Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_2CoE-98-2013.pdf
PDF · 74.38 KB
Case nature
Subarea
2CoE/98/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci exekučného konania oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, právne zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: D. L., naposledy bytom J., M. J. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste, štátna občianka Slovenskej republiky, v konaní zast. opatrovníkom O. A., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica, o vymoženie 638,18 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. júna 2012, č.k. 60Er/226/2011 - 65, takto
rozhodol:
Odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku exekučné konanie zastavil a v druhom výroku rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie vo výroku o zastavení exekučného konania odôvodnil podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku a s poukazom na skutočnosť, že Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 60Er/226/2011-10 zo dňa 16.09.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2012. V druhom výroku svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 36 ods. 2, § 37 ods. 1 a § 47 ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku. Uviedol, že vychádzajúc zo znenia § 36 ods. 2 Exekučného poriadku sa doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi začína exekučné konanie, ktorého účastníkmi sú v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku výlučne oprávnený a povinný, nie však súdny exekútor, keďže v tomto štádiu konania nie je poverený súdom. Samotná exekúcia sa následne začína až vydaním poverenia exekučným súdom súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie na základe predmetného návrhu oprávneného a riadneho exekučného titulu. Prvým úkonom exekučnej činnosti súdneho exekútora v exekúcii je potom vydanie upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 47 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, ktorý úkon však môže exekútor vykonať až potom, ako bol súdom poverený na vykonanie exekúcie. Poukázal na skutočnosť, že exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 24.01.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Na základe tohto návrhu a exekučného titulu, doručil súdny exekútor dňa 31.01.2011 súdu žiadosť o udelenie poverenia. Súd poverenie súdnemu exekútorovi nevydal, naopak, uznesením zamietol jeho žiadosť o udelenie poverenia. Keďže v danej veci nebolo vydané poverenie pre súdneho exekútora, exekúcia vôbec nezačala, začalo len exekučné konanie, a to doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nie je účastníkom exekučného konania v tomto jeho štádiu. Účastníkom sa stáva až vydaním poverenia. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nie je možné v tomto prípade priznať trovy exekúcie, pretože exekúcia vo veci nezačala (poverenie exekútorovi na jej vykonanie nebolo vydané) a súdny exekútor nemá ani nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov či náhradu za stratu času v zmysle § 196 Exekučného poriadku, pretože podľa citovaného zákonného ustanovenia by mu patrili až za výkon exekučnej činnosti, ktorú však môže vykonávať až na základe poverenia, ktoré predmetnej veci vydané nebolo.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor JUDr. Patricius Baďura a to proti výroku o náhrade trov exekučného konania. Mal za to, že výrok exekučného súdu, ktorým sa poprelo právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie, vzniknutých v exekučnom konaní, má charakter nútenej služby a je preto v rozpore s čl. 18 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa jeho názoru oprávnený, a nie súdny exekútor, je ten ktorý môže a musí vždy zvážiť, s ohľadom na pomery povinného a ďalšie okolnosti prípadu, či návrh na vykonanie exekúcie podá a bude niesť riziko náhrady nákladov na exekúciu v prípade jej zastavenia. Súdny exekútor nie je v postavení, že by mohol exekúciu odmietnuť, ak mu bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd pri voľbe procesného postupu by mal vždy rozhodovať s vedomím princípu vyjadrenom v kogentnom ustanovení § 196 Exekučného poriadku. V exekučnom konaní, ktoré je vždy začaté na návrh oprávneného, je to on, ktorý nesie riziko náhrady trov exekúcie pre prípad jeho neúspechu. Exekučný poriadok v ustanovení § 47 ods. 3 priznáva právo súdnemu exekútorovi na náhradu hotových výdavkov do doby vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Náklady exekútora pri zastavení exekúcie nie sú tvorené len odmenou exekútora, ale taktiež vynaloženými nákladmi na jej vykonanie, čo znamená, že exekútor by nielen bol nútený vykonávať takéto exekúcie bez príslušnej náhrady, ale bol by nútený ich dokonca financovať zo svojich prostriedkov vynakladaných na nutné výdaje. Mal za to, že jeho základné právo vlastniť majetok a právo na ochranu majetku, ako aj právo na pokojné užívanie majetku bolo uznesením súdu prvého stupňa porušené. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne nesprávne a rozhodol vo veci trov exekúcie.
Krajský súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania súdneho exekútora proti výroku o náhrade trov exekučného konania (výrok o zastavení exekučného konania nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný) zaoberal sa tým, či odvolanie súdneho exekútora možno považovať za odvolanie podané oprávnenou osobou a či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že účastníkmi exekučného konania sú v zásade oprávnený a povinný, tretia osoba len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj súdny exekútor, ktorý bol vykonaním exekúcie poverený súdom. Len v tomto prípade môže súdny exekútor realizovať procesné práva účastníka konania. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že exekučné konanie sa začína doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, avšak samotná exekúcia začína až vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Prvým úkonom samotnej exekučnej činnosti súdneho exekútora je vydanie upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 47 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, ktorý úkon však môže exekútor vykonať až potom, ako bol exekučným súdom poverený na vykonanie exekúcie.
Zo spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 60Er/226/2011 - 10 zo dňa 16. septembra 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patricia Baďuru o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré rozhodnutie v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23CoE/107/2011-56 zo dňa 3. januára 2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2012. Následne tamojší okresný súd preskúmavaným uznesením exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil a menovanému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal. Podaním návrhu na začatie exekúcie oprávneným na exekútorskom úrade vyššie menovaného súdneho exekútora dňa 24.01.2011 bolo začaté predmetné exekučné konanie, nie však samotná exekúcia, nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie nebolo súdnemu exekútorovi v posudzovanej veci udelené.
Súdny exekútor podal odvolanie proti výroku o náhrade trov exekučného konania (nie proti trovám exekúcie), pričom v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku tento nie je účastníkom konania ohľadne rozhodovania o náhrade trov exekučného konania a preto v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania v tomto štádiu konania. Ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku priznáva postavenie účastníka konania len poverenému súdnemu exekútorovi, pričom zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že v danom prípade nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Odvolací súd zároveň uvádza, že z ustanovení Exekučného poriadku explicitne nevyplýva pre účastníkov konania možnosť podať odvolanie voči rozhodnutiu o náhrade trov exekučného konania v prípadoch, kedy bolo exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavené. Z tohto dôvodu a s poukazom na ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. nie je proti napadnutému výroku uznesenia okresného súdu odvolanie ani prípustné.
Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie súdneho exekútora podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p. odmietol a nezaoberal sa preto vecnou správnosťou odvolaním napadnutého výroku rozhodnutia okresného súdu, ani samotnými dôvodmi odvolania. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .