Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_4C-2-2013.pdf
PDF · 158.43 KB
No categories available
4C/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. T. XXX/X, právne zastúpený JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom Advokátskej kancelárie v Starej Ľubovni, ul. Garbiarská 20, proti žalovanému Slovenskej republike - Generálnej prokuratúre SR, Štúrová č. 2, 812 85 Bratislava v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.782,37 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 04.02.2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh z a m i e t a .
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 1.969,50 eur s 9% úrokom z omeškania od 21.09.2010 do zaplatenia s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.02.2008 vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Starej Ľubovni uznesením ČVS: ORP-269/OdV-SL-07 začal trestné stíhanie voči jeho osobe pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona platného a účinného do 31.12.2005 a dňa 14.08.2008 podal Okresný prokurátor v Starej Ľubovni obžalobu č.k. Pv 573/08-21 na Okresný súd v Starej Ľubovni. Rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni sp. zn. 1T/160/2008-253 zo dňa 19.10.2009 bol podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodený spod skutku kvalifikovaného v obžalobe ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku platného a účinného do 31.12.2005.
V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal odvolanie Okresný prokurátor v Starej Ľubovni. V dôsledku odvolania okresného prokurátora bol predmetný spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie. Krajský prokurátor v Prešove na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Prešove konanom dňa 15.07.2010 vyhlásil, že podané odvolanie berie v celom rozsahu späť. Uznesením č.k. 7To/73/2009-265 zo dňa 15.07.2010 Krajský súd v Prešove - predseda senátu podľa § 312 ods. 4 Trestného poriadku zobral späťvzatie odvolania okresného prokurátora krajským prokurátorom na vedomie.
V predmetnom trestnom konaní na preukázanie neviny Q. N. vznikla škoda pozostávajúca z trov obhajoby. Predmetné trovy obhajoby boli právnym zástupcom JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Advokátska kancelária, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa vyčíslené a predložené menovanému dňa 08.09.2010. Q. N. dňa 08.09.2010 predmetné trovy obhajoby vo výške 1.969,50 EUR právnemu zástupcovi v plnej výške uhradil.
Na základe zák. č. 514/2003 Z.z. prostredníctvom svojho právne zástupcu podal dňa 14.09.2010 žiadosť na Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Ministerstvo spravodlivosti SR svojim prípisom zo dňa 24.09.2010 č. 22982/2010-46 mu oznámilo, že predmetnú žiadosť postúpilo Generálnej prokuratúre SR, ktorá je príslušným orgánom konať v mene štátu, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom alebo správnom konaní. Ministerstvo spravodlivosti dospelo k záveru, že v súdnom konaní nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia ani k nesprávnemu úradnému postupu preto predmetnú vec postúpilo na priame vybavenie Generálnej prokuratúre SR.
Generálna prokuratúra SR svojim prípisom zo dňa 07.102.2010 č. k. XV/5 Spr 88/10-8 mu oznámila že postup prokuratúra v predmetnej veci bol v súlade so zákonom a to aj v súvislosti s podaním obžaloby a o zákonnosti podania obžaloby prokurátorom svedčí i tá skutočnosť, že súd obžalobu prijal a o tejto rozhodol po rozsiahlom dokazovaní. Na základe tejto skutočnosti Generálna prokuratúra SR nezistila nezákonný postup ani žiadne porušenie zákona a preto moju žiadosť v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietla.
Z opatrnosti podal žiadosť o predbežnom prerokovaní nároku na Ministerstvo vnútra SR a to dňa 17.12.2010. Na túto jeho žiadosť reagovala Generálna prokuratúra SR a to dňa 29.12.2010 a oznámila mu, že jej bola postúpená jeho žiadosť z Ministerstva vnútra SR na priame vybavenie a keďže ide o obsahovo úplné podanie, ako bol dané dňa 14.9.2010, o čom už rozhodovala Generálna prokuratúra SR a jeho návrh už odmietla a preto trvá na svojom stanovisku zo dňa 17.12.2010.
Vzhľadom na to, že ani jeden z orgánov štátnej moci, t. j. Ministerstvo spravodlivosti SR, Generálna prokuratúra SR a ani Ministerstvo vnútra SR, ktoré zastrešujú orgány prípravného konania, t. j. políciu, prokuratúru a súd, ako zástupcovia štátnej moci odmietli svoju zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a každý z týchto orgánov odmieta zodpovednosť za škodu, ktorú mu spôsobil, z tohto dôvodu sa rozhodol žalovať všetky tri právne subjekty, ktoré zastrešujú orgány verejnej moci, a to od prípravného konania až po konanie pred súdom.
