Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/89/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu JUDr. Ján Husár, so sídlom Alžbetina 3, 040 01 Košice, správca úpadcu ODETA, výrobné družstvo Michalovce, Moussonova, 071 01 Michalovce, IČO: 00 168 483, proti žalovanému HELP JOZEF HREHA s.r.o., so sídlom Fintická 8, 080 01 Prešov, IČO: 36 497 720, v konaní o zaplatenie 853,90 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 853,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 853,90 eura od 11.04.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 11,10 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.06.2012 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 853,90 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy 853,90 Eur od 11.04.2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalobu vo veci samej žalobca odôvodnil tým, že na základe uznesenia Okresného súdu Košice I. zo dňa 15.03.2012 sp. zn. -54 bol za správcu majetku úpadcu ODETA, výrobné družstvo Michalovce v konkurze, ustanovený JUDr. Ján Husár.

Žalovaný si u žalobcu objednal tovar v celkovej hodnote 853,90 Eur, na základe čoho bola úpadcom vystavená faktúra č. 20090050 v sume 853,90 Eur, splatná dňa 10.04.2009. Žalovaný žalobcovi dlžnú sumu neuhradil.

Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. -16 zo dňa 23.07.2012 súd uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 853,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 11.04.2009 do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podal odôvodnený odpor na tunajšom súde.

Dňa 17.08.2012 bol súdu doručený odpor žalovaného k platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že faktúru č. 20090050 vo výške 2 853,90 Eur uhradil dňa 02.09.2009 úpadcovi vo výške 1000 Eur a dňa 21.09.2009 vo výške 1000 Eur. Zvyšok dlžnej sumy 853 Eur sa započítal ku faktúre č. 62009303, ktorá bola vo výške 1 571,40 Eur, splatná dňa 16.11.2009. K faktúre bol daný a potvrdený aj zápočet, ktorý firma ODETA, výrobné družstvo Michalovce nemá zaúčtovaný buď omylom, alebo chybou účtovníctva.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalovaného a listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa 20.06.2012, výpisom z obchodného registra žalovaného, faktúrou č. 20090050, dodacím listom č. 20090016, Uznesením Okresného súdu Košice I., sp. zn. -54 zo dňa 15.03.2012, Platobným rozkazom

Okresného súdu Prešov č.k. -16 zo dňa 23.07.2012, odporom k platobnému rozkazu zo dňa 13.08.2012, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Uznesením Okresného súdu Košice I. sp. zn. -54 zo dňa 15.03.2012 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka ODETA, výrobné družstvo, Moussonova, Michalovce, IČO: 00 468 483 a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Ján Husár.

Na základe faktúry, ktorú predložil k žalobe žalobca č. 20090050 zo dňa 25.03.2009, s dátumom splatnosti 05.04.2009, vyfakturoval úpadca žalovanému sumu v celkovej výške 2 853,90 Eur. Súčasťou predloženej faktúry bol aj dodací list č. 20090016/01 zo dňa 31.03.2009, z ktorého vyplýva dodanie bundy EUROVIA v počte kusov 571 v celkovej výške 2 853,80 Eur žalovanému.

Žalovaný na pojednávaní súdu uviedol, že predmetom konania je faktúra č. 20090050 v celkovej výške 2 853,90 Eur. Jeho firma dňa 02.09.2009 zaplatila firme ODETA sumu 1 000 Eur a dňa 21.09.2009 uhradila ďalšiu sumu vo výške 1 000 Eur. Dlžná tak ostala suma vo výške 853 Eur, ktorá sa započítala ku faktúre č. 62009303, ktorá je vo výške 1 571,40 Eur, ktorá je splatná dňa 16.11.2009. K tejto faktúre bol daný a potvrdený aj zápočet firmou ODETA. Preto nie on dlhuje úpadcovi, ale úpadca dlhuje sumu 717,50 Eur jemu. Na jej úhradu úpadcu viackrát vyzýval.

