Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-534-2009.pdf
PDF · 147.49 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/534/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci navrhovateľov: 1. O., 2. T., obaja zast. X. proti odporcovi: R., zast. Advokátskou kanceláriou W., o určenie neplatnosti zmluvy a určenie vlastníctva takto
rozhodol:
Súd určuje, že je zámenná zmluva č. XXXX/XXXX/XXX . zo dňa 9.6.2008, uzatvorená medzi účastníkmi, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností, pozemkov parcely reg. „C“, a to parcely č. XXX/XX., o výmere XXX XXX m2, druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/X, o výmere XXX mX., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXX/X, o výmere XXX mX., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXX/X, o výmere XXX mX, druh pozemku: ostatné plochy, parcely č. XXX/X, o výmere XX mX, druh pozemku: ostatné plochy, parcely č. XXX/X, o výmere XX mX., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXX/XX, o výmere X XXX mX, druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/XX, o výmere XX XXX mX., druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/ XX, o výmere X XXX mX, druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/XX,. o výmere XXX mX., druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/XX, o výmere X XXX mX., druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/XX, o výmere XX XXX mX., druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/XX, o výmere XX XXX mX., druh pozemku: lesné pozemky, vedených na LV R. Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Malacky, okres: Malacky, obec: Stupava, kat. úz. Stupava a pozemkov parcely reg. „C“, a to parcely č. XXX, o výmere XXX mX,. druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX, o výmere XXX mX., druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/X, o výmere X XXX mX, druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/X, o výmere XX.XXX mX, druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/X, o výmere X XXX mX, . druh pozemku: lesné pozemky, parcely R. druh pozemku: lesné pozemky, parcely R. druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/X, o výmere XXXX mX,. druh pozemku: lesné pozemky, vedených na LV R., I., okres: B. z navrhovateľa na odporcu a predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti - pozemku parcely reg. „C“ - parcely č. XXXXX/XX, o výmere XXX XXX mX, druh pozemku: lesné pozemky, vedeného na LV č. XXXX, Katastrálneho úradu v D.s O. obec: A., kat. úz. A. z odporcu na navrhovateľa je platná.
Súd určuje, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to parcely reg. „C“, parcely č. XXX/XX, o výmere XXX XXX mX., druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/X, o výmere XXX mX., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXX/X, o výmere XXX mX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXX/X, o výmere XXX mX., druh pozemku: ostatné plochy, parcely R.uh pozemku: ostatné plochy, parcely č. XXX/X, o výmere XX mX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXX/XX, o výmere X XXX mX., druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/XX, o výmere XX XXX mX., druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/XX, o výmere X XXX mX., druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/XX, o výmere XXX mX, druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/XX, o výmere X XXX mX., druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/XX, o výmere XX XXX mX., druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/XX, o výmere XX XXX mX., druh pozemku: lesné pozemky, vedených na LV č. XXX, Katastrálneho úradu v S., okres: B., obec: O., kat. úz. O. a pozemkov parcely reg. „C“, a to parcely R. druh pozemku: lesné pozemky,
parcely č. XXX, o výmere XXX mX,. druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/X, o výmere X XXX mX, druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/X, o výmere XX.XXX mX, druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/X, o výmere X XXX mX., druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/X., o výmere X XXX mX, druh pozemku: lesné pozemky, parcely R., druh pozemku: lesné pozemky, parcely č. XXX/X,. o výmere XXXX mX, druh pozemku: lesné pozemky, vedených na LV R., Katastrálneho úradu v S. Správa katastra B., okres: B.., obec: S., kat. úz. S.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v 1. rade svojim návrhom žiadal, aby súd určil, že je neplatná zámenná zmluva č. XXXX/XXXX/XXX (ďalej len zámenná zmluva) zo dňa 9.6.2008, uzatvorená medzi účastníkmi, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností, pozemkov parcely reg. „C“, a to parcela č. XXX/XX, o výmere XXX XXX mX, druh pozemku: lesné pozemky, parcela R., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela R. druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela R. druh pozemku: ostatné plochy, parcela R., druh pozemku: ostatné plochy, parcela R., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela R., druh pozemku: lesné pozemky, parcela R., o výmere XX XXX mX, druh pozemku: lesné pozemky, parcela R., o výmere X XXX mX., druh pozemku: lesné pozemky, parcela R., druh pozemku: lesné pozemky, parcela R. druh pozemku: lesné pozemky, parcela č. XXX/XX, o výmere XX XXX mX, druh pozemku: lesné pozemky, parcela R., druh pozemku: lesné pozemky, vedených na LV R. Katastrálneho úradu v S., Správa katastra B. okres: B., obec: O. kat. úz. O. a pozemkov parcely reg. „C“, a to parcela R., druh pozemku: lesné pozemky, parcela R., druh pozemku: lesné pozemky, parcela R., druh pozemku: lesné pozemky, parcela R., druh pozemku: lesné pozemky, parcela R. o výmere X XXX mX., druh pozemku: lesné pozemky, parcela R., druh pozemku: lesné pozemky, parcela R., druh pozemku: lesné pozemky, parcela R., druh pozemku: lesné pozemky, vedených na LV R., Katastrálneho úradu v S., Správa katastra B., okres: B., obec: S., kat. úz. S., z navrhovateľa na odporcu a predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti - pozemku parcely reg. „C“ - parcela R., o výmere XXX XXX mX., druh pozemku: lesné pozemky, vedeného na LV R., Katastrálneho úradu v D., Správa katastra O., okres O., obec: A., kat. úz. A., z odporcu na navrhovateľa. Navrhovateľ v 1. rade vo svojej žalobe uviedol, že zámenná zmluva bola uzatvorená dňa 9.6.2008 a Ministerstvo pôdohospodárstva SR vyslovilo s ňou súhlas pod č. XXXX/XXXX-XXX/ XXX zo dňa 10.11.2008. Nakoľko však aj po udelení súhlasu stále prebiehalo súdne konanie medzi navrhovateľom v 1. rade a P., zámenná zmluva v zmysle čl. VIII. ods. 3 nenadobudla účinnosť. Dňa 3.9.2009 Ministerstvo pôdohospodárstva SR listom č. XXXX/XXXX-XXX/XXX. zrušilo svoj skôr udelený súhlas zo dňa 10.11.2008 so zámennou zmluvou z dôvodu pretrvávajúceho súdneho sporu vedeného na Krajskom súde v S., sp.zn. 2Co 425/2007, ktorého právoplatné ukončenie bolo rozväzovacou podmienkou k predmetnej zámene a to do dňa zrušenia súhlasu (do 3.9.2009) nebolo v súdnom spore rozhodnuté s výrokom žaloba zamietnutá a ani navrhovateľ - P. nevzal žalobu v celom rozsahu späť. Zrušenie súhlasu Ministerstva pôdohospodárstva SR s predmetnom zámennou zmluvou spôsobilo, že aj keby hneď došlo k ukončeniu vyššie uvedeného súdneho sporu niektorým z uvedených spôsobov, zmluva by účinnosť nenadobudla, keďže nevyhnutný súhlas Ministerstva pôdohospodárstva SR bol už zrušený. Navrhovatelia boli preto toho názoru, že predmetná zámenná zmluva, keďže podliehala udeleniu súhlasu Ministerstva pôdohospodárstva SR a tento súhlas bol zrušený už skôr, spôsobilo to jej neplatnosť. Aj napriek zrušeniu súhlasu Ministerstva pôdohospodárstva SR so zámennou zmluvou bola predmetná zámenná zmluva predložená Správe katastra B. na rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v nej uvedených, pričom v čase jej predloženia Správe katastra B. bola zámenná zmluva neúčinná a neplatná. To ju robilo nespôsobilou na zápis vlastníckych práv k zamieňaným nehnuteľnostiam do katastra. Predložením neúčinnej a neplatnej zámennej zmluvy na zápis do katastra a následným mimoriadne rýchlym rozhodnutím Správy katastra B. o povolení vkladu vlastníckych práv na základe napadnutej zámennej zmluvy vznikol medzi navrhovateľmi a odporcom stav právnej neistoty. Navrhovatelia majú preto naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti zámennej zmluvy zo dňa 9.6.2008.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom pôvodnom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľ uzatvoril s ním dňa 9.6.2008 zámennú zmluvu č. XXXX/
XXXX/XXX, na základe ktorej malo za splnenia podmienok špecifikovaných v zmluve dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, špecifikovaným v zmluve. Odporca uviedol, že zmluva spĺňa všetky formálne, ako aj obsahové náležitosti v zmysle príslušných ustanovení Obč. zák., ako aj zák. č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností, na základe čoho ju možno považovať za vkladuschopnú listinu pre účely katastrálneho konania. Túto zmluvu treba považovať za právne perfektný dvojstranný právny úkon, ktorý netrpí žiadnou právnou vadou, na základe čoho by zmluva mohla byť napadnutá relatívnou alebo absolútnou neplatnosťou. Zmluvné strany sa v zámennej zmluve dohodli na odkladacích podmienkach, po splnení ktorých bolo možné podať na príslušnú správu katastra návrh na vklad vlastníckeho práva k zamieňaným nehnuteľnostiam. Išlo o dve podmienky, a to podmienka č. 1 - súhlas zakladateľa štátneho podniku T. so zámenou lesných pozemkov v zmysle zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, podmienka č. 2 - predloženie právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 2Co 425/2007, ktorým príslušný Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV., sp.zn. MA-5C 382/2004 v právnej veci navrhovateľa P. IČO: XXX XX XXX, zmení a žalobu zamietne, resp. konanie zastaví z dôvodu, že navrhovateľ v celom rozsahu vezme žalobu späť. V súvislosti s podmienkou č. 1 odporca poukazoval na ustanovenie § 47 ods. 1 Obč. zák. V konkrétnom prípade pritom išlo o rozhodnutie v zmysle ust. § 50 ods. 7 a nasl. zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Jednalo sa pritom o súhlas Ministerstva pôdohospodárstva SR, ktorý bol udelený dňa 10.11.2008. V súvislosti s podmienkou č. 2, uvedenou v čl. VIII. v bode 3 zámennej zmluvy, odporca uviedol, že je formulovaná právne nepresne. Možno totiž všeobecne v zmysle ust. § 37 a nasl. Obč. zák. konštatovať, že ak sa zmluvné strany v rámci akéhokoľvek právneho úkonu dohodnú na odkladacej podmienke, nedochádza touto dohodou k „posunutiu“, resp. odloženiu