Podľa jeho názoru zo strany orgánov štátnej moci ide o určitý druh arogancie voči občanovi a hlboké nerešpektovanie zákona a Ústavy SR. Podľa jeho názoru z prípravného konania bolo jasné, že poškodený a jeho manželka, ktorí ho mali obviniť z nezákonnej činnosti a to z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., bolo zrejme, že obaja poškodení klamú, čo sa nakoniec preukázalo tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. Z celého postupu orgánov činných v trestnom konaní podľa názoru Ministerstva spravodlivosti SR, Generálnej prokuratúry SR a Ministerstva vnútra SR bol nakoniec zodpovedný asi on, a to tým, že bol právoplatne oslobodený. Všetci žalovaní svoju zodpovednosť prenášajú jeden na druhého.
Na základe vyššie uvedených skutočností je jednoznačne toho názoru, že jeho nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania jeho právoplatným oslobodením je oprávnený v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu.
Okrem náhrady škody si uplatňuje úroky z omeškania, ktorých výška je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a to odo dňa 21.09.2010, nasledujúceho dňa po tom, keď bola moja žiadosť doručená Ministerstvu spravodlivosti SR.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu uplatňovaného nároku predstavuje 1 %, z tohto dôvodu si uplatňuje od žalovaného úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 21.09.2010 do zaplatenia.
Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.
Žalovaný v 1. rade sa k žalobnému návrhu písomne vyjadril a žiadal konanie vo vzťahu k nemu zastaviť. Uviedol, že žalobca mu doručil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, táto však bola odstúpená na vybavenie Generálnej prokuratúre SR. Ďalej poukázal na ust. § 4 ods. 1 písm. a/ b/ e/ zák. č. 514/2003 Z.z. Z uvedených zák. ustanovení vyplýva, že pokiaľ ide o uplatňovanie náhrady škody spôsobenej v trestnom konaní, existujú tri orgány, ktoré sú oprávnené zastupovať Slovenskú republiky v súdnom konaní a to Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR a Generálna prokuratúra SR. Hranice, kedy je ktorý orgán príslušný, sú zákonom presne zadefinované, pričom Ministerstvo spravodlivosti SR je príslušné, pokiaľ ide o škodu vzniknutú v trestnom konaní len v prípade , ak zák. č. 514/2003 neustanovuje inak. V prípade žalobcu je nepochybné, že tento namieta nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia a teda rozhodnutie vydané vyšetrovateľom.
Z uvedených dôvodov sú toho názoru, že žalobca nesprávne označil žalovaného v 1. rade ako orgán oprávnený konať v mene Slovenskej republiky v tomto konaní a zároveň vyslovil názor, že Slovenskú republiku /SR/ ako žalovaného v tomto konaní by mal zastupovať len jeden oprávnený orgán a nie tri.
Poukázal na ust. § 14 ods. 1 písm. l/ zák. č. 514/2003 Z.z. podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 cit. zák. koná v mene štátu orgán príslušný podľa písmen a/ až j/ u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku /§15/, ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci, ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
Žalovaný v 2. rade v písomnom stanovisku uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a žalobu žiadal zamietnuť v celom rozsahu.
Žalovaný v 3. rade taktiež navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Namietal nedostatok právomoci súdu konať vo veci, nakoľko je potrebné zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje uplatnený nárok. Poukázal na to, že jediným orgánom príslušným rozhodnúť o tom, či uznesenie vyšetrovateľa je alebo nie je zákonné je jedine prokurátor a to s poukazom na druhú vetu § 6 ods. 1 zák. sč. 514/2003. Uviedol, že nie je splnená podmienka stanovená v § 3 ods. 1 a § 6 ods. 1 zák. 514/2003 Z.z.,
Ďalej žalovaný zdôraznil, že podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, k čomu v danom prípade nedošlo.
Uznesením č.k. 4C/3/2011 zo dňa 03.11.2011 súd pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle návrhu právneho zástupcu žalobcu.
Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 4C/3/2011-63 dňa 08.11.2011 tak, že žalobu zamietol z toho dôvodu, že aj keď orgánom konajúcim v mene štátu je v danej veci Generálna prokuratúra SR, táto bola v žalobe nesprávne označená iba ako ústredný orgán štátnej správy a absentovalo označenie štátu.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 6 Co/6/2012 zo dňa 19.09.2012 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. V závere konštatoval, že súd bude v ďalšom konaní používať správne označenie Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR a súdu uložil povinnosť preskúmať v novom konaní správnosť a výšku uplatnenej náhrady škody a nanovo vo veci rozhodnúť.
