Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-5C/463/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci navrhovateľky: I. U., D..XX.XX.XXXX, N. N., A. U. Č.. XX, štátny občan SR, práv. zast. Pavol Trnka, advokát so sídlom Bánovce nad Bebravou, Novomeského 1322/16 proti odporkyni: O. N., D..XX.X.XXXX, N. O. W. Č.. XXX, štátny občan SR, práv. zast. Mgr. Juraj Šimuny, advokát so sídlom sv. Cyrila a Metoda 4647/1, 95501 Topoľčany o vrátenie daru takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom proti odporkyni domáhala vrátenia daru - vypratania nehnuteľností v kat. úz. N., zapísaných na LV č. XXX ako parc.č. XXX- orná pôda o výmere 1291m2, parc.č. XXX/X- záhrady o výmere 1004m2, parc.č. XXX/X- zast. plochy a nádvoria o výmere 21m2, parc. č. XXX/X- zast. plochy a nádvoria o výmere 430m2, parc.č. XXX/X- zast. plochy a nádvoria o výmere 12m2, a stavba

- rod. dom s.č. XXX na parc.č. XXX/X. Návrh zdôvodnila tým, že je matkou odporkyne, svojej dcére dňa 29.1.2009 darovala Darovacou zmluvou s vecným bremenom uvedené nehnuteľnosti Tou istou zmluvou bolo súčasne v prospech nej a v prospech S. N. zriadené vecné bremeno k vyššie označeným nehnuteľnostiam spočívajúce v bezplatnom doživotnom užívacom práve týchto nehnuteľností. Z titulu darovacej zmluvy bola odporkyňa zapísaná ako výlučná vlastníčka uvedených nehnuteľností pod V XXX/XX a súčasne bolo do KN zradené vecné bremeno. Po tom, ako s rozhodla odporkyni darovať nehnuteľnosti, sa odporkyňa spolu s manželom rozhodli realizovať prestavbu darovaného rodinného domu, a keďže nemali dostatok finančných prostriedkov, rozhodli sa, že si vezmú hypotéku z banky. Na to, aby im bola poskytnutá však museli poskytnúť banke záloh( záložné právo k nehnuteľnosti). Poskytnutiu hypotéky bránila skutočnosť, že bolo zriadené vecné bremeno, tak uzatvorila s odporkyňou a jej manželom Dohodu o zrušení vecného bremena pod V XXXX/XX. Po zániku jej práva doživotne užívať predmetné nehnuteľnosti sa odporkyňa a jej manžel voči nej začali správať tak, že ich správanie hodnotí ako hrubé porušenie dobrých mravov. Potom, ako začala odporkyňa s manželom realizovať prestavbu domu, ona išla bývať k druhej dcére, keď sa chcela do domu vrátiť, nebolo jej to umožnené, nakoľko odporkyňa s manželom zámerne vymenili zámky od dverí rodinného domu, aby sa do neho nemohla dostať. Následne zistila, že odporkyňa jej dňa 18.4.2012 zrušila trvalý pobyt. Hoci ju listom zo dňa 30.4.2012 prosila, aby ju prihlásila naspäť na trvalý pobyt na adresu N. XXX, a aby jej poslala kľúče od domu, jej žiadosti nevyhovela, pričom dňa 15.5.212 jej zatelefonovala, aby si prišla vziať všetky svoje veci. Dňa 4.7.2012 mala svoje veci vyhodené pred domom, čo nahlásila na polícií . Vzhľadom na uvedené skutočnosti požiadala odporkyňu listom zo dňa 19.9.2012 v zmysle §-u 630OZ o vrátenie daru, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy s vecným bremenom, na výzvu odporkyňa nereagovala.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že nesúhlasí s návrhom navrhovateľky na vrátenie daru, nakoľko ona sa voči navrhovateľke nedopustila takého konania, ktoré by ju v zmysle §-u 630 oprávňovalo na podanie takéhoto návrhu. Tvrdenia navrhovateľky sú podľa jej názoru skreslené a nekorešpondujú so skutočnosťou. Nie je pravdou, že odporkyňa s manželom vymenili zámky od vchodových dverí rodinného domu, aby sa tam navrhovateľka nemohla dostať. Pri rekonštrukcii domu boli vymenené celé dvere za nové, od ktorých navrhovateľka dostala kľúče a naďalej v dome bývala. Navrhovateľka je silno ovplyvnená dcérou V. O., u ktorej teraz býva. Navrhovateľka sa voči nej správala veľmi urážlivo, bezdôvodne podáva oznámenia na ňu a jej manžela. Svedok - policajt F. V. z OO PZ Nitrianska Blatnica v priestupkovom konaní uviedol, že I. U. nadáva S. N. v prítomnosti hliadky PZ do opilcov a chrapúňov. Ako ďalej uvádza svedok F. V., bola to práve hliadka PZ, ktorá poradila odporkyni, aby zrušila trvalá pobyt navrhovateľke.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že žiada podaným návrhom, aby jej dcéra odporkyňa vrátila dom, oni sa tak s nebohým manželom dohodli, že dcére nechajú dom s tým, že sa o ňu postará a doopatruje ju, tak v roku 2009 jej podpísala dom, keď už bola dcéra vydatá s tým, že ona tam mala právo doživotného bývania, pretože dcéra v tom čase chcela pôžičku. Dcéra odporkyne, keď mala 2,5 roka tak povedala jej druhej dcére V. O., že "V. sprostá debilná, čo tu robíš, choď do U.". Odporkyňa jej potom povedala, že "mamina, ty by si bola najradšej, čo by sme tu nebývali". Ona jej povedala, že aj by bolo najlepšie, keby boli sami. Aj sa zobrala a išla pred svadbou bývať k svokre do W.. Toto sa stalo niekedy v polovici októbra 2008. Potom v novembri v roku 2008 mala dcéra svadbu, udobrili sa, lebo ju prišli zavolať na svadbu a potom sa v roku 2009 vrátili k nej bývať v apríli. Chceli si to prerobiť, ona mala 9m obývačku, išli si vybavovať pôžičku a povedali jej, aby im podpísala čiastku domu, aby dostali pôžičku. Tak to aj spravila, v roku 2009 im podpísala dom s tým, že ju doopatrujú a bude tam mať aj trvalý pobyt. Tým sa to uspokojilo. V apríli 2009 povedala zaťovi, aby postriekal slivku. Všetko spravil a večer dcéra telefonovala kamarátke, tak počula ako hovorí, že: „Ona je len generál, len rozkazuje, čo sa povie, sa musí hneď spraviť a poviem jej, že u svokry jej bolo tisíckrát lepšie ako je jej tu. Tu len modlinkať sa, chodiť do kostola“. Ona to počula, tak išla za ňou a pýtala sa jej, prečo to takto spravila. Potom sa porozprávali, ona to ľutovala čo povedala, v júni 2009 sa jej narodila dcéra. Mala toho veľa, lebo mala už dve deti a ona jej nepomáhala, pretože keď jej tak ublížila, teda ten telefonát, čo počula jej kamarátke, ona sa cítila stále urazená, tak aby vedela , aké to je ťažké, tak chodila k druhej dcére do U.. Potom prišli konflikty, aj zať jej vynadal. Ona už po tom telefonáte chcela ísť za JUDr. G. a žiadala odporkyňu, aby jej vrátila dar v roku 2009. Ona kňazova dcéra a zať jej hovoril, že bude písať biskupovi, aká je a také veci. Pre ňu to bola urážka, lebo ona sa na svet nepýtala. Potom to nechala tak, začali za ňou aj chodiť, bolo všetko v poriadku. V roku 2009 v marci sa vrátili bývať k nej a potom odišli v roku 2009 14-teho alebo 15-teho septembra. Ona ani nevedela, prečo sa sťahovali, lebo veď si predtým celkom dobre vychádzali, iba jej oznámili, že odchádzajú k svokre. Potom sa vrátili až v júni alebo júli 2012 s tým, že jej dcéra oznámila, že čakajú tretie dieťa a ona im povedala, že nech sa vrátia, že majú kde bývať. Zobrali si poštovú pôžičku, prerábali plastové okná a mali tej pôžičky málo. Vie, že mali predtým pôžičky a zaplatili ďalšou pôžičkou tieto pôžičky. Chceli si zobrať hypotéku, tak chodila s dcérou do S., Z. Z., ale nikde jej nechceli dať pôžičku, lebo tam bolo vecné bremeno. Ona povedala dcére, že sa teda zriekne doživotného práva bývania, ale že nie, že ona ju potom nechá na ulici. Tak hypotéku dostali vo februári 2012 a 10.marca začali prerábať dom. Ona išla bývať k dcére V. O. W. U. 10. marca 2012, lebo bola zbúraná kuchyňa, nedalo sa tam bývať. Potom 13. marca išla umývať byt, a ona tam bola a zaťovi ho prosila, aby spravili sprchový kút, lebo všetko bolo odpojené, keď sa to prerábalo. 14.marca prišla dcéra a hovorila jej, že ako spravil zať sprchový kút, lebo ona tam musela ísť bokom, lebo bol strašne malý , a to bola veľká urážka pre zaťa. Keď prišla druhá dcéra V. O. pre jej občiansky preukaz, tak jej hovoril zať, prečo na neho takto rozpráva. S týmto on už bol nahnevaný. 3. apríla v roku 2012 v utorok to bolo, bol tam zať, jeho otec a dcéra O., pozdravila ich a išla som do izby a vzápätí prišla dcéra O. a hovorila jej, že prišlo inkaso platiť, ona jej povedala, že to nezaplatím že to zaplatí, u koho je. Ona jej hovorila, že všetko len V., teda druhej dcére. Toto isté povedala aj zaťovi, keď o chvíľu prišiel a pýtal sa, že prečo to nechce zaplatiť. Zať jej povedal, že ešte si rozmyslí, či nebude na ulici. Potom išla za ním, on zavrel dvere a povedal jej, že čo "pičuje". Tak mu dala po hube. Ako držal dvere, tak ako ich pustil, tak dvere jej buchli do nohy a potom išla za jeho otcom, ktorý bol vonku a hovorila mu, že čo to vychoval akého syna a zať povedal, dobrého človeka a ona vtedy povedala ožrana. Tým to bolo skončené, ona odišla do kostola, ony domov. 17. apríla išla do kostola, nechala si v dome tašku, tak si išla pre ňu a byt bol zamknutý, už sa nedostala do bytu, musela volať policajtov. Dcéra mala vypnutý telefón a hovorila jej, že to preto, že jej škaredo nadáva, že jej ubližuje, ale ona dcére nenadávala, dva razy povedala zaťovi,

