Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-220-2007.pdf
PDF · 124.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/220/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ F. Ď., S.. XX.X.XXXX, M. V.J. Č.. XXX, W. R. X/ O. Ď., S.. X.XX.XXXX, M. V. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom, so sídlom v Žiline, Mydlárska 19, proti odporcom: W. R. X/ Q. Š., S.. XX.X.XXXX, M. V.J. XXX, XXX XX V. - A., W. R. X/ C. Š., S.. XX.XX.XXXX, M. V. XXX, XXX XX V.J. - A. zastúpená odporcom v rade 1/ ako splnomocneným zástupcom, v konaní o zaplatenie 1 863 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ zamieta.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ podali návrh na začatie konania, v ktorom žiadali zaviazať odporcov zaplatiť im sumu 5 000,-Sk s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú vlastníci hospodárskej budovy postavenej v rokoch 1973 - 1976 na pozemku KN 414, vedenom na LV č. 167 k. ú. Súľov - Hradná. Časť tohto pozemku si neoprávnene privlastnili osvedčením Notárskou zápisnicou N373/95, Nz 84/96 rodičia odporcu v rade 1/, ktorí potom celý pozemok KN 415/3 darovali svojmu synovi, aby mu umožnili si na ňom postaviť rodinný dom. Odporca v rade 1/ pred započatím výstavby rodinného domu si začal násilne za pomoci svojho otca prisvojovať ďalšiu časť ich pozemku, ktorý majú za hospodárskou budovou a zároveň žiadal OU OŽP v Bytči o jej odstránenie. Počas celej výstavby rodinného domu, v priebehu ktorej pri montáži a demontáži lešenia poškodil bridlicovú omietku budovy, manželka odporcu bola pristihnutá, ako kuchynskými výlevkami oblieva zadnú stenu budovy, čo má byť pod vplyvom veľkých pretrvávajúcich mrazov ako následok deštrukcie celej steny. Za poškodenie hospodárskej budovy si uplatnili škodu vo výške 5 000,-Sk.
Následne rozšírili svoj návrh a žiadali priznať sumu 32 000,-Sk s 8,25 %-ným úrokom od podania žaloby do zaplatenia. Táto zmena bola uznesením pripustená. Zmenu výšky žalovanej sumy odôvodnili navrhovatelia tým, že odhadli škodu podľa ich laického názoru, ale táto je vyššia po vyjadrení odborníkov zo stavebných organizácií.
Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ namietli zaujatosť sudcov Okresného súdu v Žiline, kde podali návrh na začatie konania, Krajský súd v Žiline rozhodol svojím uznesením zo dňa 31. 5. 2007, č.k. 7Ncc/32/2007 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu v Žiline sú vylúčení a vec bola prikázaná Okresnému súdu v Martine na prejednanie a rozhodnutie veci.
Po tom, ako bol spis pridelený Okresnému súdu v Martine, bolo vykonaných niekoľko procesných rozhodnutí, vec riešená odvolacím a dovolacím súdom. Na deň 16. 9. 2009 súd vytýčil vo veci pojednávanie. Navrhovatelia si dňa 17. 8. 2009 zvolili právneho zástupcu JUDr. Potockého, ktorý sa na pojednávaní ospravedlnil a žiadal, aby bolo nariadené pojednávanie na iný termín. Následne bol vytýčený termín dňa 7. 10. 2009, na ktoré sa ospravedlnil navrhovateľ v rade 1/ z dôvodu práceneschopnosti. Pojednávania dňa 16. 12. 2009 právny zástupca navrhovateľov sa nezúčastnil a žiadal, aby bolo odročené pojednávanie z toho dôvodu, že si dali vyhotoviť znalecký posudok z odboru stavebníctva ohľadne škody a príčinnej súvislosti vzniku škody s tým, že znalecký posudok bude bezodkladne súdu zaslaný. Po opakovaných urgenciách zo strany navrhovateľa prostredníctvom ich právneho zástupcu dňa 1. 6. 2010 bolo predložené súdu odborné stanovisko Ing. Ivana Dreveného, ktorý mal zdokumentovať vady a poruchy na hospodárskej budove postavenej na parcele č. 414/2 k. ú. Súľov - Hradná. Tento znalec vo svojom závere uviedol, že príčina na vzniku trhliny nebola overená z dôvodu mimoriadnej pracovnej vyťaženosti odborníka - konzultanta z oblasti geológie a zakladania, preto žiadali, aby táto skutočnosť mohla byť doplnená. Navrhovatelia po opakovaných žiadostiach o predĺženie lehoty na predloženie posudku zaslali súdu posudok vypracovaný E.. E. U., znalcom z odboru stavebníctva - pozemné stavby, stavebný materiál, odhady, hodnoty nehnuteľností a poruchy stavieb 3. 11. 2010. Následne po podaní znaleckého posudku podaním zo dňa 4. 2. 2011 právny zástupca navrhovateľov podal návrh na rozšírenie výšky žalovanej sumy a to na čiastku 1 863 € s príslušenstvom, úrokom z omeškania vo výške 13 % od 24. 3. 2003 do zaplatenia. Súdom bola pripustená zmena petitu uznesením zo dňa 26. 5. 2011.
