Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/51/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcov: 1. O. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. nad U. XXX, 2. R. C., nar. XX. XX. XXXX, D. nad U. XXX, 3. E. C., nar. XX. XX. XXXX, D. nad U. XXX, proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, 2. DUPOS dražobná, spol. s r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 36 233 935, zast. PETKOV & Co s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 50 430 742, 3. O.. M. U., nar. XX. XX. XXXX, Ul. L. L. XXX/XX, A., zast. JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom, so sídlom Nitra, Štefánikova 34, IČO: 30 788 285, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalovaného v 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 20. 10. 2022 č. k. -550 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prerušil konanie až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. . Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , a uviedol, že na Okresnom súde Levice sa vedie konanie v spore žalobcov: 1/ O. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. nad U. XXX, 2/ R. C., nar. XX. XX. XXXX, D. nad U. XXX, 3/ E. C., nar. XX. XX. XXXX, D. nad U. XXX, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 36 233 935, zast. PETKOV & Co s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 50 430 742, 3/ O.. M. U., nar. XX. XX. XXXX, Ul. L. L. XXX/XX, A., o určenie neplatnosti dražby. Žalobcovia sa v predmetnej právnej veci domáhajú, aby súd určil, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti rodinný dom zapísaný na LV č. XXX postavený na pozemku žalobcu v 2. rade a žalobcu v 3. rade v spoluvlastníckom podiele 1/1, nachádzajúci sa v katastrálnom území Q. A., obec Q. A., okres A., konkrétne parcely registrované v registri „C“: a) č. 1419 záhrada o výmere 405 m2, b) č. 1420/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 707 m2, c) č. 1420/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2, d) č. 1420/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2, e) č. 1420/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a stavba rodinný dom súpisné č. XXX na parcele č. 1420/2, ktorých vlastníkmi boli žalobca v 2. rade a žalobca v 3. rade ako manželia, vykonaná žalovaným v 2. rade ako dražobníkom dňa 23. 04. 2019 na návrh žalovaného v 1. rade ako navrhovateľom dražby a priebeh ktorej bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 276/2019, NCRnz 12534/2019, NCRIs 1294/2019 zo dňa 23. 04. 2019, je neplatná. Šetrením súd zistil, že na tunajšom súde pod sp. zn. prebieha konanie o neplatnosť zmluvy tých istých sporových strán, ktoré sú stranami aj v tomto konaní, t. j. konaní vedenom pod sp. zn. . Predmetnou žalobou sa žalobca domáha, aby súd určil, že právne úkony žalovaného (Slovenská sporiteľňa, a. s.) smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

v obci Q. A., katastrálne územie Q. A., podľa listu vlastníctva č. XXX, rodinný dom súpisné č. XXX na parcele č. 1420/2 „C" vrátane všetkých súčastí a príslušenstva, pozemky s číslom parcely 1419 a 1420/1 a 1420/2 a 1420/3 a 1420/4 registrované v registri „C" sú neplatné a zároveň určil, že zmluvné podmienky dojednané medzi žalobcami (žalobca v 2. rade a žalobca v 3. rade) a žalovaným (Slovenská sporiteľňa, a. s.) podľa Zmluvy o splátkovom úvere č. 5057670841 zo dňa 12. 06. 2014 za neplatné a súčasne určil, že Zmluva o splátkovom úvere č. 5057670841 zo dňa 12. 06. 2014 je absolútne neplatná. Prerušenie konania má dva zásadné účinky, a to, že sa nevykonávajú procesné úkony a procesné lehoty, ktoré už začali plynúť, sa prerušujú. Ak odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, súd pokračuje v konaní aj bez návrhu, pričom ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, mal súd za to, že výsledok konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. môže mať zásadný vplyv na meritórne rozhodnutie v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. , pretože v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti zmluvy, na základe ktorej došlo k výkonu dobrovoľnej dražby a predmetom konania vedeného pod sp. zn. je žaloba o určenie neplatnosti vyššie uvedenej dražby. Súd má podľa možnosť voľby, či konanie preruší alebo urobí iné vhodné opatrenia. V tomto prípade ide v konaní pod sp. zn. o riešenie otázky platnosti zmluvy, na základe ktorej došlo k výkonu dobrovoľnej dražby, ktorá má podstatný vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej vedenej pod sp. zn. o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, preto súd prerušil súdne konanie vedené pod sp. zn. a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. .