Na základe uvedeného konštatovania právny zástupca žalobcu prípisom zo dňa 03.12.2012 zobral žalobu späť voči žalovanému v 1. a 3. rade a žiadal voči ním konanie zastaviť.
Žalovaný v 1. rade sa k späťvzatiu žalobného návrhu nevyjadril aj napriek poučeniu v zmysle ust. § 101 ods. 3 O.s.p. a žalovaný v 3. rade so späťvzatím žaloby súhlasil.
Uznesením č.k. 4C/3/2011-152 zo dňa 07.01.2013 súd zastavil konanie voči odporcom v 1. a 3. rade a v prevyšujúcej časti vylúčil vec na samostatné konanie. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2013.
Súd vo veci opätovne nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a jeho právneho zástupcu, povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi doloženými do spisu, a to žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.09.2010 doručenej Ministerstvu spravodlivosti SR (MSSR) dňa 20.09.2010, s odstúpením žiadosti na Generálnu prokuratúru SR zo dňa 24.09.2010, oznámením Generálnej prokuratúry SR zo dňa 04.10.2010, odpoveďou - rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR z 07.12.2010, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody adresovanej Ministerstvu vnútra SR zo dňa 17.12.2010, oznámením Generálnej prokuratúry SR zo dňa 29.12.2010, vyúčtovaním odmeny a náhrady za poskytnuté právne služby z 08.09.2010, príjmovým pokladničným dokladom z 08.09.2010, rozsudkom OS Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/160/2008-253, obsahom predmetného spisu na základe čoho ustálil tento skutkový stav.
Na pojednávaní právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe ako aj na predchádzajúcich vyjadreniach, kedy zdôraznil, že rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni pod č.k. 1T 160/2008 zo dňa 19.10.2009 bol žalobca podľa § 285, písm. a/ Tr. por. oslobodený spod skutku kvalifikovaného v obžalobe ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. por. platného a účinného do 31.12.2005.
Poukázal na to, že vzhľadom na uvedené skutočnosti v predmetnom trestnom konaní žalobcovi vznikla škoda, ktorá pozostáva z trov obhajoby. Predmetné trovy obhajoby boli právnym zástupcom vyčíslené a predložené menovanému dňa 8.9.2010 tak, ako to uvádza v predmetnej žalobe. Klientom predmetné trovy obhajoby vo výške 1.969,50 eur právnemu zástupcovi boli v plnej výške aj uhradené.
Predmetnú žalobu odôvodnil a poukázal na zákon č. 514/2003 a teda na to, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených v tomto zákone za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Ďalej poukázal na § 151, ods. 1 zákona 141/61, t.j. trestného poriadku a taktiež aj na ust. § 517, ods. 1, Občianskeho zákonníka a na tú skutočnosť, že do roku 2010 bola justičná prax taká, že Ministerstvo spravodlivosti SR bez problémov vyplácalo trovy obhajoby právnym zástupcom, neskôr však došlo k zmene situácie a predmetné trovy neboli vyplácané a vlastne z toho dôvodu adresovali v prvom rade žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na Ministerstvo spravodlivosti SR, čo súdu aj dokladovali a odkiaľ bola zaslaná odpoveď, resp. stanovisko v tom zmysle, že súd postupoval správne a zákonne. Následne si nárok uplatnili aj na Ministerstvo vnútra SR, kde taktiež adresovali žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a tiež boli vyrozumení v tom istom zmysle, že postup bol zákonný a správny.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti im neostávalo nič iné, len predmetnú žalobu adresovať a žalovať všetky tri subjekty a žiadať náhradu škody.
Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, v tomto smere poukázal na tú skutočnosť, že Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola doručená 20.9.2010 a preto od žalovaného v 1. rade uplatňujú úrok z omeškania tak, ako je to uvedené v žalobe vo výške 9 % od 21.9.2010. Pokiaľ ide o Ministerstvo vnútra SR žiadosť im bola doručená 20.12.2010.Vzhľadom na túto skutočnosť úrok z omeškania u žalovaného v 3. rade žiada priznať od 21.12.2010 a pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade - Generálnu prokuratúru SR, taktiež žiada priznať úrok z omeškania od 21.12.2010, nakoľko žiadosť o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody bola doručená 20.12.2010.
Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu, ako aj z písomného podania, ktorým čiastočne vzali žalobu späť s presným označením žalovaného s tým, že na strane žalovaného žalujú Slovenskú republiku Generálnu prokuratúru SR, čiže v tomto zmysle spresnili označenie žalovaného, aj keď poukázali na vyjadrenie Krajského súdu v Prešove, pokiaľ ide o zrušujúce uznesenie, kde je konštatované, že aj pôvodné označenie žalovaného je vyhovujúce a že v podstate nebol v tomto smere problém. Pokiaľ ide o výšku škody žiadali škodu z titulu právneho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní, poukazujúc na ich vyúčtovanie, ako aj na príjmový pokladničný doklad, ktorý bol v predchádzajúcom stanovisku žalovaného namietaný a teda konkrétne poukázali na zaúčtovanie žalovanej sumy pod položkou P033. V tejto súvislosti poukázal na to, že je platcom DPH a teda všetky veci účtovne mu vedie účtovníčka a z toho titulu bolo aj riadne odvedené DPH. Poukázal ďalej na tú skutočnosť, že vyčíslené trovy, vzhľadom na dĺžku trestného konania považuje za primerané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby súd podanej žalobe vyhovel. Zároveň si uplatnil trovy konania.
Súd na pojednávaní pripustil spresnenie žalovaného tak, že označenie žalovaného znie : Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR.
Žalobca sa v plnom rozsahu stotožnil so stanoviskom svojho právneho zástupcu.
Poverený zástupca žalovaného v svojom stanovisku na pojednávaní uviedol, že ak súd poníma odporcu, ako Slovenskú republiku zastúpenú Generálnou prokuratúrou, tak ako mu to napokon uložil krajský súd, je možné, že pre čistotu veci by bolo potrebné iné poverenie. Pôvodné poverenie znie na to, že je oprávnený zastupovať Generálnu prokuratúru, odporcu v 2. rade.
Keďže podaním práv. zástupcu žalobcu nedošlo k upresneniu názvu odporcu ale k procesným zmenám na pozícii odporcu a jeho zástupcu Generálna prokuratúra a Slovenska republika nie sú to isté, sú to dve navzájom odlišné právnické osoby a nie je možné upresniť názov odporcu tým, že odporca prestane byť odporcom a na jeho miesto vstúpi iný subjekt, v dôsledku čoho sa predchádzajúci odporca stane zástupcom nového.
Tým, že na začiatku toho celého tohto konania boli 3 zdanlivo žalované subjekty, v podstate to bol jeden žalovaný subjekt - Slovenská republika, pretože nedochádza ku zmene identity odporcu tým, že sa mení identita jeho zástupcu. Od začiatku figurovala v spore jedna Slovenská republika, zastúpená spočiatku tromi, dnes už len jedným ústredným orgánom. Voči Slovenskej republike bolo toto konanie zastavené, a preto existuje prekážka rest judikata, ktorá bráni súdu v tomto konaní zaviazať Slovenskú republiku k akémukoľvek plneniu. Nemožno v tej istej veci, ak ide o tú istú vec, bez ohľadu na to, že sa zmenilo číslo konania, ten istý subjekt aj zaviazať k plneniu, aj voči nemu zastaviť konanie.
Čo sa týka samotnej škody poukázal nato, že nahradiť možno len účelne vynaložené náklady a žiadal preto súd, aby preskúmal trestný spis a zvážil, či všetky úkony, ktoré tvoria žalovanú sumu, alebo odmena, za ktoré tvorí v konečnom vyjadrení žalovanú sumu boli účelne vynaložené na obhajobu žalobcu. Žalobu navrhol zamietnuť a v plnom rozsahu zotrval na všetkých prednesoch zrealizovaných aj v predchádzajúcom konaní.
S týmto stanoviskom nesúhlasil právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že pasívna legitimácia je daná zákonom o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu, v danom prípade ústredný orgán štátnej správy voči Slovenskej republike - Generálnej prokuratúre SR. Pokiaľ ide o späťvzatie žaloby voči ostatným dvom - Slovenskej republike Ministrestvu spravodlivosti SR a Slovenskej republike Ministerstvu vnútra SR, poukázal na uznesenie krajského súdu zo dňa 18.10.2012. Pokiaľ ide o účelnosť vynaložených nákladov na obhajobu žalobcu ide iba o priame náklady, ktoré vznikli právnym zastúpením od prevzatia zastúpenia až do končeného súdneho rozhodnutia v predmetnej veci. Z uvedeného dôvodu trval na podanej žalobe.