že je ožran. 18. apríla mala už aj zrušený trvalý pobyt. 4. mája jej končil trvalý pobyt, ale medzitým písala dcére, aby jej prišla dať veci, lebo mala zimné veci, a už bola jar a teplo , a ona jej povedala a to len toto si berieš. 9. mája jej prišiel dopis, aby vyprázdnila byt a dcére V. zakazovala, aby vstupovala do bytu. Ona bývala v dome stále až do 10. marca 2012, kedy začali búrať a prestavovať dom. 15. mája mala telefonát, že si má prísť pre veci, lebo keď si ich nepríde zobrať, tak jej ich povyhadzuje na ulicu. 16. mája sa musela vysťahovať. 30. júna jej telefonovala, aby jej prišla vydať veci, mala tam železo, ale odporkyňa neprišla, len jej vyhodila na ulicu sporák a niektoré veci z pivnice, to bolo 1. júla. Jej potom dcéra povedala, že ona tam nemohla prísť, lebo že mala choré deti. Odvtedy tam ona ani nebola. Ona platila plyn, elektrinu aj vodu a to stále, aj keď tam neboli a aj keď tam bývali, a jej nedávali peniaze ani na stravu, keď tam bývali. Iba jeden mesiac zaplatila elektriku odporkyňa, lebo tam boli nejaké nezrovnalosti a prišli elektrikári, tak to išla zaplatiť na poštu. Ona nazvala zaťa ožranom, zať sa liečil na protialkoholickom liečení, ale viete ako to bolo, on mal stále cigaretku, pivo, kávičku. Konflikt v apríli ona nahlásila policajtom v D. N. a riešili to na Obvodnom úrade v H.. Vie, že bola zaviazaná na zaplatenie pokuty, ale ona dala odvolanie, tak to nie je ešte právoplatné. Pivo, ktoré si teraz dáva jej zať je nealkoholické. Konflikt v apríli roku 2012, bol to v utorok, na dvore bola dcéra a jej svokor, pozdravila ich a išla do bytu. V izbe bol zať, pozdravila ho, pochválen buď Ježiš Kristus, o chvíľku prišla dcéra a povedala, že prišlo platiť inkaso a ona povedala, že zaplatí u toho, u koho je. Keď odišla dcéra preč, zať otvoril dvere a povedal, že ako si to dovoľuje nezaplatiť, zase zopakovala, že zaplatí u toho, u koho je. Povedala mu, aby zatvoril dvere, že sa pripravuje do kostola a on jej povedal, ešte si rozmyslí, či nebude na ulici, potom ona mu dala cez ústa a on jej dal asi 6 faciek, tak ju fackal po tvári. Ona mala zranenia aj na tvári, poslala fotografiu faxom na Obvodný úrad do Topoľčian. Negatívne na adresu zaťa len povedala, že je celý dedko, lebo ten bol mrchavý na babku a to bolo všetko , čo povedala, že čo robí veľkého pána, že doteraz nemal záchod ani kúpeľňu a pritom je murár.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že matka môže kedykoľvek prísť bývať do domu, má tam izbu, má tam vymaľované, nový koberec. Matka má 3 dcéry, ale spomína iba jednu, nedrží rodinu pokope, sú to klamstvá čo rozpráva, jej sa aj prostredná dcéra pýtala, prečo ich neľúbi stará mama. Nevie, čo jej má na to povedať, hovorí jej, že ona ich ľúbi, ale svojím spôsobom. Sestra V. mala tri deti, starala sa o ne navrhovateľka, ony stále chodili za nimi, a dcéra I. sa s nimi rada hrávala. Jej sa nepáčilo, že navrhovateľka sa starala iba o dcéru V. a jej deti, pričom jej deti nemuseli pomáhať, nič robiť aj oslavu vystrojila, keď prišla V. zo Španielska. Matke sa nepáčilo, že ona mala dieťa za slobodna, aj jej nadávala, že je "kurva", aj verejne to hovorila. Navrhovateľka na najstaršiu jej dcéru rozprávala len klamstvá, že je zlá. So sestrou V. mala dobrý vzťah. Ale keď došlo k svadbe, tak sa to zhoršilo, lebo povedala, že im nepôjde na svadbu, išla iba R. - sestra na svadbu. Oni potom s V. prestali komunikovať. V roku 2009 jej matka prepísala dom s tým, že tam prišli, keď sa narodila dcéra H., bolo to týždeň pred veľkou nocou. Potom nastali konflikty. Matka nachádzala konflikty napr. v tom, že nechcela, aby niečo prerábali. Dcéra H. mala asi mesiac, keď odišli bývať k svokrovcom. Ona platila daň za dom, aj keď tam nebývali, navrhovateľka platila všetko plyn, vodu, elektrinu, keď tam nebývali. Oni, keď tam bývali, tak prispievali navrhovateľke , nevie presne ako sumou, asi to bolo okolo 4.000 Sk, takisto, keď bývali u svokrovcov, tam dávali 8.000 Sk. Ku konfliktom dochádzalo tak, že keď manžel niečo robil, tak mama mu začala hovoriť, že dobre to robíš, ale bývať tu nebudeš. Mama ju ponižovala, keď jej nadala, že je "kurva", samozrejme, že sa cítila ponížená, vysmievala sa im, hovorila jej , že keby bola taká šikovná ako V.. Manžel jej hovoril, že keď robil na dome, tak stále za ním chodili navrhovateľka aj so sestrou V., a že on sa už z toho zblázni. Išli potom na políciu, aby im poradili, čo majú robiť, a pán policajt im povedal, že jej môžu zrušiť trvalý pobyt, o čom ona nevedela, že sa to dá, lebo si myslela, že treba zabezpečiť náhradné ubytovanie. Z polície išli za kňazom, aby jej poradil, povedala mu, čo im povedal policajt, kňaz jej povedal, že najlepšie bude, keď bude mama bývať mimo. Ona nechcela matke zrušiť trvalý pobyt, ale keď sa kňaz tak vyjadril, tak išli na druhý deň na obecný úrad a zrušili jej trvalý pobyt. Matka tiež hovorila, že ju aj Zuzu mala zabiť, a mala mať iba V.. Ich matka dvakrát vyhodila z domu, prvýkrát to bolo pred svadbou kvôli tomu, že už nebude od nej závislá, že si ju niekto našiel a bude ju ľúbiť aj s jej dcérou , a druhýkrát to bolo preto, že mala bábätko a hodila do nej ten kvetináč, a že tú špinu s tým deckom mala zabiť. Oni potom vybavovali hypotéku, keď ich najskôr aj sestra V. chodila prehovárať, aby sa tam nasťahovali znovu, lebo ona už matke neverila, ale potom dúfala, že sa budú rozprávať, že začnú nanovo. Napríklad matke sa nepáčilo, keď jej manžel išiel urobiť kúpeľňu sestre R., keď došli, už bola nafučaná a nepovedala, prečo je nafučaná, až potom neskôr manželovi to povedala, a nebola ani pozrieť u dcéry R. v dome. Keď prišla sestra R. za mamou, tak sa vždy pohádali, ale nevie, o čom sa rozprávali. Oni sa rozprávali s navrhovateľkou predtým, ako sa mali vrátiť do domu, že pomohla R. V. V. s deťmi, že

jej bude pomáhať tiež, ale nestalo sa tak. Matka pred vyšetrovateľmi hovorila, že oni ju vypli z plynu, ale ona tam mala malé deti, takže ju nemohla vypnúť, ani by ju nevypla. Matka začala chodievať do U., hoci jej všetko fungovalo v byte, lebo tam chodila varievať. Ona sa starala o matku, aj jej varievala. Pokiaľ ide o ďalšie spolužitie, je to mama, ona je jej dcéra, mali by nájsť spoločnú cestu. Jej napísala matka sms - ku v nedeľu, že si príde v pondelok o 10hod. zobrať veci, ona nemala ako to zabezpečiť, manžel odišiel z práce a čakal na navrhovateľku , a keď ona prišla, tak on odišiel, navrhovateľka si zobrala čo chcela, ale nezobrala si sporák a nejaké lekváry, čo tam mala pozavárané, ktoré boli pred domom. Ona bola s deťmi u svokrovcov, lebo mali kiahne, takže nevie, čo tam navrhovateľka nechala a potom v stredu bola za nimi polícia, ktorej to oznámila navrhovateľka, že tam má veci na ulici. Zrušili trvalý pobyt matke, lebo si myslela, že sa to nejako vykryštalizuje, že jej zrušia trvalý pobyt. Vie o tom, že mama dostala byt na N., čo jej zabezpečil obecný úrad. Ona navrhovateľke volala aj cez Vianoce, že sa porozprávajú, ale ona povedala, že s ňou a R. už nechce nič mať. Keď tam nebývali, ona platila iba dane, a keď tam boli, tak prispievali, tiež nevie, prečo by platila, keď u navrhovateľky bývali všetky tri deti od dcéry V., a bývali tam až do 9-teho ročníka, ony tam aj spávali. Matka s V. deťmi sa aj učievala, varila im a ich mama V. iba občas zavolala alebo ich prišla pozrieť, ešte ona ich učila bicyklovať. Oni platili poštovej banke úver a prerábali dom a matka povedala, že by boli sprostí, keby platili taký vysoký úver a hovorila, že aj sestra V. má hypotéku. Ona to veľmi nechcela, lebo už ich dvakrát vyhodila matka , a zase keď sa to prerábalo, dom nadobudne väčšiu hodnotu. Ona mala kde bývať u svokrovcov, manžel pracoval, takže by to postupne prerábali. Mama hovorila, že keď to už začali s oknami, kúrením, aby zaplatili poštovej banke pôžičku, a budú platiť iba hypotéku a dorobia dom. Bola podmienka banky, aby bolo zrušené vecné bremeno. V A. N. mali úver 8.400 Eur, hypotéku majú 17.000 a 10.000 Eur, z týchto peňazí sa vyplatila A. N. a pokračovali v prerábke. Dali inzerát na predaj domu po zrušení trvalého pobytu matke, je to pravda, lebo každý ich v obci zastavoval, lebo mama ich ohovárala, chcela predať dom a ísť bývať niekam inam. Vtedy inak rozmýšľala, to bolo na psychiku, pretože manžel bol na týždňovkách a ona bola sama s tromi deťmi. Jej telefonoval realitný maklér, prečo chce predať dom a ona mu hovorila, že z rodinných dôvodov. Matka môže tam ísť bývať, môže sa o ňu postarať, aj to chce. Z podnetu matky -na polícii, na obvodnom úrade mala tri konania, toto je štvrté a na manžela sa vedie jedno konanie.

Svedkyňa V. O. uviedla, že je dcéra navrhovateľky a sestra odporkyne.

Ona bola iniciátorom toho, aby sa matka vzdala doživotného práva bývania v dome. Pokiaľ ide o zmenu správania, tak jej matka volala, keď ju vymkli a ona vtedy prišla, prišla polícia a pán N. sa vyjadril pred políciou, že hentá tam má vstup zakázaný, to ako na ňu, oni dali mame kľúče, ale tam boli dva zámky, takže pasoval iba jeden kľúč a od druhého zámku nemala. U nich robil pán N. krb a urobil ho tak, že aj zhoreli o čom má aj správu, že to bolo neodborne spravené ten krb, a mama sa vtedy vyjadrila tak, že by neurobila im takto krb, aby nezhoreli a švagor sa na to urazil. Potom švagor vypol kúrenie, matka tam mala zimu, tak chodila pre ňu, aby išla spať k ním, aj si ju potom vzala k ním. Je pravdou, že vtedy odporkyňa aj s manželom prerábali, ale plyn sa mohol pustiť a bol vypnutý, aj teplá voda.

Svedok S. N. starší, svokor odporkyne uviedol, že manžel navrhovateľky bol jeho švagrom, vychádzali dobre, s navrhovateľkou sa iba pozdravili, a keď sa mali brať, odporkyňa s jeho synom, tak to tam dávali do poriadku. Prvýkrát ešte pred svadbou odporkyňu navrhovateľka vyhnala, tak bývali u nich. Nevie prečo to vtedy bolo, lebo on ešte len zisťoval, že spolu chodia, potom urobili svadbu, bola tam aj navrhovateľka. Po svadbe telefonovala navrhovateľka, či môžu prísť. Debatovali spolu, a navrhovateľka hovorila, že dom bude prepísaný na dcéru, teda odporkyňu a doživotné právo bývania tam bude mať syn aj navrhovateľka. Syn tam naťahal kožovky, dali to trochu do poriadku a išli tam bývať. On pozná navrhovateľku tak, že ona je taká povaha, ona je najmúdrejšia na svete, robila aj nepokoje medzi jeho sestrou a svokrou. K nemu, keď prišli znova bývať syn aj odporkyňa, keď ich vyhnala navrhovateľka druhýkrát, tak povedali, že navrhovateľka hodila po odporkyni kvetináč, keď bola tehotná. Navrhovateľka sa často hádala s odporkyňou, ako keby odtade čerpala silu. Podľa neho to boli bezdôvodné hádky, že napr. niečo jej povedali, navrhovateľka s tým nesúhlasila , a už vznikla hádka. On napr. išiel na humno pokosiť trávu a navrhovateľke sa nepáčilo, že to vtedy pokosil, že mal nechať ešte narásť zelinu. On bol pri jednom prípade, keď ich navrhovateľka vyhnala druhýkrát, on vtedy upratoval dvor, to už bolo po tom, ako podpísala navrhovateľka, že tam už nebude mať ani doživotné právo, ale syn tam bude mať doživotné právo podpísané. Mala prísť veľká noc, tak pomáhal odnášať kvádre, aby neboli na dvore, nevesta zametala a svatka prišla zo spovede, z kostola. Privítala ho ako sa patrí, išiel zaniesť táčky do humna, už našiel nevestu ako plače, že jej nadáva navrhovateľka, už nadávala aj na syna a urobila na

neho krik, že ako vychoval syna, že ju buchol. Ako ho zbadala, tak on išiel hore a tam bola navrhovateľka a mávala rukami pred synom, ohlásil ich, čo robia, až vtedy sa otočila a išla do svojej izby. Vie, že potom ich predvolávali na Obvodný úrad. Potom začala navrhovateľka hovoriť o jeho rodičoch, že nie sú spolu pochovaní , a že sú oslopanci, toto mu povedali ľudia v dedine. On im sľúbil, že to nepovie, kto to bol, pričom on nepije od roku 1984. Doživotné právo bývania navrhovateľke sa zrušilo, aby sa odporkyňa so synom nasťahovali zase na N., lebo to už bolo druhýkrát, aby ich mohla zase terorizovať. Jemu navrhovateľka nepovedala žiadnu urážku. Pri inom konflikte, ako to čo sa zaháňala navrhovateľka on nebol, všetko ostatné má z počutia. V ten deň čo uvádzal pred veľkou nocou u nich, on počul o oslopancoch a do špín to išlo. Synovi nadávala do špín a oslopancov a odporkyňa vtedy už plakala.S prispievaním na domácnosť nevie, ako to bolo u navrhovateľky, ale u nich to bolo tak, že všetci dávali do krabičky peniaze, a kto išiel na nákup, tak si z tadiaľ zobral.

