa rovná priemernému mesačnému zárobku žalobcu za nesporný a v tomto smere súd nevykonával žiadne ďalšie dokazovanie.
Žalobca uviedol, že svoj nárok vyčíslil tak, že 1-mesačné odstupné vynásobil ôsmymi mesiacmi a odrátal od toho daň. Ide o teda o čistý príjem, ktorý žalobca požaduje od žalovaného ako odstupné vo výške 8-násobku priemerného mesačného zárobku.
Žalovaný sa vyjadril tak, že namieta nárok uplatnený žalobcom čo do základu, teda vyplatenie samotného odstupného. Pokiaľ ide o jeho výpočet, v tomto smere žalovaný súhlasil s výškou a nenavrhoval žiadne ďalšie dokazovanie. Mal za to, že bol správne vypočítané 1-mesačné odstupné, ktoré pri skončení pracovného pomeru žalovaný vynásobil 2-násobkom a žalobca teraz uplatňuje ďalší 8-násobok, čo je len matematickým prepočtom pôvodne vyplateného odstupného. Základ pre výpočet však tvorí priemerný mesačný zárobok žalobcu u žalovaného. Teda v tomto smere účastníci nežiadali vykonať žiadne ďalšie dokazovanie.
Žalovaný sa bránil vyplatenie vyššieho odstupného aj skutočnosťou, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená jednak dohoda o skončení pracovného pomeru, ale aj dohoda o výške odstupného. Ide o dvojstranný právny úkon a zo strany žalobcu bol uzatvorený slobodne, vážne, dohodu si prečítal a bol uzrozumený s jej obsahom. Teda žalobca sa už nemôže domáhať odstupného vo výške 8-násobku priemerného zárobku. Ak pôvodnú dohodu žalobca považoval za neplatnú, mal možnosť napadnúť jej platnosť na súde v lehote dvoch mesiacov od uzatvorenia dohody. Žalovaný nenútil žalobcu podpísať dohodu v takom stave, v akom bola uzatvorená.
Žalovaný tiež poukázal na správu Kliniky pracovného lekárstva Košice, podľa ktorej žalobca je schopný vykonávať doterajšiu prácu s obmedzením na 1 rok. Teda ak by žalobca takúto správu predložil predtým, než požiadal o skončenie pracovného pomeru, žalovaný by ho preradil na ľahšiu prácu a k rozviazaniu pracovného pomeru nemuselo dôjsť.
Žalovaný odmietol vyplatiť žalobcovi odstupné vo výške 10-násobku priemerného zárobku aj z toho dôvodu, že podľa stanoviska Sociálnej poisťovne, žalobca trpí skoliózou chrbtice a aj táto choroba potenciálne zhoršuje bolestivosť pravej hornej končatiny. Teda zhoršenie zdravotného stavu žalobcu nespôsobila len práca u žalovaného, ale aj iné zdravotné problémy. Navyše, podľa stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý vykonával kontrolu u žalovaného, žalovaný neporušil
žiadne pracovné postupy, ktoré by viedli k vzniku choroby z povolania u žalobcu. Teda žalovaný zotrvával na svojom stanovisku, že podaná žaloba je nedôvodná.
Z toho dôvodu súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s lekárskymi správami o zdravotnom stave žalobcu.
Žalobca predložil lekárske správy MUDr. Anny Bokovej z 25.06.2009, z 21.05.2009 a 28.10.2009 z ktorých vyplýva, že lekárka vzhľadom na zdravotný stav žalobcu doporučuje najmenej po dobu 2 mesiacov ľahšiu prácu bez dvíhania bremien, že vzhľadom na jeho zdravotný stav je práca na lise nevhodná a v októbri 2009 doporučila ľahšiu prácu. Práca na lise je podľa tejto lekárskej správy pre žalobcu nevhodná.