Predmetom konania je náhrada škody vo výške 1 969,50 eur s 9 % úrokom z omeškania od 21.12.2010 do zaplatenia a trov konania, z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vydaným v trestnom konaní - uznesením policajného orgánu Okresného riaditeľstva PZ, Odboru Justičnej a kriminálnej polície v Starej Ľubovni ČVS: OLRP-269/OdV-SL-07 zo dňa 13.12.2007, ktorým bolo začaté trestné stíhanie pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa a dňa 27.02.2008 vznesené obvinenie. Dňa 06.03.2008 žalobca podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorá bola zamietnutá.
Okresná prokuratúra v Starej Ľubovni dňa 14.08.2008 podala na žalobcu obžalobu č.k. Pv 573/08.
Dňa 14.03.2008 udelil žalobca plnomocenstvo JUDr. Gelenekymu na zastupovanie v trestnom konaní. V udelenom plnomocenstve sa žalobca zaviazal splnomocnenému právnemu zástupcovi uhradiť odmenu za poskytnutú právnu pomoc.
Okresný súd v Starej Ľubovni rozsudkom č.k. 1T/160/2008-253 zo dňa 19.10.2009, ktorý nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2010, obžalovaného - žalobcu podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Dňa 08.09.2010 právny zástupca žalobcu vyúčtoval odmenu a náhrady za poskytnuté právne služby v trestnom konaní v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. § 12 ods. 3 písm. a), pričom základná tarifná odmena za jeden úkon právnej služby je jedna dvanástina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2008 sumu 1.588,- Sk a v roku 2009 sumu 57,95 Eur, v roku 2010 sumu 60,11 eur, spolu odmena predstavuje sumu 1.969,50 eur.
Žalobca uhradil právnemu zástupcovi sumu 1 969,50 eur dňa 08.09.2010 v hotovosti do pokladne, čoho dôkazom je príjmový pokladničný doklad doložený do spisu a tiež predložená faktúra č. 101023 zo dňa 08.09.2010.
Právny zástupca písomným podaním dňa 14.9.2010 adresoval Ministerstvu spravodlivosti SR /MSSR/ žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu bola doručená 20.9.2010. Ministerstvo spravodlivosti SR prípisom zo dňa 24.09.2010 adresovalo právnemu zástupcovi žalobkyne odpoveď s tým, že žiadosť postúpilo Generálnej prokuratúre SR, ktorá je podľa ich názoru príslušným orgánom konať v mene štátu. Žiadosť bola doručená 29.09.2010.
Generálna prokuratúra SR prípisom zo dňa 7.12.2010 žalobcovi oznámila, že nezistila nezákonný postup a žiadosť ako nedôvodnú zamietla.
Dňa 17.12.2010 žalobca podal žiadosť aj na Ministerstvo vnútra SR, ktoré ju odstúpilo tiež Generálnej prokuratúre na vybavenie.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.
Podľa § 3 ods, 1 a/ Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.
Podľa § 4 ods. 1 písm. l/ cit. zákona koná vo veci náhrady škody orgán príslušný podľa písmen a/ až j/, u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku /§15/, ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci.
Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1, 2 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 6 ods. 3 citovaného zákona ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú podľa § 7 a 8.
Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok), trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania vrátane vykonávacieho konania
znáša štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného, ani výdavky spôsobené zvolením obhajcu a splnomocnenca. Štát však znáša trovy na nutnú obhajobu, ktoré obvinenému vznikli v dôsledku podania sťažnosti pre porušenie zákona.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, platného a účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je (až na prípady hodné osobitného zreteľa) podmienená využitým riadnych opravných prostriedkov, smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti.
Jedným z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je preukázaná nezákonnosť rozhodnutia, ktorá viedla ku vzniku škody. Podľa § 6 ods. 1, 2 citovaného osobitného zákona je možné nárok uplatniť iba ak bolo príslušné rozhodnutie zrušené alebo zmenené. Zákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia nie je možné riešiť v konaní o náhradu škody ako predbežnú otázku. Vznesenie obvinenia je predbežne vykonateľné. Preto v súvislosti s ním prichádza v úvahu použite výnimočného ustanovenia § 6 ods. 3 Zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Podľa § 6 ods. 2 tohto istého ustanovenia, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. V úvahu prichádza tiež jeho zrušenie na základe sťažnosti pre porušenie zákona. Pokiaľ by bolo takéto rozhodnutie zrušené, prípadne zmenené, je splnenie uvedeného predpokladu vyplývajúceho z citovaných ustanovení zodpovednosti štátu za škodu nepochybné.