Navrhovateľ v rade 1/ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že škoda na ich hospodárskej budove vznikla tým, že odporca staval svoj rodinný dom tak, že došlo k prasklinám, stabilita steny hospodárskej budovy bola narušená a išlo o činnosť, ktorú vykonával odporca, pretože druhá stena tejto hospodárskej budovy prasknutá nie je. Stavba mala byť minimálne 4 metre ďalej, o čom dokladali znalecký posudok. Boli účastní toho, keď odporkyňa v rade 2/ oblievala ich hospodársku budovu, čo bolo v zime a v mrazoch. Videli to, lebo boli v záhrade. Následne zavolali políciu, táto sa však nedostala na pozemok odporcov a urobená bola dokumentácia len z ich pozemku. Čo sa týka ich hospodárskej budovy, túto postavili bez stavebného povolenia a v roku 2000 požiadali o dodatočné stavebné povolenie, avšak o tom rozhodnuté nebolo. Budova sa stavala asi v roku 1976. V čase, kedy odporcovia začali stavať svoj rodinný dom, na hospodárskej budove okapy nemali, ani ich tam nemajú doteraz.
Navrhovateľka v rade 2/ vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že kým odporcovia nestavali rodinný dom, hospodárska budova im nepopraskala. Túto stavali súčasne s ich rodinným domom v rokoch 1973
- 1976. Uviedla, že majú s odporcami aj ďalšie spory týkajúce sa ich pozemkov, tieto sú vedené na Okresnom súde v Žiline. Vo zvyšku sa stotožnila s vyjadrením navrhovateľa v rade 1/.
Odporca v rade 1/ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že hranice medzi pozemkami boli predmetom konania, ktoré je už skončené a bolo rozhodnuté tak, že tento spor vyhral. Budova je v časti postavená aj na pozemku, ktorý nie je jeho, ale patrí strýkovi, preto ani nie je zrejme vydané povolenie na hospodársku budovu susedov navrhovateľov. Tvrdenia o tom, že jeho manželka oblievala hospodársku budovu navrhovateľov hodnotil ako nepravdivé. Vedel by zadokumentovať to, že hospodárska budova v čase, keď prší, alebo v zime, keď sa topí ľad a sneh, je premočená. Táto bola postavená na viackrát. Na väčšej časti bola zmenená strecha, čím tiež mohlo dôjsť k prasknutiu stien. Základy tak, ako bolo tvrdené navrhovateľmi, sú len 30 cm, v zime je to zarážajúca hĺbka. V čase podania návrhu navrhovatelia neuplatňovali škodu týkajúcu sa prasklín, ale len škodu týkajúcu sa fasád. Následne tvrdili, že sa to týka aj prasklín. V čase, keď stavali rodinný dom, mal ho riadne povolený, boli dodržané vzdialenosti, stavba bola riadne osadená, základy boli kopané do hĺbky 1,5 metra, následne zabetónované. Stavby nie sú jedna vedľa druhej, ale stretávajú sa len v rohoch a je tu vzdialenosť väčšia, ako 2 metre.
Vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania a zabezpečenia hodnoverného podkladu pre posúdenie nároku navrhovateľov, t.j. priznanie škody, ktorú si uplatňovali od odporcov v súvislosti s ich činnosťou pri stavbe rodinného domu, kedy malo dôjsť k poškodeniu hospodárskej budovy odporcov fasády a vzniku trhlín súd pristúpil k tomu, že do konania pribral znalca R.. Z. Z., znalca z odboru geológie, ktorému uložil posúdiť, či k prasknutiu steny hospodárskej budovy navrhovateľov na strane susediacej s
nehnuteľnosťou odporcov došlo v súvislosti s výstavbou rodinného domu odporcov, resp. ich činnosťou súvisiacou s terénnymi úpravami, získať podklady o výstavbe hospodárskej budovy navrhovateľov a rodinného domu odporcov a posúdiť ich súvislosti so vznikom škody na hospodárskej budove navrhovateľov.