účinnosti predmetného právneho úkonu, ale takýto právny úkon pred splnením danej podmienky len nenadobúda právne následky. Jedná sa teda o obmedzenie vecno- právneho charakteru, pričom v konkrétnom prípade by pred splnením odkladacej podmienky nemali nastať právne následky zo zámennej zmluvy, t.j. nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, avšak takáto podmienka nemá žiadny vplyv na samotný obligačno-právny vzťah a ani na povinnosti z neho vyplývajúce zmluvným stranám. V danej súvislosti odporca zdôraznil, že akýkoľvek zmluvný vzťah je v zmysle splnenia zákonných povinností, už pred splnením dojednanej podmienky, platný a účinný. Ustanovenia súkromnoprávnych predpisov výslovne neustanovujú okamih, od ktorého je určitý právny úkon účinný (s výnimkou § 47 Obč. zák.). Platí však, že akákoľvek zmluva je platná a súčasne aj účinná okamihom jej podpisu poslednou zo zmluvných strán s výnimkou, ak v zákone nie je uvedené inak. Jediné ustanovenie, na základe ktorého môže byť odložená, resp. posunutá účinnosť právneho úkonu, v konkrétnom prípade zámennej zmluvy, je ust. § 47 ods. 1 Obč. zák. Odporca vzhľadom na uvedené skutočnosti tvrdí, že zámenná zmluva, ako perfektný dvojstranný právny úkon, je nespochybniteľná a po splnení podmienok v nej uvedených vkladuschopná listina, ktorá nadobudla účinnosť dňom rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR (dňa 10.11.2008). Zo zámennej zmluvy však v čase nadobudnutia jej účinnosti ešte nevznikli právne následky, nakoľko ku dňu nadobudnutia jej účinnosti nebola splnená podmienka č. 2 zámennej zmluvy. Táto podmienka bola riadne splnená dňom späťvzatia návrhu vo vyššie špecifikovanej právnej veci v plnom rozsahu. K právoplatnému ukončeniu súdneho konania medzi účastníkmi konania P. ako navrhovateľom a T. ako odporcom došlo z titulu späťvzatia návrhu v celom rozsahu dňa 6.10.2009. V zmysle ust. § 43c ods. 2 Obč. zák. od okamihu, kedy bola zmluva uzavretá, zmluva nadobudla platnosť a po splnení zákonných ustanovení v zmysle § 47 Obč. zák. (súhlas ministerstva) zmluva nadobudla účinnosť. Odporca preto nesúhlasil s argumentáciou navrhovateľa, že zámenná zmluva nenadobudla účinnosť, nakoľko ministerstvo zobralo svoj súhlas späť a považoval ju za účelovú a zavádzajúcu. Aj bez ohľadu na skutočnosť, kedy nadobudla zámenná zmluva účinnosť, boli zmluvné strany v zmysle ust. § 494 Obč. zák. ustanoveniami zámennej zmluvy viazané, a to od okamihu nadobudnutia jej platnosti (podpis zmluvy dňa 9.6.2008). Tým, že si zmluvné strany dohodli „na nadobudnutie následkov zo zmluvy“ aj splnenie určitej odkladacej podmienky, zmluva nenadobudla právne následky pred splnením podmienky, čo malo pre účastníkov zmluvy len vecno- právny dôsledok, avšak zmluvné strany boli stále zmluvou viazané. Zrušiť, resp. ukončiť platnosť zámennej zmluvy bolo možné výlučné v zmysle dohody alebo na základe zákona. V tejto súvislosti poukázal odporca na čl. VI. ods. 2 zámennej zmluvy, v zmysle ktorého zmluvné strany boli podpisom zmluvy viazané a nijakým spôsobom nemohli od zmluvy odstúpiť. Odporca ďalej poukázal na všeobecnú zásadu o rešpektovaní a dodržiavaní uzavretých zmlúv (pacta sunt servanda). Táto zásada je prelomená výnimočným ustanovením, ktoré formuluje oprávnenie účastníka zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy v prípadoch, v ktorých to v hypotéze právnej normy predvída zákon, alebo keď sa na tom účastníci zmluvy dohodli. Od zmluvy je možné odstúpiť, tým môže dôjsť k ukončeniu, zrušeniu zmluvy. Takúto možnosť pritom v niektorých prípadoch upravuje Obč. zák. alebo aj iné právne predpisy. V ostatných prípadoch sa musí možnosť odstúpenia od zmluvy dohodnúť v zmluve. Odstúpenie od zmluvy môže byť v zmluve dohodnuté aj popri inom spôsobe zrušenia zmluvy. Je to spravidla jednostranný právny úkon účastníka zmluvy, na platnosť a účinnosť ktorého sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí, ako pri iných prejavoch vôle. Ak dôjde k platnému odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušuje. v zmysle čl. VI. zámennej zmluvy zmluvné strany však neboli oprávnené od zmluvy odstúpiť a súčasne nenastali žiadne zákonné podmienky, ktoré by umožňovali navrhovateľovi od zmluvy odstúpiť. Pred podaním návrhu na vklad záložného práva navrhovateľ neurobil žiaden úkon, na základe ktorého by bolo možné zmluvu považovať za neplatnú, resp. zrušenú. Zmluvné strany si ani neurčili lehotu, počas ktorej mala byť podmienka č. 2 splnená. Argumenty navrhovateľa, že zámenná zmluva nenadobudla účinnosť z dôvodu, že po udelení súhlasu stále prebiehalo súdne konanie, považuje odporca za zavádzajúce, nemajúce oporu v platnom práve, najmä ak v čase udelenia súhlasu mal navrhovateľ a tak aj ministerstvo vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore. Odporca ďalej uvádzal, že pokiaľ navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdí, že zrušením súhlasu došlo k neplatnosti zmluvy, nemožno s tým súhlasiť. Ministerstvo súhlas udelilo dňa 10.11.2008 po predchádzajúcom podpise zmluvy dňa 9.6.2008, za účelom nadobudnutia účinnosti zmluvy v zmysle príslušných právnych ustanovení svoj súhlas so zámennou zmluvou, na základe ktorého zámenná zmluva nadobudla účinnosť, avšak napokon nebola splnená odkladacia podmienka č. 2 zámennej zmluvy, zmluva nemohla nadobudnúť právne následky vecno-právneho charakteru. Ako vyplýva zo samotného zrušenia súhlasu, k jeho zrušeniu došlo dňa 11.6.2009. Navrhovateľ však právne nezdôvodnil na základe akých ustanovení a ktorého zákona došlo k zrušeniu už udeleného súhlasu. Ministerstvo je oprávnené v zmysle zák. č. 326/2005 Z.z. súhlas udeliť, avšak nie je oprávnené súhlas kedykoľvek zrušiť, na základe čoho možno samotné zrušenie súhlasu považovať za neplatné, nakoľko je urobené v rozpore so zákonom. Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy a v rámci svojej rozhodovacej činnosti je povinné postupovať v zmysle Ústavy SR (Prvá hlava, prvý oddiel, článok 2, bod 2), podľa ktorého „štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon“. Z uvedeného vyplýva, že ministerstvo nebolo oprávnené v rámci predmetného správneho konania „sui generis“ už udelený súhlas zrušiť a preto je takéto zrušenie súhlasu voči odporcovi nulitné. O zrušenie súhlasu požiadal navrhovateľ, čo možno považovať za hrubé porušenie zmluvy. V zmysle ustanovení zámennej zmluvy boli strany povinné urobiť všetko pre to, aby zámenná zmluva bola riadne zavkladovaná do katastra nehnuteľností a aby došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Konanie navrhovateľa preto možno považovať za konanie v rozpore splatnou dohodou a v rozpore s dobrými mravmi ako aj poctivým obchodným stykom a takéto konanie by podľa práva nemalo požívať právnu ochranu. Navrhovateľ nielenže ku dňu zavkladovania zámennej zmluvy do katastra neurobil žiadny platný právny úkon smerujúci k zrušeniu zmluvy, tak ako to vyžaduje zákon (odstúpenie, výpoveď), ale ani neoznámil odporcovi zrušenie súhlasu (aj keď neplatné) zo strany ministerstva, z čoho vyplýva, že aj keby došlo k zrušeniu predmetného súhlasu, platne v zmysle zákona, toto zrušenie by z dôvodu absencie oznámenia tohto úkonu voči odporcovi nemohlo nadobudnúť právne účinky. V tejto súvislosti poukázal odporca najmä na zásadu rovnosti postavenia účastníkov v občiansko-právnych vzťahoch ( § 2 ods. 2 Obč. zák.). Odporca tiež uviedol, že svojím konaním nijakým spôsobom neporušil žiadne ustanovenie zámennej zmluvy alebo príslušného zákona, ani neurobil žiadny úkon smerujúci k zrušeniu zámennej zmluvy. Z toho potom vyplýva, že zmluvné strany sú aj naďalej viazané ustanoveniami zmluvy a bez právneho zákonného alebo zmluvného dôvodu nemožno jednostranne svojvoľne zrušiť zmluvu a odporca má aj naďalej právo na riadne plnenie zo zmluvy v zmysle zásady „pacta sunt servanda“. Podľa názoru odporcu je nemysliteľné, aby tak ako to prezentuje navrhovateľ, došlo k zrušeniu platnej a účinnej zámennej zmluvy zo strany tretej osoby (ministerstva), ktorá ani nie je účastníkom zámennej zmluvy a to na základe právneho úkonu, na ktorý takáto tretia osoba nemala žiadne oprávnenie a ktorý bol urobený v rozpore so zákonom. Podaním návrhu na zrušenie súhlasu vzťahujúceho sa k zámennej zmluve, ako aj poskytovaním informácií a údajov obsiahnutých v zámennej zmluve v prospech Urbárskej spoločnosti v O. podľa odporcu sa navrhovateľ snažil zmariť splnenie podmienok zámennej zmluvy, tak aby nikdy nedošlo k splneniu jej jednotlivých podmienok a tak, aby nebol navrhovateľ povinný plniť z platne uzatvorenej zámennej zmluvy. Odporca predložil súdu žiadosť navrhovateľa o zrušenie súhlasu zo dňa 11.6.2009, z čoho podľa neho jasne vyplýva, že konanie navrhovateľa po nadobudnutí platnosti zámennej zmluvy možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so všetkými zásadami, na ktorých je právna úprava zmluvných záväzkov v rámci slovenského právneho poriadku postavená. Odporca považoval konanie navrhovateľa, najmä jeho žiadosť o zrušenie súhlasu, za konanie v zmysle ustanovenia § 36 ods. 3 Obč. zák. Bol toho názoru, že podaním žiadosti o zrušenie už udeleného súhlasu navrhovateľ zámerne zmaril splnenie podmienok, na ktoré bol povinný odporca, na základe čoho by sa malo na samotnú zámennú zmluvu v časti podmienky č. 2 pozerať ako na nepodmienený právny úkon. Z uvedeného potom vyplýva, že bez ohľadu na skutočnosť, či bola alebo nebola splnená podmienka č. 2 zámennej zmluvy, odporca bol po nadobudnutí účinnosti zmluvy oprávnený podať návrh na vklad vlastníckeho práva príslušnej správe katastra.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so zámennou zmluvou č. XXXX/XXXX/ XXX zo dňa 9.6.2008, uzavretou medzi účastníkmi, s LV č. XXXX a XXXX. Katastrálneho úradu S., Správy katastra B., so súhlasom Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 10.11.2008 č. XXXX/XXXX-XXX/XXX k zámene lesných pozemkov v kat. úz. A., vedené Katastrálnym úradom v D., Správou katastra O. na LV R. vo vlastníctve odporcu na navrhovateľa v celosti a lesných pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa na odporcu, a to pozemkov uvedených v písomnom súhlase, so zrušením súhlasu Ministerstva pôdohospodárstva SR č. XXXX/XXXX-XXX/XXX zo dňa 10.11.2008 daným listom Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 3.9.2009 a so žiadosťou o zrušenie tohto súhlasu zo dňa 11.6.2009, so žiadosťou o zámenu pozemkov podanú odporcom dňa 4.6.2008 navrhovateľovi a s ďalším obsahom spisu.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 05.10.2010 tak, že návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol o trovách konania.
