Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-54-2023.pdf
PDF · 147.36 KB
Case nature
Subarea
6Co/54/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Brniakovej, vo veci navrhovateľa: PharmDr. S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXA, XXX XX R. - U., zastúpeného JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou, so sídlom Sládkovičova 7, 949 01 Nitra, IČO: 46 334 858, proti odporkyni: Mgr. O. U. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX R., zastúpenej spoločnosťou ADIUVANTE s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Halenárska 412/7, 917 01 Trnava, IČO: 52 341 046, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 13C/12/2023-33 zo dňa 28. februára 2023, takto
rozhodol:
M e n í uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 13C/12/2023-33 zo dňa 28. februára 2023 vo výroku I. tak, že návrh navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 13C/12/2023-33 zo dňa 28. februára 2023 vo výroku II. z r u š u j e .
Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporkyni nenakladať s hnuteľnou vecou - plávajúce zariadenie, nachádzajúce sa na rieke Váh v Komárne, a jeho vnútorným vybavením - prístavným pontónom a príslušenstvom, číslo lodného osvedčenia SK
- X -XXXXX, typ plavidla: plávajúca chata, materiál: oceľ - betón, rok stavby: 2012, oblasť plavby: rieka Váh, miesto registrácie Dopravný úrad Komárno, Lodné osvedčenie vydané 15.12.2021, platné do 14.12.2026, s vonkajším vybavením, a to štyri kajaky, štyri pádla, čln, motor zn. Honda, záhradný nábytok, gril, bez súhlasu navrhovateľa, a to najmä ju scudziť, zaťažiť záložným právom, či vecným bremenom, alebo konať tak, že by to neprimerane bežnému opotrebovaniu znížilo hodnotu veci (výrok I.). Zároveň poučil odporkyňu, že môže podať proti navrhovateľovi žalobu vo veci samej týkajúcej sa navrátenia nárokov do pôvodného stavu. V prípade, že bude žalobe vyhovené, dôjde k zrušeniu tohto neodkladného opatrenia súdom (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že priznal navrhovateľovi voči odporkyni nárok na ich náhradu v rozsahu 100% (výrok III.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 10.02.2023 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, v znení identickom s výrokom napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami navrhovateľa podporenými predloženými listinami: prehľad platieb z účtu vedeného v N. D. I., a.s. na kúpu houseboatu, Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. c), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a § 332 ods. 1 CSP skutkových tvrdení navrhovateľa v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia podporených predloženými listinnými dôkazmi a dospel k záveru o tom, že navrhovateľ v danom prípade dostatočným spôsobom osvedčil predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení.
3. V danom prípade sa navrhovateľ domáha vydania neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. c) CSP. Základným predpokladom pre jeho vydanie je reálna držba spornej veci alebo práva bez ohľadu na jej oprávnenosť. Ako vyplýva z § 123 Občianskeho zákonníka, právo nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponendi) je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a pod. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. V danej veci navrhovateľ potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňoval konaním odporkyne, ktorá má podľa navrhovateľa záujem ho pripraviť o majetok bez nutnosti riadneho majetkového vyporiadania, a preto má dôvodnú obavu z toho, že by odporkyňa mohla plavidlo previesť na inú osobu alebo zaťažiť, čomu by navrhovateľ nemohol zabrániť, keďže je plavidlo evidované v registri plavidiel výlučne na odporkyňu. Na základe predložených dôkazov mal konajúci súd preukázané, že dňa 09.12.2017 navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili manželstvo, ktoré naďalej trvá a počas ktorého bolo dňa 10.02.2022 zakúpené plávajúce zariadenie spolu s príslušenstvom, ku ktorému sa navrhovateľ domáha vydania neodkladného opatrenia. Rovnako z tvrdení navrhovateľa i predloženého uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 17C/5/2023-207 zo dňa 19.01.2023 mal okresný súd preukázané zhoršené vzťahy medzi navrhovateľom a odporkyňou, ktoré vyústili nielen k podaniu návrhu na rozvod, ale aj k podaniu trestného oznámenia na navrhovateľa. Zároveň súd akcentoval, že predmetné plavidlo s príslušenstvom bolo zakúpené počas manželstva, čo znamená, že patrí do bezpodielového vlastníctva manželov (ďalej len „BSM) účastníkov, a teda jeho vlastníkmi sú obidvaja účastníci. Vzhľadom na kúpnu cenu plavidla, ktorá predstavovala sumu 142 000,00 eur, už nemožno v rámci nakladania s majetkom hovoriť o bežnej veci, a preto je na jej prípadný prevod potrebný aj súhlas navrhovateľa. Uvedená skutočnosť však nie je v prípade predaja plávajúceho zariadenia zrejmá, nakoľko z dokladu o vlastníctve tejto hnuteľnej veci, t. j. z Notárskej zápisnice N 143/2022, NZ 3605/2022, NCRIs 3731/2022 zo dňa 10.02.2022 vyplýva, že vlastníkom plavidla je len odporkyňa. S prihliadnutím na to, že navrhovateľovi bolo neodkladným opatrením zakázané okrem iného aj priblížiť sa k odporkyni možno predpokladať, že by sa navrhovateľ nemusel o prípadnom prevode plavidla dozvedieť včas a takýto úkon namietať. Navyše, ak by k prevodu plavidla s príslušenstvom došlo skôr, ako bude manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené, nebolo by plavidlo ani predmetom vyporiadania BSM. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, najmä s prihliadnutím na zhoršené vzťahy medzi účastníkmi a prebiehajúce rozvodové konanie a tiež z dôvodu, že predmetná hnuteľná vec, t. j. plavidlo s príslušenstvom je vec značnej finančnej hodnoty, ktorá bola zakúpená počas trvania manželstva, no napriek tomu je v registri plavidiel evidovaná ako vlastníctvo odporkyne, je dôvodné predpokladať, že v prípade prevodu alebo zaťaženia tejto veci dôjde k zhoršeniu právnej pozície navrhovateľa, ktorý by sa v budúcnosti nemusel domôcť súdnej ochrany. Zároveň konajúci súd dodal, že nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle podaného návrhu neobmedzuje odporkyňu ako povinnú osobu nad nevyhnutný rozsah, nakoľko táto aj naďalej môže plavidlo užívať pre svoju potrebu, teda ju neprimerane neobmedzuje v jej právach. Na druhú stranu však bude poskytnutá ochrana navrhovateľovi, ktorý preukázal, že na kúpu plavidla poskytol odporkyni sumu 125 000,00 eur. 4. Z uvedených dôvodov okresný súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu podaného navrhovateľom s tým, že v zmysle ust. § 336 ods. CSP poučil odporkyňu o možnosti podať proti navrhovateľovi žalobu vo veci samej týkajúcej sa navrátenie nárokov do pôvodného stavu. Súčasne konštatoval, že v prípade, že bude žalobe vyhovené, dôjde k zrušeniu tohto neodkladného opatrenia súdom. 5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľovi ako úspešnej sporovej strane (účastníkovi konania) priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100% voči odporkyni s tým, že o konkrétnej výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia ako
nedôvodný zamietne. Zároveň si uplatnila voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 7. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP). 8. Primárne odporkyňa poprela pravdivosť viacerých podstatných skutkových okolností prezentovaných navrhovateľom v jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Vyjadrila sa k nemu osobitne vo svojom vyjadrení, ktoré je prílohou podaného opravného prostriedku. Vyplýva z neho, že vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom súd dlhodobo narušené, ich spolužitie bolo konfliktné. Odporkyňa zotrvala na tom, že navrhovateľ ju počas ich spoločného života fyzicky i psychicky napádal. Najmä v poslednom roku sa ich vzťahy výrazne zhoršili. Ďalej odporkyňa potvrdila, že sa zaslúžila o nadobudnutie hausboatu, ktorý kúpili spoločne s navrhovateľom za sumu 142.000,00 eur, pričom kúpnu zmluvu podpísala iba ona, keďže navrhovateľ pri jej podpise nebol prítomný tvrdiac, že má dosť inej práce. Časť peňazí na zakúpenie hausboatu si požičala navrhovateľka od svojho bývalého partnera Ing. K. D. na základe zmluvy o pôžičke, ktorú podpísala výlučne ona. Následne odporkyňa financovala aj ďalšie náklady týkajúce sa údržby hausboatu a jeho okolia. Odporkyňa poprela, že by robila na navrhovateľa nátlak s cieľom zamestnať sa v jeho e-shope po odchode zamestnankyne. Akcentovala, že navrhovateľ má doposiaľ kľúče od hausboatu, ktorý je predmetom tohto konania. Ďalej podrobne popísala vlastný pohľad na konfliktné spolužitie obidvoch účastníkov konania v priebehu ich manželstva. Okrem toho odvolateľka uviedla, že žiadna z okolností tvrdená navrhovateľom v jeho návrhu, neosvedčuje vydanie neodkladného opatrenia zakazujúceho jej nakladať s predmetným hausboatom s príslušenstvom. Odporkyňa totiž nezadala nijakú zámienku na to, aby si navrhovateľ mohol dôvodne myslieť, že by túto vec, resp. veci chcela previesť na inú osobu alebo s nimi akokoľvek neoprávnene naložiť. Register plavidiel je verejný a každý má právo na základe písomnej žiadosti do neho nahliadať a robiť si z neho výpisy alebo odpisy. Do registra plavidiel sa zapisujú aj údaje o vlastníkovi plavidla alebo jeho spoluvlastníkoch, o osobe, ktorá vykonáva prevádzku plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy s vlastníkom plavidla, záložné právo a pohľadávky na plavidlo zabezpečené záložným právom a plomby o zmene práva k plavidlu na základe doručenia verejnej listiny (§ 2 písm. e/, j/ zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s odkazom na § 24 tohto zákona). Žalobca teda má zákonnú možnosť kedykoľvek sa informovať o vlastníctve hausboatu, záložnom práve, ako aj o osobe vykonávajúcej prevádzku hausboatu. Odporkyňa doposiaľ o prevode/zaťažení hausboatu neuvažovala, ani neuvažuje. Je jej zrejmé, že hausboat s príslušenstvom bol nadobudnutý počas trvania manželstva a preto je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov - účastníkov konania. Odporkyňa je si tiež odporkyňa vedomá tohto, že akýkoľvek prevod veci patriacej do BSM (pokiaľ nejde o bežnú vec, o akú sa v danom prípade vôbec nejedná), bez súhlasu druhého manžela je zo zákona relatívne neplatný právny úkon a dotknutý manžel/ka sa môže dovolať tejto relatívnej neplatnosti v lehote troch rokov (§ 40a, § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pre vydanie neodkladného opatrenia však musia byť osvedčené zákonné predpoklady, k čomu však v posudzovanom prípade nedošlo. Samotná existencia rozvratu v manželstve účastníkov na vydanie neodkladného opatrenia nepostačuje. Bolo by absurdné, aby bol daný dôvod na vydanie neodkladného opatrenia v prípade každého prebiehajúceho rozvodového konania manželov, tak, že by súd neodkladným opatrením bez ďalšieho zakázal niektorému z manželov nakladať s vecami patriacimi do ich BSM. Ďalej odporkyňa zdôraznila, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi vo veci Okresného súdu Nitra nepodávala s cieľom zabezpečiť si užívanie domu v R. D. alebo iného majetku bez potreby majetkového vyporiadania