Znalec vypracoval znalecký posudok s tým, že si pribral na inžinierskogeologické posúdenie konzultanta E.. W. V., konzultant bol so súhlasom súdu.
Vo svojom znaleckom posudku znalec uviedol, že na základe poznania súčasného stavu nie je možné jednoznačne konštatovať, že k popraskaniu steny hospodárskej budovy navrhovateľov na strane susediacej s nehnuteľnosťou odporcov došlo v súvislosti s výstavbou rodinného domu odporcov, resp. činnosťou súvisiacou s terénnymi úpravami. Jednoznačne určenie príčin vzniku prasklín na hospodárskej budove navrhovateľov nie je možné. Ide pravdepodobne o komplex príčin a to nasledovných:
- objekty navrhovateľa a odporcu sa nachádzajú na území svahovej deformácie, ktorá sa v prípade výskytu zvýšených zrážok môže aktivizovať,
- nedostatočná hĺbka založenia hospodárskej budovy, ktorej dno základovej škáry sa nachádza nad odlučnou plochou uvedenej svahovej deformácie,
- otvorenie základovej škály objektu rodinného domu odporcu v blízkosti poškodenej hospodárskej budovy.
Otázky uložené súdom by bolo možné jednoznačne zodpovedať len v prípade, žeby v skúmanom území bol inštalovaný monitorovací systém s jeho pravidelným geodetickým vyhodnotením, resp. po realizáciu podrobného inžinierskogeologického prieskumu. Konzultant, ktorý bol pribratý znalcom Ing. Vladimír Sluka - odborne spôsobilá osoba na vykonávanie geologických prác, geotechnik - špecialista vo firme GEOTREND spol. s.r.o. uviedol v svojom závere, že k porušeniu stavby mohlo dôjsť na základe okolnosti, reps. ich kombinácií s tým, že porušený objekt je situovaný v oblasti rozsiahlejšej svahovej deformácie pravdepodobnosti v časti jednej z odtrhových hrán. Úprava svahu potrebná pre stavbu tohto objektu (jeho podrezanie) mohla v čase zvýšených atmosferických zrážok spôsobiť jeho čiastočnú aktivizáciu a byť príčinou jestvujúceho stavu. Zakladanie objektu bolo zrejme z hľadiska, že ide o hospodársku budovu, podcenené. Podľa vyjadrenia majiteľa je hĺbka základov cca 0, 6 metrov pod terénom, čo je v zmysle platných noriem nepostačujúce. Následkom sú objektívne zmeny základovej plochy z dôvodu jej premŕzania. Základy sú v dvoch výškových úrovniach (podpivničená a nepodpivničená časť), takže je pravdepodobné, že základovú pôdu tvoria zeminy s rôznymi fyzikálnomechanickými vlastnosťami a aj tento faktor spôsobuje nerovnomerné sadanie, statike objektu neprospela ani konštrukcia z rôznych materiálov a ich kombinácií. Stavbu rodinného domu v blízkosti hlavnej hospodárskej budovy nepokladal za hlavnú príčinu jej porušenia s poukazom na uvedené faktory. Domnieval sa, že dočasný výkop pre rodinný dom nenarušil deformačnú zónu pod základom ľahkej konštrukcie hospodárskej budovy. Presne definovať príčinu porušenia objektu je možné len na základe inžinierskogeologického prieskumu a monitoringu. Vzhľadom na hodnotu objektu by však vynaložené finančné prostriedky na tento účel mnohonásobne prevyšovali cenu objektu, prostriedky by boli použité neefektívne.
Znalecký posudok bol doručený účastníkom konania. Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslali súdu vyjadrenie k znaleckému posudku, v ktorom namietali niektoré skutočnosti. Pre objektívne posúdenie námietok znaleckého posudku navrhovateľmi boli tieto predložené znalcovi, ktorý zaslal nasledujúce vyjadrenie:
- vyjadrenie navrhovateľa: Znalec vypracoval posudok bez akejkoľvek technickej dokumentácie, ale vychádzal len z legislatívy, ktorá upravuje geologické podmienky tak, ako sú odcitované na strane 4 znaleckého posudku.