K uplatneniu práva na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia v danej veci došlo na základe tej skutočnosti, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený. Toto rozhodnutie nebolo zrušené. Je potrebné vziať na zreteľ, že po oslobodení spod obžaloby
už neprichádza do úvahy podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pretože je to z hľadiska trestného konania bezpredmetné.
Zmyslom zákona č. 514/2003 Z. z. je, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odstránená. Žalobca, ktorý bol spod obžaloby oslobodený, nesie materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia i keď sa ukázalo nesprávne. Je potrebné na neho hľadieť ako na občana nevinného. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom je možné dôjsť k záveru, že rovnaký význam (dôsledky) ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť, má aj oslobodenie spod obžaloby, ak k nemu došlo z určitých dôvodov. Právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia nemá iba ten, kto si obvinenie zavinil sám, a ten kto bol spod obžaloby oslobodený, alebo proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené iba preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný, alebo že by mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný.
Ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní fyzická osoba vynaložila náklady na trovy obhajoby smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného (žalobcu), štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu podľa § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 písmeno a/ zák. č. 514/2003 Z. z., a to bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo či si ho zvolil sám. Je ústavne zaručeným právom každého mať právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom (Ústava SR, čl. 47 ods. 2, Listina základný práv a slobôd čl. 37 ods.2). V súlade s § 34 ods. 1 tretia veta Trestného poriadku, obvinený má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom, pričom nie je rozhodujúce v ktorom štádiu trestného konania si obvinený obhajcu zvolí .
V súvislosti so zvolením si obhajcu žalobcovi nepochybne vznikli trovy. Preto štát zodpovedá za vznik škody, ktorej sa v danom prípade nemôže zbaviť.
Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo 183/2009, z ktorého odôvodnenia okrem iného vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobnej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. ako aj na rozsudok NS SR 3Cdo 194/2010 a tiež rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co 3/2010, kde sa taktiež konštatuje, že rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.
Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.
Zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, judikatúra dospela však k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogiockého výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
K námietke pasívnej legitimácie a nedostatku právomoci súdu v tomto spore súd uvádza, že v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. v mene štátu koná Ministerstvo vnútra SR, ak škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, ako už bolo vyššie uvedené, súd je toho názoru, že rovnaký význam (dôsledok) ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť, má aj oslobodenie spod obžaloby. Podstata nároku na náhradu škody sa viaže na samotný výsledok trestného stíhania.
Podľa § 4 ods. 1 písm. l/ zák. č. 514/2003 Z.z. koná vo veci náhrady škody orgán príslušný podľa písm. a/ až j/, u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku
Trestné stíhanie žalobcu bolo začaté uznesením vyšetrovateľa o vznesení obvinenia a teda v danom prípade došlo ku škode žalobcu v trestnom konaní. Na úseku trestného konania vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR ako aj Generálna prokuratúra SR. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je orgánom konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je príslušným ten z nich , ktorý vo veci začal kona ako prvý /§14 ods. 1 písm.l/ zák. č. 514/2003 Z.z./
Právny zástupca žalobcu písomným podaním dňa 14.9.2010 adresoval Ministerstvu spravodlivosti SR / MSSR/ žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu bola doručená 20.9.2010. Ministerstvo spravodlivosti SR prípisom zo dňa 24.09.2010 adresovalo právnemu zástupcovi žalobcu odpoveď s tým, že žiadosť postúpilo Generálnej prokuratúre SR /podľa § 4 ods. 3 zák. č. 514/2003/, ktorá je podľa ich názoru príslušným
orgánom konať v mene štátu. Žiadosť bola doručená Generálnej prokuratúre dňa 29.09.2010 a teda žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola v tento deň podaná na Generálnu prokuratúru SR
Generálna prokuratúra SR prípisom zo dňa 7.12.2010 žalobcovi doručila rozhodnutie, že nezistila nezákonný postup a žiadosť ako nedôvodnú zamietla a teda aj ako prvá začala vo veci konať.
Dňa 17.12.2010 žalobca podal žiadosť aj na Ministerstvo vnútra SR, ktoré ju odstúpilo tiež Generálnej prokuratúre na vybavenie.
Orgánom konajúcim v mene štátu je teda v danej veci Generálna prokuratúra SR. /§ 4 ods. 1 písm. l/ zák. č. 514/2003 Z.z./
Náhrada škody žalobcu pozostáva z náhrady trov konania, ktoré žalobcovi vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie (§18 ods. 1 uvedeného zákona).