Pojednávanie, konané dňa 18.03.2013 bolo súdom odročené z dôvodu, aby žalovaný preukázal svoje tvrdenia a súdu predložil zápočet na sumu 1 571,40 Eur, potvrdený a vystavený úpadcom, ako aj faktúru č. 62009303 na sumu 1 571,40 Eur.

Zároveň na tomto pojednávaní vzal žalovaný termín nasledujúceho pojednávania na vedomie, s tým, že písomne volaný nebude.

Na súdom nariadené pojednávanie, konané dňa 02.05.2013 sa žalovaný neustanovil, hoci termín pojednávania vzal na vedomie, na predchádzajúcom pojednávaní konanom dňa 18.03.2013. Svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní neospravedlnil, pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadal odročiť. Súd postupom podľa tak vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa , , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa . Podľa , predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom. Podľa , kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Podľa , , kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na , môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.

Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V danom prípade súd podľa tvrdení žalobcu a predložených listín nemal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a jeho nárok nebol zo strany žalovaného inak spochybnený, a preto posúdil súd návrh žalobcu v celom rozsahu ako dôvodný. Mal za to, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená ústna kúpna zmluva na základe ktorej úpadca dodal žalovanému tovar, ktorý žalovaný riadne prevzal, splatnú faktúru za dodaný tovar neuhradil. Uvedené mal súd za preukázané z predložených listinných dôkazov žalobcu a to faktúry č. 20090050, splatnej dňa 05.04.2009, z dodacieho listu č. 20090016/01 na bundy EUROVIA v počte 571 kusov, v celkovej sume 2853,85 eur.

V danom prípade bolo potrebné v konaní sa zaoberať námietkou žalovaného o tom, že firma ODETA výrobné družstvo, ako úpadca mu dlhuje sumu, nakoľko v zmysle vystavenej faktúry č. 62009303 v sume 1 571,40 Eur, splatnej dňa 16.11.2009, ktorú firma ODETA, výrobné družstvo Michalovce aj potvrdila.

V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že súd v danej veci vytýčil dňa 22.02.2013 pojednávanie, kde predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 22.02.2013. Na toto pojednávanie sa žalovaný neustanovil, zároveň svoju neprítomnosť neospravedlnil. Zo záverov predmetného pojednávania vyplýva, že bol súdom vyzvaný, aby v lehote 5 dní od pojednávania súdu predložil doklad, preukazujúci zápočet firmy k faktúre č. 62009303, zároveň faktúru, splatnú dňa 16.11.2009 na sumu 1 571,40 Eur. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil a na výzvu súdu zo dňa 18.02.20123 nereagoval.

Rovnako zo záverov z ďalšieho pojednávania zo dňa 18.03.2013 súd s poukazom na výpoveď žalovaného na tomto pojednávaní mu uložil povinnosť doložiť súdu doklad- faktúru č. 62009303 na sumu 1 571,40 Eur, splatnú dňa 16.11.2009, ako aj zápočet potvrdený firmou ODETA , výrobné družstvo Michalovce. Svoju povinnosť si žalovaný nesplnil, pričom napriek tomu, že termín pojednávania vzal na vedomie na súdom nariadené pojednávanie dňa 02.05.2013 sa neustanovil.

V čase rozhodovania súdu o nároku žalobcu, faktúra, ktorú uviedol žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi, ako aj zápočet, potvrdený firmou žalovaného nebol súčasťou súdneho spisu.

Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 15.04.2013, po opätovnom preskúmaní evidencie úpadcu žalobca uviedol, že sa v jeho evidencii nenachádzajú žiadne listiny, potvrdzujúce tvrdenia žalovaného o započítaní faktúr a z rovnakého dôvodu ani podlžnosti úpadcu voči odporcovi. V evidencii úpadcu odporca nefiguruje ani ako dodávateľ.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Na základe citovaných zákonných ustanovení možno povedať, že v rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia.