- vyjadrenie znalca: Znalecký posudok som vypracoval na základe štúdia archívnych materiálov, ktoré popisujú geologickú stavbu predmetného územia, na základe obhliadky predmetného územia, geologického mapovania v tomto území a na základe posúdenia E.. W. V. - odborníka na svahové deformácie. Spomenutá legislatíva len upravuje rámcové podmienky na vykonávanie geologických prác.
- vyjadrenie navrhovateľa: Musíme pripomenúť, že znalec tak ako uvádza na strane 9 posudku, že informácie mal získavať od nás navrhovateľov a že naša hospodárska budova je založená v hĺbke cca 0,60 m a že je založená "stupňovito" v dvoch úrovniach, čo ale bližšie nevysvetľuje, čo si predstavuje znalec "hospodárska budova je založená stupňovito v dvoch úrovniach!. Podľa znalca je hospodárska budova založená v hĺbke 0,60, avšak technicky tieto základy nezmeral. To je mal pri týchto základoch okopať do hĺbky až na podzákladie poškodenej hospodárskej budovy a hĺbku týchto základov mal zamerať fyzicky, čo neurobil.
- vyjadrenie znalca: "Západná časť predmetnej hospodárskej budovy je založená vzhľadom na svahovitosť terénu nižšie, ako východná jej časť, čo v daných podmienkach znamená, že budova je náchylná na nerovnomerné sadanie a možný vznik prasklín. Hĺbku založenia 0,6 m uviedol navrhovateľ znalcovi pri osobnej obhliadke. V daných geologických podmienkach však nehrá podstatnú rolu, či je hĺbka základov 0,6 m, prípadne 0,4 alebo 0,8 m. Podstatná je skutočnosť, že z dôvodu zabezpečenia budovy proti účinkom zosúvania terénu by táto musela byť založená hlbšie tak, aby došlo k zviazaniu základov s predkvartérnym podložím, ktoré je stabilné. Pokiaľ by to tak v tomto prípade bolo, nemohlo by dôjsť k vzniku prasklín na budove, nech by bola príčina zosúvania svahu akákoľvek.
- vyjadrenie navrhovateľa: Znalec vo svojom posudku nevysvetli, prečo na uvedenej hospodárskej budove nevznikali trhliny do doby, pokiaľ odporca tieto základy na našej budove neobnažil a to až do hĺbky 1,30 m. Znalec ďalej nevysvetlil vznik zvislej trhliny v spodnej časti v "základovom múre" hospodárskej budovy a horizontálnej trhliny v múre hospodárskej budovy. Znalec ďalej nezistil, v akej hĺbke, alebo do akej hĺbky boli vybetónované základy po celom obvode hospodárskej budovy, čo mal urobiť fyzickým meraním týchto základov, čo neurobil. Nevysvetľuje, prečo na ostatných stenách hospodárskej budovy tieto trhliny nevznikli, ale len z tej strany, na ktorej vykopal odporca do hĺbky 1,30 m.
Tým, že odporca zo svahovitého terénu urobil terén rovinatý, vytvoril podmienky na to, aby oslabil statiku hospodárskej budovy z tej strany, z ktorej skopal svahovitý terén. Odporca skopal tento svahovitý terén v najvyššom bode 1,30 m, tak potom by museli byť vybudované základy na predmetnej hospodárskej budove najmenej na 1,40 m.
V čase, keď sme budovali hospodársku budovu, sme rešpektovali svahovitosť terénu, ktorý tam bol od nepamäti a ktorý svahovitý terén tvoril prirodzenú ochranu proti akémukoľvek zosuvu pôdy. Uvádzam, že znalec v znaleckom posudku sa vôbec nezaoberal, aký mohlo mať vplyv počínanie odporcu, ktorý predtým išiel stavať rodinný dom č. 383, zrovnal svahovitý terén, na ktorom potom zabetónoval podestu (betónovú platňu), na základe ktorej postavil dom /Táto podesta bola založená na betónových základoch, ktoré siahajú do hĺbky cca 0,60 - 0,80 m, teda unížil pôvodný svahovitý terén na úroveň základovej betónovej dosky, na ktorej vybudoval svoj rodinný dom. Výškový rozdiel medzi pôvodným bodom svahovitého terénu po základy jeho rodinného domu je cca 3,40 m.
Odmietam tvrdenie znalca uvedeného na strane 9 znaleckého posudku, že citujem: "je zrejmé, že pokiaľ hospodárska budova je založená v hĺbke 0,6 m pod úrovňou terénu, nachádza sa spodná časť základovej škáry nad odlučnou plochou uvedeného zosuvu a nie je schopná odolávať posuvom terénu po odlučnej ploche tvorenej slienitými bridlicami sférosideritových vrstiev.