s manželom. K tomuto kroku odporkyňa pristúpila až keď bola v koncoch z toho, čo sa v ich manželstve dialo a čo si voči jej osobe navrhovateľ dovoľoval (tak, ako to popísala vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 18.01.2023). Napokon, bola to polícia, ktorá dňa 04.01.2023 vykázala navrhovateľa z obydlia, keďže vzhliadla zákonné dôvody pre takýto postup. Následne však navrhovateľ podal voči odporkyni podnet na Sociálnu poisťovňu s prihliadnutím na jej status invalidnej dôchodkyne, v ktorom poukázal na to, že odporkyňa občasne vykonáva pohybovú aktivitu - beh, ktorú odporkyňa konzultovala so svojím lekárom.. Navrhovateľ sa tiež uchýlil k tomu, že zobral odporkyni notebook, ktorý jej daroval cca pred 5 rokmi (v mesiaci 2/2018) a v ktorom mala odporkyňa uložené svoje súkromné veci. Po celý čas túto vec užívala odporkyňa výlučne sama, pre svoju osobnú potrebu. Až cca v druhej polovici roka 2022 odporkyňa na tomto notebooku realizovala aj e-mailovú komunikáciu súvisiacu so správou e-shopu, ktorú jej navrhovateľ zveril. Zamestnankyňa navrhovateľa - S. K., ktorá dovtedy e-schop spravovala, sa totiž presťahovala do zahraničia a práve preto prejavila odporkyňa o jej pozíciu záujem. Ďalej odporkyňa uviedla, že na kamerovom zázname z hausboatu zo dňa 04.03.2023 je zachytená situácia,
kedy jej navrhovateľ zobral notebook a tiež z tohto záznamu vyplýva, že navrhovateľ má doposiaľ od sporného hausboatu kľúče, ktorými si ho aj v predmetný otvoril. Odporkyňa mu nikdy nebránila vo vstupe do neho, ani v jeho užívaní. Obidvaja účastníci už podali na súd rozvod manželstva - odporkyňa na Okresnom súde Žiar nad Hronom dňa 01.02.2023 a navrhovateľ na Okresnom súde Námestovo dňa 27.01.2023. Konanie o návrhu odporkyne bolo zastavené z dôvodu litispendencie. Rozvodom manželstva účastníkov zanikne ich BSM a logicky bude nasledovať jeho vyporiadanie. Neodkladné opatrenie, ktorého vydania sa navrhovateľka domáhala na Okresnom súde Nitra (zákaz vstupu do rodinného domu a priblíženia sa k jej osobe), súvisí výlučne s ochranou osobnosti odporkyne a nijako nezakladá prekážku následnému vyporiadaniu BSM účastníkov. Sporný hausboat s príslušenstvom má stále status veci nadobudnutej za trvania BSM účastníkov s právnymi následkami prezentovanými vyššie. Zároveň odporkyňa doposiaľ hausboat s príslušenstvom neinzerovala na predaj, ani nevykonala žiadne kroky smerujúce k jeho zaťaženiu alebo predaju, prípadne k znemožneniu jeho užívania navrhovateľom. Navrhovateľ má pritom kedykoľvek možnosť získať informácie o vlastníctve hausboatu z registra plavidiel. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že doposiaľ neexistujú dôvody, pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania tak, že súd zakáže odporkyni nakladať s predmetným hausboatom v rozsahu uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Z odôvodenia napadnutého uznesenia je však zrejmé, že okresný súd vzhliadol dôvody pre vydanie neodkladného opatrenia len na základe toho, že účastníci uzatvorili manželstvo, k nadobudnutiu hausboatu s príslušenstvom došlo počas trvania manželstva, a teda tento patrí do ich BSM na základe kúpnej zmluvy v podobe notárskej zápisnice, v ktorej je ako nadobúdateľ uvedená výlučne odporkyňa, a tiež existenciou zhoršených vzťahov medzi účastníkmi a potrebou súhlasu navrhovateľa s prípadným nakladaním s hausboatom a jeho príslušenstvom a podaním trestného oznámenia. Súd prvej inštancie tak dal do súvisu zákaz priblíženia navrhovateľa ku odporkyni s rizikom, že by sa odporca nemusel dozvedieť o prípadnom prevode hausboatu s príslušenstvom včas, aby mohol tento právny úkon namietať. Táto premisa je však v rozpore so zákonnou možnosťou navrhovateľa kedykoľvek sa informovať v registri plavidiel o vlastníctve predmetného hauboatu. Naviac, relatívnu neplatnosť prípadného prevodu/zaťaženia hausboatu má navrhovateľ možnosť namietať v lehote troch rokov od jeho uzavretia. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu má pritom účinky ex tunc (od počiatku). Navrhovateľom deklarovaný prevod alebo zaťaženie plavidla s príslušenstvom zo strany odporkyne tak predstavuje kvalifikovane nepodložený dohad, ktorý si osvojil aj konajúci súd. Vzťahy medzi účastníkmi sa natoľko zhoršili, že ich manželstvo je nevyhnutné rozviesť. Odporkyňa sa domáhala voči navrhovateľovi tiež ochrany osobnosti. Ing. K. D. tiež podal voči navrhovateľovi trestné oznámenie, ktoré je stále v štádiu vyšetrovania. Žiadna z týchto okolností však nezakladá dôvod domnievať sa, že odporkyňa protiprávne bez súhlasu navrhovateľa prevedie vlastníctvo hausboatu s príslušenstvom na inú osobu alebo ho inak zaťaží, prípadne zníži jeho hodnotu nad rámec bežného opotrebenia. Takým konaním by sa napokon odporkyňa mohla vystaviť riziku civilnoprávneho a za určitých okolností možno aj trestnoprávneho postihu. Navrhovateľ doposiaľ kvalifikovane netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by vyplývala reálna obava, že odporkyňa nedovolene naloží s hausboatom (napr. inzercia, zmena kľúčov od vchodových dverí do hausboatu, prípadne iné konanie, z ktorého by bolo možné logicky prípustne odvodniť nejaký jej nekalý zámer). Domáhaním sa súdnej ochrany osobnosti odporkyňa nemôže privodiť stav, kedy by naložila s hausboatom protiprávne a toto domáhanie sa ani nemôže založiť obavu, že by k takémuto kroku pristúpila v budúcnosti. Na základe uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov podporu svojich tvrdení odporkyňa k svojmu opravnému prostriedku pripojila listinné dôkazy, na ktoré poukazovala vo svojom vyjadrení.
9. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči odporkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
10. V celom rozsahu zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii prezentovanej v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že odporkyňa vo svojom odvolaní a vyjadrení ku skutkovým okolnostiam úmyselne zavádza súd nepravdivými tvrdeniami ohľadne spolužitia manželov a nadobúdaní spoločného majetku, pričom tieto tvrdenia nemajú súvis s aktuálnym predmetom konania. Pokiaľ žalovaná poukazuje na ust. § 24 zákona o vnútrozemskej plavbe, navrhovateľ zdôraznil, že pri nahliadaní do registra plavidiel, vrátane robení si výpisov alebo odpisov z registra plavidiel alebo pri sprístupňovaní údajov z registra plavidiel vrátane osobných údajov podľa ods. 1 uvedeného zákonného ustanovenia, sa postupuje podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom sprístupňovať dátum narodenia sa zakazuje. Žalobca by sa tak v prípade predaja hausboatu odporkyňou nedostal k údajom druhej strany
(kupujúceho), ktorú by mal žalovať, alebo voči ktorej by si mal uplatniť relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Bez dátumu narodenia kupujúceho označenej veci veci by tak nemal možnosť úspešne uplatniť svoj nárok, pretože by nedokázal riadne identifikovať sporovú stranu, či adresáta úkonu, voči ktorému by sa chcel dovolať relatívnej neplatnosti. Okrem toho súčasťou hausboatu je i súbor vecí - 4 kajaky, 4 pádla, čln, motor zn. Honda, záhradný nábytok, gril, ktoré nie sú evidované v žiadnom registri. Ubezpečovanie odporkyne, že o prevode/zaťažení hausboatu neuvažovala, ani neuvažuje a že si je vedomá skutočnosti, že nesmie s touto vecou bez súhlasu manžela nakladať, nemá v tomto prípade žiadnu váhu. Odporkyňa totiž úmyselne ignoruje práva navrhovateľa pri užívaní spoločnej nehnuteľnosti, hoci Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 25Co/32/2023 zo dňa 14.03.2023, zmenil rozhodnutie Okresného súdu Nitra č. k. 17C/5/2023-207 zo dňa 19.01.2023 tak, že, zamietol návrh navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia na zákaz vstupu navrhovateľa do obydlia a zákaze priblíženia sa k odporkyni. Aj napriek tomu odporkyňa doposiaľ bráni navrhovateľovi v užívaní spoločnej domovej nehnuteľnosti, na ktorej vymenila zámky a odmieta mu od nej vydať kľúče s odôvodnením, že tieto vydá navrhovateľovi jej právna zástupkyňa, ktorá mu ich však neodovzdala. Takýmto postupom chce navrhovateľka docieliť, aby si navrhovateľ vymenil zámky na rodinnom dome svojpomocne, na čo by ona opätovne podala voči jeho osobe trestné oznámenie a návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Odporkyňa teda takto dala navrhovateľa nedôvodne a účelovo vykázať z obydlia a všetky veci v dome jej zostali k dispozícii a navrhovateľ sa k nim stále nemôže dostať. Až po tom, ako odporkyňa dala vykázať navrhovateľa zo spoločného obydlia, navrhovateľ pochopil, že tvrdenia jeho manželky, že v dome je pre ňu neznesiteľný hluk, že tam nemôže spávať, a preto chodila spávať do mesta do prenajatého bytu, boli len účelové. Rovnaký plán použila odporkyňa aj s notebookom, ktorý je vlastníctvom firmy navrhovateľa, a ktorý nainštalovala za okno hausboatu a nechala ho tam bez dozoru, keďže správne predpokladala, že navrhovateľ ho tam nenechá ako lákadlo pre zlodejov a zoberie si ho. I to vzápätí odporkyňa úmyselne použila proti navrhovateľovi na podanie ďalšieho trestného oznámenia a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré doposiaľ navrhovateľovi nebolo doručené. Predmetný notebook pritom navrhovateľ používal výlučne na služobné účely, pretože je majetkom jeho firmy a vedený v jej účtovníctve. Darovanie notebooku odporkyni by preto muselo byť zachytené v písomnej podobe. V predmetnom notebooku sa nachádza databáza klientov firmy navrhovateľa, objednávky, administrácia e-shopu, e-mailová komunikácia s klientmi, elektronické podacie hárky, firemné aplikácie, ktoré odporkyňa zrejme zneužíva pre svoju potrebu s cieľom prevzatia e-shopu L.. Práve nesúhlas navrhovateľa s tým, aby previedol na odporkyňu prevádzkovanie jeho e-shopu viedli zo strany odporkyne k cieleným manipulátorským scénam, fyzickým i psychickým útokom na navrhovateľa, ktorý sám privolal policajnú hliadku, čo však skončilo tak, že odporkyňa ho krivo obvinila z domáceho násilia a požiadala o jeho vykázanie z obydlia a následne vydaniu neodkladného opatrenia aj zákaz vstupu do obydlia a zákaz priblíženia navrhovateľa k odporkyni (uznesenie okresného súdu Nitra sp.zn. 17C/5/2023). Práve pri tomto incidente odporca zistil, že konanie odporkyne bolo