Proti prvostupňovému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Svoje odvolanie odôvodnil predovšetkým tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal právne posúdenie spornej zmluvy súdom prvého stupňa ako platnej, pretože táto bola uzatvorená bez predchádzajúceho súhlasu ministerstva, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 50 odsek 7 zák. o lesoch, čo robí túto zmluvu neplatnou. Považoval za nesprávne aj aplikovanie ustanovenia § 47 ods. 1 Obč. zák. na zmluvu preto, že k účinnosti predmetnej zmluvy nebolo potrebné rozhodnutie ministerstva. Súhlas ministerstva so zámenou pozemkov podľa zák. o lesoch nie je rozhodnutím správneho orgánu v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 Obč. zák. Navrhovateľ v 1. rade považoval záver súdu prvého stupňa, že ministerstvo nebolo oprávnené v rámci predmetného správneho konania už udelený súhlas zrušiť za nepochopiteľný, pretože zrušenie skôr udeleného súhlasu nemožno považovať za konanie v rozpore so zákonom len preto, že možnosť zrušenia súhlasu nie je zákonne explicitne uvedená, keď samotná možnosť udelenia súhlasu v sebe obsahuje aj oprávnenie udelený súhlas zrušiť. Ďalej za nesprávne a neakceptovateľné považoval navrhovateľ v 1. rade aj také právne posúdenie otázky nadobudnutia účinnosti zámennej zmluvy súdom prvého stupňa, že zmluva nadobudla účinnosť 10.11.2008, kedy rozhodlo ministerstvo, avšak v čase nadobudnutia účinnosti zmluvy ešte nevznikli jej právne následky, čo bolo odôvodnené poukazom na ustanovenie § 36 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. Navrhovateľ v 1. rade uvádzal, že súhlas ministerstva nie je správnym rozhodnutím o právnom postavení osoby, s ktorou má podriadená organizácia uzavrieť zmluvu a súhlas so zámenou pozemkov je zákonnou podmienkou platnosti zmluvy. Zmluva uzatvorená bez takéhoto súhlasu je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nemôže byť zhojený dodatočným schválením a nemôže konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Ďalej uviedol, že predmetná zámenná zmluva je absolútne neplatná, pretože navrhovateľ nemal v čase jej nadobudnutia súhlas ministerstva. Keďže bol presvedčený o neplatnosti zmluvy neurobil žiaden právny úkon smerujúci k skončeniu neexistujúceho vzťahu.
Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 4Co 76/2011 zo dňa 30.4.2012 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvého stupňa to, že neodstránil nejasnosti o tom, kto je účastníkom konania, respektíve či tento účastník je správne označený. Konanie preto bolo postihnuté vadou, pretože z napadnutého rozsudku nebolo jasné koho súd prvého stupňa považoval za navrhovateľa a o koho návrhu konal.
Navrhovateľ Slovenská republika zastúpená správcom lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa § 50 ods. 6 zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch - T. so sídlom C., navrhol aby súd pripustil pristúpenie účastníka do konania na strane navrhovateľa a to: T.. Súd uznesením zo dňa 12.3.2013 pripustil do konania vstup navrhovateľa v 2. rade - T., ktorý so vstupom do konania súhlasil.
Po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu Bratislava účastníci v podstate zotrvali na svojich doterajších stanoviskách.
Podľa názoru navrhovateľov predmetná zámenná zmluva zo dňa 9.6.2008 uzatvorená medzi navrhovateľov v 1. rade a odporcom je absolútne neplatný právny úkon. Zo strany štátneho podniku nemohlo totiž dôjsť k uzavretiu platnej zmluvy bez súhlasu ministerstva. Ministerstvo ale bolo už udelený súhlas oprávnené zrušiť. Navrhovatelia v tejto súvislosti poukázali na rozsudok NS SR sp.zn. 1Sžr 68/2011 a jeho právne závery, najmä poukazovali na tú skutočnosť konštatovanú súdom, že už vydaný súhlas ministerstva pre zámenu štátnych pozemkov je možné zrušiť. Takýto úkon je pritom právne relevantný. So zrušením vydaného súhlasu sú spájané účinky ex nunc a potom účinky zrušenia súhlasu na zámenu nastanú len vtedy, ak k jeho zrušeniu došlo pred nadobudnutím účinnosti samotnej zmluvy. V prejednávanej veci bol súhlas ministerstva k zámene pozemkov zo dňa 10.11.2009 zrušený dňa 3.9.2009, teda v čase, keď zámenná zmluva nebola účinná. Zmluva obsahovala dojednanie, že jej účinnosť je podmienená kumulatívnym splnením dvoch podmienok, a to súhlasom zakladateľa LESY SR, š.p. a zároveň predložením právoplatného rozhodnutia Krajského súdu Bratislava v konaní sp.zn. 2Co 420/2007, ktorým Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. sp.zn 5C 328/2004 zmení a žalobu zamietne, resp. konanie zastaví z dôvodu, že navrhovateľ v celom rozsahu vezme žalobu späť. Ministerstvo pôdohospodárstva SR listom zo dňa 3.9.2009 zrušilo svoj súhlas so zámenou pozemkov práve z dôvodu nesplnenia druhej odkladacej podmienky. Do súčasného splnenia oboch odkladacích podmienok vládla právna neistota, či právny úkon bude, alebo nebude účinný. K zrušeniu súhlasu ministerstva došlo práve z dôvodu nesplnenia druhej odkladacej podmienky, teda v čase, keď uzatvorená zámenná zmluva nebola účinná a stále vládla právna neistota, či bude niekedy účinná. Zrušenie súhlasu ministerstva teda neodporuje zásade kontinuity výkonu verejnej správy a jeho zrušenie je preto právne relevantné s účinkami vzťahujúcimi sa na predmetnú zámennú zmluvu. Navrhovatelia preto žiadali vyhovieť návrhu. Navrhovateľ v 1. rade sa domáhal určenia vlastníctva k sporným pozemkom, nakoľko na základe zámennej zmluvy, ktorá nikdy nebola vkladuschopnou listinou, nemohlo dôjsť k zmene vlastníctva.