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v 3. rade odvolanie, odôvodniac ho dôvodmi podľa , , a . Uviedol, že podľa neho nie je dôvod na prerušenie tohto konania o neplatnosť dražby. Žalovaný v 3. rade má za to, že súd nesprávne konštatoval, že stranami sporu v tomto konaní o neplatnosť dražby a v konaní spis. zn. sú tie isté osoby, keď žalovaný v 3. rade nie je stranou uvedeného sporu. Konanie sp. zn. sa zjavne začalo po nadobudnutí účinnosti , z ktorého dôvodu podľa nie je prípustná žaloba na určenie neplatnosti právnej skutočnosti v tomto konaní, preto je žaloba od počiatku zjavne nedôvodná. Aj keď by žalobcovia v konaní sp. zn. neboli úspešní, súd sa v tomto konaní o neplatnosť dražby musí zaoberať námietkami žalobcov, t. j. prerušenie konania môže fakticky iba predĺžiť konanie o neplatnosť dražby. Ďalšie nevykonávanie úkonov a predlžovanie sporu, ktorý už dnes trvá viac ako tri roky, by podľa žalovaného v 3. rade spôsobilo neprimerané predlžovanie konania a porušenie jeho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd môže riadne konať, posúdiť námietky žalobcov v tomto konaní a rozhodnúť. V prípade, ak by pripustili možnosť žalobcov na úspech v konaní pod sp. zn. , žalobcovia by uvedené mohli namietať v prípadnom odvolacom konaní alebo prostredníkom žaloby na obnovu konania o neplatnosť dražby. Žalovaný v 3. rade nemal až do prerušenia konania o neplatnosť dražby vedomosť o tom, čo je vlastne predmetom konania sp. zn. a nevidí dôvod, prečo by jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jeho právo užívať riadne nadobudnuté nehnuteľnosti, mali byť „blokované“ súdnym konaním, v ktorom nevystupuje ani len ako strana sporu. Žalobcovia sa v konaní sp. zn. domáhajú určenia neplatnosti viacerých právnych úkonov/skutočností. Konanie sp. zn. sa zjavne začalo po nadobudnutí účinnosti . zredukovalo možnosť podať žalobu o neplatnosť právnej skutočnosti výhradne na prípady, keď to umožňuje osobitný právny predpis. Podľa žalovaného v 3. rade je zjavné, že žaloba žalobcov v konaní sp. zn. je od počiatku neprípustná. Je zrejmé, že žalobcovia podávajú množstvo rôznych žalôb a ich snahou bolo a je čo najviac oddialiť nakladanie s nehnuteľnosťami zo strany záložného veriteľa. Z podstaty konania o neplatnosť dražby a konania o neplatnosť právnych úkonov sp. zn. vyplýva, že námietky žalobcov sa musia odlišovať. Nie je možné, aby v konaní sp. zn. začatom ešte pred vykonaním dražby, žalobcovia namietali čokoľvek ohľadom samotného priebehu dražby. Žalovaný v 3. rade nedokáže posúdiť, či sa námietky žalobcov v konaní sp. zn. zhodujú aspoň v časti s námietkami v konaní o neplatnosť dražby. Súd totiž takéto porovnanie v napadnutom uznesení nevykonal. Preto nemožno argumentovať tým, že by napr. tunajší súd v dvoch konaniach mohol jednu otázku posúdiť rozdielne, čomu by sa prerušením konania zabránilo - toto riziko z napadnutého uznesenia nevyplýva a súd takéto šetrenie nevykonal. Má za to, že súd je viazaný žalobným návrhom a obsahom žaloby, t. j. súd v konaní o neplatnosť dražby nemôže žalobe vyhovieť preto, lebo argumentácia v inom súdnom konaní s iným stranami sporu a iným predmetom sporu je dôvodná. Ak sú námietky v konaní o neplatnosť dražby odlišné od námietok v konaní spis. zn. , nemožno konštatovať neplatnosť dražby na základe námietok vznesených iba v konaní spis. zn. , nakoľko by tým súd de iure

postupoval nad rámec žalobných dôvodov, čo by predstavovalo porušenie rovnosti sporových strán v tomto konaní o neplatnosť dražby. Aj keď by žalobcovia v konaní sp. zn. úspešní neboli, nič to nemení na tom, že súd sa v tomto konaní o neplatnosť dražby musí so všetkými námietkami vysporiadať. Namiesto toho, aby súd dnes posúdil námietky vznesené v konaní o neplatnosť dražby, súd dáva takpovediac „Čierneho Petra“ do rúk žalovaného v 3. rade a tvrdí, že nech si ešte počká, a keď žalobcovia budú neúspešní v konaní sp. zn. , tak súd bude konať o tom, čo už medzitým mohol posúdiť. Nemožno vylúčiť absurdnú situáciu, že by žalobcovia síce boli neúspešní v konaní sp. zn. , ale boli by úspešní v konaní o neplatnosť dražby, pretože napr. dražobná spoločnosť nedodržala formálne podmienky dražby. Žalovaný v 3. rade by sa dostal do absurdnej situácie, keď by musel zbytočne počas prerušenia čakať na rozhodnutie o neplatnosti dražby, ktoré je možné teoreticky vydať už dnes. Žalovaný v 3. rade po celý čas nemôže užívať ani vydražené nehnuteľnosti a ani nemôže používať peniaze zaplatené dražobnej spoločnosti. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na pokračovanie v konaní.

3. Žalobcovia v 1. až 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 3. rade uviedli, že žalovaný v 3. rade od prvého momentu vstupu do tohto sporu koná ako dražobný podvodník, ktorý cielene podniká s draženými nehnuteľnosťami. Vydražiteľ na základe svojich osobných skúsenosti s obchodovaním s vydraženými nehnuteľnosťami veľmi dobre poznal riziká, za akých išiel do tohto svojho ďalšieho obchodu. Vydražiteľ predmetnú nehnuteľnosť nekupoval pre seba, ale na ďalší predaj. Žalobcovia berú na vedomie komplexné posúdenie stavu konania v predmetnom uznesení, ktoré má bezprostredný dosah na ochranu ústavných práv žalobcov ako spotrebiteľov. Žalobcovia vyzvali žalovaného na predloženie vyhlásenia veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zatiaľ žiadne vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky neobdržali. Z uvedených dôvodov súhlasia s prerušením predmetného konania.

4. Žalovaný v 3. rade k vyjadreniu žalobcov uviedol, že celé vyjadrenie žalobcov sa týka merita veci, žalobcovia opakujú svoju predchádzajúcu argumentáciu a ich vyjadrenie sa netýka odvolania proti uzneseniu o prerušení konania.

5. Žalovaný v 2. rade považuje odvolanie žalovaného v 3. rade za dôvodné a napádané uznesenie za nesprávne, nakoľko nie je daný dôvod na prerušenie konania. Rozsah skutočnosti, ktoré súd v konaní o určenie neplatnosti dražby je oprávnený skúmať, vyplýva z ustanovenia o dobrovoľných dražbách. Neplatnosť dobrovoľnej dražby možno v konaní o určenie neplatnosti dražby vyvodiť iba z takých dôvodov, ktoré žalobca tvrdí v žalobe o určenie neplatnosti dražby a súčasne sú tieto dôvody buď založené na porušení ustanovení tohto zákona, alebo z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy. Pre konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a jeho výsledok je právne irelevantná otázka neplatnosti úverovej zmluvy. Ak by táto otázka relevantná bola, právomoc skúmať už zo strany súdu v spore o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby by vyplývala priamo zo Zákona o dobrovoľných dražbách. Na možnosť súdu konať a rozhodnúť v spore o určenie neplatnosti dražby nemá žiaden vplyv konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. , pretože jeho výsledok nie je v žiadnom prípade spôsobilý akýmkoľvek spôsobom vniesť do konania o určenie neplatnosti dražby také skutočnosti, ktoré sú z hľadiska rozsahu skutočností podstatných pre spor o určenie neplatnosti dražby relevantné. Súd nie je oprávnený nad rámec žalobných tvrdení v konaní o určenie neplatnosti dražby vyhľadávať v iných konaniach dôvody, ako vo veci nekonať alebo ako vo veci rozhodovať na základe iných skutočností, ktoré ale neboli súčasťou žalobných tvrdení a nemajú pre meritum veci podľa právnej úpravy po hmotnoprávnej stránke, ani po stránke procesnej žiaden význam. Napadnuté uznesenie navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaných v 2. a 3. rade uviedli, že očakávajú od konajúceho súdu, že prejudiciálne posúdi zmluvu o úvere aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ako absolútne neplatnú v celom rozsahu, lebo zmluva o zriadení záložného práva má akcesorickú povahu k zmluve úverovej, a teda zabezpečuje hlavný záväzok. Už samotným vyslovením neprijateľnosti zmluvných podmienok úverovej zmluvy je neplatná aj záložná zmluva. Predmetná záložná zmluva je však podľa názoru žalobcu okrem už uvedeného dôvodu neplatná aj s poukazom na z dôvodu jej neurčitosti, keď pohľadávku záložného veriteľa touto zmluvou zabezpečenou sa rozumie nielen pohľadávka na základe úverovej zmluvy, ale aj pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti záložnému veriteľovi voči dlžníkovi z titulu poskytnutia ďalšieho akéhokoľvek úveru podľa úverovej zmluvy, ktorá môže byť uzavretá medzi záložným veriteľom a dlžníkom v budúcnosti. Veria, že toto ustanovenie súd