Svedok S. N., manžel odporkyne a zať navrhovateľky uviedol, že všetko bolo v poriadku, ale keď svokra prišla z U., tak už nastali hriechy, to bolo prvýkrát. Mali ešte pred svadbou s odporkyňou, on tam prerábal stropy, a do polnoci tam bola s nimi navrhovateľka, ešte im hovorila, že.“ dobre to bude deti moje, budeme tu spolu žiť“. On tam ešte robil dosku na krb , a volala mu zrazu telefónom odporkyňa, že nemusí to robiť, lebo tam nebudú bývať. On sa rozčuľoval, že tu do noci robia, hovoril to otcovi, a on mu povedal, že veď zober babu a dieťa a príďte dole bývať, keď sa idete zobrať, tak išli k jeho rodičom bývať. Na druhý deň, keď prišiel na N.Ú., tak navrhovateľka začala hovoriť, že nebude dobré, keď tu budú bývať, že malá trojročná I. povedala V., že sprostá V.. On hneď na druhý deň zobral auto s tým, že povedal odporkyni, aby si zobrala veci a pôjdu k jeho rodičom. Keď sa išli zobrať, tak odporkyňa chcela ísť z rodičovského domu, ale mama jej povedala, aby išla odtade, kde býva. Oni išli s pozvánkou na svadbu aj k V., sestre odporkyne do U., ale táto odmietla s tým, že ona sa s nimi rodinkovať nebude. Pred Vianocami mu odporkyňa už ako manželka povedala, že jej mama chce, aby prišil k nej bývať. On sa jej pýtal na to, že zase tam prídu, ona si to rozmyslí a pošle ich preč. Manželka povedala, že to tak nebude, lebo že povedala matka, že im prepíše dom. Jemu povedala navrhovateľka, že to bolo otcove želanie na smrteľnej posteli, aby sa dcére odporkyni prepísal dom a povedala mu, že hentie dve, teda ďalšie sestry, dostali dosť, tak sa dom prepísal. Pred Veľkou nocou sa nasťahovali, a všetko bolo v poriadku, aj navrhovateľka s odporkyňou vychádzali dobre. Asi o mesiac ako tam bývali , prišla svokra z U., sedela za stolom a povedala, že takto sa rozhodla, že zadnú roľu predajú a peniaze dajú V.. On ju volal babina, tak jej povedal, že babina , ako to vyprávate, že prečo V. a kde je R.. Ona mu na to povedala, že voľačo môžu dať aj R.. Sestra V. mala ísť na školenie do Španielska, tak sa dohodlo, že jej deti budú týždeň u nich a týždeň v U., ako aj bývali. On chodil do roboty, manželka porodila dcéru, nevie, čo začali mať medzi sebou, manželka mu zavolala, aby prišiel z roboty, že mama po nej hodila kvetináč. Jemu povedala manželka, že to bolo tak, že mama jej povedala, že V. príde k nim zabíjať prasa, a že si tam budú robiť všetky výrobky, s týmto odporkyňa nesúhlasila, lebo povedala, že nech si tam zabijú prasa, ale nech si výrobky robia doma, lebo s tým je veľa roboty s umývaním. Toto bolo po Veľkej noci v roku 2009, ako sa malá narodila. Manželka ho začala prosiť, aby z tadiaľ odišli, lebo sa zblázni. On chodil nervózny do práce, triasli sa mu ruky, musel ísť aj k lekárovi, aby mu dal ukľudňujúce lieky. On s navrhovateľkou dobre vychádzal, robila mu ráno kávu, ale stalo sa, že prišiel z roboty , a navrhovateľka mu zrazu povedala, že on tam nebude nič prerábať, pokiaľ mu ona nedovolí. Zobral darovaciu zmluvu a išiel sa spýtať k notárke, či tam môže niečo robiť, ona mu povedala, že majiteľkou domu je jeho manželka a svokra tam má také isté právo ako on, doživotné právo bývania. On prišiel od notárky domov a povedal jej, aby s tým prestala, lebo pôjde za policajtmi, za dva týždne prišiel list od jej advokáta, že chce dom naspäť, že ju urážajú a psychicky týrajú ju aj dcéru V.. Tak išli tiež k advokátovi, odsťahovali sa k jeho rodičom, on povedal, že chce, aby mu dala peniaze, čo tam on poopravoval. Zrazu začala vyvolávať V. O. odporkyni, teda jej sestra, čo bol prekvapený, lebo oni sa ani nerozprávajú, a začala ju prehovárať, aby išli bývať naspäť k navrhovateľke, lebo že ona tam je sama. Myslel si, že bude pokoj, pretože s najstaršou sestrou sa odporkyňa rozprávala, ale keď sa začala rozprávať s V., tak myslel, že bude pokoj. Svokre sa to však neľúbilo, že sa všetky sestry rozprávajú, tak začala zbrojiť. R. B., najstaršia sestra si kúpila dom a on obidvom sestrám sľúbil, že im pomôže s prerábkou, tak začal u R. a potom išiel ešte večer do U. G. V., a tam pokračoval. Takže obidvom naraz pomáhal, prerábal aj zadarmo, lebo V. už nemala peniaze, asi 10.000,- Sk dal na materiál. Potom si oni zobrali 8.000 Eur pôžičku od A. N., že idú prerábať dom, navrhovateľka povedala, že V. povedala, aby si radšej zobrali hypotéku a prerobili celý dom. Povedal navrhovateľke, babina, môžem prísť o robotu a čo potom s hypotékou a ona na to povedala, že nemusí sa báť, keď pomohla dvom dcéram, tak pomôže aj im. Povedala, že aby platili hypotéku a ona bude platiť plyn, a že ona bude kontrolovať ich,

aby mali našetrené na hypotéku. Chcel prerábať tak, aby navrhovateľka mohla byť na prízemí domu, a on postaví novú kuchyňu na poschodí a budú to mať tak rozdelené, ale ona s týmto nesúhlasila. Ďalší konflikt vznikol preto, že ako tam prerábal, prišli šeky a odporkyňa ich išla zaniesť matke, že prišli šeky , a ona jej na to povedala, že ona bude platiť tam, kde jej je dobre, pretože v tom čase ona bývala v U. X. V.. On jej na to hovoril, že takto sa dohodli, keď si zobrali hypotéku, ona sa mu začala smiať do očí, že kedy to povedala, on jej povedal, že aj pred V. to povedala, že ona sa musí na to jej opýtať. Povedal jej, že prečo mu klame a postavila sa z gauča a povedala mu, že „ty luterán špinavý, vypadni z izby“, to bolo pred Veľkou nocou a on jej na to povedal, lebo ho to jedovalo, že už držte hubu konečne a ona mu na to dala facku. Chytala ho za krk, tak jej ruky odhadzoval a začala mu nadávať, ako ho to rodičia vychovali. Keď videla, že ho to nerozhádzalo, tak začala mu hovoriť, že je opilec, pričom on 10 rokov nepije alkohol, a keď jej to povedal, že nepije, tak povedala, či bol na liečení a keď jej povedal, že áno, tak mu povedala zase, že je opilec. Potom mu začala hovoriť, že kde študoval, robil majstra v nemeckej firme, a ona ho tým chcela ponížiť, lebo nemá maturitu. Potom to skončilo. Jej slová boli „ čo sme si to sme si, veď sme kresťania, odpustime si“. Keď prišla z kostola, tak toto jej on povedal tiež. Ona mu na to povedala, že ona mu už odpustila, že ešte mu musí Boh odpustiť. Keď robil dlažbu, pýtal sa, keď prišla aj navrhovateľka aj s V., že či to budú mať pekné, a ona sa na to postavila a hovorila, že bola u právnika, že to bude jej , a že hypotéku budú platiť oni. Potom chcela od neho navrhovateľka kľúče od šopy, že V. si chce zobrať drevo, ale on jej na to povedal, že pokiaľ mu V. vráti peniaze, čo dal do prerábky, tak potom jej dá, ale dal jej ten kľúč. On išiel zatiaľ, kým naberala drevo V., za svokrou, lebo chcel sa jej prihovoriť, aby sa uzmierili, a ona na to povedala, že on s odporkyňou sú najväčší ožran s najväčšou k... ou. Anča to zopakovala. On sa zobral dovnútra, volal odporkyni a hovoril , že sa zblázni, ona mu povedala, aby prišiel domov a išli na políciu do D. N.. Policajti im povedali, aby nečakali, išli na MNV a zrušili jej trvalé bydlisko. Odporkyňa mu v aute plakala, že to matke nemôže spraviť, aby išli ešte za farárom sa porozprávať, išli za farárom, tam boli do po l2 -tej v noci. On im povedal, aby urobili to, čo im poradili policajti, keď majú malé deti. Navrhovateľka povedala odporkyni viackrát aj pred dcérou, že ich mala zabiť aj najmladšiu aj najstaršiu dcéru. Pre neho je nepochopiteľné ako jedna matka môže nenávidieť svoje deti. To vie celá Bojná, len ľudia sa boja svedčiť, lebo navrhovateľka, kto je proti nej, tak začne vykrikovať, pred policajtmi tiež začala urážať jeho rodičov, že špinaví N., zlodeji, policajt jej na to povedal, aby bola ticho, tiež vykrikovala, že jeho babka s dedkom, ktorých ani nepoznal, nie sú spolu pochovaní, už policajt jej potom povedal, že pani U. držte hubu. Toto sa stalo v stredu, a v pondelok vyložil veci navrhovateľke z kuchyne a čakal, keď si po ne príde, ona aj o 10hod. prišla. On sadol do auta a išiel do roboty. Keď sa ho policajti pýtali, prečo jej vyložil veci na ulicu, tak povedal, že toto si ona vyžiadala. Keď mu išiel majster robiť, tak vykrikovala navrhovateľka majstrovi, či vie komu ide robiť, že to sú zlodejská špina. On sa volá O. G., vodár, kúrenár, C. Š.. Oni zrušili navrhovateľke trvalý pobyt, on vymenil dvere. Pred policajtmi, ktorých zavolala navrhovateľka, že ju vymkol z domu, hovoril, že tam môže s nimi bývať a ona na to, že veď keď tam nemá trvalé bydlisko a policajt na to sa ho pýtal, že prečo chce, aby tam bývala, keď tam nemá trvalé bydlisko. Navrhovateľka mala také argumenty, že žiadne návštevy a povedala, že k V. nikto nechodí a žije si dobre. Keď prišli navštíviť kamarátky manželku pred pôrodom, tak navrhovateľka im hovorila, že sú hače, zamkla ich navrhovateľka a jedna bola tiež tehotná a musela vyskakovať cez okno, lebo navrhovateľka išla na roľu. On si dátumy nepamätá, takže nevie presne povedať, v ktorom mesiaci to bolo. Oni platili plyn, elektriku, on chcel, aby sa to prepísalo na odporkyňu, keďže jej už bola darovaná nehnuteľnosť, oni vtedy dobre vychádzali s navrhovateľkou, povedali, že to má čas. Vie, že plyn platili oni, lebo manželka mu to vždy odrátavala z výplaty, myslí si, že 80 Eur, on ešte hovoril, že či to nie je málo. Nevie presne, ako to mali oni medzi sebou dohodnuté. Nebol dôvod na zrušenie vecného bremena, jeho zobrala navrhovateľka, aby išli k notárke a to z dôvodu, aby si zobrali hypotéku, samozrejme aj odporkyňu, pričom manželka bola stále proti tomu, ale nakoniec išli, ešte notárka hovorila, aby si to navrhovateľka rozmyslela, že to je nenapadnuteľné. Hypotéku brali S. W. N., najskôr 17.000Eur, potom ešte 10.000Eur.Oni platia hypotéku, nastupuje do práce do Viedne. Doteraz pracoval, takže z toho platili. Oni chceli predať dom, lebo keď išiel po dedine, tak na neho vykrikovali chlapi, že či ho ubila svokra alebo ju on ubil, a to už nechceli znášať v dedine. On preto chcel predať dom niekomu cudziemu, pretože navrhovateľka jemu stále tvrdila, že jej majú dať dom a oni budú ďalej platiť hypotéku. Jemu manželka povedala, že aby išli preč odtade čo najďalej, preto to chceli predať. 3.4. on navrhovateľke neublížil, ona jemu dala facku, ona, keď mu dala facku, chytila ho pod krk a on ju odhadzoval. Dverami ju on neudrel do nohy, dvere boli otvorené, ona stála medzi dverami. Ona mala jeden kľúč od domu , lebo vrchný sa ani nezamykal, lebo sa ťažko zamykal. Je pravda, že sa tam nemohla dostať, lebo on tam raz omylom zavrel ten vrchný zámok. Navrhovateľka nechce, aby ju doopatrovali, že si nežiada, aby jej prišli na pohreb, jasne to povedala. On prerábal V. O. krb a požiarnici hovorili, že sa to vznietilo tak, že on dal izolačnú dosku a táto odpadla, a preto to začalo horieť.