Znalec takýto záver bez toho, aby zameral fyzicky hĺbku betónového základu nemôže prijať záver, že sa jednalo o základy v hĺbke 60 cm. Kladiem znalcovi otázku, že ak by bol svahovitý terén v pôvodnom stave, teda stave neporušenom, či by došlo k zosuvu, alebo nie.
- vyjadrenie znalca: Všeobecne vznik svahových deformácií je viazaný na viacero príčin, ktoré ich môžu aktivovať (napr. vnikanie vôd do akumulačnej časti zosuvu pri zvýšených zrážkach, odľahčenie čelnej časti zosuvu a pod.). V tomto prípade pre jednoznačné určenie príčiny vzniku prasklín by bolo potrebné realizovať podrobný inžinierskogeologický prieskum v čase ešte pred realizáciou základov domu odporcu a mať nainštalovaný monitorovací systém s pravidelným pozorovaním a vyhodnocovaním
údajov o svahových pohyboch. Dodatočne určiť jednoznačnú príčinu vzniku trhlín, resp. aktivácie zosuvu nie je možné.
- vyjadrenie navrhovateľa: Znalecký posudok ani neobsahuje, či vôbec došlo k zosuvu svahovitého terénu, alebo nie a keď, kedy a akým spôsobom a ako sa to prejavilo. Znalec sám na strane 9 posudku konštatuje, že nie je jednoznačne možné určiť príčinu poškodenia hospodárskej budovy a pri skúmanom území bol inštalovaný monitorovací systém, respektíve po realizácii podrobného inžinierskogeologického prieskumu. Ja navrhovateľ v rade 1/ mám už 67 rokov, ale nikdy som nezistil, alebo nezbadal, že by došlo v danej lokalite a mieste k zosuvom pôdy a pod. Takýto jav trhliny na stavbách, či už na rodinnom dome a hospodárskej budove v tejto lokalite sa nikdy neobjavil, hoci sú postavené na rovnakom podzemnom podlaží.
- vyjadrenie znalca: Zosuv (svahová deformácia) sa môže prejaviť náhle so sprievodnými následkami, častejšie však ide o pomalý a dlhodobý proces, ktorý je ľudským okom nepozorovateľný. Ide o pomalé splazovanie vrchných vrstiev svahu, ktoré sa prejavuje následkami ako sú rôzne terénne nerovnosti, nepravidelný náklon kmeňov stromov a tiež vznik trhlín v objektoch stojacich na svahoch postihnutých takýmito svahovými deformáciami. Takéto zosúvanie je možné jednoznačne kvantifikovať len realizáciou podrobného inžinierskogeologického prieskumu a inštaláciou monitorovacieho systému. Ide však o veľmi nákladné práce, ktorých cena by zrejme prevýšila aj hodnotu hospodárskej budovy, ktorá je predmetom sporu.
- vyjadrenie navrhovateľa: Kategoricky odmietam aj úvahy E.. W. V., ako osoby odborne spôsobilej na vykonávanie geologických prác, napr., že "zakladanie objektu bolo zrejme z hľadiska, že ide o hospodársku budovu, podcenené. Odkiaľ takýto poznatok uvedený E.. W. V. čerpal a nadobúdal. Odkiaľ E.. V. zistil, či už z projektovej dokumentácie, či už fyzickým odkopaním základov a následným fyzickým zameraním. Čo má na mysli E.. V., že hĺbka základov je 0,60 m pod terénom, pod ktorým terénom, pôvodným alebo terajším.
Znalec sa tiež nevyjadril, ani jeho konzultant E.. W. V., prečo pred výkopom základov pod rodinný dom odporcu nedošlo k narušeniu našej hospodárskej budovy trhlinami. Znalecký posudok je urobený veľmi povrchne bez akéhokoľvek matematického výpočtu, nie je vypočítaný, ani údajný smer posunu, ani jeho hĺbka, šírka a pod.
- vyjadrenie znalca: Názor o podcenení zakladania, ako aj vyplýva z predošlých konštatovaní, vyplýva zo skutočnosti, že došlo k vzniku trhlín na hospodárskej budove. Nech už je príčina zosúvania svahu geologická alebo antropogénna (čo však znalec nedokáže určiť), základy budovy nie sú zviazané so stabilným predkvartérnym podložím, čo má za následok vznik trhlín na hospodárskej budove.
