Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-67-2007.pdf
PDF · 115.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-11Er/67/2007
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému V. M., nar. XX. X. XXXX, bytom B. č. XXX o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1 092,08 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktorý bol Okresnému súdu Čadca doručený dňa 20. 9. 2010, z a m i e t a .
II. Súd exekúciu, ktorá začala na návrh oprávneného podaný na Exekútorskom úrade Mgr. Mariána Kráľa dňa 9. 2. 2007, v konaní Ex 102/2007 a pred Okresným súdom Čadca pod spisovou značkou 11 Er 67/2007 na základe poverenia číslo 5502 * 010735 zo dňa 2. 3. 2007, vyhlasuje za neprípustnú.
Exekúciu z a s t a v u j e .
III. Oprávnená je p o v i n n á uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 123,- € v lehote do 15 dní po právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Čadca na návrh oprávnenej vydaným poverením č. 5502 * 010735 zo dňa 2. 3. 2007 v konaní 11 Er 67/2007 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Mariána Kráľa.
Exekučným titulom, na poklade ktorého je daná exekúcia vedená, je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 4424/2006 zo dňa 27. 10. 2006 s právoplatnosťou dňa 13. 11. 2006 a vykonateľnosťou dňa 16. 11. 2006. Týmto rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 32 900,- Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 32 600,- Sk od 2. 7. 2006 do zaplatenia, ako aj zaplatiť trovy konania v sume 7 972,- Sk.
Povinnosťou exekučného súdu je počas celého exekučného konania skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať. Ak exekučný súd zistí prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, je povinný z úradnej moci a v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania rozhodnúť o zastavení exekúcie, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom zastavení. Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je i spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej moci nezákonne vedenú exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a následne zastaviť. Pritom vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a jej následnému zastaveniu po zistení takejto prekážky nebráni ani už vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Vydané poverenie nepredstavuje procesnú prekážku brániacu vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a jej následnému zastaveniu.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31. 12. 2007 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31. 12. 2007 zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31. 12. 2007 veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31. 12. 2007 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Skutkovým a právnym základom rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 4424/2006 zo dňa 27. 10. 2006 je zmluva o úvere číslo 5860055 uzatvorená medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 22. 2. 2006. Na základe tejto zmluvy oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 20 000,- Sk s mesačnými splátkami vo výške 3 260,- Sk s počtom splátok 12. Zmluva o úvere obsahuje aj údaj o konečnej sume úveru vo výške 39 120,- Sk. Údaj o RPMN zmluva o úvere neobsahuje. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky pre poskytnutie úveru.
Oprávnený ako dodávateľ úveru pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Táto činnosť vyplýva z výpisu z obchodného registra a súdu je známa aj z jeho rozhodovacej činnosti, keď oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Zmluvu s povinným oprávnený uzatvoril ako s fyzickou osobou nepodnikateľom. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako spotrebiteľovi peňažné prostriedky na základe zmluvy vo forme úveru a touto zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V prípade tejto zmluvy sa preto podľa názoru súdu nejedná o úver vylúčený z režimu spotrebiteľských úverov podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného do 31. 12. 2007. Preto súd zmluvu o úvere číslo 5860055 zo dňa 22. 6. 2006 vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. účinného do 31. 12. 2007, na ktorý právny vzťah je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva.