Súčasťou trov konania, sú trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom (§18 ods. 3).
Nie je sporné, že žalobca v trestnom konaní bol zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Gelenekym, ktorý si uplatnil odmenu za právnu pomoc v zmysle vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. vo výške 1.595,74 eur. Okrem trov právneho zastúpenia žalobcovi vznikli aj trovy v súvislosti s cestovným z miesta jeho bydliska do sídla KS Prešov vyčíslené v sume 34 eur a náhrada za stratu času v sume 48,08 eur t.j. spolu bez DPH 1.677,82 eur a s 19% DPH činí 1.969,50 eur /v zmysle vyčíslenia advokáta/.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný.
Predmetnom konania je zaplatenie žalovanej sumy 1 969,50 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje tarifnú odmenu, ktorú žalobca zaplatil za právne zastupovanie v trestnom konaní JUDr. Marianovi Gelenekymu, advokátovi dňa 08.09.2010.
Túto odmenu vyčíslil právny zástupca žalobcovi dňa 08.09.200 v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a pri výpočte tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 12 ods. 3 písmeno a/, § 14 ods. 1 , § 14 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. Vzhľadom na kvalifikáciu trestného činu, pre ktorý bolo vedené trestné konanie voči žalobcovi, odmena obhajcu za jeden úkon právnej služby predstavovala v roku 2008 sumu 52,71 eur, režijný paušál 6,31 eur, v roku 2009 sumu 57,95 eur a režijný paušál 6,95 eur, v roku 2010 sumu 60,11 eur a režijný paušál 7,21 eur.
Právny zástupca si uplatnil odmenu za tieto úkony právnej služby: 1/ príprava a prevzatie zastúpenia dňa 14.3.2008 - 52,71 eur, 2/ výsluch obvineného dňa 9.4.2008 do 13.05 hod do 14.05 hod.- 52,71 eur, 3/ konfrontácia N. - P., N. - P. dňa 18.4.2008 od 10.10 hod. do 11.00 hod. a od 11.10 hod. do 11.30 hod. - 52,71 eur, 4/ výsluch svedka F. M. dňa 22.4.2008 od 13.10 hod. do 13.30 hod. - 52,71 eur, 5/ písomné podanie vyšetrovateľovi - oznámenie mien svedkov dňa 24.4.2008 - 52,71 eur, 6/ konfrontácia P. - P. dňa 5.6.2008 od 13.00 hod. do 13.30 hod., výsluch svedka Q. P. od 13.35 hod. do 14.00 hod, výsluch svedkyne Q. P. od 14.05 hod. do 14.30 hod. - 52,71 eur, 7/ výsluch svedkyne E. dňa 5.6.2008 od 14.35 hod. do 15.00 hod. - 52,71 eur, 8/ výsluch svedka F. M. dňa 9.6.2008 od 8.30 hod. do 9.00 hod.
- 52,71 eur, 9/ písomné podanie vyšetrovateľovi - návrh na výsluch svedkov dňa 23.6.2008 - 52,71 eur,
10/ výsluch svedka O. a svedka Q. dňa 22.7.2008 od 8.00 hod. do 9.40 hod. - 52,71 eur, 11/ výsluch svedkov P., B. P. dňa 22.7.2008 od 13.30 hod. do 14.10 hod. - 52,71 eur, 12/ konfrontácie N. - P. dňa 28.7.2008 od 13.00 hod. do 13.45 hod. a konfrontácia N. - P. od 13.50 hod. do 14.25 hod. - 52,71 eur, 13/ výsluch svedka T. a svedka M. dňa 28.7.2008 od 14.30 hod. do 15.10 hod. - 52,71 eur, 14/ oboznámenie
s výsledkami vyšetrovania dňa 30.7.2008 - 52,71 eur, 15/ porada s klientom dňa 29.10.2008 od 8.00 hod. do 9.40 hod. - 52,71 eur, 15/ porada s klientom dňa 29.10.2008 od 8.00 hod. do 9.45 hod. - 52,71 eur, 16/ hlavné pojednávanie dňa 30.10.2008 od 8.30 hod. do 9.35 hod. - 52,71 eur, 17/ hlavné pojednávanie dňa 9.2.2009 od 10.10 hod. do 10.25 hod. - 52,71 eur, 18/ hlavné pojednávanie dňa 18.3.2009 od 8.30 hod. do 11.50 hod. - 2x57,95 eur - 115,90 eur, 19/ písomné podanie na súd vo veci samej dňa 15.4.2009
- 57,95 eur, 20/ hlavné pojednávanie dňa 6.5.2009 od 9.00 hod. do 11.50 hod. - 2x57,95 eur - 115,90 eur 21/ účasť na ohliadke nariadenej súdom v meste Podolínec dňa 28.7.2009 od 13.10 hod. do 13.35 hod. - 57,95 eur, 22/ hlavné pojednávanie dňa 24.9.2009 od 9.00 hod. do 9.10 hod. - 57,95 eur, 23/ hlavné pojednávanie dňa 19.10.2009 od 9.00 hod. do 11.00 hod. - 57,95 eur, 24/ verejné zasadnutie na Krajskom súde Prešov dňa 15.7.2010 do 9.00 hod. do 9.10 hod. - 60,11 eur, spolu 1.425,02 eur. Režijný paušál v roku 2008 - 16x6,31 eur, režijný paušál v roku 2009 - 9x6,95 eur a režijný paušál v roku 2010
- 1x7,21 eur. Odmena advokáta spolu 1.595,74 eur.
