Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Co-7-2012.pdf
PDF · 82.5 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/7/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s. Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: B. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale E. XXXX/XX, G., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou S. I., súdnou tajomníčkou Okresného súdu E. L., o zaplatenie 1.472,12 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.12C/217/2011-36 zo dňa 6.3.2012 takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 853,54 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne, z čiastky 853,54 Eur od 26.11.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 14,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého žalobca uzavrel so žalovaným dňa 17. 3. 2009 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 1.000,- Eur. Úverovú zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že táto obsahovala síce údaj o ročnej percentuálnej úrokovej sadzbe, ale tento bol nesprávny až o 7,75 %. Považoval tak úver bez poplatkov a za bezúročný s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
Zmluvnú pokutu žalobcovi nepriznal. Odôvodnil to tým, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, inak je neplatná s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci však mal za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute boli uvedené mimo zmluvy, v úverových podmienkach a to pre prijatie záveru o písomnej dohode účastníkov nepostačuje. Poukázal na to, že žalovaný nepodpísal úverové podmienky, a preto nemožno z toho vyvodiť, že účastníci uzavreli písomnú dohodu o zmluvnej pokute.
Zaviazal tak žalovaného na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom a zaplatenou sumou žalovaným vo výške 853,54 Eur. Priznal žalobcovi aj nárok na uplatnené úroky z omeškania vo výške 0,024 % denne s tým, že tieto predstavujú ročný úrok z omeškania vo výške 8,76 %.
Poukázal na ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 566 ods. 2, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, 2, § 40 ods. 1, 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal žalobcovi trovy konania vo výške 14 Eur zo zaplateného celkového súdneho poplatku.
Proti rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby a proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a to tak, že návrhu žalobcu vyhovie v celom rozsahu. Výška RPMN bola v čase uzatvorenia úverovej zmluvy počítaná v zmysle zákonom upraveného vzorca pre jej výpočet a jej hodnota je 32,60 %. Má za to, že spolu s poskytnutým úverom má právny nárok aj na úroky a rovnako poplatky, ktoré boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v rozsahu suspenzívneho odkladného účinku odvolania (§206 Osp) v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214 ods. 1, 2 O.s. p a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Prvostupňový súd vo vzťahu k inštitútu ročnej percentuálnej miery nákladov (tzv.,,RPMN“) a dôsledkom jej nesprávneho uvedenia vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil. V priebehu odvolacieho konania sa skutkový stav nezmenil. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu o tom, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods.3 in fine zák.č. 258/2001 Zz.o spotrebiteľských úverov (ZSU), pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Význam RPMN súvisí s jednoduchším orientovaním sa spotrebiteľov pri výbere úverového produktu. V jednom číselnom vyjadrení má totiž spotrebiteľ vyjadrené celkové náklady spotrebiteľa na úver reflektujúce nielen úroky ale aj poplatky a to so zreteľom na dobu splácania a výšku splátok.
Žalobca uplatňuje právo zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere 1000,-Eur, ktorý sa mal splatiť v 48 mesačných splátkach po 36,82 Eur. Ročná percentuálna miera nákladov tak predstavuje v percentuálnych bodoch 36,33% (príloha k zákonu č. 258/2001 Zz. v znení ku dňu vzniku zmluvy).
Žalobca uviedol žalovaného do omylu tým, že RPMN vyjadril označením 32,6%. Judikatúra takéto praktiky spája s omylom v podstatnej veci (porov. rozsudok NS SR 1Sžo 106/2007) ,,Uvedením nepravdivého údaju o výške ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), došlo k uvedeniu nepravdivého údaju o úrovni nákupných podmienok týkajúcich sa leasingových zmlúv a tým aj ku klamaniu spotrebiteľa“.
Používanie tejto praktiky je nekalou obchodnou praktikou (porov. rozsudok súdneho dvora C_453/10 Pereničová/S.O.S. Financ) ,,Obchodnú praktiku, o akú ide vo veci samej, ktorá spočíva v uvedení nižšej než skutočnej ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere, treba kvalifikovať ako „klamlivú“ v zmysle článku 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či to tak je vo veci samej. Konštatovanie nekalosti takej obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorých príslušný súd môže podľa článku 4 ods. 1 smernice 93/13 založiť svoje posúdenie nekalosti zmluvných podmienok týkajúcich sa nákladov na úver poskytnutý spotrebiteľovi. Také konštatovanie však nemá priamy vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy o úvere podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13.
Uvedenie nesprávneho údaju RPMN je klamaním spotrebiteľa a niet dôvodu priznávať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie ktoré predpokladá zákon pri neuvedení RPMN v ustanovení § 4 ods.3 in fine ZSÚ.
Správne preto prvostupňový súd priznal žalobcovi len istinu úveru bez úrokov a poplatkov. V súlade so zásadou hospodárnosti konania odvolací súd už nevykonával dokazovanie vo vzťahu k správnosti úrokovej sadzby, pretože dôsledky pri zavádzaní ich nesprávnym vyjadrením sú obdobné.
Odvolací súd poznamenáva, že pri výpočte RPMN žalobca použil v splátke aj poplatok za vedenie úverového účtu, za ktorý zmluva neuvádza žiadne plnenie, ktoré by bolo skutočným plnením pre spotrebiteľa a ktorý možno dôvodne označiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku (porov. rozsudok KS v Prešove vo veci 18Co 109/2011 SMART Capital),, Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Vstupné údaje na výpočet RPMN tým neboli správne. Nad rámec potreby v súvislosti s rozsahom suspenzívneho účinku odvolania a rozsahu možnosti prieskumu odvolacieho súdu boli ostatné otázky vrátane problematickej inkorporačnej doložky, ktorá je z nepochopiteľných dôvodov menším písmom a tak vzniká dôvodná obava , že spotrebitelia môžu vnímať menšie písmo, pod čiarou ako menej dôležité. Takto vyjadrená inkorporačná doložka je vyjadrením nedostatku odbornej starostlivosti a závažnejšie je, že nemôže privodiť súčasťou zmluvy všeobecné obchodné podmienky. Neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatná (§53ods.5 OZ). Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu vo vzťahu k nedostatku písomnej formy pri zmluvnej pokute (porov. rozhodnutie NS SR vo veci 2Cdo 245/10).
Prvostupňový súd rozhodol správne a z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok potvrdil (§219 ods.1 O.s.p).
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.1 O.s.p. úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.