Žalobca predložil do konania aj list nazvaný „Posúdenie zdravotnej spôsobilosti“, kde žalovaný ako jeho zamestnávateľ žiada svojho zmluvného lekára o výstupnú lekársku prehliadku žalobcu. Tento list je bez dátumu, ale MUDr. Viliam Džurbala v ňom uviedol, že doporučuje výstup zo zdravotných dôvodov a zamestnávateľ ho má umožniť, pretože ďalšie šetrenie bude vykonávať Klinika pracovného lekárstva Košice. Odporučil hospitalizáciu od 28.06.2010. Podľa tvrdenia žalobcu, aj vypočutej svedkyne, tento list bol dôvodom na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru žalobcu zo zdravotných dôvodov.
Žalobca predložil aj správu Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie z marca 2011. Ide o hlásenie choroby z povolania. Podľa tohto hlásenia žalobca trpí chorobou z povolania z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia končatín, ochorenie kostí, kĺbov, šliach a iné. Dátum prvého zistenia je uvedený ako 25.05.2009 a dátum priznania 16.03.2011.
Žalobca doložil aj zápisnicu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Humenné z prešetrenia podozrenia na chorobu z povolania a v tejto zápisnici je uvedené, že mimo iného žalobca bol práceneschopný od 22.05.2009 do 30.06.2009, od 02.07.2009 do 31.10.2009, od 04.11.2009 do 23.05.2010. V tejto zápisnici sú tiež uvedené presné pracovné postupy, ktoré žalobca u žalovaného vykonával.
Žalobca predložil aj lekárske správy z odboru ortopédie, rehabilitácie, neurológie, chirurgie, rádiológie o tom, aké lekárske vyšetrenia a s akým záverom absolvoval od prvých príznakov choroby z povolania, t. j. od mája 2009 až po jej zistenie v roku 2011. Podľa týchto správ žalobca trpel ochorením horných končatín.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že podaná žaloba je dôvodná.
Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. „a“ alebo písmena „b“ alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.
Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce, ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1, zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.
Podľa § 76 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.
Z dikcie ustanovenia ods. 4 § 76 Zákonníka práce vyplýva, že pre vyplatenie 10-násobku priemerného mesačného zárobku stačí, ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou alebo dohodou pre ohrozenie chorobou z povolania.
Takéto odstupné patrí zamestnancovi aj v prípade, že nebol preukázané, aby zamestnávateľ porušil pracovný postup, ktorý by viedol k vzniku choroby z povolania zamestnanca. Zvýšený zákonný nárok na odstupné by mal pôsobiť na zamestnávateľa v tom smere, aby modernizáciou technologických zariadený a zvyšovaní úrovne bezpečnosti pri práci minimalizoval rizikové pracoviská v maximálne možnej miere.
Z hore citovaného ustanovenia v žiadnom prípade nemožno vyvodiť záver, že 10-násobok priemerného mesačného zárobku ako odstupné patrí zamestnancovi len vtedy, ak skončenie pracovného pomeru iniciuje jeho zamestnávateľ, tak ako to tvrdil žalovaný. Z hore citovaného ustanovenia ods. 4 § 76 vyplýva, že zamestnancovi takéto odstupné patrí, ak s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou. Nie je však uvedené, na čí podnet sa pracovný pomer skončí. Podľa názoru súdu sa tak môže stať aj na návrh zamestnanca, aj na návrh zamestnávateľa. Podstatnou skutočnosťou je len uzatvorenie dohody alebo výpoveď. V danom prípade účastníci konania pred súdom uviedli, že dohodu o skončení pracovného pomeru medzi nimi považujú za platnú vrátane textu, že k skončeniu pracovného pomeru došlo zo zdravotných dôvodov žalobcu ako zamestnanca. Súd má teda za preukázanú skutočnosť, že žalobca ako zamestnanec, žalovaného ako zamestnávateľa, ukončil pracovný pomer vzájomnou dohodou so svojím zamestnávateľom, pričom dôvodom bol jeho zlý zdravotný stav.
Medzi účastníkmi bol sporné, či za hore uvedeného stavu mal žalobca nárok na vyplatenie 10-násobku priemerného mesačného zárobku, ktoré by bolo odstupným pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodu zlého zdravotného stavu žalobcu, alebo či platí uzatvorená dohoda aj v časti odstupného, to znamená, že žalobcovi patrí odstupné len vo výške 2-násobku priemerného mesačného zárobku tak, ako to v dohode bolo uvedené.
