Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/107/2011

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35792752, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47233516, proti povinnej: D. L., bytom M. J. XXXX/XX, J., o vymoženie 638,18 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. -10 zo dňa 16. septembra 2011, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na Ex. por., , o rozhodcovskom konaní, , čl. 3 ods. 1, 3 a bod 1 písm. q/ prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 13.01.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 638,18 eur na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 17.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2009 a vykonateľnosť dňa 07.11.2009. V exekučnom titule bola povinnej uložená povinnosť na zaplatenie sumy 638,20 eur spolu s 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 28.09.2008 do zaplatenia a trov konania vo výške 49,79 eur. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400007926 zo dňa 25.03.2008, z ktorej vyplýva, že povinnej bol poskytnutý úver vo výške 331,94 eur, ktorý mala splácať v 18-tich mesačných splátkach po 27,55 eur. Celková výška úveru, ktorú mala povinná zaplatiť bola vo výške 495,92 eur, pri uvedenej RPMN 74,58 %. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu súd prvého stupňa vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva. Podľa názoru súdu prvého stupňa je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Rozhodcovský súd absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. V predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to zmluvnú pokutu v sadzbe 0,2 % denne, čo predstavuje 73 % ročne + jej ďalšie navyšovanie podľa bodu 14 zmluvných dojednaní. Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je

neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä a nasl. , ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu je daný a vymedzený preskúmaním materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdení rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na nadchádzacie konanie ako také, čo je dané , zákona o rozhodcovskom konaní k , kde podľa oprávneného z citovaných ustanovení vyplýva prekážka res iudicata, ktorú zákona o rozhodcovskom konaní nepopiera. Súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým a len toto podrobovať svojmu preskúmavaniu. Zaoberať sa právnym dôvodom judikovaného plnenia by súd mohol, hoci len obmedzene, výlučne na základe procesného úkonu- žaloby o zrušenie rozhodcovského konania podanej účastníkom konania, v rámci právom upraveného typu konania. Zmyslom exekučného konania nie je opätovne preskúmavať rozhodnutie, ktoré sa má vykonať. Odkazy na judikatúru Súdneho dvora EÚ predstavujú zo strany exekučného súdu účelovú a skresľujúcu selekciu nielen spomedzi jeho rozhodnutí, ale najmä z odôvodnenia týchto rozhodnutí. Súdom používané rozhodnutia Súdneho dvora EÚ nemajú všeobecnú použiteľnosť, sú výkladom ku konkrétnej fáze súdneho konania. Najvýraznejšie túto skutočnosť potvrdzuje odkaz na rozhodnutie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, pričom poukázal na bod 37, 40 a 47 rozhodnutia Asturcom. Ako jeden z dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je teda popieranie platnosti rozhodcovskej doložky. V čase vydania rozhodcovského rozsudku a po ňom tento dôvod bol v zákone výslovne vymedzený. Pri podaní žaloby musí žalobca dodržať zákonnú lehotu a vymedziť niektorý z dôvodov podľa uvedeného zákona. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, a ani ustanovenia Ex. por. ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v spomenutom ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd konal nielen bez zákonnej opory, ale aj v hrubom rozpore s právom EÚ. Súd prvého stupňa v konaní nevystupuje v pozícii súdu prvého stupňa rozhodujúceho o platnosti zmluvy, v pozícii súdu prvého stupňa rozhodujúceho o priznaní plnenia a v pozícii súdu konajúceho o zrušení rozhodcovského rozsudku. V konaní mal rozhodovať ako exekučný súd a vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomoci jednoznačne určuje. Vzniká otázka, z akej časti Ex. por. vyplýva právo exekučného súdu ex offo rozhodovať o otázkach, o ktorých pri postupe podľa a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní môže konať len na návrh. Rozhodnutie je porušením rovnosti účastníkov. Ochrana spotrebiteľa neznamená absolutizovanie jeho postavenia v tom zmysle, že súd bude brať do úvahy len to, čo je v prospech spotrebiteľa. V uznesení chýba základný fakt, ako je kvalifikované zhodnotenie procesnej pasivity povinnej. Napriek tomu, že tento fakt Súdny dvor Európskej únie a jeho význam v rozhodnutí C 40/08 Asturcom zdôrazňuje, konajúci exekučný súd toto evidentne nepovažuje za nutné. zakotvuje neprijateľnosť výlučne len toho ustanovenia v rozhodcovskej doložke, ktoré zákonný zákaz porušuje, nie celej rozhodcovskej doložky. Osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť veriteľ ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Oprávnený zásadne odmieta a odradzuje sa voči tvrdeniam súdu týkajúcich sa spochybňovania nezávislosti rozhodcov. Pokiaľ chcel súd takéto pochybnosti vysloviť, mal sa dôkladne oboznámiť s celým rozhodcovským konaním a vysloviť v uznesení konkrétne preukázané skutočnosti a dôkazy odôvodňujúce takýto záver. Exekučný súd vôbec neskúmal, či zmluvne dojednané sankcie spôsobujú značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Obmedzil sa iba na konštatovanie, že sú v rozpore s dobrými mravmi, tento záver však neodôvodnil. Z rozhodnutia nevyplýva, prečo je neprimeraná aj sankcia podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvy, ktorá prestavuje sankciu 0,06 eur za každý deň omeškania, teda jedna päťstotina zo zabezpečenej sumy. Takáto výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou splátky ako zabezpečenou povinnosťou, významom tejto povinnosti a predpokladmi vzniku nároku na ňu v rozpore s dobrými mravmi rozhodne nie je. Záver súdu, kedy porovnáva len výšku sankcií, vedie nielen k záveru o obsolétnosti zmluvných pokút, ale rovnako k tomu, že dlhodobé porušovanie povinností zo strany povinného je akceptovateľný stav. Pokiaľ súd dospel k záveru, že odplata dohodnutá v zmluve je neprimerane vysoká, potom mal určiť aká časť zmluvnej odplaty zodpovedá akceptovateľnej

výške odplaty. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 67,58 eur vrátane DPH (2 úkony- prevzatie a príprava zastúpenia a podanie odvolania vo výške á 24,90 eur vrátane DPH + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 8,89 eur vrátane DPH).

Odvolací súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne aplikoval ustanovenie Ex. por., ako aj ustanovenie , o rozhodcovskom konaní v platnom znení a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Stotožňuje sa tiež s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere je nekalá.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč. zákonníka, pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Obč. zákonníku. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorý súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je totiž neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por.

Pokiaľ teda vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje ako celok na neprijateľnú a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa , ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.