- vyjadrenie navrhovateľa: Z týchto dôvodov odmietame závery znaleckého posudku a máme za to, že znalec R.. Z. L. L.F. E.. W. V. boli študentami profesora E.. F.S. Š. U., ktorý je strýkom odporcu Q. Š..
- vyjadrenie znalca: Tak R.. Z. Z., L. E.. W. neboli nikdy žiakmi prof. E.. F. Š. U..
Navrhovatelia si uplatnili svoj nárok s poukazom na ustanovenie § 415, § 420 ods. 1 a § 422 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka.
Základnými predpokladmi priznania nároku na náhradu škody sú nasledovné predpoklady: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie. V prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania nedošlo k preukázaniu, žeby odporcovia v rade 1/ a 2/ porušili právnu povinnosť. Škoda, na ktorú poukazovali navrhovatelia v rade 1/a 2/ vzniknutá im prasknutím a poškodením omietky na hospodárskej budove v zmysle dokazovania a záverov znalca nebola v príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a taktiež nebolo preukázanie zavinenie na strane odporcov v rade 1/ a 2/. Jediným spôsobom zistenia, či k zosuvu pôdy došlo v danom mieste a či toto mohlo mať vplyv, by bolo podrobné inžinierskogeologické preskúmanie terénu s inštaláciou monitorovacieho systému, čo však by prevyšovalo v časti nákladov hodnotu hospodárskej budovy a k tomuto súd nepristúpil. Vychádzajúc zo zistenia, že nebolo preukázané na strane odporcov v rade 1/ a 2/, že ich činnosťou, resp. porušením právnej povinnosti došlo k vzniku škody na strane navrhovateľov, súd tento návrh zamietol. Prihliadol na znalecký posudok
a vyjadrenie znalca k námietkám k znaleckému posudku, ktoré boli vykonané v konaní. Nie je možné prihliadať na závery znalca, ktorého si zvolil účastník konania bez akceptácie druhej strany, pričom znalecký posudok, ktorý predložili navrhovatelia na pojednávaní konanom dňa 12. 4. 2012 bol totožný s tým, ktorý už v priebehu konania predložili, vypracovaný E.. W. G. v októbri 2010 s tým, že tento znalec doplnil len na čl. 6 jednu z príčin nerovnomerného sadnutia a to o otrasy a vibrácie počas výstavby. Išlo o neštandartný spôsob a postup znalca, ktorý do existujúceho znaleckého posudku doplnil časť, ktorú neodôvodnil.
V záverečnom návrhu právny zástupca navrhovateľov žiadal priznať sumu 1 062,22 € s príslušenstvom tak, ako bolo uplatnené v návrhu na začatie konania, t.j. sumu 32 000,-Sk s 8,25 %-ným úrokom z omeškania od podania návrhu zrejme neuvedomením si, že v priebehu konania podal návrh na rozšírenie návrhu, rozšíreniu návrhu bolo vyhovené, preto súd rozhodoval o celej uplatnenej čiastke 1 863 € s príslušenstvom. Vo veci bolo vykonané dokazovanie ďalšími listinnými dokladmi a to: geometrický plán zo dňa 17. 2. 2000, Notárska zápisnica N 375/95, Nz 84/96, žiadosť o odstránenie stavby zo dňa 4. 1. 2000, výpis z listu vlastníctva č. 167 k. ú. Súľov - Hradná, znalecký posudok E.. W. G. Q.., listiny predložené navrhovateľom ako korešpondencia s okresnou a krajskou prokuratúrou v rokoch 2003 a 2004. Tieto dôkazy nemali dôkaznú silu ovplyvňujúcu rozhodnutie vo veci samej.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zo dňa 3. 5. 2012 podali navrhovatelia odvolanie, odvolací súd svojím uznesením rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu odstrániť rozpory v doteraz vykonanom dokazovaní vyplývajúce z rozdielnych znaleckých posudkov, ktoré boli v priebehu konania predložené. Za týmto účelom bude potrebné predvolať znalca E.. G., ktorý sa bude musieť vyjadriť k znaleckému posudku R.. Z. a uviesť, či aj napriek tomuto znaleckému posudku zotrváva vo svojom závere v tom, že hlavnou príčinou vzniku škody na stavbe navrhovateľov bola neodborná stavebná činnosť odporcu a taktiež zaujať stanovisko k ostatným možným príčinám uvádzaným v znaleckom posudku R.. Z.. Je v záujme zachovania princípu rovnosti účastníkov konania, aby tento znalec mohol obhájiť svoj znalecký posudok, až po jeho vyjadrení bude môcť prvostupňový súd vyhodnotiť každý znalecký posudok jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a zvážiť ďalší procesný postup v konaní. Odvolací súd zdôraznil, že je výlučne na navrhovateľoch, aby preukázali svoj nárok na náhradu škody nespochybniteľným spôsobom.