Podľa § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
Účastníkmi konania bolo potvrdené, že žalobca bol v situácii, kedy mu nezostávalo nič iné, než ukončiť pracovný pomer. Nemohol u žalovaného vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, pretože mu spôsobovala také zdravotné problémy, že bol dlhodobo práceneschopný, absolvoval množstvo vyšetrení, rehabilitácií a liečebných pobytov a každý ďalší nástup do práce by uňho spôsobil to isté. Zároveň mu končila podporná doba a požiadal o priznanie čiastočného invalidného dôchodku. Žalovaný ako jeho zamestnávateľ pristúpil na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru, ale sám navrhol a do dohody uviedol, že žalobcovi vyplatí len dvojmesačné odstupné, hoci podľa ustanovenia § 76 Zákonníka práce by žalobcovi patrilo odstupné vo výške 10-násobku priemerného zárobku. Teda konanie žalovaného súd posúdil za daného stavu, ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 17 ods. 1 Zákonníka práce, právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.
Súd považoval časť dohody o skončení pracovného pomeru, týkajúcu sa výška odstupného, za neplatný právny úkon, pretože žalobca sa vopred vzdal ako zamestnanec svojich práv voči žalovanému, ktorý bol jeho zamestnávateľom.
Teda súd akceptoval skutočnosť, že medzi účastníkmi konania bola platne uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov žalobcu, ale jej ďalšiu časť týkajúcu sa vyplatenia odstupného považoval za neplatnú.
Súd skúmal, či v čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru boli splnené podmienky pre vyplatenie 10-násobku priemerného mesačného zárobku ako odstupného. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva záver, že žalovaný ako zamestnávateľ bol povinný žalobcovi vyplatiť odstupné v sume najmenej 10-násobku jeho priemerného zárobku. Žalovanému ako zamestnávateľovi žalobcu muselo byť zrejmé, že žalobca nesmie vykonávať doterajšiu prácu pre ohrozenie chorobou z povolania. Nasvedčujú tomu zdravotné problémy žalobcu už od mája 2009 a následné dlhodobé hospitalizácie žalobcu, ako aj skutočnosť, že žalovaný minimálne dva krát jednal so žalobcom o jeho preradení na inú prácu, ale k tomu nedošlo. Ak by žalovaný akceptoval, že zdravotný stav žalobcu je dobrý, jednak by s ním neuzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru pre zlý zdravotný stav a jednak by s ním nariešil preradenie na inú prácu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k preradeniu na inú prácu nedošlo a žiadna vhodná práca mu nebola ani ponúknutá. Teda aj keď samotný posudok z Kliniky pracovného lekárstva v Košiciach bol vystavený až po skončení pracovného pomeru žalobcu, v čase uzatvorenia dohody medzi účastníkmi, žalovanému muselo byť zrejmé, že žalobca nemôže vykonávať doterajšiu prácu pre ohrozenie chorobou z povolania. Preto súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, nevykonával súd žiadne ďalšie dokazovanie, pretože obaja účastníci na pojednávaní, počas konania potvrdili, že nepovažujú za spornú výšku priemerného mesačného zárobku žalobcu, z ktorého bolo vypočítané 2-mesačné odstupné vyplatené žalobcovi. Ďalšie 8-násobné odstupné je už len matematickým výpočtom z pôvodne určeného priemerného mesačného zárobku. Samotný žalobca uviedol, že požaduje odstupné po zdanení, pretože daň bude musieť zaňho odviesť zamestnávateľ.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa odseku 2 citovaného zákona, vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa odseku 3 citovaného zákona, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. priznal právo na náhradu trov konania. Trovy žalobcu pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 161,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 713,58 eur (6-krát hlavný úkon po 111,21 eur = 667,26 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd, 3. vyjadrenie zo dňa 14.11.2012,
4. zastupovanie na pojednávaní dňa 05.03.2013, 5. zastupovanie na pojednávaní dňa 09.04.2013, 6. zastupovanie na pojednávaní dňa 07.05.2013 + 3krát paušál po 7,63 eur = 22,89 eur + 3krát paušál po 7,81 eur = 23,43 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z. z..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možné podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.