V exekučných konaniach, ktoré sú vykonávané na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľských veciach, je oprávnením a zároveň povinnosťou exekučného súdu skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, a to bez ohľadu na to, či spotrebiteľ využil možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Iba od platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, resp. platného dojednania rozhodcovskej doložky môže rozhodca odvodiť svoju právomoc konať a rozhodovať. Ak rozhodca vyvodí svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva vôbec neexistuje, rozhodnutie vydané rozhodcom v takomto konaní je neplatným - nulitným právnym aktom, ktoré nemá žiadne právne účinky. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Preto, keďže exekučným titulom v danej exekúcii je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., č. k. SR 4424/2006 zo dňa 27. 10. 2006 a zároveň, ako bolo vyššie uvedené, skutkovým a právnym základom uvedeného rozhodcovského rozsudku je spotrebiteľská zmluva, súd podrobil rozhodcovskú doložku, z ktorej rozhodca vyvodil svoju právomoc konať a rozhodovať, preskúmaniu. Súd pri tom aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je základným hmotnoprávnym predpisom obsahujúcim normy spotrebiteľského práva a zároveň aplikoval
ustanovenia účinné do 31. 12. 2007, nakoľko úverová zmluva číslo 5860055 bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 22. 2. 2006.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V bode 17 všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere číslo 5860055 je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.). Zmluvné strany sa dohodli, pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky. Uvedené sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
V čase uzavretia zmluvy o úvere číslo 5860055 Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa týka rozhodcovskej doložky. Toto ustanovenie bolo doplnené až novelou vykonanou zákonom číslo 568/2007 Z. z. účinným od 1. 1. 2008. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňuje to tak ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. generálna klauzula), ako aj smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje iba exemplifikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú zákonodarcom neustále dopĺňané. Rovnako aj príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q/ tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok , najmú vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.“
V zmysle smernice rozhodol Súdny dvor EÚ napr. vo veci C-40/08 - Asturcom Telecominicaciones SLvCristiana Rodriguez Nogueira a konštatoval „že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.“
Bez ohľadu na to, či národné právo zakotvuje rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku alebo aj bez ohľadu na to, či predmetné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu ako smernica, treba ich interpretovať vo svetle presného znenia a účelu smernice. Ak teda určitá podmienka nie je konkretizovaná, výslovne uvedená v národnom práve, ako interpretačné pravidlo treba použiť smernicu, ktorá má prednosť pred národným právom.
Podľa článku 1 ods. 1 smernice účelom smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.
Podľa článku 2 písm. a/ smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa článku 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa článku 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Rozhodcovská doložka dojednaná v zmluve o úvere číslo 5860055 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je neplatná. Výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa. Nekalý charakter takejto rozhodcovskej doložky vidí súd v nasledujúcom:
- predovšetkým nebola dojednaná individuálne, ale splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli predformulované vopred a teda spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť takéto zmluvné dojednanie, len ho prijať alebo odmietnuť ako celok,
- všeobecné podmienky sú napísané drobným, nahusteným a ťažko čitateľným textom, čo podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s ich obsahom,
- v niektorých prípadoch, aj v tomto, značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán spôsobuje aj geografická vzdialenosť od miesta bydliska spotrebiteľa do miesta konania rozhodcovského konania (Bratislava), na rozdiel od oprávneného, ktorý tu má sídlo,
- aj keď možnosť riešiť spory aj v riadnom súdnom konaní je vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru daná, ustanovená rozväzovacia podmienka zároveň túto možnosť vylučuje, pretože je to zvyčajne veriteľ, kto podá žalobu proti spotrebiteľovi ako prvý, takže ustanovenie o možnosti podať žalobu aj na súde je pre spotrebiteľa irelevantná, keď po podaní žaloby veriteľom na rozhodcovskom súde, stráca možnosť žalovať protistranu na riadnom súde, možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľom možno preto považovať za skôr teoretickú,
- spotrebiteľ tak stráca právo brániť sa voči nárokom zo zmluvy na riadnom súde v mieste svojho bydliska,
- spotrebiteľ nie je konkrétne informovaný o dôsledkoch rozhodcovskej doložky.
Na základe uvedeného, keďže rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodca, ktorý exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 4424/2006 zo dňa 27. 10. 2006 vydal, odvodil svoju právomoc, súd vyhodnotil ako neplatnú, je tento exekučný titul - rozsudok, sp. zn. SR 4424/2006 zo dňa 27. 10. 2006 nulitným právnym aktom nevyvolávajúcim žiadne právne účinky. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 4424/2006 zo dňa 27. 10. 2006 je materiálne nevykonateľným a ako taký nie je spôsobilým byť exekučným titulom a nie je možné na jeho podklade viesť exekúciu, čo je dôvodom brániacim ďalšiemu pokračovaniu v danej exekúcii a pre ktorý je ďalšie pokračovanie v danej exekúcii neprípustné.