vopred naplánované s jej priateľom Ing. K. D., ktorý podal voči jeho osobe aj trestné oznámenie. V čase účinnosti pôvodne vydaného neodkladného opatrenia dňa 04.03.2023 odporca išiel náhodne skontrolovať spoločný hausboat, kde zbadal firemný notebook, ku ktorému mu (okrem všetkých ostatných osobných a služobných vecí), odporkyňa zamedzila prístup. Navrhovateľ teda zobral firemný notebook oprávnene. Odporkyňa dobre vedela, že sa jedná o majetok jeho firmy. Odporkyňa teda bez akýchkoľvek zábran neustále a opakovane porušuje základné práva navrhovateľa garantované článkom 20 ods. 1, článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 a článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a tiež práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vlastnícke právo každej osoby má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez ohľadu na to, či ide o štát, právnickú osobu, obec alebo fyzickú osobu. Navrhovateľ prisvedčil odporkyni, že len existencia rozvratu manželstva nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto prípade sa však podľa jeho názoru nejedná o bežný rozvrat manželstva, ale cielený komplot odporkyne proti jeho osobe za účelom získania majetkového prospechu a obídenie riadne majetkového vysporiadania. Svedčí o tom množstvo dôkazov. Uvedené navrhovateľ zistil po tom, ako došlo zo strany odporkyne a jej milenca k pokusu o zdiskreditovanie jeho osoby vykonštruovanými trestnými oznámeniami a vylúčenia z užívania jeho majetku. Súčasťou spisu sú aj správy odporkyne, ktoré preukazujú nátlak na osobu navrhovateľa, ako aj to, že navrhovateľka neustále súdu podsúva nepravdivé tvrdenia. Tak, ako odporkyňa zavádza orgány činné v trestnom konaní, úmyselne a podvodne tiež poberá zo Sociálnej poisťovne dávku - invalidný dôchodok, pretože sa u nej nejedná „o občasnú pohybovú aktivitu,“ ako to sama nazýva, ale o špičkový telesný výkon. Odporkyňa vo svojom odvolaní nijako nepoprela skutočnosť, že navrhovateľ z väčšej časti zafinancoval kúpu hausboatu, a to sumou 125 000,00 eur. Svojím odvolaním a vyvolaním ďalšieho sporového konania odporkyňa len zvýšila obavy
navrhovateľa, ktorý tak osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov, ako aj fakt, že prípadná exekúcia bude ohrozená. V tomto konaní bola preukázaná skutočnosť nesporná medzi účastníkmi a to, že sporná hnuteľná vec i s jej príslušenstvom má vysokú hodnotu a táto bola zakúpená počas trvania manželstva prevažne z prostriedkov navrhovateľa, ktoré nepatrili do BSM. Disponovať s označenou vecou/vecami však t.č. na základe dokladov, môže len navrhovateľka, keďže táto vec je evidovaná v registri plavidiel výlučne na jej meno. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vzhľadom na sústavné klamstvá a navrhovateľom popísané podvodné konanie odporkyne, súd nemôže bez ďalšieho uveriť jej tvrdeniam, že nebude s predmetnou vecou nakladať. Preto naďalej trvá potreba bezodkladne zamedziť prevodu tejto hnuteľnej veci na tretiu osobu alebo jej zaťaženiu. Pokiaľ by sa aj navrhovateľ dozvedel o tom, že došlo k zmene vlastníka tejto hausboatu, nemohol by včas uplatniť svoje právo domáhať sa neplatnosti právneho úkonu, pretože nemá právo oboznámiť sa s identifikačnými údajmi jeho nadobúdateľa. Jeho postavenie by sa tak zhoršilo do takej miery, že by pre neho v konaní vo veci samej nebolo možné dosiahnuť súdnu ochranu. V danej súvislosti navrhovateľ poukázal na „ustálenú judikatúru“, v zmysle ktorej vyčkávanie dispozície s vecou by mohlo práva navrhovateľa úplne zmariť alebo významne sťažiť tým, že tento majetok by sa dostal do sféry dosiahnuteľnej navrhovateľom pri vyporiadaní BSM alebo uspokojovaní jeho prípadnej pohľadávky. Pokiaľ odporkyňa neklame a nemá záujem s vecou disponovať, tak potom je nesporné, že nariadeným neodkladným opatrením nedochádza ku žiadnemu zásahu do jej práv, ako účastníčky, voči ktorej nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Z rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/278/2017, 17Co/255/2016, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/44/2015 a Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/337/2009 vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže byť podaný, aj pokiaľ ešte nebol uskutočnený priamy pokus o prevod veci. Navrhovateľ zotrval na svojom tvrdení, že v danom prípade je naplnená podmienka ust. § 324 ods. 3 CSP, nakoľko sledovaný účel v tomto prípade nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže odporkyňa a navrhovateľ t.č. nie sú v pozícii dlžníka a veriteľa. Navrhovateľ pripojil ku svojmu podaniu aj listinné dôkazy, na ktoré v ňom poukázal.