Odporca poukázal najmä na závery zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu Bratislava. Poukázal na to, že Krajský súd Bratislava vo svojom rozhodnutí nikde neuviedol, nespochybnil platnosť zmluvy. Odporca nesúhlasil s tvrdením, že zmluva uzavretá medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom je neplatná, resp. absolútne neplatná. Trval na svojom stanovisku, že v čase späťvzatia resp. zrušenia súhlasu zmluva bola platná a súčasne bola aj účinná. V zmluva bola dohodnutá rozväzovacia podmienka, a to znamená, že argumentácia navrhovateľov v danom prípade neobstojí, aj keď poukazujú na konkrétne rozhodnutie NS SR. Poukázal na skutočnosť, že relevantnosť zrušenia súhlasu automaticky neznamená možnosť ho kedykoľvek zrušiť počas platnosti zmluvy. Bol toho názoru, že relevantnosť zrušenia súhlasu sa vzťahuje na situáciu, keď zmluva nie je podpísaná (teda nie je ešte platná), čo korešponduje aj so zásadou kontinuity výkonu verejnej správy. Odporca navrhoval žalobu zamietnuť a určiť, že on je vlastníkom predmetných sporných nehnuteľností, ktoré získal titulom zámeny.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:
Dňa 9.6.2008 bola uzatvorená medzi účastníkmi zámenná zmluva č. XXXX/XXXX/ XXX, na základe ktorej došlo z navrhovateľa v 1. rade na odporcu k prevodu vyššie uvedených nehnuteľností. Dňa 8.10.2009 bol Správou katastra B. povolený vklad vlastníckeho práva pod č. A. na základe uvedenej zámennej zmluvy. V zmysle čl. VIII. ods. 1 zámennej zmluvy táto podliehala súhlasu Ministerstva pôdohospodárstva SR. Podľa čl. VIII. ods. 3 zámennej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že účinnosť tejto zmluvy je podmienená súhlasom zakladateľa štátneho podniku T.. a zároveň predložením právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 2Co 425/2007, ktorým krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV., sp.zn. MA-5C 382/2004 v právnej veci navrhovateľa P. zmení a žalobu zamietne, resp. konanie zastaví z dôvodu, že navrhovateľ v celom rozsahu návrh zoberie späť. Navrhovateľ v 1. rade sa domáhal neplatnosti zámennej zmluvy zo dňa 9.6.2008 z dôvodu, že zámenná zmluva nenadobudla účinnosť, nakoľko po udelení súhlasu zo strany Ministerstva pôdohospodárstva SR prebiehalo súdne konanie, ktoré malo byť ukončené. Dňa 3.9.2009 došlo k zrušeniu súhlasu zo strany Ministerstva pôdohospodárstva SR z dôvodu pretrvávajúceho súdneho sporu a do dňa zrušenia súhlasu toto súdne konanie nebolo ukončené, resp. nebol návrh zobratý späť, čo malo byť rozväzovacou podmienkou predmetnej zámeny.
Podľa Prvej hlavy, prvého oddielu, čl. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 2 ods. 2 Obč. zák., v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 3 ods. 2 Obč. zák., fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
Podľa § 34 Obč. zák., právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 36 ods. 3 Obč. zák., ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej nesplnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmienený.
Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 37 ods. 2 Obč. zák., právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa § 38 ods. 1 Obč. zák., neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemal spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 43c ods. 2 Obč. zák., včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Podľa § 46 ods. 1 Obč. zák., písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa § 46 ods. 2 Obč. zák., pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
Podľa § 494 Obč. zák., z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 611 Obč. zák., ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijú aj na zmluvu, podľa ktorej si zmluvné strany vymieňajú vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu.
Podľa § 80 písm. c) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem.
Podľa § 50 ods. 7 prvej vety zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch, na predaj, zámenu, nájom, výpožičku a prevod správy lesného majetku vo vlastníctve štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva okrem prevodu správy lesného majetku vo vlastníctve štátu v správe právnickej osoby založenej alebo zriadenej ministerstvom obrany alebo zriadenej Ministerstvom životného prostredia SR.
Podľa § 50a ods. 2 zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch, na predaj, zámenu a prevod správy ostatného majetku vo vlastníctve štátu sa vyžaduje súhlas zakladateľa. Na nájom a výpožičku ostatného majetku vo vlastníctve štátu sa súhlas zakladateľa nevyžaduje; to neplatí, ak sa ostatný majetok vo vlastníctve štátu nachádza vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu.
Podľa § 58 ods. 2 písm. e), g) zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch, ministerstvo ďalej dáva súhlas na zámenu lesných pozemkov a lesných porastov na nich vo vlastníctve štátu; dáva súhlas na predaj, zámenu a prevod správy ostatného majetku vo vlastníctve štátu.
Navrhovatelia podali určovaciu žalobu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností, navrhovateľ v 1. rade má preto naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade - Slovenská republika je aktívne vecne legitimovaná a má naliehavý právny záujem na podaní prejednávanej žaloby, nakoľko legitímne možno považovať za spornú otázku jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom zámennej zmluvy zo dňa 9.6.2008.