Kto tvrdí, dokazuje ( afirmanti in cum bit probatio), inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí. Len potom môže súd vziať do úvahy jeho tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalovaný tvrdil, že eviduje vo svojom účtovníctve pohľadávku voči úpadcovi vo výške 1.571,40 eur v zmysle faktúry č. 62009303, ktorý bol zároveň potvrdený aj úpadcom bolo jeho povinnosťou tieto tvrdenia súdu preukázať a relevantným spôsobom ich zdokladovať. V konaní pred súdom musí žalovaný preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. Pri týchto úvahách musia účastníci a súd urobiť analýzu právnych noriem, ktoré môžu vplývať na riešenú skutkovú situáciu.

Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto

skutočností tiež tvrdí ( Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 30.05.2006.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov, na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena ( okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzatvorenie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný ( dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenia musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave ( priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu ( Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.09.2010 sp.zn. .

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania zato, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola, alebo nemohla byť preukázané, aké teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, žeby táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.

Súd hodnotí všetky dôkazy jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 132 O.s.p ( Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010, sp.zn. ).

Podľa názoru súdu žalovaný nepreukázal súdu svoje tvrdenia, listinné dôkazy súdu nepredložil, pojednávania vo veci samej sa nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, súd mal za to, že v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a z tohto dôvodu súd považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za dôvodnú, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 853,90 eur. Vzhľadom na to, že sa žalovaný dostal do omeškania s peňažným plnením súd priznal aj žalobcom požadovaný úrok z omeškania v zmysle citovaných zákonných ustanovení.

Na doplnenie záverov svojho rozhodnutia súd ešte uvádza, že zo súdneho spisu vyplýva z čl. 6, že faktúra č. 20090050 bola splatná dňom 05.04.2009. Žalobcovi tak prislúchal úrok z omeškania deň nasledujúci po splatnosti, t.j. odo dňa 06.04.2009. Vzhľadom na to, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a priznať viac než sa požaduje, súd priznal úrok z omeškania požadovaný žalobcom až odo dňa 11.04.2009 a to podľa žaloby zo dňa 20.06.2012.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca si trovy konania uplatnil písomným podaním, súdu doručeným dňa 13.05.2013, kde žiadal priznať trovy v celkovej výške 78,70 Eur pozostávajúce z cestovného za účasť na pojednávania dňa 22.02.2013, 18.03.2013 a dňa 02.05.2013 spolu jedna cesta po 21,860 eur, spolu 65,58 eur a DPH vo výške 13,12 eur a to podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Žalobca si uplatnil trovy postupom podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V tejto súvislosti súd uvádza, že žaloba bola podaná správcom úpadcu JUDr. Jánom Husárom, ktorý bol ustanovený za správcu úpadcu uznesením príslušného súdu, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Súdu nebola predložená plná moc udelená správcom

úpadcu pre advokáta na jeho zastupovanie v tomto konaní. Z tohto dôvodu súd má za to, že správca úpadcu v tomto konaní vystupuje ako účastník konania a má aj nárok na všetky účelné vynaložené trovy v tomto konaní.

Podľa vyhlášky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, nárok na cestovné má osoba zúčastnená na konaní, ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje. Osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa . Nárok na cestovné má aj osoba zúčastnená na konaní, ktorá býva alebo pracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, ak použila miestny verejný hromadný dopravný prostriedok.

Podľa vyhlášky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov. Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné a preukázané výdavky na ubytovanie.

Súd z tohto dôvodu a v súlade s citovanými ustanoveniami priznal žalobcovi náhradu cestovného verejným dopravným prostriedkom za účasť na pojednávaní dňa 22.02.2013, dňa 18.03.2013 a dňa 02.05.2013 pri jednej ceste Košice- Prešov vo výške 1,85 eur podľa cestovného poriadku, tam a späť v sume 3, 70 eur a za účasť na troch pojednávaniach celkovo sumu 11,10 eur ( 3x 3,70 eur).

Žalovaný je tak povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 11,10 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.