Prečo prijali dar , to bolo preto , že rok ich prehovárala navrhovateľka aj jej dcéra V., aby tam šli bývať, lebo dom bol už aj potuchnutý, čo tam nebývali. Navrhovateľka chodila do kostola, takže na ulici nikdy nič neriešila, ale až keď sa zavreli dvere.

Im kňaz povedala, že najlepšie bude, keď s nimi nebude navrhovateľka bývať, a keď to tak povedali aj policajti. On im tak povedal, že keď majú malé deti, tak aby tieto neboli pri navrhovateľke. Nepamätá si, ako to doslovne povedal kňaz. Potom , ako zrušili trvalý pobyt navrhovateľke, mala prístup do domu aj to využívala, vtedy zavolala aj policajtov, že sa nemôže dostať do domu, chodila tam prespať tak dvakrát do týždňa, keď bola omša. On mal obidva kľúče, navrhovateľke dal jeden, lebo ten jeden sa nezamykal zámok. Je pravdou, že navrhovateľka potom asi po mesiaci od incidentu im vrátila kľúče.

Svedkyňa R. B. uviedla, že je dcéra navrhovateľky a sestra odporkyne. So sestrou si vychádzajú dobre, ale až po jej svadbe, lebo medzi nimi je veľký vekový rozdiel 16 rokov. Keď sa ona vydávala, tak odporkyňa mala 4 roky. S matkou nikdy nebol celkom dobrý vzťah, lebo muselo byť tak , ako ona povedala. Jej mama stále niečo vyčítala, napr. keď prišla neskôr, hoci išla na bicykli, a sestra na otcovom aute. Jej bolo čudné, že keď sa sestra - odporkyňa vydávala, že mala odobierku nie z rodičovského domu. Oni vlastne mali preto zlý vzťah s odporkyňou, lebo mama jej na ňu rozprávala, že aby si dávala na ňu pozor, že lozí kade tade, po vinohradoch, že ľudia sa z nej smejú, že aká je. Ona vtedy mame verila, tak sa bála, aby jej dcéra, ktorá bola o niečo mladšia od odporkyne, niekam sa nedostala do nejakej partie. Ju zarazilo, keď prišli k notárke po smrti otca, že mama povedala, že všetko ide na ňu. Ona povedala, že ona chce po otcovi svoju čiastku. Notárka jej na to povedala, že či sa nehanbí pýtať peniaze od mamy. Ona to nakoniec podpísala na mamu. Jej potom povedala, že bude sporiť, že jej vyplatí 200.000 Sk aj V. vyplatí toľko. Odporkyňa tam bývala, zrazu začala bývať u Burzových, vyhnala ju z domu, vie, že sa vadili, ona tiež odišla mladá z domu, lebo mama jej všeličo zakazovala, nesmela to a tamto. Vie všetko iba od sestry, že jej mama nadávala, nebola pri tom, keď jej nadávala. Bolo jej divné, keď sa tam znovu vrátili do domu, ale sestra jej povedala, že mama si omotávala vždy S., znovu vznikol konflikt, zase išli dole, ona jej hovorila, aby tam už nešli, lebo nedopadne to dobre, matka ich nedržala ako rodinu pokope. Jej matka hovorila vždy, že kvôli nej spadla sestra V. zo schodov, všetko sa točilo okolo V., aj keď mala deti, jej strážila mama deti, aj jej pomohla s deťmi cez prázdniny, ale potom jej nadávala na ne, že má nevychované deti, zlodejov, tak potom skončila, s mamou sa nerozpráva odkedy kúpila dom , to je 2 roky, dcéra mala promócie, pozvali mamu. Oni vtedy požiadali manžela odporkyne, aby im obložil kúpeľňu, ale vtedy V. chcela, aby jej urobil krb, a mame sa nepáčilo, že chodí k ním pomáhať. Myslí si, že mama jej nikdy nepriala, a preto sa s ňou nechcela rozprávať, keď kúpila dom. Jej povedala odporkyňa, že chcela mať mamu pri sebe, že jej urobili kúpeľňu, aby tam mohla existovať, ale stále boli nejaké hádky, stále sa jej niečo nepáčilo. Oni sa stretli buď u odporkyne alebo u nej a odporkyňa pred ňou nejeden raz aj plakala, napr., že mama nadávala na malú I., pred ňou rozprávala matka, keď tam bývali druhýkrát v dome, že pokradol S. všetko náradie, čo tam mal otec ešte. Taktiež ešte hovorila na odporkyňu, že ako vychováva deti, ani nevie kde decko splašila, že aby si ona bránila svoje deti pred odporkyňou, lebo že ona je kurvišťa prvej triedy. Podľa nej, jej sestra je slušná, riadne sa stará. Ich sestra V. vždy na niekoho niečo našla. Na manžela odporkyne o náradí počula asi 3-4 roky dozadu, dcéra mala pred dvomi rokmi bakalárku, vtedy sa ešte s navrhovateľkou rozprávali, lebo ju pozvala a vtedy hovorila, že O. je taká a hentaká, že jej decko nechá, musí sa o neho starať, pritom O. chodila do roboty a starala sa o svoje, ale aj o deti sestry V.. Matka s otcom jej pomohli tak, že mala vkladnú knižku a dali jej peniaze, nevie, koľko tam mala od nich, lebo ona si sporila peniaze. Z vkladnej knižky sa potom kupovali závesy, záclony, stavebný pozemok kupovala svokra s jej manželom, 5.000 ,-Sk dala z jej vkladnej knižky. Pri dedičstve, že by dedila najskôr po otcovi sestra O., áno, to otec povedal, že O. pôjde dom, a že ostatné pozemky sa predajú a rozdelia sa medzi nich. Potom sa predali nejaké pozemky, ale všetky peniaze za pozemky išli sestre Anne. Pokiaľ ide

o dedenie po otcovi, ona nesúhlasila s tým, aby išiel dom na matku, potom súhlasila s tým, aby išiel na sestru s tým, že mama jej povedala, že dostane 200.000,- Sk a preto s tým súhlasila, že pôjde dom na matku.

Svedkyňa I. O. uviedla, že S. N. je jej synovec, navrhovateľka je sestrina švagriná. Jej prišla navrhovateľka asi sa vysťažovať, veď sú z jednej dediny a rozprávala jej napr. že, keď maľovali, tak jej niečo pofŕkali - stoly. Ona ju vypočula, ale nič jej na to nepovedala. Jej hovoril ešte brat S. N. starší, že ako hovorila navrhovateľka o ich rodičoch, nadávala jej otcovi škaredo, že nie sú vedľa seba pochovaní

starí rodičia. Povedal jej, že to mu povedala navrhovateľka, a že ešte policajti ju museli krotiť. Išla raz z kostola a hovorí jej navrhovateľka, že či ju nehryzie svedomie, ona že za čo a ona povedala, že keď bola u nej, že ohovárala svojho brata, ona sadla na bicykel a išla preč, ľudia tam stáli na zastávke. Ona počula potom iba veľký krik.

Svedok M. Z., sused oproti uviedol, že zažil, keď navrhovateľka vyhodila odporkyňu, vie, že to bolo trikrát. Prvýkrát on nebol vtedy doma, ale u nich tri dni spala odporkyňa aj s dcérou. Druhýkrát už boli zobratí, odporkyňa s manželom, pomáhal ich sťahovať k svokre, vie, že vtedy si už prerobili vrch, on im pomáhal sťahovať nábytok dole, tretíkrát, keď sa sťahovali, tak iba počul, že sa sťahujú. Oni išli s kamarátom z roboty, a jeho sa na to pýtal kamarát, že čo sa tam deje, a to bolo vtedy, keď odporkyňa mala vyhodiť navrhovateľku. Oni sa navštevujú s odporkyňou a jej manželom , takže od nich vedeli, čo sa deje. Raz, keď prišli na návštevu, tak im nikto ani neotváral, ani na nich navrhovateľka nehľadela, ani ich nepozdravila, tak nevedel, čo sa deje. Minulý rok na prvého mája sa stretol s navrhovateľkou, a ona mu povedala, že či sa budú do smrti hnevať, či vie, ako dopadla. On povedal, že sa s nikým nehnevá a chcel jej povedať, či aspoň pocítila, aké to je, keď ona vyhodila odporkyňu, ale nič jej nepovedal. Keď sa sťahovali prvýkrát, to že ich vyhodila navrhovateľka, vie od odporkyne s manželom, oni mu to hovorili, že ich vyhnala, on ich iba sťahoval. S navrhovateľkou oni nemali zlé vzťahy, keď bolo treba niečo pomôcť murársky alebo zabíjať, chodili k nim.