Súd nepriznal žalobcovi uplatnené úkony v bode 6 a 7 samostatne za každý po 52,71 eur, ale iba za 1 úkon v zmysle § 14 ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. podľa ktorého odmena vo výške základnej sadzby patrí za účasť pri vyšetrovacích úkonoch , pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín.
Ďalej súd v bodoch 17 a 22 priznal iba 1 odmeny v zmysle §14 ods. 5 cit. vyhlášky, v zmysle ktorého za zastúpenie alebo obhajobu na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia alebo za zastúpenie a obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patri len štvrtina odmeny. V danom prípade len suma 14,49 eur za 1 úkon.
Režijný paušál za rok 2008 teda potom činí sumu 94,65 eur /15x6,31 eur/, za rok 2009 bolo len sedem vyčíslených úkonov nie deväť a teda patrí suma 48,65 eur /7x6,95 eur/ a za rok 2010 1x7,21 eur. Odmena advokáta teda spolu činí 1.436,36 eur.
Súd ďalej konštatuje, že pri vyčíslení cestovného došlo k počítacej chybe, nakoľko cestovné spolu činí 32,90 eur a nie 34 eur. Trovy obhajoby bez DPH činia teda sumu 1.517,34 eur a s 19% DPH zo sumy 1.394,89 eur - vo výške 265,03 eur /1.285,85 + 3x6,95+ 7,21+ 32,90 + 48,08=1.394,89 eur/ činia trovy obhajoby vrátane DPH sumu 1.782,37 eur.
Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi škodu v uvedenej výške a v prevyšujúcej časti /187,13 eur/ žalobu zamietol.
Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania zo sumy 1.969,50 eur od 21.12.2010 /po pripustení zmeny petitu žaloby/ do zaplatenia vo výške 9 % a nárok na priznanie úrokov z omeškania právny zástupca žalobcu odôvodnil ustanovením § 25 zákona č. 514/2003 Z.z. s poukazom na § 517 ods. 2 Obč. zák.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú s právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom, ( Občiansky zákonník).
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, platného a účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd má za to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaný sa dostal do omeškania dňom 21.12.2010, nakoľko tohto dňa bola žalovanému doručená len žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, preto žalobcovi priznal úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po doručení žaloby, t.j. od 04.02.2011, pretože podľa názoru súdu sa žalovaný najneskôr týmto dňom dostal do omeškania s náhradou škody.
Pokiaľ sa týka výšky úroku z omeškania vychádzajúc z nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. k 04.02.2011 základná úroková sadzba bola 1,% a zvýšenie o 8 percentuálnych bodov predstavuje hodnotu 9%.
Vzhľadom na uvedené súd v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania návrh žalobcu zamietol a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.782,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 04.02.2011 do zaplatenia.
Pokiaľ ide o námietku zást. žalovaného, že ide o prekážku rozhodnutej veci / vec res iudicate/, súd konštatuje, že voči žalovanému, Slovenskej republike - Generálnej prokuratúre SR, po zrušení veci KS v Prešove ešte nebolo vo veci rozhodnuté, a preto nejde o prekážku rozhodnutej veci.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p, v zmysle ktorého aj keď žalobca nemal plný úspech vo vecí, súd mu priznal plnú náhradu trov konania, pretože neúspech mal v pomerne nepatrnej časti.
Podľa § 151 ods. 7 O. s. p. súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vyjadrenú percentom, t.j. v rozsahu 100 %, pričom o výške takto priznaných trov súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.