V ďalšom prvostupňový súd postupoval nasledovným spôsobom:
E.. G. zaslal kópiu znaleckého posudku R.. Z. Z. (čl. 382 a nasl., čl. 416 a nasl.) s tým, aby po oboznámení sa s obsahom uviedol, či zotrváva na svojom závere v tom, že hlavnou príčinou vzniku škody na stavbe navrhovateľov bola neodborná stavebná činnosť odporcu, zároveň má zaujať stanovisko k ostatným možným príčinám uvádzaných znalcom R.. Z..
E.. W. G. súdu zaslal nasledovné stanovisko, na záveroch jeho posúdenia z októbra 2010 zotrval v tom, že trhliny na spornom objekte s vysokou pravdepodobnosťou vznikli stavebnou činnosťou pri výstavbe susedného rodinného domu. Toto tvrdenie platí za predpokladu, že trhliny sa objavili v období po výkopových prácach na susednom pozemku podľa popisu navrhovateľov. V znaleckom posudku č. 10/2011, vypracovanom R.. Z. sú uvedené pravdepodobné príčiny daného stavu. Pri zhrnutí je možné vyvodiť, že podľa posudku je daný stav zapríčinený a) svahovými posunmi, b) nedostatočnou hĺbkou založenia, c) otvorením základovej škáry. K bodu a) znalec uviedol, že svahové deformácie sú v možnom kauzálnom vzťahu k danej situácii, pokiaľ budú jednoznačne preukázané. V posudku sú svahové deformácie podsúvané ako fakt na základe opisných charakteristík, napr. vykrivený sad, nepravidelný zvlnený terén. Podľa znalca stromy nie sú vykrivené nad rámec ich veku a zdravotného stavu a domnelá akumulačná časť zosuvu vyzerá skôr ako výsledok antropogénnej činnosti. Autor píše, že stavba sa nachádza na odlučnou plochou zosuvu. Nevedel, čo autor myslí pod pojmom odlučná plocha, nakoľko tento termín odborná terminológia nepozná. Ak myslí odlučnú časť zosuvu, tak v tomto prípade by bol objekt v oblasti, ktorá nie je postihovaná svahovou deformáciou a teda táto príčina poškodenia objektu je vylúčená. Ďalej v posudku sa nachádzajú rozporuplné tvrdenia a to, že jedná sa o plazivý typ zosúvania (CREEP), na strane druhej poukazuje na akumulačnú časť zosuvu. V tomto
prípade ak by sa aj o plazivý pohyb jednalo, nebolo by možné pozorovať akumulačnú časť zosuvu, ako je uvedené v posudku. Ďalej ak by aj plazivý pohyb preukázal sa (meraním), tak zasiahnutá by bola okrem sporného objektu (hospodárska budova) aj budova rodinného domu a vykázala aby tiež trhliny a ďalšie sprievodné znaky. Týmto však nevylučoval, že nejaké svahové deformácie v malom rozsahu mohli byť vykonané, avšak ako dôsledok stavebnej činnosti odporcu. Na mape geodynamických javov GUDŠ Bratislava sa dané územie nenachádza ako postihnuté zosúvmi či už fosílnymi, alebo recentnými.
K bodu b znalec uviedol, že hĺbku založenia objektu žiadna zo zúčastnených strán exaktne nepreverila, tvrdenia sú založené výlučne na slovných interpretáciách navrhovateľa. Ak by sa aj preukázali tvrdenia o nehomogenite materiálu základovej konštrukcie a hĺbke založenia, nevysvetlí to fakt, prečo vznik trhliny bol iniciovaný po výkopových prácach v bezprostrednej blízkosti sporného objektu. Naopak len potvrdí, že vznik bol započatý stavebnou činnosťou odporcu. Tvrdenie o potrebe hĺbky založenia objektu do predkvarterného podložia vzhľadom na jeho charakter a účel je neprimeraný.