Svedok F. V. uviedol, že pokiaľ bol na oddelení, tak riešil oznámenie o priestupku, ktorý oznámila navrhovateľka, že jej mali byť poškodené hodiny, kde sa postupovala vec na obvodný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy ako priestupok. Vie, že na ich oddelení boli hlásené dve alebo tri hlásenia od účastníkov, raz prišli za ním odporkyňa aj s manželom sa poradiť, čo majú robiť, keď sa dohadujú s matkou, robí im prieky, nadávajú si, on im vysvetlil, že kedy ide o priestupok, a že môžu to oznámiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu alebo pokiaľ ide o poškodenie majetku tak priestupok proti majetku, on im toto vysvetlil a odporučil ich na obecný úrad. Na obecný úrad ich odporučil preto, lebo mu rozprávali niečo o bývaní, o on sa pýtal, kto je vlastníkom, a odporučil ich, nech to vyrieši obecný úrad. On im nehovoril nič o tom, že by mali vymeniť zámok. On im to povedal tak, aby išli pokračovať s vecou na obecný úrad a urobili to, čo sa im povie na obecnom úrade. Nevedel sa právne k tomu vyjadriť, nevidel ani list vlastníctva k pozemku.

O vyhodení veci navrhovateľky pred dom vie, boli vtedy pred rodinným domom, nevie, či ich vtedy volala navrhovateľka, išlo tam o to, že ju vysťahovávali, ale nepamätá sa na podrobnosti , ako sa to riešilo. Nepamätá si ani, s kým tam vtedy bol. Nepamätá si ani, či tam bol nejaký postih. Ak tam bol priestupok, tak to skončilo na odbore všeobecnej vnútornej správy , a ak to nebolo postúpené, tak to bolo vybavené na mieste, ale nepamätá si ako. Či nadávala v jeho prítomnosti navrhovateľka manželovi odporkyne, to sa na to nepamätá, ale bude to tak, ako to bolo v dokumentácii o priestupku.

Svedok H. O., zať navrhovateľky a švagor odporkyne uviedol, že podľa neho navrhovateľka mala rovnako rada svoje dcéry a snažila sa im pomáhať. Napr. j vie o tom, keď tam ešte oni bývali, tak odporkyňa išla do Čiech robiť, a potom keď sa vrátila, tak si zobrala pôžičku na hifi vežu za 15.000 Sk a to 20.000 Sk, potom zobrala mame zlato a odišla naspäť do Čiech. Jemu toto povedala navrhovateľka. Tiež jeho manželke zobrala prsteň, a keď sa na neho pýtala, tak jej odporkyňa povedala, aby si išiel pre neho do Čiech do záložne. On potom platil tú hifi vežu s manželkou, lebo odporkyňa to nevládala platiť. Oni sa stále hádali, ešte keď žil svokor, tak nemal zuby, a odporkyňa mu stále hovorila, že jej to vadí, a on potom išiel radšej do spálne a tam plakal. On si už nepamätá, za čo sa vadili. Keď bývala odporkyňa aj s manželom u svokrovcov v W., tak jej prišla povedať navrhovateľka, aby prišli k nej bývať, že im daruje dom pod podmienkou, že tam bude mať doživotné právo bývania, a že ju doopatrujú. Keď prerábali jadro, tak im bol pomáhať manžel odporkyne a hovoril, že nemajú peniaze na prerábku domu, hovoril, či by nemohla navrhovateľka si zrušiť doživotné právo bývania, že ju nevyhodia von, aby si mohli zobrať hypotéku. Navrhovateľka to potom zrušila, a pri prvom konflikte jej povedali, aby sa vysťahovala. Keby ju nezobral k sebe, tak by bývala pod mostom. Na čí podnet sa zrušilo právo doživotného bývania pre navrhovateľku, to on nevie. Keď si chceli zobrať hypotéku, nemohla tam byť žiadna ťarcha. Takže to chcel kvôli hypotéke, ale oni to už tak mali naplánované. Oni s tým súhlasili, pretože chceli, aby si odporkyňa s manželom dom poprerábali.

Svedok V. U. uviedol, že manžel navrhovateľky bol jeho bratranec. On udržiaval styky s rodinou, rodina predsa fungovala. Jeho rodičia bývali v N., takže často tam chodil, najmä v lete, a pomáhal im pri stavbe domu. O tomto všetkom vie, čo sa stalo najmä z informácii navrhovateľky, navrhovateľka ho prosila o radu, čo má urobiť. Čo mu utkvelo zvlášť v pamäti, je to pomerne dávno, jeho bratranec žiadal, aby mu zabezpečil nejakú súčiastku do hodín, pri tej príležitosti, že ich dcéra pokazila, hovoril o nej ako o ledačom a nikdy z nej nič nebude, to ho zarazilo, lebo nikdy od neho nič podobné nepočul. O deťoch sa vyjadroval vždy v lepšom zmysle, preto si to tak pamätá. Vtedy už bol vážne chorý, a vtedy si tiež sťažoval na odporkyňu, ale aj na najstaršiu dcéru, že ho 6 rokov nenavštívila. Vie, že sa starali nielen o deti najstaršej dcéry, ale aj o deti odporkyne a pokiaľ vie, tak odporkyňa na domácnosť neprispievala. Podľa neho výhrady dcér voči rodičom boli neopodstatnené, lebo vie, že ich rodičia podporovali, vie, že dostali nejaké peniaze na stavebné pozemky dcéry. Vie to od bratranca, že im to vyplatil. On tam chodil aj na návštevy, keď zomrel bratranec, počas jeho návštevy neboli žiadne konflikty, o žiadnom on nevie, nebol svedkom žiadneho konfliktu. Jeho sa pýtala navrhovateľka aj na darovaciu zmluvu, aby jej poradil, ale ho neposlúchla, lebo jej povedal, aby to nerobila. Tiež mu hovorila o zrušení doživotného práva bývania, tiež bol proti tomu. On nebol pri tom, ako boli navrhovateľke vyhodené veci na ulicu, ale išiel okolo, tak to tam videl a vie, že to tam bolo niekoľko dní. Lebo on sa tam zdržuje, keď príde, 3-4 dni, a keď odchádzal, ešte to tam bolo. On sa vtedy zastavil aj v U., a jemu o tom hovorila aj navrhovateľka. Prečo bývala navrhovateľka ešte predtým u dcéry V., bolo to preto, že bola zima v dome, bol vypnutý kotol, nekúrilo sa, takže preto tam bývala u dcéry a robili sa tam stavebné úpravy. Navrhovateľka úmysel zostať u dcéry Anny natrvalo nemala, nemala najmenší dôvod. Čo on vie, tak navrhovateľka hovorila, že sa dozvedela o zrušení trvalého pobytu až na obecnom úrade. Tiež mu hovorila navrhovateľka, keď bol problém s platením inkasa, že jej zať hovoril, že si ešte rozmyslí, či sa neocitne navrhovateľka na ulici.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, hore uvedených svedkov, oboznámením sa s Darovacou zmluvou zo dňa 29.1.2009, priestupkovými spismi, Listom navrhovateľky - žiadosťou o vrátenie daru adresovaný odporkyni, výpisom z LV č. XXX kat. úz. N. ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil, že:

Dňa 29.1.2009 navrhovateľka uzatvorila s odporkyňou v Notárskom úrade notárky M.. V. G. Darovaciu zmluvu s vecným bremenom, podľa ktorej navrhovateľka, ktorá bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. N. zapísané na LV č. 191 darovala odporkyni vyššie popísané nehnuteľnosti a to s vecným bremenom - bezplatným doživotným užívacím právom darkyne ako aj manžela odporkyne S. N. ako aj s v povinnosťou obdarovaného - odporkyne do smrti doopatrovať svoju matku I. U..

Na základe darovacej zmluvy došlo ku vkladu do katastra nehnuteľností rozhodnutím pod č. V XXX/ XXXX zo dňa 18.2.2009.

Z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. N. vyplýva, že odporkyňa je vlastníčkou nehnuteľností- parc.č. XXX- orná pôda o výmere 1291m2, parc.č. XXX/X- záhrady o výmere 1004m2 , parc.č. XXX/X- zast. plochy a nádvoria o výmere 21m2, parc. č. XXX/X- zast. plochy a nádvoria o výmere 430m2, parc.č. XXX/X- zast. plochy a nádvoria o výmere 12m2, a stavba - rod. dom s.č. XXX na parc.č. XXX/X v podiele 1/1- ina. V časti N. LV v č. XXX je uvedené, že Dohoda o zrušení vecného bremena bola zavkladovaná pod V XXXX/XX-XXX-XX.

Zo záznamu ohlasovne zo dňa 19.4.2012 vyplýva, že na návrh O. N. a na základe predložených dokladov vzrušila I. U. trvalý pobyt dňa 18.4.2012. Miestom trvalého pobytu je Obec N..

Z Oznámenia o zrušení trvalého pobytu zo dňa 18.4.2012 vyplýva, že miestom nového trvalého pobytu I. U. je obec N..

Z listu navrhovateľky adresovaného odporkyni zo dňa 30.4.2012 vyplýva, že navrhovateľka v ňom uvádza, že sa dozvedela, že jej dcéra zrušila trvalý pobyt a vymenila zámky od všetkých dverí v dome, a žiadala ju, aby ju prihlásila späť na trvalý pobyt na adresu N. č. XXX, a aby jej poslala všetky kľúče k domu č. XXX.