Navrhovateľ v 2. rade však nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, že štát je vlastníkom sporných vecí; môže sa len domáhať, že má k týmto veciam právo hospodárenia (R 62/2004).
Podľa názoru súdu vyššie citovaná zámenná zmluva spĺňa všetky všeobecné podstatné náležitosti zámennej zmluvy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ako aj zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností, na základe čoho ju možno považovať za vkladuschopnú listinu pre účely katastrálneho konania. Právne zmluvných strán vedúce k uzavretiu zámennej zmluvy boli uskutočnené slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne (vyššie cit. ust. § 37 ods. 1 Obč. zák.), predmetom právnych úkonov bolo plnenie možné (§ 37 ods. 2 Obč. zák.). Zámenná zmluva bola uzavretá medzi subjektmi spôsobilými na tieto úkony (§ 38 ods. 1 Obč. zák.). Zámenná zmluva svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu ani ho neobchádza a neprieči sa dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.). Zámenná zmluva ako zmluva o prevodoch nehnuteľností bolo uzavretá v súlade s § 46 ods. 1 Obč. zák. v písomnej forme a bola dodržaná zásada technickej jednoty listín v zmysle § 46 ods. 2 Obč. zák. Zmluvu preto treba považovať za právne perfektný dvojstranný právny úkon, ktorý netrpí žiadnou vadou, na základe čoho by zmluva mohla byť napadnutá relatívnou alebo absolútnou neplatnosťou. V zámennej zmluve si strany dohodli odkladacie podmienky, po splnení ktorých bolo možné podať na príslušnú správu katastra návrh na vklad vlastníckeho práva k zamieňaným nehnuteľnostiam; a to:
1. súhlas zakladateľa štátneho podniku T.. so zámenou lesných pozemkov v zmysle zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch,
2. predloženie právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 2Co 425/07, ktorým príslušný krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV., sp.zn. MA-5C 382/2004, v právnej veci navrhovateľa P. zmení a žalobu zamietne, resp. konanie zastaví z dôvodu, že navrhovateľ v celom rozsahu vezme žalobu späť.
V danom prípade sa jedná o rozhodnutie v zmysle ust. § 50 ods. 7 a nasl. zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (t.j. súhlas Ministerstva pôdohospodárstva SR, ktorý bol udelený dňa 10.11.2008). Zámenná zmluva je po splnení podmienok v nej uvedených vkladuschopná listina, ktorá nadobudla účinnosť dňom rozhodnutia ministerstva, t.j. dňa 10.11.2008. Zo zámennej zmluvy však v čase nadobudnutia jej účinnosti ešte nevznikli právne následky nakoľko ku dňu nadobudnutia jej účinnosti nebola splnená jedna z podmienok zámennej zmluvy. Táto podmienka bola riadne splnená dňom späťvzatia návrhu v celom rozsahu, t.j. dňa 6.10.2009, na základe čoho bolo možné začať konanie o zápise vlastníckeho práva z titulu zámeny. Bez ohľadu na skutočnosť, kedy nadobudla zámenná zmluva účinnosť, boli zmluvné strany v zmysle § 494 Obč. zák. ustanoveniami zámennej zmluvy viazané a to od okamihu nadobudnutia jej platnosti (dňom podpisu). Tým, že si zmluvné strany dohodli, na nadobudnutie následkov zo zmluvy aj splnenie určitej odkladacej podmienky, zmluva nenadobudla právne následky pred splnením podmienky, čo malo pre účastníkov zmluvy len vecno-právny následok, keďže pred splnením podmienky zmluvné strany nemohli nadobudnúť vlastnícke právo, avšak zmluvné strany boli stále zmluvou viazané.
Zámena lesného majetku vo vlastníctve štátu podlieha osobitným požiadavkám. Je preto nevyhnutné právne posúdiť splnenie osobitnej podmienky upravenej hypotéze právnej normy uvedenej v ustanovení § 50 ods. 7 zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení účinnom ku dňu uzavretia zámennej zmluvy, a to udelenie súhlasu zo strany Ministerstva pôdohospodárstva SR. Pri vymedzením vzťahu súhlasu ministerstva a zámennej zmluvy uzavretej správcom lesného majetku vo vlastníctve štátu je nutné vychádzať tak z predpisov verejného ako aj z predpisov súkromného práva. Svojim charakterom je súhlas definovaný ako individuálny akt verejnej správy s konkrétnym obsahom. Konkrétne ide o určitú formu správno-aplikačného aktu, ktorému vo všeobecnosti patrí označenie ako opatrenie, tiež ako vyjadrenie správneho orgánu, teda nejde o prejav vôle v zmysle súkromného práva ale súhlas vyžadovaný v zmysle § 50 ods. 7 zák. č. 326/2005 Z.z. predstavuje právno-aplikačný akt zameraný na vnútornú komunikáciu zakladateľa a súčasne na výkon kontroly. Na rozhodovací proces týkajúci sa vydania súhlasu je v zmysle zák. č. 326/2005 Z.z. vylúčená pôsobnosť Správneho poriadku. Napriek tomu judikatúra NR SR nie len v zmysle čl. 1 ods. 1 vety 1 Ústavy SR ale aj v zmysle rezolúcie č. 77 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní zastáva právny názor, že zásady správneho konania sa musia vzťahovať aj na osobitné správne konania (vrátanie zásady kontinuity verejnej správy), ktoré subsibiárne pôsobenie Správneho poriadku výslovne vylúčili.
Pokiaľ navrhovatelia namietajú absolútnu neplatnosť zámennej zmluvy z dôvodu, že súhlas ministerstva so zámenou lesných pozemkov mal byť udelený ešte pred uzavretím zámennej zmluvy, podľa názoru súdu sa jedná o nedôvodné argumenty. Z charakteru súhlasu ako odkladacej podmienky, tak z prihliadnutím na navrhovateľmi spomínaný rozsudok NR SR sp. zn. 1Sžr 68/2011, ako aj na následnú prax v zmysle metodického pokynu Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 834/2009 - 720 jednoznačne vyplýva, že k udeleniu súhlasu môže dôjsť tak pred uzavretím zmluvy ako aj po jej uzavretí. Priamo v metodickom pokyne sa uvádza: „Zámenná zmluva musí obsahovať ustanovenie, že účinnosť nadobudne najskôr dňom udelenia súhlasu ministerstva“. V tomto metodickom pokyne sú tiež upravené potrebné prílohy, žiadosti o udelenie súhlasu na zámenu medzi ktoré patria aj originály zámennej zmluvy v potrebnom počte vyhotovení a jeden originál, ktorý zostáva v spise ministerstva. Z toho je potom zrejmé, že ministerstvu sa predkladajú už podpísané zámenné zmluvy. Zámenná zmluva sa v zmysle vyššie uvedeného stala platná okamihom jej uzavretia zmluvnými stranami. Samotná platnosť zmluvy zaväzuje zmluvné strany v zmysle zásady pacta sunt servanda a sú s ňou spojené legitímne očakávania zmluvných strán na právnych následkoch.
Navrhovatelia ďalej argumentovali, že k zrušeniu súhlasu mohlo dôjsť pred nadobudnutím účinnosti zmluvy, a že týmto spôsobom nedochádza k zásahu do zásady kontinuity verejnej správy ani k spätným účinkom ex tunc. K otázke okamihu, v ktorom je možné prípadne udelený súhlas zrušiť je potrebné prihliadnuť najmä na skutočnosť, že súhlas prestavuje odkladaciu podmienku v zmysle súkromného práva, prejavuje sa ním výkon kontrolnej právomoci zakladateľa vo vzťahu k výkonu správcovskej funkcie, a tiež k zásade kontinuity výkonu verejnej správy. Platnosť zmluvy zaväzuje zmluvné strany v zmysle zásady pacta sunt servanda. K účinnosti zámennej zmluvy v celom rozsahu však dochádza až splnením odkladacích podmienok v tejto zmluve upravených. Z uvedeného vyplýva, že súhlas má dopad na účinnosť zámennej zmluvy a nie na jej platnosť. Z ustálenej judikatúry síce vyplýva právo zakladateľa svoj udelený súhlas zrušiť, avšak výlučne v súlade so zásadou kontinuity verejnej správy (v širšom rámci vedúcej k zachovaniu základného atribútu právneho štátu a to právnej istoty), a to s účinkami ex nunc (t.j. až do okamihu jeho zrušenia a nemá tak spätne dopad na zmluvné strany ani už na uzavreté zmluvy). Realizácia právnych noriem súkromného práva, resp. výkon konkrétnych subjektívnych práv a zákonných, či zmluvných povinností nesmie nadobudnúť zneužívajúci, tzy. neslušný charakter (contra bonos mores). Aj na súkromné právo sa vzťahuje starorímska právna zásada, že nikto nemôže zneužívať vady úkonov, ktoré zapríčinil, vo svoj prospech („nemo turpitudinem suam allegare potest“), ktorá je napríklad pre oblasť podmienených právnych úkonov vymedzená prostredníctvom ustanovení § 36 Obč. zák. (implicitne § 43 Obč. zák.). Podľa § 36 ods. 3 Obč. zák. platí, že ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Podľa § 36 ods. 4 Obč. zák. na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech. Argumenty navrhovateľov, že k zrušeniu súhlasu ministerstva môže dôjsť pred nadobudnutím účinnosti zámennej zmluvy sú nesprávne. Rovnako v tomto smere neobstojí tvrdenie, že týmto spôsobom dochádza k zrušeniu súhlasu s účinkami ex nunc. V prípade, keď zmluvné strany uzavreli zmluvu, konali tak v dobrej viere, že v prípade splnenia zmluvných podmienok budú nasledovať právne následky. V prípade, ak by bolo možné kedykoľvek po uzavretí zmluvy pred nadobudnutím jej účinnosti zrušiť už udelený súhlas ministerstva, dochádzalo by tak k účinkom ex tunc a narúšala by sa právna istota zmluvných strán. Opätovne sa tak zo strany navrhovateľov jednalo skôr o účelový výklad rozsudku NS SR, sp. zn. 1Sžr/68/2011. Možno teda skonštatovať, že právne relevantné vo vzťahu k tomuto súdnemu konaniu by bolo len zrušenie súhlasu ešte pred uzavretím zámennej zmluvy nakoľko iným spôsobom by bola ohrozená právna istota zmluvných strán. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že k udeleniu súhlasu došlo až po nadobudnutí platnosti zámennej zmluvy. Udelením súhlasu po nadobudnutí platnosti zámennej zmluvy došlo k splneniu tejto odkladacej podmienky, a nemožno ju teda zrušiť ex tunc (zásada kontinuity verejnej správy spolu s § 36 ods. 3 OZ). Zámenná zmluva bola v čase zrušenia súhlasu navyše už účinná z pohľadu zákona s výnimkou určitých ustanovení, ktoré si zmluvné strany vymienili v zámennej zmluve. S ohľadom na uvedené zámenná zmluva bola uzavretá platne, k účinnosti zámennej zmluvy v celom rozsahu došlo splnením aj druhej odkladacej podmienky a k platnému prevodu vlastníckeho práva došlo vkladom nehnuteľností do katastra nehnuteľností.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené dôvody súd rozhodol ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd určil, že sporná zámenná zmluva je platná a súd zároveň aj určil, že odporca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré získal z titulu zámeny.
O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.