Toto stanovisko znalca E.. G. bolo zaslané znalcovi, ktorého súd pribral do konania a to R.. Z. Z.. Tento k uvedenému zaujal nasledovné stanovisko:
K skutočnosti, že trhliny na hospodárskej budove sa objavili v období po výkopových prácach na susednom objektu nenasvedčuje, že príčinou je výlučne uvedená stavebná činnosť. Zosuv svahu nemusí prebiehať jednorazove, ale môže sa aj etapovite obnovovať a režim svahov je často cyklický. Aj E.. G. v odpovedi skonštatoval, že trhliny s vysokou pravdepodobnosťou vznikli stavebnou činnosťou, t.j. nie s istotou. Preto zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 10/2011, že na základe poznania súčasného stavu nie je možné jednoznačne konštatovať, že k popraskaniu steny hospodárskej budovy navrhovateľov na strane susediacej s nehnuteľnosťou odporcov došlo len v súvislosti s výstavbou rodinného domu odporcov, resp. ich činnosťou súvisiacou s terénnymi úpravami. K ďalšiemu tvrdeniu uviedol, že skutočnosť, že i keď na mape geodenomických javov ŠGUDŠ Bratislava sa v danom území nenachádza ako postihované zosuvmi neznamená, že sa tam zosuv nenachádza. V okolí predmetného územia v totožných geologických podmienkach je vyznačených viacero svahových deformácií. Súhlasil so záverom, že založenie poškodeného objektu (hospodárskej budovy) do predkvartérneho podložia by bolo vzhľadom na jeho charakter a účel neprimerané. Zároveň však treba konštatovať, že takto založená budova nie je schopná odolávať prípadným svahovým pohybom. Znalec na základe uvedených tvrdení zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 10/2011 zo dňa 16. 11. 2011.
Toto vyjadrenie bolo zaslané na zaujatie stanoviska E.. G., ktorý však žiadne stanovisko už v predmetnej veci nezaujal. Súdom bol vo veci vytýčený termín pojednávania, na ktorom zástupca navrhovateľov žiadal, aby súd vykonal ohliadku na mieste samom, kde by prišli znalci R.. Z. L. E.. G. tak, aby ohliadka bola vykonaná za účasti súdu tak, aby si súd mohol urobiť vlastnú mienku. Potvrdil, že obidvaja znalci, ktorí podávali znalecké posudky, boli na mieste samom, terén videli, pofotili, prípadne sa ich opýtali na nejaké potrebné skutočnosti.
Odporcovia už žiadny návrh na vykonanie dokazovania nemali.
V tomto štádiu konania podľa názoru súdu nebola nutná ohliadka na mieste súdom a obidvomi znalcami a to preto, že išlo o vec, ktorá si vyžiadala odborné stanovisko znalcov, obidvaja boli na mieste samom, urobili ohliadku, fotografovali a zmapovali daný terén tak, že prítomnosť súdu na mieste by z odborného hľadiska nebola účelná. Súd preto tento návrh navrhovateľov zamietol.
Navrhovateľ predkladal súdu doklady, ktoré sumárne predložil na ich posúdenie Generálnej prokuratúre
- Úrad špeciálnej prokuratúry a to podaním 4. 2. 2013. Po oboznámení sa s predmetnými listinnými dokladmi (podaním navrhovateľa zo dňa 26. 4. 2013) súd dospel k záveru, že uvedené listinné doklady pri posúdení nároku navrhovateľov v danom štádiu konania nie sú podstatné.
V súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu jednotlivé listinné doklady, ktoré boli súdu predložené v konaní súd posúdil samostatne i vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že navrhovatelia v konaní neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, že jednoznačnou príčinou vzniku škody na ich stavbe (hospodárskej budove) bola neodborná stavebná činnosť odporcu. Znalcovia, ktorí vypracovávali znalecké posudky a vzájomne boli oboznámení so závermi týchto posudkov, nevedeli jednoznačne potvrdiť príčinu vzniku škody na stavbe navrhovateľov, t.j. na ich hospodárskej budove. Rozoberali každý z nich možné príčiny, ktoré by viedli k poškodeniu hospodárskej budovy navrhovateľov, ale ani v jednom prípade nešlo o ustálený záver, že by príčinou vzniku škody nespochybniteľne bola činnosť odporcov. Ak by aj stavebná činnosť odporcov bola jednou z príčin vzniku škody, v tomto štádiu konania a na základe dôkazov, ktoré súd mal predložené, nebolo možné stanoviť mieru zavinenia odporcov, preto súd návrh navrhovateľov opakovane zamietol.
O trovách konania súd rozhodne v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.