Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

89Cb/11/2023

Uznesenie

Mestský súd Košice, sudkyňa JUDr. Monika Šabľová v právnej veci žalobcu: Global Finance, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 73, 821 05 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 836 851, zastúpený: BAJO LEGAL s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 581 proti žalovanému: A. B., bytom C. X, XXX XX D., nar. XX.XX.XXXX v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. N a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie a z r i a ď u j e v prospech žalobcu záložné právo na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného vedených na bankovom účte IBAN E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v C. F., G., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, do výšky 15.605,84 eura s výnimkou pohľadávok, nepodliehajúcich exekúcii, ktoré sú pohľadávkou žalovaného voči Tatra banka, a.s, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške istiny 15.605,84 eura, ktorá predstavuje nárok žalobcu voči žalovanému na vrátenie neprináležiacej odmeny podľa čl. V ods. 4 zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 16.06.2022.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 20.7.2023 podal na tunajší súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý odôvodnil tým, že žalobca je spoločnosťou vykonávajúcou najmä činnosť samostatného finančného agenta v rôznych sektoroch finančného trhu. Žalobca pre svojich zmluvných partnerov (banky, poisťovne a iné finančné inštitúcie), s ktorými ma uzatvorené najmä zmluvy o sprostredkovaní, vykonáva činnosť, predmetom ktorej je zabezpečenie príležitosti pre svojich zmluvných partnerov uzavrieť zmluvy o predaji finančných produktov s osobami majúcimi záujem o tieto finančné produkty. Právne postavenie žalobcu ako samostatného finančného agenta je upravené v a ďalších o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (ďalej aj „“). Žalobca vykonáva svoju činnosť prostredníctvom podriadených finančných agentov, s ktorými má uzatvorené zmluvy o spolupráci. Právne postenie podriadeného finančného agenta je upravené v a ďalších zákona o finančnom sprostredkovaní. Žalobca uzatvoril dňa 16.06.2022 zmluvu o spolupráci so žalovaným ako podriadeným finančným agentom. Žalovaný počas svojej činnosti na základe zmluvy o spolupráci sprostredkovával najmä uzatvorenie produktových zmlúv na životné poistenie. Systém odmeňovania je vo všeobecnosti nastavený tak, že podriadený finančný agent sprostredkuje uzatvorenie produktovej zmluvy s klientom (napr. životné poistenie), klient zaplatí prvé poistné, žalobcovi vznikne voči finančnej inštitúcii nárok na províziu za sprostredkovanie uzatvorenia zmluvy a následne žalobca zaplatí pomernú časť tejto provízie svojmu podriadenému finančnému agentovi, ktorý uzatvorenie zmluvy s klientom priamo sprostredkoval. V prípade, ak dôjde k zrušeniu produktovej zmluvy hneď počas prvého roka jej trvania, v stanovených prípadoch dochádza k uplatneniu tzv. storno provízie čo znamená, že finančnej inštitúcii vznikne nárok na vrátenie vyplatenej provízie (alebo jej podstatnej časti) voči žalobcovi, ktorej rovnako vzniká nárok na vrátenie vyplatenej provízie (alebo jej podstatnej časti) voči svojmu podriadenému finančnému agentovi.

Sprostredkovanie zmlúv na životné poistenie je pre podriadených finančných agentov charakteristické tým, že províziu za sprostredkovanie dostanú v celej výške už po zaplatení prvého poistného zo strany klienta. Podriadený finančný agent tak môže získať províziu v stovkách eur už po zaplatení prvého poistného zo strany klienta iba v desiatkach eur. Žalovaný dostával najmä provízie za uzatvorenie produktovej zmluvy na životné poistenie s názvom MetLife TrendLife, pre poisťovňu MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 47 257 105. V apríli 2023 bol žalobca informovaný zo strany spoločnosti MetLife o konaní žalovaného spočívajúcom v údajnom opakovanom zneužívaní identity klientov za účelom uzatvárania fiktívnych zmlúv na životné poistenie a následného získania sprostredkovateľskej provízie. Produktové zmluvy mali byť podľa zistených informácií uzatvárané, iba na základe získania osobných údajov klientov rôznymi spôsobmi, pričom títo klienti v skutočnosti nemali záujem o uzatvorenie takýchto zmlúv. Podstatnou skutočnosťou tiež je, že platba poistného nebola na účet MetLife poukazovaná z bankového účtu týchto klientov, ale táto platba bola vo väčšine prípadov hradená z bankového účtu p. H. D.. A. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX D. bola taktiež podriadeným finančným agentom žalobcu, keď svoju činnosť vykonávala prostredníctvom spoločnosti JK ECONOMY, s.r.o., so sídlom Denešova 1, 040 23 Košice, IČO: 52 597 121. Práve platenie poistného z účtu H. D. je jednou z podstatných skutočností preukazujúcich podvodné uzatváranie poistných zmlúv. Platenie poistného z účtu inej osoby ako klienta prípadne jeho rodinného príslušníka je vysoko neštandardné. Zároveň, v prípade riadne uzatvorených zmlúv je iba ťažko predstaviteľné a v konečnom dôsledku aj postrádajúce zmysel, aby finančný agent alebo tretia osoba platili za klientov poistné. Žalobca s ohľadom na tieto informácie, ako aj s ohľadom ďalšie zistené porušenia povinností zo strany žalovaného ukončil s týmto zmluvnú spoluprácu. Následne došlo zo strany MetLife k uplatneniu nároku na vrátenie zaplatených provízií, keďže pri zmluvách sprostredkovaných žalovaným nedošlo zo strany klientov k zaplateniu ďalších platieb poistného, a tak tieto poistné zmluvy zanikli. Žalobcovi v nadväznosti na to, vznikol nárok voči žalovanému na vrátenie pomernej časti zaplatených provízií. Jednotlivé časti zaplatených provízií, na vrátenie ktorých má žalobca nároku sú špecifikované v prílohe s názvom Sumár provízií. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlhu (neprináležiacej odmeny) v celkovej výške 15.605,84 eura listom zo dňa 20.06.2023, ktorý mu bol doručený dňa 26.06.2023. Štrnásťdňová lehota na zaplatenie dlhu márne uplynula dňa 10.07.2023. Vzhľadom na to, že podľa dostupných informácií došlo k uzatváraniu predmetných produktových zmlúv v dôsledku opakovaného zneužívania identity klientov a teda jednalo sa o zmluvy fiktívne, „uzatvorené“ iba za účelom získania sprostredkovateľskej provízie, žalobca taktiež podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu.

Predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

2. Základnými predpokladmi na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku žalobcu a tiež osvedčenie obavy veriteľa, že exekúcia bude ohrozená.

3. K osvedčeniu dôvodnosti a trvania nároku žalobcu odkázal na skutočnosti uvedené v bode 1. tohto uznesenia. Poukázal aj na ustanovenie zmluvy o spolupráci, z ktorého tento nárok vyplýva. Podľa článku V. ods. 4 zmluvy o spolupráci: „Za predpokladu, že Produktová zmluva, ktorú uzavrel Klient vyhľadaný Biznis partnerom so Zmluvným partnerom GF, nepretrvá po dohodnutú minimálnu dobu alebo si takýto Klient riadne neplní svoje záväzky vyplývajúce mu z Produktovej zmluvy alebo takýto Klient zmenil Produktovú zmluvu a na základe danej zmeny bolo určené nižšie plnenie Klienta voči Zmluvnému partnerovi GF, a z tohto dôvodu je GF povinná vrátiť svojmu Zmluvnému partnerovi svoju províziu (jej časť), nárok Biznis partnera na Odmenu (jej časť), ktorá mu už bola pred tým vyplatená ako preddavok na budúce plnenie, voči GF zanikne. V prípade zániku nároku Biznis partnera na Odmenu (jej časť) podľa predchádzajúcej vety je GF oprávnená jednostranne si započítať svoje právo na vrátanie zálohy Odmeny, ktorú pred tým Biznis partnerovi za takúto Produktovú zmluvu vyplatila ako preddavok na budúce plnenie, s právom Biznis partnera na vyplatenie ďalších splatných preddavkov Odmien za ostatné Produktové zmluvy voči GF. Ak jednostranný zápočet podľa predchádzajúcej vety nie je možné uskutočniť, je Biznis partner povinný vrátiť GF vyplatenú Odmenu (jej časť) do 14 dní odo dňa doručenia výzvy GF na jej vrátenie.“ Jednotlivé odmeny resp. ich časti, na ktorých vrátenie vznikol žalobcovi nárok, sú špecifikované v prílohe - Sumár provízií. Napríklad v prípade klienta F. A. bolo žalovaným sprostredkované uzatvorenie finančného produktu MetLife TrendLife. Žalovanému bola v novembri 2022 vyplatená provízia vo výške 625,57 eura. Produktová zmluva v apríli 2023 zanikla a žalobcovi vznikol nárok na vrátenie pomernej časti vyplatenej provízie 547,37eura. Uvedené platí rovnako aj pri ostatných klientoch podľa Sumáru provízií. V zmysle uvedeného má žalobca voči žalovanému v súčasnosti nárok na vrátenie vyplatených odmien resp. ich pomerných častí vo výške 16.305,84 EUR, pričom časť z tohto nároku je vo výške 700 eur krytá rezervným fondom. Žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.605,84 eura, na zaplatenie ktorej bol aj neúspešne vyzvaný. Žalobca predpokladá, že zaniknú aj ďalšie produktové zmluvy, ktorých uzatvorenie sprostredkoval žalovaný, a teda že ešte dôjde k zvýšeniu jeho nároku voči žalovanému. Žalobca má za to, že uvedenými skutočnosťami a dôkazmi osvedčil existenciu a trvanie nároku voči žalovanému.

Obava z ohrozenia exekúcie

4. Žalobca má dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie voči žalovanému, pričom táto dôvodná obava je daná viacerými skutočnosťami. Dôvodná obava je daná samotným konaním žalovaného spočívajúcom vo fiktívnom uzatváraní produktových zmlúv, ktoré podľa žalobcu zároveň napĺňa znaky trestného činu podvodu. Žalovaný konal výlučne s cieľom získania sprostredkovateľskej provízie prostredníctvom fiktívneho uzatvárania produktových zmlúv. Produktové zmluvy boli uzatvárané iba na základe získania osobných údajov klientov rôznymi spôsobmi, pričom títo klienti v skutočnosti nemali záujem o uzatvorenie takýchto zmlúv. Platba poistného nebola na účet MetLife poukazovaná z bankového účtu týchto klientov, ale táto platba bola vo väčšine prípadov hradená z bankového účtu p. H. D.. Žalovaný vedel, že v okamihu ako tieto platby poistného prestanú byť platené, produktové zmluvy zaniknú a jemu vznikne v zmysle zmluvy so žalobcom povinnosť vrátiť vyplatené odmeny resp. ich pomerné časti. Ak by žalovaný mal v úmysle vrátiť tieto vyplatené provízie resp. ich časti, celé jeho konanie by strácalo zmysel. Práve naopak, jeho úmyslom bolo získať za krátky čas čo najväčšiu provízií a tieto si následne ponechať. Táto skutočnosť je napokon potvrdená aj tým, že žalovaný neplnil svoj nesporný dlh v lehote podľa výzvy resp. ani neprejavil záujem o prípadné mimosúdne riešenie. Uvedené skutočnosti dostatočne odôvodňujú obavu žalobcu z ohrozenia exekúcie voči žalovanému. Túto obavu napokon odôvodňuje aj samotné podozrenie z trestného konania. Ak by sa žalovaný dopustil spáchania trestného činu za účelom získania obohatenia, nepochybne mu nič nebude brániť robiť akékoľvek kroky, aby sa vyhol zaplateniu vytvoreného dlhu. Obava žalobcu z ohrozenia exekúcie voči žalovanému je daná aj tým, že žalovaný nedisponuje majetkom spôsobilým na vykonanie exekúcie, a to s výnimkou majetku, ktorý je predmetom tohto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca navrhuje zriadiť zabezpečovacie opatrenie na peňažné prostriedky žalovaného na jeho bankovom účte. Jedná sa o jediný majetok, na ktorý by mohla byť vedená exekúcia, pričom tento je enorme likvidný, t. j. žalovaný ním môže voľne disponovať a zbaviť sa ho, resp. zmeniť na hotovosť, a to práve za účelom vyhýbania sa zaplatenia dlhu. Obava žalobcu je teda odôvodnená tým, že žalovaný môže svoje peňažné prostriedky na účte kedykoľvek previesť a tým sa zbaviť svojho jediného majetku spôsobilého na exekúciu. V prípade, ak by žalovaný peňažné prostriedky z bankového účtu previedol, došlo by fakticky k zmareniu budúcej exekúcie, keďže žalovaný iný majetok spôsobilý na účinné vykonanie exekúcie nemá. Žalobca by voči takémuto konaniu žalovaného v zásade ani nemal dostupné prostriedky právnej ochrany, ako by tomu bolo v prípade, ak by žalovaný napr. previedol nehnuteľnosť (odporovacia žaloba). Žalobca nemá vedomosť o aktuálnom stave bankového účtu žalovaného, avšak jedná sa o účet, na ktorý mu boli vyplácané provízie (tento bankový účet uviedol žalovaný na zmluve o spolupráci), t. j. tieto prostriedky sa na bankovom účte žalovaného s určitosťou nachádzali. Pokiaľ ide o iný majetok žalovaného, tento podľa zistených informácií nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Žalovaný vlastnil v byt Košiciach, avšak jeho vlastníctvo previedol v roku 2019. Žalovaný si na adrese tohto bytu stále uvádza trvalý pobyt (Tatranská 6 – na túto adresu aj bola žalovanému doručená výzva na zaplatenie) a byt nepredal, ale daroval. Darovanie bytu za situácie, keď žalovaný nevlastní inú nehnuteľnosť a zároveň, keď má na adrese bytu stále trvalý pobyt, možno považovať minimálne za neštandardné. Žalovaný je majiteľom obchodného podielu v spoločnosti Alsad s.r.o., so sídlom Budovateľská 647/19, 048 01 Rožňava, IČO: 52 715 671, avšak jedná sa o nečinnú spoločnosť, ktorá od svojho vzniku v roku 2019 ani len nezaložila účtovnú závierku. Obchodný podiel žalovaného v tejto spoločnosti nemá žiadnu hodnotu. Žalobca poukázal na to, že preventívna povaha zabezpečovacieho opatrenia zabraňuje dlžníkovi v konaní, ktoré môže mať za následok úplné zmarenie exekúcie. Ak totiž zabezpečovacie opatrenie nie je nariadené včas, toto stráca svoj význam. Pri jeho prípadnom neskoršom nariadení, napr. až potom ako sa dlžník začne zbavovať majetku, môže nastať situácia, že už nebude majetok, na ktorý by mohol súd zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo a exekúcia bude nenávratne zmarená. Podľa predstavuje „obava z ohrozenia exekúcie“ objektívny stav, ktorý môže spôsobený rôznymi okolnosťami, a to závislými, ale aj nezávislými od vôle povinnej osoby. Ak by tomu tak nebolo, predmetné ustanovenie by znelo napr. „ak v dôsledku konania povinného vznikla obava, že exekúcia bude ohrozená.“ a pod. V tomto prípade však ustanovenie znie „...ak je obava, že exekúcia bude ohrozená“, t. j. vznik tejto obavy nie je viazaný na konanie žiadnej osoby, ani na žiadne konkrétne skutočnosti. Opačný výklad by úplne vylučoval nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (a tým aj znemožňoval ochranu veriteľa) v prípadoch, kedy by obava z ohrozenia exekúcie vznikla v dôsledku iných skutočností ako práve v dôsledku priameho konania dlžníka. Môže sa jednať napr. o vznik obavy z ohrozenia exekúcie pri nepriaznivej finančnej situácii spoločnosti dlžníka v dôsledku vyhlásenia núdzového stavu, v dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti, v dôsledku hrozby vyhlásenia konkurzu, a pri celej rade ďalších situácií, ktoré môžu nastať.

Majetok žalovaného a splnenie ďalších predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

5. Tu žalobca uviedol, že jediným majetkom žalovaného spôsobilým na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú peňažné prostriedky na jeho bankovom účte. Jedná sa o bankový účet IBAN E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v C. F., G.. Peňažné prostriedky na účte predstavujú spôsobilý predmet na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Uvedené vyplýva zo súdnej praxe ako aj doktríny. Poukázal napr. na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.03.2018 (zabezpečovacie opatrenie bolo nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava II, č. k. – 47 zo dňa 08.06.2017) alebo na odborný článok Zabezpečenie peňažných prostriedkov na bankovom účte v civilnom procese (Zámožík, J., Súkromné právo 1/2022, str. 26 – 31). Peňažné prostriedky na účte sú pohľadávkou dlžníka voči banke ( ). Podľa môžu byť predmetom záložného práva pri zabezpečovacom opatrení všetky veci, práva alebo iné majetkové hodnoty dlžníka, ktoré podliehajú exekúcii t. j. aj pohľadávka dlžníka voči banke (Zámožík, J., Zabezpečenie peňažných prostriedkov na bankovom účte v civilnom procese, Súkromné právo 1/2022, str. 28). Vzhľadom na to, že exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke nepodliehajú všetky peňažné prostriedky na účte, žalobca v tomto smere formuluje aj svoj návrh. Exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke nepodliehajú peňažné prostriedky na účte do výške 165 eur, peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov, prostriedky do výšky sumy, ktorá sa podľa zákona nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, ak ďalšie prostriedky podľa ustanovení Exekučného poriadku alebo podľa osobitných predpisov. Keďže množstvo prípadov pohľadávok, ktoré nepodliehajú exekúcii nemožno vopred jednoznačne špecifikovať, určitosti výroku o nariadení zabezpečovacieho opatrenia zodpovedá aj formulácia „s výnimkou pohľadávok, nepodliehajúcich exekúcii.“

6. Napokon žalobca k nízkej miere zásahu do práv žalovaného uviedol, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odporcu žiadnym spôsobom neobmedzí, a to s ohľadom na povahu zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalovanému nezakazuje nakladať s jeho majetkom. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaného. Záložné právo bude zriadené na peňažných prostriedkoch, ktorý žalovaný bude musieť žalobcovi tak či tak plniť. Ak by žalovaný plnil dobrovoľne (resp. ak by fiktívne neuzatváral produktové zmluvy) žalobca by nemusel podávať návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ako vyplýva z , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, a teda samotným zriadením záložného práva nie je výrazným spôsobom zasiahnuté do vlastníckeho práva dlžníka. Takýto minimálny zásah do vlastníckeho práva v prebiehajúcom súdnom konaní je prípustný, keďže je odôvodnený záujmami veriteľa na riadnom splnení jeho peňažnej pohľadávky. Uvedený zásah je predpokladaný samotným inštitútom zabezpečovacieho opatrenia, zmyslom ktorého je dočasná úprava pomerov strán konania (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované zabezpečovacie opatrenia smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany, čo je, v súdenej veci zachované, t. j. je daná proporcionalita práv na obidvoch stranách.

Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , a , ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.

7. Súčasťou návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli nasledovné listinné dôkazy Zmluva o spolupráci , Výpis z registra NBS , Sumár provízií , Výzva na zaplatenie s potvrdením o doručení , Trestné oznámenie, Lustrácia majetku žalovaného , Výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, Výpis z obchodného registra Alsad s.r.o., Výpis z registra účtovných závierok.

8. Súd konštatuje, že v predmetnej veci z petitu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že žalobca sa domáha toho, aby súd zriadil záložné právo na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného vedených na bankovom účte IBAN E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v C. F., G.. V danom prípade sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva pred začatím konania vo veci samej, ktorého predmetom je získanie judikovanej peňažnej pohľadávky s poukazom na ust. . Bez existencie meritórneho rozhodnutia nemá zabezpečovacie opatrenie zmysel. Veriteľ prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie priznanej pohľadávky v exekučnom konaní. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred neodkladným opatrením. Predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú samotný návrh, ďalej spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí tu existovať obava z budúceho zmarenia exekúcie. V danom prípade súd konštatuje, že žalobca podal návrh na zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, spôsobilým predmetom v danom prípade sú peňažné prostriedky na účte žalovaného a zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia má zabezpečovať žalobcovu peňažnú pohľadávku keď predmetom nároku vo veci samej je záväzok zo zmluvy o spolupráci zo 16.6.2022. Konkrétna peňažná pohľadávka je v návrhu špecifikovaná tak, že je možné identifikovať o aký peňažný nárok sa jedná a či je tu pravdepodobnosť, že tento nárok žalobcu je aj dôvodný. Žalobca predložil na preukázanie svojho nároku listinné dôkazy. Posledným predpokladom je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní a týmto spôsobom sa má posilniť postavenie veriteľa a vymožiteľnosť jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd musí mať aspoň osvedčené, že existuje obava ohrozenia prípadnej exekúcie. Žalobca v tejto súvislosti poskytol dôkazy, ktoré preukazujú ním tvrdené skutočnosti tak ako sú opísané v bode 1 tohto uznesenia.

9. Zabezpečovacie opatrenie má preventívnu povahu a jeho účelom je poskytnúť ochranu právam a právom chráneným záujmom veriteľa v prípade, ak sa tieto môžu javiť ako ohrozené. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vo veci samej vôbec nemusí dôjsť k úspešnému ukončeniu sporu zo strany žalobcu. Preto nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného, s cieľom zabezpečiť prípadný výkon rozhodnutia o priznaní pohľadávok, je mimoriadne.

10. K posúdeniu primeranosti zásahu do majetkových práv žalovaného súd uvádza, že v posudzovanom prípade sa nejaví nepomer medzi majetkom žalovaného a pohľadávkou žalobcu, keď žalobca v návrhu na zriadenie sudcovského záložného práva uviedol hodnotu majetku, ktorý žiada zabezpečiť zo strany súdu. Záložné právo zriadené podľa má vo všeobecnosti povahu riadneho záložného práva podľa a nasl. .

11. V rozhodnutí Ústavného súdu SR sa okrem iného uvádza: Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom.

12. Žalobca poukázal na to, že majetkom vo vlastníctve žalovaného sú peňažné prostriedky, ktoré mu boli vyplácané vo forme provízii. Súd, pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, zohľadňuje zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Nemal by vzniknúť celkom zjavný nepomer, a teda súd pri svojom rozhodnutí rešpektuje že žalovanému sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia neukladá žiadna povinnosť, či už aktívneho alebo omisívneho charakteru a preto nemožno hovoriť o neprimeranom zásahu do jeho práv. S hnuteľným majetkom, ktorého sa má týkať zriadenie sudcovského záložného práva, už žalovaný však nemôže nakladať.

13. Súd konštatuje, že s poukazom na vyššie uvedené mal preukázanú dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, kedy žalobcova pohľadávka voči žalovanému bola splatná ešte 10.7.2023, a teda ide o pohľadávku, ktorá je po lehote splatnosti. Žalobca doložil dôkazy osvedčujúce, že vyzval žalovaného na splnenie záväzku výzvou zo dňa 20.06.2023, a to v lehote 14 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 26.6.2023. V súvislosti s výškou pohľadávky žalobcu, súd uvádza, že predmetná pohľadávka nie je v malej výške. Má za to, že aj táto skutočnosť odôvodňuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti poukazuje súd na to, že podľa rozhodovacej činnosti súdov výška pohľadávky má vplyv na dôvodnosť obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia.

14. Možno tak súhlasiť s tvrdením žalobcu, že budúca exekúcia na uspokojenie pohľadávky žalobcu je ohrozená, pričom zriadenie sudcovského záložného práva predstavuje účinný prostriedok ochrany nároku žalobcu. Je možno konštatovať, že obava žalobcu o prípadný budúci výkon exekúcie, pokiaľ bude v konaní vo veci samej úspešný je dôvodná.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, keďže žalobca podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia jeho dôvodnosť osvedčil, súd vyhovel návrhu a nariadil zabezpečovacie opatrenie v požadovanom znení. Uznesenie, ktorým súd nariadil zabezpečovacie opatrenie doručí sporovým stranám ako aj príslušnému registru, v danom prípade Notársky centrálny register záložných práv. Zápis do príslušného registra má deklaratórny charakter, avšak pre vznik záložného práva nepostačuje len vydanie samotného uznesenia, ale aj potrebný aj zápis do príslušného registra. V tomto prípade je vznik záložného práva podmienený zápisom do príslušného registra, avšak účinky zápisu sú konštitutívne k poradiu k ostatným záložným právam.

16. O trovách konania súd rozhodol v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol navrhovateľ úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k odporcovi. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie citovaným zákonným ustanovením.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.