Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-383-2007.pdf
PDF · 78.79 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/383/2007
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO 00492736, právne zast. JUDr. Marián Chovanec, advokát, proti povinnému C. Y., W.. XX.X.XXXX, XXX XX L.W. T. M. XX, I. L., pre vymoženie 46,94 EUR (1.414,- Sk) s prísl. a trov exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ivan Varga so sídlom Košice, Popradská 68 pod EX 174/2007 takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Exekútorovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 81,49 EUR a zaväzuje oprávneného k ich úhrade do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
III. Oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený doručil dňa 28.5.2007 na exekútorský úrad vyššie uvedeného exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu: platobný rozkaz OS Kežmarok č.k. 4Ro/377/2006-8 zo dňa 19.12.2006. Dňa 14.6.2007 tunajší exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
V priebehu výkonu exekúcie súdny exekútor súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, t.j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; súčasne si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 97,77 €, ktoré následne doplnil ďalšou špecifikáciou v sume 12,25 € z dôvodu vykonania ďalších úkonov-lustrácii majetku povinného. Exekútor si teda spolu nárokoval priznať 110,02 €; súčasne predložil predmetný exekučný spis.
Podanie súdneho exekútora súd doručil oprávnenému na zaujatie procesného stanoviska, pričom vo výzve ho v súlade s § 101 ods. 3 OSP upozornil na možné právne následky v prípade, že sa ku návrhu- podnetu exekútora nevyjadrí; oprávnený sa ku dnešnému dňu ku výzve a teda k navrhovanému postupu nevyjadril.
Podľa § 57 ods.1 písm. h) EP (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.
Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom orgánom verejnej moci je aj exekútor. Súd dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie ani nie je potrebné zisťovať, resp. tento nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP v spojení s § 58 ods. 1 EP je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov vo výroku I. tohto uznesenia ex offo rozhodol o zastavení exekúcie.
V súvislosti s rozhodnutím súdu súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).
Súd teda vzhľadom na podnet exekútora a na základe obsahu predloženého exekučného spisu exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného (povinný nevlastní ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie) zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa prvej vety § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Na základe predloženej špecifikácie a obsahu exekučného spisu súd exekútorovi priznal účelné trovy nasledovne (skutočnosť, že exekútor je platiteľom DPH si súd overil na www.drsr.sk):
- podľa § 14 ods. 1 vyhl. hodinová odmena: spísanie žiadosti o udelenie poverenia 20 min, vydanie upovedomenia 40 min, vydanie príkazu na začatie exekúcie-banka 40 min, vydanie príkazu na odblokovanie účtu v banke 40 min, žiadosť SP 25 min, podnet na zastavenie 15 min, žiadosť CEPO 20 min, t.j. 200 min, t.j. 4 aj začaté hodiny x 200,- Sk = 800,- Sk (26,56 €).
- podľa § 15 ods. 1 vyhl. paušálna odmena: získanie poverenia, doručenie upovedomenia, doručenie príkazu na zač. exekúcie, 2x zisťovanie majetku (CEPO, SP), t.j. za 5 úkonov x 100,- Sk = 500,- Sk (16,60 €). Súd nepriznal nárokovanú odmenu za každý úkon nárokovaný podľa § 15 ods. 1 písm. b/ - f/ vyhl. z dôvodu, že toto ustanovenie neumožňuje priznať odmenu za každý takýto úkon (ako je tomu pri § 15 ods. 1 písm. g/ - j/ vyhl.), teda tu ju priznal len za 1 úkon; súd tiež nepriznal nárokovanú odmenu za doručenie príkazu na odblokovanie účtu v banke vzhľadom k tomu, že podľa § 15 ods. 1 vyhl. za taký úkon odmenu nie je možné priznať. V týchto prípadoch má súd za to, že exekútor má nárok len na náhradu poštovného, s čím sa vysporiada v ďalšom.
- podľa § 22 vyhl. náhrada hotových výdavkov za poštovné v sume 14,79 €. Tu súd nepriznal náhradu hotových výdavkov spojenú s vedením s spisu (7,- € a k tomu DPH) z dôvodu, že takéto výdavky nie je možné hodnoverne preukázať a podľa názoru súdu sú pokryté odmenou exekútora.
- v zmysle doplnenej špecifikácie paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 písm. j/ vyhl. za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného SKN, ODI, ŽR), t.j. 3 x 3,32 € = 9,96 €
- k priznaným trovám súd v súlade s § 196 EP a v zmysle zák. č. 222/2004 Z.z. priznal aktuálnu 20% DPH v sume 13,58 €.
K náhrade účelných trov exekútora, spolu v sume 81,49 €, súd v súlade s § 203 ods. 2 EP zaviazal oprávneného.
O trovách oprávneného a povinného súd rozhodol postupom podobným § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia podaním adresovaným na Krajský súd v Prešove, doručeným Okresnému súdu v Kežmarku (podľa § 58 ods. 4 EP pre výrok I.; podľa § 58 ods. 5 EP pre výrok II., III.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.