Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2CoE-73-2013.pdf
PDF · 88.64 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/73/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: R. R., s miestom podnikania U. XXX, IČO: 34 669 159, právne zast. JUDr. Martinom Landlom, advokátom, so sídlom Lučenec, Rázusova 47/4825, proti povinnému: O. L., bytom H., Z.. N. X/X, štátna občianka Slovenskej republiky, o vymoženie 376,20 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. septembra 2012, č.k. 15Er/1788/2012-33, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ivety Tóthovej, exekútorský úrad so sídlom Veľký Krtíš, Nemocničná 16, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 07.05.2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 376,20 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stredoeurópskeho arbitrážneho súdu, č. 10Rk 02/2012-04 zo dňa 26.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.04.2012 a vykonateľnosť dňa 20.04.2012. Súd prvého stupňa skúmal samotnú zmluvu, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným, ako veriteľom a povinným, ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Na základe uvedeného, súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva spotrebiteľská, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane, je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu, v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy, mal súd prvého stupňa za to, že úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi. Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti, vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní, v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v článku 9 Všeobecných obchodných podmienok, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním predmetných Všeobecných obchodných podmienok, ako neoddeliteľnej časti zmluvy o úvere, konkrétne článku 9, vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo
nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd prvého stupňa videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto prípade, je veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Ak by aj rozhodcovská doložka dávala na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom, sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje princípu zákazu jednostrannosti určenia riešenia sporov aj s prihliadnutím na § 106 O.s.p. (ktorý pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom), ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd zabezpečí, bez ohľadu na povahu spotrebiteľského vzťahu, a teda dokonca aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver, a preto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenie pre exekútora. O túto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak by spotrebiteľ podľa neho mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale, ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu prvého stupňa je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy, podľa názoru súdu prvého stupňa, spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a § 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Predložený rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil a udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Ivete Tóthovej poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa v rámci konania nezohľadnil výnimky z pravidiel prípustnosti rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách, súd síce korektne interpretoval zákonné ustanovenia, avšak tieto nesprávne aplikoval na tento individuálny prípad a súd na daný prípad nekorektne aplikoval judikatúru, nakoľko tá sa svojím obsahom a pohnútkami diametrálne odlišuje od špecifík daného prípadu. Zároveň uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vec nesprávne právne posúdil. Zastával názor, že súd prvého stupňa aplikoval ochranu spotrebiteľa, v tak extenzívnom poňatí bez zohľadnenia reálnych individuálnych okolností daného prípadu, že tým prakticky došlo k porušeniu rovnosti účastníkov konania a práva na spravodlivý súdny proces na strane oprávneného. Poukázal na skutočnosť, že spotrebiteľ bol nesporne aktívnym prvkom pri uzatváraní predmetnej zmluvy, dojednaní jej podstatných obsahových náležitostí, povinný bol v dostatočnej miere informovaný o obsahu zmluvy už pred jej samotným podpisom, rovnako mal vedomosť o existencii návrhu rozhodcovskej doložky v zmluve, nakoľko na jej platnosť sa vyžadovala aktivita povinného. Uviedol, že oprávnený nemal zásah do voľby konkrétneho rozhodcu v spore. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa neúplne preskúmal zmluvnú dokumentáciu, rozhodcovská doložka v predmetnej zmluve bola uvedená dostatočne zrozumiteľne,
jasne, určito a rovnako spĺňala i náležitosti individuálneho dojednania, nakoľko doložka bola dojednaná až potom, čo povinný svojím konaním „zaškrtol“ príslušnú voľbu, a tak individuálnym úkonom ovplyvnil obsah zmluvy. V danom prípade nešlo o typ adhéznej zmluvy, nakoľko nesúhlas s rozhodcovskou doložkou nemal žiaden vplyv na uzatvorenie zmluvného vzťahu. Dal do pozornosti súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.10.2010, sp.zn. 23Cdo 1201/2009. Poukázal na znenie predmetnej rozhodcovskej doložky, pričom uviedol, že náležitosti individuálne dojednanej podmienky sú nesporne oprávneným preukázané, nešlo o štandardizovanú zmluvu, ale zmluvu, v rámci ktorej bola subsumovaná možnosť výberu daná spotrebiteľovi. Exekučný súd musí brať na zreteľ relevantnú skutočnosť individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu. Poukázal tiež na skutočnosť, že práva povinného, ako spotrebiteľa, boli v rozhodcovskom konaní chránené a garantované, skutkový stav veci bol riadne preskúmaný rozhodcom.
Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 07.05.2012, doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Ivete Tóthovej dňa 18.05.2012, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie 376,20 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stredoeurópskym arbitrážnym súdom so sídlom v Bratislave dňa 26.03.2012, sp.zn. 10Rk 02/2012-04, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 16.04.2012 a vykonateľnosť dňa 20.04.2012.
Zo spisového materiálu odvolací súd tiež zistil, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol založený dňa 03.11.2011 zmluvou označenou ako Zmluvou o bezúčelovom úvere č. 46A/2011.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 citovaného zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 citovaného zákona spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 citovaného zákona za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
V zmysle čl. 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako vzťah spotrebiteľský a na tento aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovskú doložku v článku 9. predmetnej zmluvy následne vyhodnotil ako nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je absolútne neplatná.
Odvolací súd v prvom rade uvádza, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (k tomu viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011).
Zo znenia rozhodcovskej doložky v danej veci upravenej v článku 9 bod 9.1 predmetnej Zmluvy o bezúčelovom úvere zo dňa 03.11.2011 vyplýva, že: „Strany sa dohodli, že všetky spory, vzniknuté z právnych vzťahov, vyplývajúcich z tejto zmluvy, alebo súvisiacich s touto zmluvou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárokov na náhradu škody, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto zmluvy, alebo tejto rozhodcovskej doložky, predložia na rozhodnutie výlučne Stálemu rozhodcovskému súdu Stredoeurópsky arbitrážny súd (ďalej len „SEAS“) so sídlom v Bratislave podľa ustanovení jeho rokovacieho poriadku a štatútu. Rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu SEAS. Jeho rozhodnutie bude pre strany konečné, záväzné a vykonateľné a bude vydané v slovenskom jazyku.“ V bode 9.2 predmetnej zmluvy bolo zároveň upravené, že „dlžník návrh rozhodcovskej doložky podľa ods. 9.1 vyššie (zaškrtnutím príslušného štvorčeka vykoná dlžník voľbu danej možnosti) prijíma.“
Odvolací súd konštatuje, že je nepochybné, že v samotnom znení ustanovenia 9.2 zmluvy boli dlžníkovi dané dve možnosti, a to možnosť „prijíma“, ako aj možnosť „neprijíma“ predmetnú rozhodcovskú doložku, pričom v zmluve je začiarknutá možnosť prijíma.
Za daných okolností sa, podľa právneho názoru odvolacieho súdu, mal súd prvého stupňa predovšetkým vyporiadať s otázkou, či vzhľadom na uvedené znenie predmetného ustanovenia zmluvy o rozhodcovskej doložke nebola spotrebiteľovi daná dostatočná možnosť vysloviť nesúhlas so znením rozhodcovskej doložky a s prejednaním prípadného budúceho sporu s veriteľom v rozhodcovskom konaní, a teda, či predmetné ustanovenie zmluvy nemožno s poukazom na jeho znenie považovať za individuálne dojednané, pričom individuálne dojednané ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľné (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a teda zo zákona absolútne neplatné. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia len konštatoval, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do zmluvy a obchodných podmienok, v prípade, ak chcel zmluvu uzavrieť, musel ju akceptovať, ktoré závery súdu však v danom prípade, vzhľadom na znenie zmluvy, neobstoja. V samotnej zmluve bola ustanovená pre dlžníka - povinného aj možnosť nesúhlasiť s predmetnou rozhodcovskou doložkou, v ktorom prípade by spor medzi účastníkmi nebol prejednaný pred rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní, pričom dlžník túto možnosť nevyužil. Svoj súhlas so zmluvou následne povinný vyjadril svojím podpisom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno považovať predmetné uznesenie súdu prvého stupňa za riadne a presvedčivo odôvodnené a preskúmateľné. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto smere nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.
Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Odvolací súd konštatuje, že je potrebné v každej jednej veci starostlivo posúdiť vzťah medzi účastníkmi konania, pričom až keď súd dospeje k odôvodnenému záveru, že v konkrétnom prípade bol právny vzťah medzi účastníkmi konania založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorej ustanovenia neboli individuálne dojednané, je možné tie zmluvné ustanovenia, ktoré zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa vyhodnotiť ako nekalé a zo zákona absolútne neplatné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .