Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-304-2012.pdf
PDF · 113.29 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/304/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO 36613843, proti odporcovi: M. X., nar. XX.XX. XXXX, bytom E., X. XX/X, zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, zastúpené JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 146,39 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, k rukám ich právneho zástupcu, náhradu trov konania vo výške 110,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 2.8. 2012, v priebehu konania upraveným (č. l. 72), si uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie istiny 146,39 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 3.4. 2007 do zaplatenia ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.6. 2007 uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave (ďalej len „VUB“) a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Právny predchodca navrhovateľa a odporcovia uzavreli dňa 21.3. 2006 Zmluvu č. XXXXXXXX. Platne uzavretou zmluvou sa odporkyňa zaviazala uhrádzať poskytnuté peňažné prostriedky riadne a včas. Túto svoju povinnosť si nesplnila, čím sa dostala do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávky 18.6. 2007 dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok vo výške 146,39 eur. Odporkyňa žalovaný dlh uznala v Dohode o uznaní záväzku, vrátane nákladov inkasného konania. Ku dňu podania návrhu na súd žalovaná suma 146,39 eur pozostávala z rozdielu medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu.
Odporkyňa nepoprela, že bola v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa, že si riadne neplnila svoje zmluvné podmienky, z dôvodu, že prišla o prácu. Na pojednávaní vzniesla námietku premlčania dlhu, v konaní uplatnenom navrhovateľom. K Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 19.6. 2009 (ďalej len „Dohoda“) uviedla, že túto Dohodu podpísala. Pán O., ktorý je na Dohode takisto podpísaný, prišiel k nej domov. Nepamätala sa, čo všetko jej rozprával, nedal jej pozrieť ani žiadne papiere. Pamätala sa, že jej vravel niečo o nejakých splátkach, keď predtým sa jej pýtal na to, či má pôžičku. Povedala mu, že áno. O tom, čo je obsahom Dohody jej pán O. nepovedal nič, Dohodu si pred podpísaním neprečítala. Dohodu podpísala aj napriek tomu, že nemala z čoho dlh
platiť ani v splátkach. K. O. sa nepýtala, o aký dlh vlastne ide, tento sa ponáhľal, povedal jej však, že ak nechce mať problémy s exekútormi, aby si svoj dlh splnila a dlh splácala v splátkach.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 21.3. 2006 (ďalej len „Zmluva“), Obchodnými podmienkami k Zmluve, Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 18.6. 2007 s prílohou č. 1, Výpisom z Pôžičkovej karty ŽOLÍK, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.6. 2009, listom adresovaným navrhovateľom odporkyni zo dňa 12.7. 2012 (Pokus o zmier), písomným podaním právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 18.2. 2013 a písomnými podaniami právneho zástupcu odporkyne a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne zo dňa 30.11. 2012, na základe čoho mal zistený tento skutkový stav veci:
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.6. 2007 uzavretej medzi postupcom, VUB a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Právny predchodca navrhovateľa (VUB) a odporkyňa uzavreli dňa 21.3. 2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úverový rámec vo výške 60.000 Sk, ktorú sumu sa odporkyňa zaviazala právnemu predchodcovi vrátiť v 30 - tich mesačných splátkach po 2.000 Sk. Odporkyni bola podľa navrhovateľa a vyplýva to aj z výpisu pôžičkovej karty ŽOLÍK, poskytnutá suma 5.510,17 Sk. Odporkyňa splácala svoj dlh mesačnými splátkami od 100 do 500 Sk a spolu tak zaplatila sumu 1.100 Sk. Rozdiel predstavuje žalovanú istinu. Svoje zmluvné povinnosti si odporkyňa riadne neplnila, dostala sa do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávky, teda ku dňu 18.6. 2007, podľa tvrdenia navrhovateľa ale i podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, dlhovala odporkyňa navrhovateľovi sumu 146,39 eur.
Z Dohody zo dňa 19.6. 2009 mal súd zistené, že ako veriteľ na dohode je uvedený navrhovateľ a ako dlžník odporkyňa. V bode 2 Dohody je uvedené, že dlžník uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe Zmluvy uzavretej s pôvodným veriteľom: CONSUMER FINANCE HOLDING a.s.. Celková dlžná suma vo výške 146,39 eur pozostáva z istiny, príslušenstva pohľadávky a nákladov na inkasné konanie vo výške 23,24 eur. V bode 3 Dohody sa dlžník nezaviazal splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach.
Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky, teda ku dňu 18.6. 2007, predstavovala sumu 146,39 eur, pozostávajúcu z istiny aj príslušenstva úveru.
Pokusom o zmier zo dňa 12.7. 2012 vyzýval navrhovateľ odporkyňu k zaplateniu vyššie uvedenej sumy spolu aj s bližšie nešpecifikovanými úrokmi vo výške 114 eur a ňou uznanými nákladmi inkasného konania vo výške 23,24 eur. Sumu 283,63 eur uložil súd odporkyni zaplatiť do 19.7. 2012.
V Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, je uvedená ku dňu 18.6. 2007, nezaplatená istina vo výške 4.410,17 Sk (146,39 eur).
Písomným podaním zo dňa 25.10. 2012 vstúpilo do konania, ako vedľajší účastník na strane odporkyne, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, ktoré písomným podaním zo dňa 30.11. 2012 poukázalo na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Vedľajší účastník uviedol, že predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Tieto dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane „skryté“ do dohody o splátkach, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky splátok dosiahol predĺženie premlčacej lehoty. Takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, pretože pri jej uzatváraní neboli splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku
spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa § 8 ods. 4 citovaného zákona. Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Žiadal, aby navrhovateľ preukázal, z čoho presne pozostáva uplatnená istina a kedy sa tá ktorá splátka istiny pohľadávky stala splatnou a predložil k tomu listiny s tým, že všetko nasvedčuje tomu, že pokiaľ odporca nepreukáže opak, je jeho nárok v celom rozsahu premlčaný.
V písomnom podaní zo dňa 18.2. 2013 právny zástupca navrhovateľa okrem iného uviedol, že vedľajší účastník nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný ale hmotnoprávny. Nesúhlasil s tvrdením vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, že uzatvorenie Dohody je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje nekalú obchodnú praktiku, pretože predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania. Zároveň odporca aj potvrdil podpisom Dohody, že mal vedomosť o premlčaní dlhu, pričom zákon túto vedomosť o premlčaní dlhu v čase jeho uznania nevyžaduje. Poukázal tiež na to, že uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je podľa účinkov spojených s § 110 ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v § 558 OZ pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh vedel o jeho premlčaní. Z uvedeného potom vyplýva, že ak by aj odporkyňa v čase uznania dlhu nevedela o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ, teda prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Dohoda o zmene obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom, pričom navrhovateľ ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa.
Právny zástupca odporkyne a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne na pojednávaní uviedol, že Dohodu považuje za nulitný právny akt. Pôvodným veriteľom v zmluve o úvere zo dňa 21.3. 2006 je uvedená spoločnosť VUB a dlžník odporkyňa, v Dohode sa však ako pôvodný veriteľ uvádza v bode 2 iný subjekt - CONSUMER FINANCE HOLDING. Z týchto dôvodov považovali uznanie záväzku odporkyňou za absolútne neplatné a neúčinné. Namietali aj to, že sa nezhoduje v Dohode uvedené identifikačné číslo zmluvy, resp. zákazníka. O neplatnosti celej Dohody svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľ pod zámienkou poskytnutia splátok odporcovi v podstate odporkyni Dohodu predložil, avšak splátky v Dohode uvedené vôbec nie sú dohodnuté. Tiež spochybnil tvrdenie navrhovateľa o tom, že odporkyňa mala údajne vedomosť pri podpise Dohody o aký záväzok ide, pretože pán Demko pri návšteve odporkyne záväzok nešpecifikoval, odporkyňa má viacero úverov a nemala logicky vedomosť, o aký záväzok ide, a túto vedomosť zrejme nemal ani pán O.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom .
V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou považoval jednoznačne za zmluvu o úvere a súčasne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka, je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto, v čase uzavretia zmluvy platná a učinná norma, viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka vzťahujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec, v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných ustanovení, a teda i od ustanovení o premlčaní. ).
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V predmetnej veci vzniesli odporkyňa i vedľajší účastník na jej strane prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku, preto sa súd zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Navrhovateľ si v spore uplatnil nárok na zaplatenie postúpenej pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcom, ktorá ku dňu 18.6. 2007 predstavovala sumu 146,39 eur. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa dlh riadne
nesplácala, z dôvodu ktorého ju navrhovateľ vyzval na zaplatenie celého dlhu aj s príslušenstvom. Navrhovateľ potvrdil svojou výpoveďou na pojednávaní, a je to zrejmé i z prílohy k zmluve o postúpení, že dlh odporkyne, v konaní navrhovateľom uplatnený, bol v celom rozsahu splatný najneskôr ku dňu 18.6. 2007. Tak ako súd uviedol vyššie, na predmetný vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu, i keď premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nie je predmetom zmluvných dojednaní, použitie ustanovení o premlčaní podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka tak ako súd podrobne uviedol vyššie, vzhľadom na to, že spotrebiteľská zmluva je inštitútom občianskeho práva a požíva ochranu podľa zásad občianskeho práva, je nevyhnutné. Navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde pred podaním návrhu na súd. Návrh vo veci samej podal teda navrhovateľ na súd po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd jeho návrh zamietol ako premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania. Pre úplnosť súd dodáva, že použitie premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách uzavretých nie podľa Občianskeho zákonníka pripustil aj NS SR napr. v uznesení sp. zn. 5M Cdo 20/2009 zo dňa 25.1. 2011. .
Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, podpísanú odporkyňou, podľa názoru súdu touto dohodou nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov, vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých navrhovateľ mal dať podpisovať odporkyni uvedenú istinu, keď táto listinu podpísala bez toho, že by sa s jej obsahom vôbec oboznámila, naviac, keď v podstate išlo o navrhovateľom vopred pripravenú formulárovú dohodu, obsahom ktorej je vyhlásenie „odporcu“ o uznaní záväzku. Takéto konanie navrhovateľa súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácií chcel dosiahnuť uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď odporkyňa nemala vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie urobiť a v skutočnosti ho ani neurobila. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporkyne ako spotrebiteľa. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považuje aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika pritom podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uvedené vyplýva i z toho, že formuláciu uznania dlhu i v prípade ak je dlh premlčaný je predtlačená na všetkých dohodách bez rozlíšenia, či v čase keď sa dlh „uznáva“ je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatné, preto je dôvodne uplatnená námietka zákonnej trojročnej premlčacej doby, keďže, ako už bolo uvedené vyššie, dlh odporkyne bol premlčaný zjavne pred podaním žaloby na súd a teda návrh vo veci samej podal navrhovateľ na súd až po uplynutí trojročnej premlčacej lehote dňa 2.8. 2012, z dôvodu ktorého bolo potrebné návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
Navrhovateľ však v konaní do vyhlásenia rozsudku nepredložil ani dôkaz o tom, na čo boli platby realizované odporkyňou v súvislosti so splácaním úveru použité (istina úveru, úroky, úroky z omeškania, poplatky ap.) resp. navrhovateľ nevedel na pojednávaní uviesť, z čoho presne pozostáva žalovaná istina. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je elementárnou povinnosťou účastníka konania a to najmä žalobcu. Povinnosť tvrdenia skutkových okolností, z ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo alebo povinnosť odporcu vyplýva už z požiadavky na obsah žaloby. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Nebolo povinnosťou súdu tvrdenia navrhovateľa vyvodzovať z predložených neúplných listinných dôkazov. Okrem toho, iba k žalobe s dostatočnými tvrdeniami sa môže odporca kvalifikovane vyjadriť a súd o takejto konať. Tvrdenia o základe a výške nároku by preto mali byť súčasťou žaloby, prípadne vysvetlené na súdnom pojednávaní, ktoré súd aj nariadil, na ktoré sa navrhovateľ síce dostavil, avšak vyššie uvedené okolnosti neobjasnil, nepreukázal dôkazmi a preto neuniesol dôkazné bremeno. Preto i z týchto dôvodov bolo potrebné návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
Súd sa stotožňuje aj s právnym záverom právneho zástupcu odporkyne a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, že Dohoda bez ďalšieho je nulitný právny akt. Pôvodným veriteľom v zmluve o úvere zo dňa 21.3. 2006 je naozaj spoločnosť VUB a dlžník odporkyňa, v Dohode sa však ako pôvodný veriteľ uvádza v bode 2 iný subjekt - CONSUMER FINANCE HOLDING. Z týchto dôvodov treba považovať uznanie záväzku odporkyňou za absolútne neplatné a neúčinné. O neplatnosti celej Dohody svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľ pod zámienkou poskytnutia splátok odporkyni v podstate odporkyni Dohodu predložil, avšak splátky v Dohode uvedené vôbec nie sú. Tiež spochybnenie tvrdenia navrhovateľa o tom, že odporkyňa mala údajne vedomosť pri podpise Dohody o aký záväzok ide, je na mieste, pretože pán Demko pri návšteve odporkyne záväzok nešpecifikoval, vedomosť o tom, o aký záväzok ide, zrejme nemal ani pán Demko pri návšteve odporkyne.