Súd na okraj iba uvádza, že exekučný titul preskúmal aj z hľadiska reflektovania rozhodcu na normy spotrebiteľského práva, ktoré v rozsudku neboli absolútne zohľadnené, hoci sú kogentné a nemožno ich zmeniť ani dohodou zmluvných strán. Klauzula v úverovej zmluve o aplikácii Obchodného zákonníka nie je pritom žiadnou prekážkou na aplikáciu noriem na ochranu spotrebiteľa, ktoré sú aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnymi normami. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a preto sa za každých okolností musia použiť ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá.
Rozhodnutie rozhodcu vychádza len z argumentov oprávneného, pričom mu, resp. len jemu poskytuje dostatočnú ochranu, na rozdiel od spotrebiteľa. Rozhodca vôbec neskúmal, či medzi účastníkmi nejde o spotrebiteľský vzťah a opomenutím tejto skutočnosti tak vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore s normami spotrebiteľského práva. Ohliadnuc od toho, že právomoc rozhodcu bola odvodená z neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, vydaný rozsudok vykazuje aj ďalšie nedostatky, napr. nie je z neho zrejmé, splátky v akej konkrétnej výške povinný už plnil, nepreskúmateľná je aj náhrada nákladov, výška úrokov je v rozpore so zákonom (oprávnenému bol rozhodcovským rozsudkom priznaný úrok z omeškania vo výške 0,25% denne, čo predstavuje ročný úrok z omeškania vo výške 91,25 %), zároveň zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom k uvedenému, keďže súd rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 4424/2006 zo dňa 27. 10. 2006 vyhodnotil ako materiálne nevykonateľný a ako taký nespôsobilý byť exekučným titulom, čo je dôvodom brániacim ďalšiemu pokračovaniu v danej exekúcii a pre ktorý je ďalšie pokračovanie v danej exekúcii neprípustné, súd danú exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom Mgr. Mariánom Kráľom pod spisovou značkou Ex 102/2007 a pred Okresným súdom Čadca pod spisovou značkou 11 Er 67/2007 vyhlásil za neprípustnú a následne exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Z uvedeného dôvodu, keďže súd danú exekúciu v celosti zastavil, zamietol aj návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Okrem toho vo vzťahu k tomuto návrhu na zmenu súdneho exekútora súd odkazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 322/2010 zo dňa 13. 4. 2011, v zmysle ktorého vykonávanie činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti súdneho exekútora vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 1. 9. 2005. Preto, i keby tu neexistovala prekážka brániaca ďalšiemu pokračovaniu v danej exekúcii, bol by súd vzhľadom k tomu, že mal z vlastnej úradnej činnosti zistené, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom oprávneného, ktorá skutočnosť odôvodnene vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti, nútený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora doručený súdu dňa 20. 9. 2010 zamietnuť.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. účinnej do 30. apríla 2008 ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na ručenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Súčasne pri zastavení exekúcie súd rozhodol o trovách exekúcie uplatnených súdnym exekútorom Mgr. Mariánom Kráľom vo výške celkom 180,86 € vrátane dane z pridanej hodnoty. Pri preskúmaní uvedených trov súd v súlade s § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. aplikoval ustanovenia citovanej vyhlášky účinné do 30. 4. 2008.
Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov vrátane dane z pridanej hodnoty vo výške celkom 123,- €. Uvedená náhrada pozostáva z:
1. časovej odmeny vo výške 6,64 € podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. účinnej do 30. 4. 2008 za 15 min. práce = 1 hod. práce á 6,64 €, DPH 20 % z priznanej odmeny vo výške 1,26 € (6,64 € x 19 %), časová odmena súdneho exekútora vrátane DPH je vo výške celkom 7,90 €, a to za:
overenie správnosti náležitostí návrhu, kontrola vykonateľnosti rozhodnutia ..........................................................................................15 min. práce.
Pri rozhodovaní o priznaní časovej odmeny súdneho exekútora súd prihliadal na účelnosť, ako aj nevyhnutnosť vykonávania jednotlivých úkonov na vymoženie pohľadávky oprávneného. Aj s prihliadnutím k vyúčtovaniam iných súdnych exekútorov v obdobných prípadoch súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za vyššie uvedené úkony v rozsahu tam uvedenom. Súd bol toho názoru, že uvedené úkony boli súdnym exekútorom vynaložené na zabezpečenie účelu súdnej exekúcie a zároveň priznaný časový rozsah práce zodpovedal aj skutočne vynaloženému času na vykonanie uvedených úkonov. Preto odmenu za vyššie uvedené úkony súd súdnemu exekútorovi v súlade s § 14 ods. 1 písm. a/ a § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. účinnej do 30. 4. 2008 priznal vo výške tam uvedenej.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal ním uplatnenú časovú odmenu za prevzatie návrhu, zápis do ručného registra, lustráciu, zápis do registra v počítači, vrátenie poverenia a vyznačenie právoplatnosti uznesenia, nakoľko bol toho názoru, že uvedené úkony sú administratívnymi úkonmi, za ktoré aj s prihliadnutím k § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. účinnej do 30. 4. 2008 odmena samostatne neprináleží.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal časovú odmenu ani za vyhotovenie uplatnenia trov exekúcie pozostávajúci z čiastkových úkonov - oboznámenie sa so spisom, vyhotovenie prehľadu hotových výdavkov, ošetrenie spisu, vyhotovenie písomnosti, zápis do poštovej knihy, doručenie na poštu, nakoľko uvedený úkon nepovažoval za úkon bezprostredne súvisiaci s účelom súdnej exekúcie, t. j. s vymožením zákonného nároku oprávneného.
Rovnako súd súdnemu exekútorovi nepriznal ním uplatnenú časovú odmenu za úkon špecifikovaný ako osobná návšteva povinného na adrese trvalého bydliska dňa 18. 9. 2007 (referencia súdneho exekútora, vyhľadanie adresy trvalého bydliska povinného za účelom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetkových pomerov povinného a dohodnutia ďalšieho postupu exekúcie) v rozsahu 170 min. práce, nakoľko z obsahu pripojeného spisu súdneho exekútora mal preukázané, že súdny exekútor z dôvodu neprítomnosti povinného v mieste jeho bydliska nevykonal žiadny procesný úkon, ktorý by si vyžadoval 170 min. práce. Pokiaľ ide o čas strávený cestou z miesta výkonu práce súdneho exekútora do miesta bydliska povinného, za uvedený čas súdnemu exekútorovi prináleží náhrada za stratu času, nie časová odmena.
2. paušálnej odmeny vo výške 29,88 € podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. účinnej do 30. 4. 2008 + DPH 19 % vo výške 5,68 €, paušálna odmena vrátane DPH je vo výške 35,56 €, a to za:
získanie poverenia na vykonanie exekúcie........................................................................3,32 €, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.......................................................................3,32 €, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne Čadca zo dňa 2. 4. 2007 a 24. 9. 2010, Prostredníctvom Sociálnej poisťovne Liptovský Mikuláš dňa 30. 7. 2007 a prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca dňa 24. 9. 2010...................................................................4 x 3,32 €..............................13,28 €, každé zisťovanie majetkových pomerov povinnej prostredníctvom OR PZ Čadca, prostredníctvom lustrácie v katastrálnom portáli a prostredníctvom osobnej návštevy povinného..................3 x 3,32 €..............................9,96 €.
Nakoľko si súdny exekútor uplatnil paušálnu odmenu za vyššie uvedené úkony v súlade s § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. a, c, h, j/ vyhlášky č. 288/1995 Z. z. účinnej do 30. 4. 2008, súd mu paušálnu odmenu za uvedené úkony priznal tak, ako si ju súdny exekútor uplatnil.
Osobné doručovanie príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy súd z obsahu spisového materiálu súdneho exekútora preukázané nemal, preto súdnemu exekútorovi odmenu za tento úkon nepriznal.