posúdi ako rozumne neodôvodniteľné a značne nerovnovážne v neprospech žalobcov, za neprijateľné v rozpore s dobrými mravmi, teda neplatné. Spôsob zabezpečenia pohľadávky žalovaného je nevyvážený, spôsobujúci značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcov. K uzavretiu záložnej zmluvy došlo za použitia nekalej obchodnej praktiky ako zmluvy o úvere, keď pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva žalovaný v 1. rade nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané

- žalovaným v 3. rade ( ), v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ) a zistení, že spĺňa náležitosti podľa ( a ), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania ( a ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) vec prejednal a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť.

8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 10. júna 2019 domáhajú určenia neplatnosti dražby, priebeh ktorej bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 276/2019, NCRnz 12532/2019, NCRIs 1294/2019 zo dňa 23. 04. 2019 vyhotovenou notárom JUDr. Petrom Opatovským, PhD. notár, M. Sch. Trnavského 6, Trnava, IČO: 42 295 947. Napadnutým uznesením súd konanie prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. .

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podľa ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

11. Ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 10. 2010 sp. zn. , rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. -23). Predmetné ustanovenie musia súdy vykladať a uplatňovať v súlade s (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v . Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku , a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (m. m. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

12. Ako jediný fakultatívny dôvod na prerušenie konania normuje zákon ( ) dôvod, že prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd samotný dal na takéto konanie podnet. Fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné.

13. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že rozhodnutie o dôvodnosti prerušenia konania podľa spočíva na voľnej úvahe konajúceho súdu, ktorý je pri posudzovaní tejto otázky povinný rešpektovať zásadu hospodárnosti a účelnosti konania a svoje závery následne dostatočne zdôvodniť v súlade s naplnením požiadavky preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.

14. Podľa v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka ().

15. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“), porovnaj , .

16. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (, , ).

17. Európsky súd pre ľudské práva formuloval viaceré zásady odôvodnenia rozsudkov, z ktorých vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sú založené, rozsah tejto povinnosti sa však môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí a musí byť posudzovaný podľa okolností každého prípadu (H. c. Belgicko z 30. novembra 1987, Ruiz Torija a Hiro Blani c. Španielsko). Odôvodnenie pritom musí vyhovovať najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti, ktorá má svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravného prostriedku, ale ako bolo uvedené, súvisí aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie.

18. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každý výrok rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia (vo všetkých jeho výrokoch) musí byť zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o riadnom či mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v v spojení s , je nepreskúmateľné. Takéto (arbitrárne) rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

19. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí mať náležitosti uvedené v , prípadne v . Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , v prípade uznesenia uvedené v je nepreskúmateľné, čím dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces.

20. V danej veci súd prvej inštancie konanie podľa prerušil z vlastnej iniciatívy, bez návrhu niektorej zo sporových strán, pričom to odôvodnil tým, že výsledok konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. môže mať zásadný vplyv na meritórne rozhodnutie v súdnom

konaní vedenom pod sp. zn. , pretože v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti zmluvy, na základe ktorej došlo k výkonu dobrovoľnej dražby a predmetom konania vedeného pod sp. zn. je žaloba o určenie neplatnosti vyššie uvedenej dražby. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že takýto záver súdu nie je dostatočne odôvodnený, preto je nepreskúmateľný a konaním súdu došlo v danej veci k porušeniu práva strán na spravodlivý súdny proces, čo bolo dôvodom pre zrušenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Úlohou súdu prvej inštancie bude v prípade, ak dospeje opätovne k záveru, že v danej veci je dôvodné toto konanie prerušiť, svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie mal konkrétne zaoberať a posúdiť to, čo je predmetom tohto konania a konania vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. a z akých konkrétnych dôvodov, a pokiaľ chcel uzavrieť, že pre výsledok tohto konania môže mať zásadný vplyv konanie vedené na Okresnom súde Levice, mal to podrobnejšie zdôvodniť, aby bolo zrejmé, v čom konkrétnom videl tieto dôvody a zohľadniť tiež mal hospodárnosť konania, a teda to, či do prípadného skončenia konania, vedeného pod sp. zn. nie je možné vykonať aj v tejto veci úkony potrebné na rozhodnutie tejto veci, avšak odlišné, ako sa vykonávajú v konaní pod sp. zn. .

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).