11. Odporkyňa vo svojej odvolacej replike zopakovala svoju predchádzajúcu argumentáciu v tomto konaní. Potreba zákazu nakladať s hausboatom nemohla byť totiž osvedčená tým, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú zhoršené, či tým, že navrhovateľ sa významnou mierou finančne podieľal na nadobudnutí hausboatu, a ani tým, že bolo podané voči jeho osobe trestné oznámenie. Odporkyňa sa totiž nedopustila nijakého konania, ktoré by mohlo v navrhovateľovi vzbudiť dôvodnú obavu, že sa zbavuje majetku - že ho prevádza alebo, že ho inak zaťažuje, alebo znižuje jeho hodnotu nad mieru obvyklú bežnému užívaniu. Ďalej odporkyňa poukázala na viaceré súdne konania, ktoré prebiehajú medzi účastníkmi tak, ako to už bolo prezentované v jej predchádzajúcich podaniach. Opätovne akcentovala, že ona nič zo spoločného majetku nepredáva, ani neinzeruje a nezaťažuje. Jej správanie teda nesmeruje k zbaveniu majetku navrhovateľa. Žiadny zo skutkov, ktoré navrhovateľ popísal vo svojich podaniach, totiž nesmeroval k jeho ukráteniu o tento, či iný majetok. Vyjadrenia navrhovateľa označila odporkyňa za účelové, špekulatívne a nepravdivé, a naviac irelevantné k predmetu tohto konania. Navyše vo vzťahu k hausboatu sa odporkyňa ani nedomáhala vydania zákazu vstupu vo vzťahu k osobe odporcu a odporca doposiaľ vlastní od neho kľúče. To mu aj umožnilo, aby sa dňa 04.03.2023 dostal k predmetnému notebooku, ktorý odporkyni odňal. Predmetný notebook pritom navrhovateľ zakúpil počas trvania manželstva a dal ho do výlučného užívania odporkyni. Jeho zostatková cena po 5 rokoch je už zanedbateľná s ohľadom na jeho technickú zastaralosť. Tento notebook po celú dobu využívala výlučne odporkyňa a navrhovateľ sa oň až doposiaľ nezaujímal, no aktuálne ho má u seba. Odporkyňa od neho nežiadala tento notebook vydať natrvalo, ale len dočasu, pretože ide o ochranu jej súkromného obsahu, ktorý jej navrhovateľ uvedeným spôsobom odňal. Odporkyňa preto nechala sama seba zaviazať mu tento vrátiť do 15 dní. Majetkové vzťahy medzi účastníkmi sa budú komplexne riešiť v konaní o vyporiadanie BSM. Všetky tvrdenia navrhovateľa prezentované v tomto konaní sú, ktorými odôvodnil svoju obavu z údajného zbavenia majetku a kriminalizácie jeho osoby zo strany odporkyne sú preto hypotetické. Ďalej sa odporkyňa vyjadrovala aj na tému svojho invalidného dôchodku a zdravotného postihnutia, tvrdiac, že jej zdravotný stav bol známy navrhovateľovi od roku 2021, avšak podnet na Sociálnu poisťovňu voči jej osobe podal až dňa 03.02.2023, t.j. po tom, ako bol dňa 04.01.2023 vykázaný zo spoločného obydlia a ako mu bol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný navrhovateľkou. Odporkyňa nechce hausboat predať, ani ho nejako zaťažiť alebo znemožniť jeho zahrnutie do masy vyporiadavaného BSM. Akcentovala, že aj v prípade prípadného prevodu predmetnej hnuteľnej veci, Občiansky zákonník nepodmieňuje platnosť právneho úkonu (námietku relatívnej neplatnosti) uvedením dátumu narodenia adresáta právneho úkonu (§ 45 Občianskeho zákonníka). Rovnako ani z ust. § 133 CSP takáto podmienka nevyplýva. Tomu nasvedčuje
aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v rozsudku sp.zn. 5Cdo 211/2009 zo dňa 31.08.2010. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ v tomto konaní neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vo forme zákazu nakladania s hausboatom tak, ako bolo vydané súdom prvej inštancie.
12. Navrhovateľ vo svojej odvolacej duplike zotrval na svojej argumentácii prezentovanej v priebehu tohto konania. Zdôraznil, že pokiaľ by odporkyňa nemala v úmysle nakladať s hausboatom (scudziť ho, či zaťažiť záložným právom, či vecným bremenom) alebo iným konaním neprimerane bežnému opotrebovaniu znížiť hodnotu veci - plávajúce zariadenie a jeho príslušenstvom, tak vydané neodkladné opatrenie by akceptovala, pretože by vo vzťahu k nej bolo bez právneho významu a nepotrebovala by sa proti nemu odvolávať. Hoci odporkyňa tvrdí, že vlastnícko-právne vzťahy budú riešené až pri zrušení a vyporiadaní BSM účastníkov, jej konanie preukazuje opak. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25Co/32/23-318 zo dňa 14.03.2023 zmenil rozhodnutie Okresného súdu tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia na zákaz vstupu navrhovateľa do obydlia a zákaz priblíženia sa k odporkyni ako nedôvodné zmenil a zamietol. Odporkyňa aj po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia však úmyselne bráni navrhovateľovi v užívaní všetkých jeho vecí, vrátane obydlia, vymenila zámky v obydlí a odmieta manželovi vydať kľúče. Na výzvy na dobrovoľné vydanie kľúčov právna zástupkyňa odporkyne výslovne uviedla, že nech sa odporca dostane do nehnuteľnosti svojpomocne vyvŕtaním zámkov, aby mohli dať ďalší návrh na vykázanie a taktiež e-mailom oznámila právnemu zástupcovi navrhovateľa, že kľúče mu nevydá. Navrhovateľ bol tak nútený podať na súd ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému vyhovel Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č. k. 28C/24/2023-48 zo dňa 02.05.2023. Podaním odporkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 36C/19/2023 vo veci vydania notebooku bolo preukázané, že odporkyňa sa dokonca prehrabáva v osobných veciach navrhovateľa, ktoré mal v dome a ku ktorým jemu zamedzuje prístup, fotí outdoorové športové potreby navrhovateľa uložené v garáži a vymýšľa si k nim príbehy. Rovnako ukradla súkromnú komunikáciu navrhovateľa s tretími osobami, túto opravuje a vytrháva z kontextu, vytvára rôzne dôkazy, fotky, útržky nejakých textov a iný obsah, ktorý nemá žiadny súvis s predmetom sporu, čo odôvodňuje obavu z patologického správania a konania odporkyne a straty jej súdnosti. Odporkyňa tiež účelovo poukazuje na prevod obchodného podielu spoločnosti Nutraceutica s.r.o., ktorá však nemá s prejednávanou vecou žiaden súvis. Odporkyňa vedela, že táto firma bola vytvorená ako rodinná práve pre dcéru navrhovateľa, ktorá sa na jej činnosti odmlada podieľala a tento prevod bol dlhodobo plánovaný. Ani hodnota obchodného podielu nepatrila do masy BSM, keďže nikdy do nej neboli vložené žiadne prostriedky z BSM účastníkov. Navrhovateľ zotrval na svojej argumentácii, že konanie odporkyne považuje za sofistikovane pripravený plán, ako zdiskreditovať navrhovateľa a mimoriadneho konania o vyporiadaní BSM pripraviť o hnuteľný i nehnuteľný majetok, ako aj o iné majetkové a nemajetkové práva. Kriminalizáciu navrhovateľa si vymyslela výlučne z dôvodu, že mala za to, že súd ho vylúči z užívania nehnuteľností v zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa zahlcuje všetky súdy vo všetkých konaniach medzi účastníkmi nezmyselnými podaniami obrovského rozsahu, jej vyhlásenia a tvrdenia sú však vyfabulované, nemajú žiadnu váhu v zákone alebo v skutkovom stave veci. Dôkazom toho je aj rozsudok Cirkevného súdu Spišského biskupstva 70/10. Navrhovateľ tiež zdôraznil, že forma podania nemá nič spoločné s tým, komu treba námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu doručiť. Na to, aby mohol navrhovateľ namietať relatívnu neplatnosť právneho úkonu, musel by tretiu osobu, na ktorú bola vec prevedená, najskôr identifikovať. Dátum narodenia pritom patrí medzi základné náležitosti žaloby (§ 133 ods. 1 CSP). Naviac, dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia ešte zosilneli, pretože manželstvo účastníkov konania bolo 24.05.2023 rozvedené, pričom obidvaja účastníci sa vzdali práva podať voči nemu odvolanie. Na základe uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ už nebude mať možnosť ani účinne sa domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým by odporkyňa nakladala s vecami v zmysle ust. § 145 Občianskeho zákonníka. Jeho postavenie by sa bez nariadeného neodkladného opatrenia za týchto okolností zhoršilo do takej miery, že by pre navrhovateľa v konaní vo veci samej nebolo možné dosiahnuť súdnu ochranu. Žalobca pripojil k svojmu vyjadreniu ďalšie listinné dôkazy, na ktoré sa odvolával.
13. Ďalšie podania účastníkov v rámci odvolacieho konania neboli produkované. 14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 388 CSP zmenil vo výroku I. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a vo výroku II. podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.
15. Vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej, či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany. 16. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia. 17. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami/účastníkmi a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami/účastníkmi. 18. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 19. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy podľa stavu existujúceho v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité časové obdobie. Vzhľadom na uvedené je pre súd rozhodujúce výlučne kritérium splnenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 20. V posudzovanom prípade odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní odvolacích námietok odporcu dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou odvolateľa, že v posudzovanom prípade navrhovateľ nepreukázal naliehavosť a primeranosť ním navrhovaného neodkladného opatrenia. 21. Navrhovateľ totiž svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že hausboat ako nákladná hnuteľná vec spolu s jeho príslušenstvom, bola zakúpená počas trvania manželstva, dokonca prevažne z prostriedkov jeho nepatriacich do masy BSM, no disponovať s ňou môže len odporkyňa, keďže táto vec je evidovaná v registri plavidiel výlučne na jej meno. V danej súvislosti navrhovateľ poukázal na vzájomné konflikty v manželskom spolužití obidvoch účastníkov a začaté rozvodové konanie. Keďže nakladať s touto hnuteľnou vecou môže výlučne odporkyňa, navrhovateľ sa nemá ako dozvedieť, že došlo k zmene vlastníka hausboatu, aby tak mohol včas uplatniť svoje právo domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Za týchto okolností by sa postavenie navrhovateľa zhoršilo takej miery, že by pre neho v konaní vo veci samej nebolo možné dosiahnuť súdnu ochranu. 22. Zo skutkových tvrdení prezentovaných navrhovateľom v jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je teda zrejmé, že navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov spôsobom formulovaným v petite jeho návrhu. Ako už bolo uvedené vyššie, v právnych vzťahoch medzi účastníkmi sa nesmie neodkladným opatrením vydaným súdom vytvoriť nenávratný stav, zároveň vydané neodkladné opatrenie nesmie neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi účastníkmi. 23. Odporkyňa vo svojom opravnom prostriedku správne namietala, že navrhovateľ doposiaľ žiadnym spôsobom neosvedčil potrebu dočasnej úpravy účastníkov navrhovaným neodkladným opatrením, t. j., že aktuálne (ku dňu vydania neodkladného opatrenia súdu prvej inštancie) by navrhovateľka bez súhlasu žalobcu robila nejaké úkony, ktorými by sa snažila nakladať s hausboatom a jeho vonkajším vybavením (bližšie nešpecifikovanými 4 kajakmi, 4 pádlami, člnom, motorom značky Honda, záhradným nábytkom, grilom - poznámka odvolacieho súdu). V tomto konaní bolo osvedčené a zároveň medzi účastníkmi nesporné, že veci označené v petite návrhu na vydanie neodkladného opatrenia patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov obidvoch účastníkov. Navrhovateľ tiež osvedčil, že vzťahy
medzi účastníkmi sú dlhodobo narušené do takej miery, že viedli až k podaniu návrhu na rozvod manželstva a že ich vzájomné konflikty a ataky boli riešené aj v iných súdnych konaniach (civilných i trestných). Navrhovateľ však nepredložil do spisu žiaden dôkaz o tom, že by odporkyňa realizovala nejaké faktické alebo právne úkony, ktorým by sa snažila nakladať (scudziť, zaťažiť záložným právom, či vecným bremenom) alebo by realizovala iné konanie, ktoré by neprimerane bežným opotrebovaním znížilo hodnotu vecí s označenými hnuteľnými vecami. 24. Pre rozhodnutie súdu v tomto prípade (po osvedčení skutočnosti, že sa jedná o veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov) bolo podstatné vyhodnotenie akútnosti potreby vydania neodkladného opatrenia a tiež jeho primeranosti, na čo podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené procesné podmienky, a to napriek narušeným vzájomným vzťahom obidvoch účastníkov. Podmienka pre vydanie neodkladného opatrenia súdom nemôže byť založená len na pocitoch a domnienkach navrhovateľa a vzájomnej animozite účastníkov konania. 25. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na iné rozhodnutia krajských súdov, v danej súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 193 CSP, z ktorého vyplýva, ktorými inými rozhodnutiami je súd pri rozhodovaní v tejto veci viazaný. Je zrejmé, že navrhovateľom označené rozhodnutia takými nie sú. Zákon aj v článku 4 ods. 2 CSP odkazuje na ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 6/2017 zo dňa 6. marca 2017, v ktorom sa uvádza, že „Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. S prihliadnutím na čl. 3 základných princípov CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. 26. V posudzovanom prípade teda navrhovateľ neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by osvedčil ním tvrdenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán ním požadovaného neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že odporkyňa bráni navrhovateľovi v užívaní spoločnej domovej nehnuteľnosti alebo ich konflikt okolo notebooku a ďalšie, samé o sebe neosvedčujú nárok navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia v aktuálne posudzovanom prípade. 27. Neobstojí názor ani navrhovateľa, že v prípade prevodu hausboatu by mal obmedzenú možnosť právnej ochrany pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti podľa ust. § 140a Občianskeho zákonníka je totiž podmienečne platný v tom zmysle, že je ponechané na úvahu dotknutého subjektu, na ktorého ochranu je relatívna neplatnosť stanovená, či sa neplatnosti právneho úkonu dovolá alebo nie; takýto právny úkon sa teda považuje za platný (so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi), kým oprávnená osoba jeho neplatnosť neuplatní. Deje sa tak jednostranným hmotnoprávnym úkonom, ktorý dotknutý subjekt adresuje účastníkom právneho úkonu; s prejavom musí byť jasne zreteľná vôľa oprávnenej osoby dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, t. j. vôle nebyť právnym úkonom viazaná. K tomu, aby nastali účinky relatívnej neplatnosti, zákon - ako už vyvodila ustálená judikatúra súdov - nestanovuje, že by sa jej dovolania muselo stať žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany oproti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom; postačuje teda, aby oprávnená osoba uplatnila relatívnu neplatnosť právneho úkonu „mimosúdne“. Ak aj žalobca tvrdí, že pri takomto úkone by nedisponoval dátumom narodenia nadobúdateľa, ktorý by nedostal z verejne dostupného registra plavidiel, boli by mu známe všetky ostatné údaje takéhoto účastníka a v prípade, že by sa nevedel „dopátrať“ jeho dátumu narodenia, tento údaj by v súdnom konaní mohol požiadať zistiť ktorýkoľvek súd, a to aj návrhom na zabezpečenie dôkazu v zmysle ust. § 345 ods. 1 CSP. Z vyššie uvedenej argumentácie odvolacieho súdu vyplýva, že navrhovateľ má možnosť uplatniť relatívnu neplatnosť právneho úkonu na súde v trojročnej premlčacej lehote. 28. Neobstojí argumentácia navrhovateľa o tom, že ak odporkyňa neklame a nemá záujem s vecou disponovať, tak potom je nesporné, že nariadeným neodkladným opatrením nedochádza k žiadnemu zásahu do práv strany, voči ktorej nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, pretože je tak vo vzťahu k nemu bez právneho významu. Ak totiž navrhovateľ neosvedčí v tomto konaní potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, je vylúčené, aby súd jeho návrhu vyhovel, aj keď by takéto rozhodnutie vo vzťahu k odporkyni bolo „bez právneho významu“. Takouto argumentáciou navrhovateľ popiera podstatu celého inštitútu neodkladného opatrenia.
29. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho návrh navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia zamietol, keďže dospel k záveru, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky na jeho nariadenie. 30. Žiada sa dodať, že obidvaja účastníci v tomto konaní zahlcujú spis podaniami vo väzbe k predmetu tohto konania, ktoré nemajú žiadnu relevanciu s navrhovaným neodkladným opatrením. Vo vzťahu k týmto ich podaniam sa preto odvolací súd vo svojom rozhodnutí ani bližšie nevyjadroval. Judikatúra ESĽP i Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
31. Vzhľadom na zamietnutie návrhu navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia odvolací súd v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil napadnuté uznesenie vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie poučil odporkyňu, že môže podať proti navrhovateľovi žalobu vo veci samej týkajúcej sa navrátenia nárokov do pôvodného stavu, s tým, že v prípade, že bude žalobe vyhovené, dôjde k zrušeniu tohto neodkladného opatrenia súdom.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 2 CSP tak, že odporcovi ako úspešnej procesnej strane priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti navrhovateľovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).