3. náhrady hotových výdavkov vo výške 66,84 € v súlade s § 22 a 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. účinnej do 30. 4. 2008, DPH 19 % z priznanej náhrady hotových výdavkov 12,70 €, náhrada hotových výdavkov vrátane DPH 79,54 €, a to za:
- poštovné celkom v sume.....................................................................................11,04 € (doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie - povinnému 1,19 €, doručovanie súčinnosti Sociálnej poisťovni zo dňa 2. 4. 2007 v sume 0,96 €, doručovanie súčinnosti Sociálnej poisťovni zo dňa 30. 7. 2007 v sume 0,83 €, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému v sume 1,19 €, doručovanie príkazu na začatie exekúcie zamestnávateľovi 3x 1,19 € = 3,57 €, doručovanie súčinnosti Sociálnej poisťovni zo dňa 24. 9. 2010 v sume 1,10 €, doručovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 24. 9. 2010 v sume 1,10 €, doručovanie súčinnosti dopravnému inšpektorátu zo dňa 24. 9. 2010 v sume 1,10 €)
- náhrady cestovných výdavkov za cestu z miesta výkonu exekúcie do miesta pobytu povinnej - Čadca dňa 18. 9. 2007 za účelom prešetrenia pomerov povinného v sume ..................................................................................................................51,82 € (náhrada PHM: (150 km x 38,25 x 11) / 100 = 631,10 Sk + základná náhrada: 150 km x 6,20 Sk= 930,- Sk),
- náhrady za stratu času v súvislosti s pracovnou cestou dňa 18. 9. 2007 v sume 3,98 € (6 polhodiny x 20,- Sk).
Uvedené výdavky boli súdnym exekútorom uplatnené v súlade s ustanovením § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. účinnou do 30. 4. 2008, preto súd súdnemu exekútorovi ich náhradu priznal tak, ako si túto náhradu súdny exekútor uplatnil. Pri rozhodovaní o priznaní DPH z hotových výdavkov súd vychádzal aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II ÚS 31/04. Súd preto priznal náhradu trov exekúcie zvýšenú aj o DPH z hotových výdavkov, keďže súdny exekútor hotové výdavky vynaložil vo vlastnom mene a na vlastný účet.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal ním uplatnenú náhradu poštových nákladov vo výške 1,40 € za doručenie vyúčtovania trov exekúcie súdu, nakoľko uvedený výdavok nepovažoval za výdavok bezprostredne súvisiacim s účelom súdnej exekúcie. Uvedený výdavok je výlučne výdavkom súdneho exekútora súvisiaci s uplatnením jeho nároku na trovy vynaložené v danej exekúcii.
Súd súdnemu exekútorovi tiež nepriznal ním uplatnenú náhradu hotových výdavkov spočívajúcich v budúcich nákladoch na poštovné za vrátenie poverenie v sume 1,40 € a za vyznačenie právoplatnosti v sume 1,40 €, nakoľko súd je v zmysle § 153 O. s. p. viazaný stavom, aký existuje ku dňu jeho rozhodovania. Ku dňu jeho rozhodovania uvedené výdavky ešte neexistujú a ich vznik je neistý.
Súd súdnemu exekútorovi tiež nepriznal ním uplatnenú náhradu nákladov na overenie poverenia v sume celkom 7,90 €, nakoľko vynaloženie takýchto výdavkov nemal z obsahu pripojeného spisu súdneho exekútora preukázané.
K náhrade trov priznaných súdnemu exekútorovi vo výške celkom s daňou z pridanej hodnoty 123,- € súd zaviazal v súlade s vyššie citovaným § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného. Oprávnený tým, že viedol exekúciu na podklade nespôsobilého exekučného titulu, zavinil, že daná exekúcia musela byť zastavená.
Poučenie:
Proti výroku I. odvolanie nie je prípustné. ( § 202 ods. 2 O. s. p.)
Proti výroku II. možno podať odvolanie 15 dní od doručenia uznesenia na podpísanom súde. (§ 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z.)
Proti výroku III. možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na podpísanom súde. (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku)
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na podpísanom súde ( § 374 ods. 4 O. s. p.).
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, proti ktorému je odvolanie prípustné, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. (§ 374 ods. 4 O. s. p.)
Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. ( 374 ods. 4 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)