Tvrdenia navrhovateľa o rozdielnych účinkoch uznania práva v zmysle § 110 ods. 1 druhá veta OZ a uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, a to že uznanie práva podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je viazané na vedomosť dlžníka, že uznáva premlčané právo, kým pri uznaní dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje táto vedomosť, považuje súd vzhľadom na všetky zistené okolnosti ohľadom uzatvorenia tejto dohody za účelové až špekulatívne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zamestnanec navrhovateľa nepredkladal túto dohodu vôbec s úmyslom dosiahnuť uznanie či už práva alebo dlhu, účelom jeho návštevy bolo dojednať splátky a docieliť podpis dohody zo strany odporcu (aj keď splátky v Dohode uvedené nie sú).
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporkyňa i vedľajší účastník na jej strane boli v konaní v celom rozsahu úspešní, preto im súd priznal plnú náhradu trov, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, ktoré účelne vynaložili na obranu svojho práva na súde v celkovej výške 110,50 eur. Ide o trovy právneho zastúpenia z hodnoty sporu 146,39 eur, pričom odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1,2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje 16,60 eur. Za právne zastupovanie právnym zástupcom JUDr. Cifrom vznikli vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania za dva úkony právnej služby po 16,60 eur + 2 x režijný paušál 7,63 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie z 28.11. 2012), trovy právneho zastúpenia spolu 48,46 eur. Za právne zastúpenie advokáta - substitúta Martina Landla, ktorý zastupoval nielen vedľajšieho účastníka, ale aj odporkyňu, ide teda o trovy oboch účastníkov, vznikli odporkyni i vedľajšiemu účastníkovi na jej strane trovy konania pozostávajúce z 1 úkonu právnej služby - zastupovanie na pojednávaní dňa 2.5. 2013 vo výške 16,60 eur spolu s režijným paušálom 7,81 eur, spolu s DPH 29,29 eur, z náhrady cestovného advokátskej koncipientky za cestu dňa 2.5. 2013 za cestu Lučenec - Prievidza 240 km, pri základnej náhrade za 1 km 0,183 eur, spotrebe 6,5 litra na 100 km, pri cene paliva 1,44 eur, spolu cestovné 66,38 eur, a z náhrady za stratu času za účasť na pojednávaní - 10 polhodín po 13,01 eur, spolu 130,10 eur. Cestovné a náhradu za stratu času si právny zástupca uplatnil len v 1/6 - ine z dôvodu, že sa v tom čase zúčastnil v Prievidzi aj ďalších pojednávaní (teda cestovné 11,06 eur a náhrada za stratu času 10,34 eur) a preto mu ju v tomto rozsahu súd aj priznal.
Navrhovateľovi súd uložil povinnosť zaplatiť odporkyni i vedľajšiemu účastníkovi na jej strane náhradu trov konania k rukám ich právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.) v celkovej výške 110,50 eur, z ktorej sumy náhrada trov vedľajšieho účastníka predstavuje sumu 48,46 eur a náhrada trov vedľajšieho účastníka a odporkyne sumu 62,04 eur.
Pokiaľ právny zástupca odporkyne a vedľajšieho účastníka na jej strane žiadal priznať odporkyni náhradu trov konania vo výške 48,46 eur a vedľajšiemu účastníkovi na jej strane náhradu trov konania vo výške 62,04 eur, rozdelenie náhrady trov bližšie nekonkretizoval a preto súdu nie je známe, ako k týmto sumám dospel.
Pokiaľ právny zástupca odporcov uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov dohody a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať Súdny dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia obsiahnutého vyššie, nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania odporcu vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadať súd o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.