Z úradného záznamu OO PZ D. N. zo dňa 5.8.2012 vyplýva, že dňa 4.7.2012 o 16.30hod. bola hliadka nstržm. O. S. V. Z.. O. N. vyslaná do obce N. XXX, odkiaľ volala p. I. U., že má problémy so zaťom S. N., ktorý jej mal vyhádzať veci z domu. Hliadka prišla na miesto a zistila, že v uvedený deň zať I.. U. vyložil jej osobné veci pred dom, nakoľko boli dohodnutí, že si po ne príde, menovaná si nemohla v doobedných hodinách veci prevziať, nakoľko ich nemala ako odniesť. Medzi oznamovateľkou a jej zaťom došlo k slovnej výmene názorov, pričom jej vulgárne nadával. Hliadka na mieste zistila priestupok proti občianskeho spolunažívaniu podľa /1písm.d) , ktorý bol vyšetrený napomenutím S. N..

Listom zo dňa 19.9.2012 navrhovateľka požiadala odporkyňu o vrátenie daru . V liste uviedla, že po tom, ako jej darovala nehnuteľnosti, sa odporkyňa spolu s manželom S. N. rozhodla realizovať prestavbu rodinného domu, a keďže nemala dostatok finančných prostriedkov, rozhodla sa vziať si hypotéku z banky. Keďže poskytnutiu hypotéky bránila skutočnosť, že k predmetným nehnuteľnostiam bolo zriadené vyššie opísané vecné bremeno, podpísala im Dohodu o zrušení vecného bremena , na základe ktorej zaniklo jej právo užívať predmetné darované nehnuteľnosti až do smrti. Hneď na to začali s prestavbou domu, pričom voči nej sa začali hrubo správať v rozpore s dobrými mravmi. Najskôr zámerne vymenili zámky od dvorí rodinného domu , aby sa do neho nemohla dostať, následne zistila, že jej dala zrušiť trvalý pobyt na adrese predmetného rodinného domu. Hoci ju listom z 30.4.2012 prosila, aby ju prihlásila späť na trvalý pobyt a aby jej poslala kľúče od domu, jej žiadosti nevyhovela, pričom dňa 15.5.2012 jej zatelefonovala, aby si prišla vziať všetky svoje veci. Dňa 4.7.202 mala svoje veci vyhodené pred domom. Z uvedeného dôvodu je nútená bývať u dcéry V., inak by nemala ani kde prespať. Keby vedela , že po darovaní nehnuteľností sa takto k nej zachová, nebola by jej ich nikdy darovala. Len preto, že jej chcela pomôcť získať finančné prostriedky prostredníctvom hypotéky, súhlasila s uzavretím zmluvy o zrušení vecného bremena , pretože inak by tieto peniaze na prestavbu nezohnala. Žiadala, aby je vrátila dar podľa §-u 630 , keďže opísaným správaním dochádza z jej strany k dlhodobému hrubému porušovaniu dobrých mravov, a to do 15.10.2012.

Z výpovede F. V. pred Obvodným úradom Topoľčany ( čl. 41spisu ) vyplýva, že tento uviedol, že vo veci ohliadky miesta skutku zo dňa 16.5.2012, že pokiaľ ide poškodené hodiny, p. I. U. výšku škody nezdokladovala, videl stôl - bol poškodený, uviedla, že jej chýba U profil hrubostenný. Aj pred nimi zať S. N. nadával I. U. do starých bláznov. Bolo to až potom, čo mu I. U. začala nadávať do opilcov a chrapúňov. Boli u nich O. N. s manželom a poradili im zrušenie trvalého pobytu a ak to nepomôže, tak sa môže pristúpiť k vysťahovaniu.

Z Rozhodnutia Obvodného úradu Topoľčany, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 11.12.2012, číslo: P. -H.-P. -XXXX/XXXXX-XJA, právoplatné dňa 4.1.2013 vyplýva, že obvinená I. U. sa uznáva vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa §-u 49 ods.1 písm.d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním tým, že dňa 3.4.2012 asi o 16,oo hod. v dome s.č. XXX S. P. N. po predchádzajúcom slovnom konflikte so zaťom S. N. mu dala rukou facku cez ústa a po ďalšom slovnom konflikte na jeho adresu povedala, že jeho otec z neho vychoval ožrana. Bola jej uložená pokuta 15Eur.

Z rozhodnutia Obvodného úradu Topoľčany, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 12.12.2012, číslo: ObU -H.-P. -XXXX/XXXX-XJA, právoplatné dňa 11.1.2013 vyplýva, že konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa §-u 49 ods.1 písm. d) zák. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť S. N. tým, že dňa 3.4.2012 asi o 16,00hod. v dome č. 613 v obci Bojná po predchádzajúcom slovnom konflikte s I. U. jej mal povedať, že čo „pičuje“, keď mu dala facku, mal jej dať 6 faciek a udrieť ju dverami, čím jej mal spôsobiť zranenie pohmoždenie ľavého predkolenia s dobou liečby 7-10 dní a nakoniec jej mal nadávať slovami „ Boha a Krista“ sa zastavilo z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Z rozhodnutia Obvodného úradu Topoľčany, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 11.12.2012, číslo: ObU -H.-P. -XXXX/XXXXX -XJA, právoplatné dňa 11.12.2012 vyplýva, že konanie vo veci priestupku proti majetku podľa §-u 50 ods.1 zák. o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť O. N. úmyselným spôsobením škody na cudzom majetku poškodením veci tým, že dňa 16.5.2012 svojej matke

I. U. mala poškodiť skriňové hodiny zn. G. N. tak, že mala poškodiť naťahovacia spúšťací mechanizmus a mala poškriabať stôl z obývačky, čím je mala spôsobiť škodu sa zastavilo z dôvodu, že spáchanie skutku, ktorom sa konalo, nebolo obvinenej s z priestupku preukázané. Konanie vo veci priestupku proti majetku podľa §-u 50 ods.1 zák. o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť O. N. úmyselným spôsobením škody na cudzom majetku poškodením veci tým, že dňa 16.5.2012 svojej matke I. U. mala poškodiť stôl z obývačky tým, že jej ho mala zafŕkať farbou bolo zastavené z dôvodu, že skutok o ktorom sa konalo, nebol priestupkom. Konanie vo veci priestupku proti majetku podľa §-u 50 ods.1 zák. o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť O. N. úmyselným spôsobením škody na cudzom majetku krádežou veci tým, že dňa 16.5.2012 svojej matke I. U. mala zo železa , ktoré bolo uložené na dvore , vziať „U“ profil a tým jej mala spôsobiť škodu, bolo zastavené z dôvodu, že skutok nespáchala obvinená z priestupku.

Z písomného vyjadrenia O. N. zo dňa 5.3.2013 (čl. 52 spisu) vyplýva, že v priebehu roku 2012 videla navrhovateľku ako plakala pred domom a volala na ňu, že dcéra ju vymkla z domu. Navrhovateľka jej viackrát telefonovala, potom jej povedala, že musí volať políciu. Keď polícia došla, ona odišla.

Z písomného vyjadrenia M. Š. zo dňa 27.2.2013 (čl. 53 spisu) vyplýva, že na požiadanie navrhovateľky uvádza, že vo farnosti N. pôsobil 13 rokov, za ten čas dobre poznal V. V. I. U., starali sa o farskú záhradu, p. I. sa predmodlievala v kostole. Ich spolunažívanie bolo dobré , čo potvrdzuje aj fakt, že po smrti manžela p. I. aj s rodinou ho navštívili v N..

Z písomného vyjadrenia A. A. , farára v N. zo dňa 27.2.2013 (čl. 54 spisu) vyplýva, že potvrdzuje, že dcéra O. s mužom boli raz za ním. Keď sa sťažovali, že medzi nimi a matkou O. dochádza k veľmi častým konfliktom, navrhol samostatné bývanie, ale v rámci toho istého domu. Vonkoncom nemal na mysli poslať matku z domu preč. Vie, že právne to mohli urobiť, ale vôbec to nemusí znamenať, že morálne je to v poriadku. A jeho ako kňaza predovšetkým zaujíma morálna oblasť.

Zo splátkového kalendára na čl. 57 spisu vyplýva, že navrhovateľka mala splácať Y. T. C., a.s. pôžičku QU nábytok od 20.5.2009 do 20.7.2010 po 70,91Eur mesačne.

Z dokladov na čl. 59- 70 spisu vyplýva, že navrhovateľka platila za elektriku 32,21Eur, za plyn 82Eur,nedoplatok za plyn -206.81Eur, rozhlas a TV -2,32Eur,- v roku 2010 za plyn platila navrhovateľka po 73Eur mesačne, elektriku po 33Eur mesačne, v roku 2011 - za plyn 82Eur, elektriku 32Eur mesačne.

Podľa §-u 630 darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Ustanovenie §-u 630 umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak môže urobiť vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného . Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na vrátenie daru nie je dôvodný.

Navrhovateľka sa proti odporkyni domáhala vrátenia daru- vypratania nehnuteľností, ktoré sú vyššie popísané, ktoré jej darovala Darovacou zmluvou zo dňa 29.1.2009 s vecným bremenom, spočívajúcom v bezplatnom doživotnom užívacom práve týchto nehnuteľností. Z titulu darovacej zmluvy bola odporkyňa zapísaná ako výlučná vlastníčka uvedených nehnuteľností pod V XXX/XX a súčasne bolo do KN zradené vecné bremeno. Po tom, ako sa rozhodla navrhovateľka odporkyni darovať nehnuteľnosti, sa odporkyňa podľa vyjadrenia navrhovateľky spolu s manželom rozhodli realizovať

prestavbu darovaného rodinného domu, a keďže nemali dostatok finančných prostriedkov , rozhodli sa, že si vezmú hypotéku z banky. Na to, aby im bola poskytnutá však museli poskytnúť banke záloh( záložné právo k nehnuteľnosti) . Poskytnutiu hypotéky bránila skutočnosť, že bolo zriadené vecné bremeno, tak uzatvorila navrhovateľka s odporkyňou a jej manželom Dohodu o zrušení vecného bremena pod V XXXX/XX. Po zániku jej práva doživotne užívať predmetné nehnuteľnosti sa odporkyňa a jej manžel voči nej začali správať tak, že ich správanie hodnotí ako hrubé porušenie dobrých mravov. Potom, ako začala odporkyňa s manželom realizovať prestavbu domu, ona išla bývať k druhej dcére, keď sa chcela do domu vrátiť, nebolo jej to umožnené, nakoľko odporkyňa s manželom zámerne vymenili zámky od dverí rodinného domu, aby sa do neho nemohla dostať. Následne zistila, že odporkyňa jej dňa 18.4.2012 zrušila trvalý pobyt. Hoci ju listom zo dňa 30.4.2012 prosila, aby ju prihlásila naspäť na trvalý pobyt na adresu Bojná 613, a aby jej poslala kľúče od domu, jej žiadosti nevyhovela, pričom dňa 15.5.212 jej zatelefonovala, aby si prišla vziať všetky svoje veci. Dňa 4.7.2012 mala svoje veci vyhodené pred domom, čo nahlásila na polícií . Vzhľadom na uvedené skutočnosti požiadala odporkyňu listom zo dňa 19.9.2012 v zmysle §-u 630OZ o vrátenie daru , ktorý bol predmetom darovacej zmluvy s vecným bremenom, na výzvu odporkyňa nereagovala.

Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy a ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, kedy dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný právny vzťah a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné , ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napríklad fyzické násilie, hrubé urážky a neposkytnutie potrebnej pomoci. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní , či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu. (rozsudok NS SR sp.zn.2Cdo108/07).

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania ako aj z uvedeného právneho posúdenia návrhu navrhovateľky na vrátenie daru, dospel súd k záveru, že jej návrh nie je dôvodný, pretože v konaní nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov zo strany odporkyne voči navrhovateľke resp. ostatným členom jej rodiny . Navrhovateľka sa domáhala vrátenia daru- vypratania nehnuteľností v kat. úz. N., zapísané na LV č. XXX popísané vyššie , ktoré darovala navrhovateľka svojej dcére Darovacou zmluvou zo dňa 29.1.2009 podpísanej u notárky M. .V. G. z dôvodu, že odporkyňa sa voči nej dlhodobo správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala , že odporkyňa sa k nej správala resp. správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, preto ani nevznikol dôvod pre vznik nároku na vrátenie daru.

Ako vyplýva zo samotnej výpovede navrhovateľky, bolo vôľou aj zosnulého otca odporkyne a manžela navrhovateľky, aby dom vlastnila v celom rozsahu odporkyňa, ktorá v rámci dedičského konania ako ustupujúci dedič sa vzdala v prospech navrhovateľky 1/8 -iny spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti. Ako vyplýva z výpovedí I. O., M. Z., S. N. Z.. V. S. N. O.., R. B., vzťahy medzi účastníkmi konania boli v minulosti napäté. Ako vyplynulo z výpovede S. N. ml., tomuto navrhovateľka ako manželovi odporkyne niekoľkokrát aj v prítomnosti tretích osôb nadávala do opilcov, zlodejov a do

luteránov, túto skutočnosť dosvedčuje aj S. N. st. Tiež sa vyjadrila pred ním, že odporkyňu aj dcéru R. mala radšej zabiť. Viaceré konania navrhovateľky v minulosti možno označiť za porušenie dobrých mravov voči odporkyni tak, ako vypovedala odporkyňa, že v čase tehotenstva hodila po nej kvetináč, vyhadzovala ju niekoľkokrát z domu, ako to bolo preukázané aj z výpovedí M. Z., S. N. Z.. V. S. N. O.., R. B.. Na základe malichernej udalosti, ako uviedla odporkyňa, kedy mala maloletá dcéra odporkyne nepozdraviť V. O., druhú dcéru navrhovateľky, a kedy mala navrhovateľka vypočuť si telefonát, kde sa odporkyňa sťažuje na navrhovateľku, že ju stále uráža, tak z tohto dôvodu bola prvá výzva navrhovateľky v roku 2009 prostredníctvom JUDr. G. na vrátenie daru. Dcéra navrhovateľky a sestra odporkyne R. B. vypovedala, že nie je minimálne dva roky s navrhovateľkou v kontakte pre jej správanie, kedy ju aj jej deti slovne navrhovateľka napadla a označovala ich za zlodejov. Čo sa týka hypotekárneho úveru, ktorý si zobrali odporkyňa s manželom na prestavbu domu, ako to vyplynulo z prevedeného dokazovania, najmä výpovede dcéry navrhovateľky a sestry odporkyne V. O., iniciátorom na odstránenie prekážky, ktorá zabraňovala poskytnutiu hypotekárneho úveru z banky- zriadené vecné bremeno pre navrhovateľku, nebola odporkyňa, ani jej manžel, ale samotná navrhovateľka prostredníctvom svojej dcéry V. O..

Navrhovateľka nazývala svoju dcéru - odporkyňu "kurva, kurvišťa, zlodejka" aj pred tretími osobami, nazývala jej manžela "zlodejom, luteránom, alkoholikom" a toto aj pred príslušníkmi PZ SR, minimálne pred svedkom F. V., pričom tieto hrubé urážky možno považovať za porušenie dobrých mravov. Vzhľadom k uvedeným okolnostiam, keď navrhovateľka dala aj viaceré podnety na konanie vo veciach priestupkov proti odporkyni - svojej dcére ako aj jej manželovi- S. N. ml., ktoré však neboli preukázané, a konania o vyššie uvedených priestupkoch boli voči ním zastavené, odporkyňa nevedela, ako sa má ďalej zachovať, preto navštívila najskôr farára, následne odporkyňa spolu s manželom navštívila aj policajnú stanicu, kde sa spýtala na radu príslušníka PZ F. V., ktorý pred Obvodným úradom Topoľčany ( čl. 41spisu ), vypovedal, že im odporučili, aby zrušili trvalý pobyt navrhovateľke, ak to nepomôže, aby podali žalobu na vypratanie. Odporkyňa sa riadila týmito radami a zrušila trvalý pobyt navrhovateľke, nepodala však návrh na vypratanie navrhovateľky z predmetnej nehnuteľnosti. Práve naopak samotná navrhovateľka jej prostredníctvom sms zaslala žiadosť, aby jej vypratala veci pred dom. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že takýmto chovaním porušila odporkyňa dobré mravy, a že nechala napospas osobné veci navrhovateľky, z prevedeného dokazovania vyplynulo, že v čase, kedy si navrhovateľka žiadala vyložiť veci pred dom, sa odporkyňa starala o maloletého T. N., ktorý bol predtým hospitalizovaný v nemocnici. Manžel odporkyne zostal pri vyložených veciach až do času, kedy ich mala k dispozícii navrhovateľka. Následne nebola žiadna výzva odporkyne, aby si navrhovateľka vypratala ďalšie veci. Navrhovateľka jej prišla vrátiť kľúče od predmetnej nehnuteľnosti s obavou, aby odporkyňa nepovedala, že jej z domu niečo zobrala. Odporkyňa spolu s manželom vytvorili pre navrhovateľku v dome podmienky na bývanie, prerobili jej izbu, teda z ich konania nevyplýva, že by mali v úmysle do budúcna nejakým spôsobom vysťahovať a zbaviť sa navrhovateľky. Ako vyplýva z judikátu NSSR z 27.5.2008 sp.zn. treba v prípade vrátenia daru brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.

Na základe zhodnotenia výsledkov dokazovania v danej veci nebolo preukázané, či už listinnými dôkazmi alebo svedeckými výpoveďami hore uvedených svedkov, ktorí nepotvrdili, že by sa niekedy odporkyňa voči navrhovateľke správala nevhodne, resp., že sa obdarovaná- odporkyňa správala voči navrhovateľke takým spôsobom, že by toto chovanie bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa navrhovateľky voči nej. Vyššie popísané konanie odporkyne - odhlásenie navrhovateľky z trvalého pobytu a vyloženie vecí na žiadosť navrhovateľky pred dom, bolo iba reakciou odporkyne na urážlivé chovanie sa navrhovateľky voči nej a jej manželovi S. N., a nemožno ho považovať za konanie odporkyne proti dobrým mravom. Napriek urážlivému správaniu sa navrhovateľky voči odporkyni a jej manželovi, odporkyňa uviedla, že matka -navrhovateľka môže tam ísť bývať, môže sa o ňu postarať, aj to chce.

Na základe hore uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že navrhovateľke nevzniklo právo domáhať sa vrátenia daru z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov zo strany odporkyne, a preto súd jej návrh na vypratanie vyššie označených nehnuteľností, ktoré boli predmetom daru, v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v zmysle §-u 151 ods.1OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.) a podľa (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.