Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_25Co-34-2013.pdf
PDF · 75.38 KB
Case nature
Subarea
25Co/34/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zast. Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom Bratislava, Michalská 9, proti odporkyni: E. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., Ul. Z.. J. XXXX/XX, o zaplatenie 33,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 24. 10. 2012 č. k. 15Ro/230/2011-33, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia Mgr. Miroslavovi Vilímovi, advokátovi so sídlom Bratislava, Michalská 9.
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, čím zmenil výrok o trovách konania v platobnom rozkaze Okresného súdu Komárno zo dňa 16. 11. 2011 č. k. 15Ro/230/2011-18. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporkyňu na zaplatenie istiny a trov konania. Proti výroku o trovách konania podala odvolanie odporkyňa, o ktorom v zmysle ust. § 174 ods. 2 OSP rozhodol tak, že v konaní úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania pre dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 OSP na strane odporkyne. Tieto vzhliadol v skutočnosti, že odporkyňa je na predĺženej materskej dovolenke a vykonáva starostlivosť o svoju maloletú dcéru, ktorá má dlho nepriaznivý zdravotný stav.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zmeny a priznania mu náhrady trov konania za ním zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eura. Dôvodil, že predmetné súdne konanie inicioval vzhľadom na odporkyňou porušené povinnosti vyplývajúce jej z poistnej zmluvy a v zmysle zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch uhradil za návrh na začatie konania súdny poplatok. Uviedol, že vo veci prvostupňový súd vydal rozhodnutie, ktorým mu priznal uplatnený nárok v celom rozsahu, a preto pri náhrade trov konania bolo potrebné postupovať podľa § 142 ods. 1 OSP. Z dôvodu majetkových pomerov odporkyne a nepriaznivého zdravotného stavu jej dcéry sa vzdal svojho práva na náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 56,67 eura a požadoval len náhradu ním zaplateného súdneho poplatku. Mal za to, že v prípade nepriznania mu nároku na zaplatenie súdneho poplatku mu vzniká neprimeraná majetková ujma a znevýhodnenie, ktoré znižuje priznaný nárok o zaplatený súdny poplatok, predstavujúci polovicu súdom priznanej istiny. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 45/06.
Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Rozhodovanie o náhrade trov konania, v ktorom sa premieta zásada zodpovednosti za výsledok občianskoprávneho (sporového) konania, je upravené v ust. § 142 OSP. Základným merítkom pre nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci a tento treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane účastníkov konania znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo veci a vydá rozsudok v súlade s navrhovaným petitom. Pokiaľ teda účastník má plný úspech vo veci, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva (§ 142 ods. 1 OSP). V prípade, že mal úspech len čiastočný, náhrada trov konania bude pomerne rozdelená alebo v prípade, že úspech a neúspech sú vyvážené, vysloví súd, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 OSP). Určité odchýlky od týchto zásad pripúšťa ust. § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého, ak účastník má vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania. Podľa ustálenej súdnej praxe aplikácia ust. § 150 ods. 1 OSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania úspešnému účastníkovi celkom alebo sčasti neprizná. Súdna prax v tejto súvislosti zastáva názor, že musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd bežne prihliada jednak na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania, ako aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku a na postoj účastníkov v priebehu konania. Nepriznať hoci len čiastočne náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania možno len za predpokladu, že v konkrétnej veci možno od takéhoto úspešného účastníka spravodlivo požadovať, aby (hoci len čiastočne) si sám hradil jemu vzniknuté trovy konania a to práve z konkrétne uvedených a existujúcich dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pri rozhodovaní súdu o tom, či sú splnené podmienky ust. § 150 ods. 1 OSP pre výnimočné nepriznanie (úplné, či čiastočné) náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania, je potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. V opačnom prípade môže dôjsť pri rozhodovaní o náhrade trov konania k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 23. 09. 2011, ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 33,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 33,66 eura od 01. 02. 2009 do zaplatenia titulom dlžného poistného do zániku poistnej zmluvy č. 280925, ktorú účastníci konania uzatvorili dňa 19. 03. 2008 a náhrady trov konania, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby vo výške 56,67 eura. Súd prvého stupňa dňa 16. 11. 2011 vydal platobný rozkaz č. k. 15Ro/230/2011-18, ktorým uložil odporkyni, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatila navrhovateľovi sumu 33,66 eura spolu s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 33,66 eura od 01. 02. 2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 73,17 eura. Proti výroku o náhrade trov konania podala odporkyňa odvolanie, v ktorom poukazovala na svoje nepriaznivé majetkové pomery a nepriaznivý zdravotný stav jej maloletej dcéry. Preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa v intenciách ust. § 174 ods. 2 OSP rozhodol o odvolaní odporkyne tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, čím zmenil výrok o trovách konania v platobnom rozkaze. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 150 OSP, keď na strane odporkyne vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že je na predĺženej materskej dovolenke a vykonáva starostlivosť o svoju maloletú dcéru, ktorá má nepriaznivý zdravotný stav.
Niet pochýb o tom, že odporca mal v konaní plný úspech, keď ním uplatnený nárok mu bol vyššie označeným platobným rozkazom právoplatne priznaný, čím bol daný dôvod pri rozhodovaní o náhrade trov konania pre postup podľa § 142 ods. 1 OSP a priznanie náhrady trov konania navrhovateľovi, potrebných na účelné uplatňovanie jeho práva proti v konaní neúspešnej odporkyni. Pokiaľ však súd prvého stupňa následne mal za preukázané, že v konaní sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľovi v zmysle § 150 ods. 1 OSP, odvolací súd jeho rozhodnutie považuje za vecne nesprávne a založené na nesprávnom právnom názore. Prvostupňovým súdom totiž predkladané dôvody, posudzované vo svetle zhora nastolených aspektov, nemajú intenzitu dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď s ohľadom na okolnosti daného prípadu, ako i charakter konania, tieto nemožno považovať za osobitne výnimočné. Navrhovateľ sa vo svojom odvolaní vzdal náhrady trov právneho zastúpenia a požadoval len náhradu za ním zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 16,50 eura. Odvolací súd takúto sumu nepovažoval za ohrozujúcu odporkyňou deklarované majetkové pomery, čím neboli naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa na strane odporkyne. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo preto potrebné postupovať podľa § 142 ods. 1 OSP a navrhovateľovi priznať náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie svojho práva.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219 ), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 ).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože navrhovateľ návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.